Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203510
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116203510.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Dvořákovo
nábrežie 8/A, IČO: 36 049 581, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom
Bratislava, ul. Dvořákovo nábrežie 8/A, proti odporcovi: X. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. O. XXX, XXX XX X.
Z. V., o zaplatenie 136,43 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

konanie z a s t a v u j e,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a,

po právoplatnosti tohto uznesenia súd p o s t ú p i vec na ďalšie konanie Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25,

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnom konaní navrhovateľ ako postupník pohľadávok, ktoré mu boli postúpené v konkurznom
konaní od Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa, IČO: 31 629 962, uplatňuje, návrhom
doručeným dňa 22.2.2016, proti odporcovi nárok na dlžné poistné na zdravotné poistenie vo výške
136,43 EUR za obdobie od decembra 1996 do januára 1999 v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení.

Z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise súd zistil, že dňa 07.07.2005 P.. K. A. ako správca konkurznej
podstaty úpadcu Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa za odplatu postúpil pohľadávky úpadcu
na poistné na zdravotnom poistení spolu s príslušenstvom v celkovej výške 1.169.254.201,-Sk
navrhovateľovi. Následne listom zo dňa 13.9.2005 mal postupca oznámiť odporcovi, že navrhovateľ sa
stal novým veriteľom pohľadávky na nezaplatenom poistnom na zdravotné poistenie.
Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že takéto oznámenie zakladá bez ďalšieho aktívnu vecnú legitimáciu na

vymáhanie pohľadávky, je potrebné k tomu uviesť: (právna veta navrhovateľom uvádzaného rozsudku
NS SR publikovaného pod č. 119/2003 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk SR) „Relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by

postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“.
Z uvedeného vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi má legitimačnú funkciu v dôsledku,
ktorej je od okamihu jeho doručenia dlžník povinný plniť novému veriteľovi. Uvedené oznámenie však v
žiadnom prípade neznamená, že postupník skutočne predmetnú pohľadávku nadobudol a že predmetná
pohľadávka aj skutočne vo výške uvedenej v oznámení existuje. Navyše relevantnosť oznámenia
postúpenia predpokladá nevyhnutne, že oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry dlžníka (v danom

prípade odporcu), čo preukázané nebolo.Súd ďalej zistil, že rozhodnutím MZ SR č. 3215/1999-A došlo k zrušeniu Perspektívy družstevnej
zdravotnej poisťovne s tým, že jej poistenci dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(dňom18.07.1999)prechádzajúdoVšeobecnejzdravotnejpoisťovne.ZároveňnaVšeobecnúzdravotnú

poisťovňu prechádzajú pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania. Predmetné rozhodnutie MZ SR
vychádzalo z § 34 ods.3 zákona číslo 273/1994 Z.z. o o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom k 01.07.1999 (ďalej len zákon
o zdravotnom poistení), podľa ktorého rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie odvetvovej

zdravotnej poisťovne musí obsahovať spôsob prevodu poistencov do všeobecnej poisťovne alebo
do inej poisťovne. Ak z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky poisťovne voči
zdravotníckym zariadeniam, prechádzajú tieto záväzky na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu,
ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Pohľadávky poisťovne
voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na
všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu

prevzatých poistencov. Záväzky a pohľadávky zrušenej poisťovne sa vedú na osobitnom účte. Vydanie
rozhodnutia o zrušení rezortnej poisťovne podľa odsekov 1 a 2 oznámi ministerstvo zdravotníctva
ministerstvu financií do 15 dní od vydania takého rozhodnutia.
Bez toho aby to v konečnom dôsledku bolo podstatné pre rozhodnutie súdu v danej veci súd zastáva
názor, že pohľadávky na dlžnom poistnom vrátane poplatkov z omeškania neboli súčasťou konkurznej

podstaty ale dňom zrušenia Zdravotnej poisťovne Perspektíva priamo prešli na Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu a v prípade, že išlo o dlžné poistné a poplatok z omeškania, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté
platobným výmerom, právo na jeho vydanie pri prejdených poistencoch mala VšZP.

Pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúce aký charakter má navrhovateľom uplatnená pohľadávka,

nakoľko podľa § 7 ods.1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov,pokiaľichpodľazákonaneprejednávajúanerozhodujúonichinéorgány.Podľa§7ods.3O.s.p.
iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Zákon o zdravotnom poistení je normou verejného práva a vzťahy týkajúce sa platenia poistného na
zdravotné poistenie, teda nemožno zahrnúť pod vymedzenie uvedené v § 7 ods.1, 3 O.s.p.
Podľa § 18 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§
16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov
1 až 4.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení príslušná poisťovňa predpíše samostatne zárobkovo
činnej osobe, osobe uvedenej v § 10 ods. 2 a štátu uvedenému v § 10 ods. 6 platobným výmerom
poistné, ak tieto nevykázali poistné vôbec alebo ho vykázali v nesprávnej výške.
Podľa § 23 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z
omeškania platobným výmerom.

Podľa § 25a zákona o zdravotnom poistení (v znení účinnom od 01.09.2002) pohľadávku na poistnom,
pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku
za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne
(ďalej len "pohľadávka") môže príslušná poisťovňa postúpiť tretej osobe s písomným súhlasom

ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií po predchádzajúcom súhlase správnej rady príslušnej
poisťovne.

Podľa § 58 ods.1 zákona o zdravotnom poistení ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie vo
veciach zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 59 ods.1 zákona o zdravotnom poistení pohľadávky podľa tohto zákona sú dlžné poistné,
prirážka k poistnému, poplatok z omeškania, pokuta a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti
predpísané platobným výmerom príslušnej poisťovne.
Podľa § 59 ods.2 zákona o zdravotnom poistení pohľadávka zrušenej poisťovne (§ 34 ods. 6) nie je
pohľadávkou podľa odseku 1. Na nakladanie s takouto pohľadávkou sa vzťahuje osobitný zákon.

Podľa § 59 ods.1 zákona o zdravotnom poistení (v znení účinnom k 01.07.1999) pohľadávky na
poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z omeškania, pokutách a na poplatku za nesplnenieoznamovacej povinnosti voči platiteľom povinným platiť sú prednostnými pohľadávkami podľa § 279
Občianskeho súdneho poriadku.
Z vyššie citovaných ustanovení podľa súdu vyplýva, že zákon o zdravotnom poistení za pohľadávku na

poistnom a poplatku z omeškania považoval až pohľadávku, ktorá bola určená právoplatným platobným
výmerom. Až takáto pohľadávka mohla byť prípadne predmetom právnych vzťahov.
Podľa R NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikovaný v Zbierke pod číslom 8/2005) nedoplatok na
poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý
rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom

a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom poistného v súkromnoprávnom
(obchodnom alebo občianskoprávnom) vzťahu. Podľa predmetného rozhodnutia skutočnosť, že sporné
pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva
súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Tieto
pohľadávky nevznikli z občiansko-právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi
sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného. Nemôže sa tak stať ani na základe dohody,

uzavretej medzi subjektom práva verejného a subjektom práva súkromného. Uzavieranie dohôd o nich
je možné len vo sfére práva verejného a ich zmluvná zmena na občianskoprávne, prípadne obchodno-
právne záväzky je pojmovo vylúčená. Ani prípadné výnimočné použitie právnych predpisov z oblasti
práva súkromného pri nakladaní s nimi neznamená, že sa zmenili na pohľadávky súkromno-právne.
Pri obdobnej právnej úprave zdravotného poistenia ako je v Slovenskej republike judikoval NS ČR (33

Odo 907/2002, 32 Odo 1295/2005), že pre konanie vo veciach poistného na všeobecné zdravotné
poistenie platia všeobecné predpisy o správnom konaní a tým, že k rozhodovaniu o týchto veciach sú v
prvom stupni príslušné zdravotné poisťovne a právomoc súdov nie je daná.
Podľa § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z

verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 85h ods.1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok
na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného

poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2004.

Podľa § 103 O.s.p kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Súd má v danej veci za to, že nie je daná jeho právomoc na rozhodovanie, čo je neodstrániteľnou

prekážkou konania, pre ktorú musí byť konanie v zmysle § 104 ods.1 O.s.p. zastavené. Okrem vyššie
uvedeného to vyplýva aj z toho, že o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania sa rozhoduje v
správnom konaní formou platobného výmeru (v určitých prípadoch výkazom nedoplatkov), ktorý O.s.p.
ako procesný predpis pre občianske súdne konanie nepozná. Až právoplatný platobný výmer môže byť
predmetom prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva.

Vzhľadom na § 85h zákona č. 581/2004 Z.z. má súd za to, že predmetná vec patrí do právomoci Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý si otázku, či návrh je podaný oprávnenou osobou a
teda, či možno vydať platobný výmer rozhodne v rámci príslušného správneho konania.

O trovách konania rozhodol súd na základe § 146 ods.2 O.s.p., podľa ktorého z procesného hľadiska

zastavenie konania podaním návrhu nesprávnemu orgánu zavinil navrhovateľ, avšak odporca trovy
konania nežiadal a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.