Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/425/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226622
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115226622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomJUDr.MartinomBaranomvprávnejvecižalobcu:FriendlyFinanceSlovakia

s. r. o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so
sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, K., o
zaplatenie 327,21 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne od
21.10.2013 zo sumy 200 Eur do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 26.10.2015 sa domáhal zaplatenia sumy 327,21 Eur s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že 19.9.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúročný
úver 200 Eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom,
že veriteľ zaslal žalovanému predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaný vyjadril svoj súhlas
kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver

s celkovými nákladmi (príslušenstvom) vo výške 262,21 Eur do 20.10.2013. Žalovaný však uvedenú
sumu nezaplatil, žalobca preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne
vynaložených nákladov vo výške 65 Eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď žaloba aj s prílohami mu bola doručená 11.2.2016. Vzhľadom
na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez pojednávania, s poukazom na § 115a ods.
2 O.s.p.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných
sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, rámcovou zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, upomienkami a zistil tento skutkový stav:Účastníci uzavreli dňa 19.9.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších platieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané
nasledovne:
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové

náklady 15 Eur
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové
náklady vo výške 10 Eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4. upomienky - celkové
náklady vo výške 30 Eur.

Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 200 Eur prevodom z účtu v jeho
banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21

Eur do 20.10.2013. V ďalej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur. V zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 366,2 %.

V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne
§ 657a násl. o pôžičke.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Súd dodáva, že pôžička, ktorá bola poskytnutá žalovanému nie je spotrebiteľským úverom v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy s
poukazom na § 1 ods. 3 písm. l/ citovaného zákona. V zmysle daného ustanovenia totiž spotrebiteľským
úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť

pôžičky bola stanovená na dobu jedného mesiaca.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza,
že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon

neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
právnehoúkonuvzniknúťžiadneprávačipovinnosti,keďžetakýtoúkonjeneplatnýodzačiatku(extunc).
V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný
poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť

možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Keďže súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy v časti dohodnutého poplatku, žalovaný má vrátiť
žalobcovi len sumu poskytnutého úveru t. j. 200 Eur.

Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanému na úhradu jeho dlhu a to vo
výške 65 Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy však boli zasielané
elektronicky a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli.
Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočnýchnákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a
zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v
neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovaného) a

nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t. j. od
21.10.2013. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,5 % p. a. a preto súd priznal úroky z
omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. keď podľa výsledku konania
úspešnejšiemu žalobcovi trovy konania nepriznal, nakoľko jeho úspech bol len v rozsahu 60 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.