Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/677/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511213658
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2511213658.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov

Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
5, proti žalovanej: U. T., nar. X. X. XXXX, bytom T. S., U. XXX, o 436,33 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 15. októbra 2012 č. k. 9C/242/2011-61 v
znení opravného uznesenia rovnakého súdu z 12. augusta 2014 č. k. 9C/242/2011-112 a dopĺňaciemu
rozsudku rovnakého súdu z 23. apríla 2014 č. k. 9C/242/2011-108 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti veci samej p o t v r d z

u j e a v časti vyhradzujúcej rozhodnutie o trovách konania samostatnému uzneseniu r u š í a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

Dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že určuje za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti
zmluvnú podmienku vyjadrenú v článku II. bode 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení uzatvoreného 7.
februára 2008 medzi obchodnou spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., Bratislava, Viedenská
cesta 5 a žalovanou spôsobom: „Záujemca, resp. Účastník a Poskytovateľ sa dohodli, že ak Záujemca,

resp. Účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku, Záujemca, resp. Účastník sa zaväzuje
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10.762,19 Sk.“.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom z 15. októbra 2012 č. k. 9C/242/2011-61 (ďalej len „rozsudok“) súd prvého
stupňa I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 86,31 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 %
ročne zo sumy 32,66 eur od 12. júna 2008 do zaplatenia, zo sumy 35,47 eur od 12. júla 2008 do
zaplatenia, zo sumy 1,99 eur od 9. augusta 2008 do zaplatenia a zo sumy 8,98 eur od 17. júla 2009
do zaplatenia; II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a III. vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne
samostatným uznesením. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 48 ods. 2, § 52 ods.

1, § 53 ods. 1, 2 a 4, § 491, § 517, § 544 ods. 1 a 2 a § 588 O. z. (Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb.); § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a poukazom
na § 3 a § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.
z.; vecne potom závermi o existencii právneho vzťahu právnej predchodkyne žalobkyne (obchodnej
spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., Bratislava, Viedenská cesta 5) a žalovanej na základe
Zmluvy o pripojení č. 948020049 a Dodatku k nej uzavretých 7.2.2008 (keď ustálil, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu, keďže zmluvnými stranami boli na jednej strane právna predchodkyňa žalobkyne

ako dodávateľ a na druhej strane žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu
právnej predchodkyne žalobkyne) a o opodstatnenosti požiadaviek žalobkyne (na ktorú bola pohľadávka
postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok z 11.12.2008) na úhradu ceny služieb poskytnutýchžalovanej právnou predchodkyňou žalobkyne v celkovej sume 86,31 eur (súčet súm faktúr za poskytnuté
a odobraté verejné telekomunikačné služby /78,98 + 32,66 +35,47 +1,99 = 149,10 eur/ a úrok z
omeškania 7,21 eur, po odrátaní dodatočne zaplatených súm žalovanou dňa 21.4.2009 v sume 35

eur a 16.7.2009 v sume 35 eur), v ktorej časti aj žalovaná nárok žalobkyne uznala. Ďalej dôvodil, že
priznal žalobkyni aj úrok z omeškania v zákonnej výške z každej splatnej vyfakturovanej sumy tvoriacej
žalovanú sumu a to od nasledujúceho dňa po uplynutí splatnosti každej splatnej vyfakturovanej sumy
až do zaplatenia. Žalobkyňa sa okrem nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté služby domáhala aj
zaplatenia zmluvnej pokuty dohodnutej pri uzavretí zmluvy o pripojení v prípade porušenia niektorej

z povinností žalovanou, pričom v prejednávanej veci išlo o prípad porušenia zmluvných záväzkov
žalovanej, ktorá neuhrádzala platby za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas.
Súd prvého stupňa však príslušné dojednanie v čl. II. bode 2.3 Dodatku považoval za neprimeranú
sankciu a za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku na ujmu spotrebiteľa, nakoľko podstatou
dojednania je rovnaká výška zmluvnej pokuty bez ohľadu na čas ostávajúci do konca doby viazanosti či
závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, pričom z obsahu Zmluvy ani Dodatku nevyplýva naviazanosť

zmluvnej pokuty na výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi
podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon
spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať - v
predmetnom konaní si žalobkyňa odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti
zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, keď pre neplnenie si povinností žalovanou bola žalobkyňa

oprávnená od zmluvy odstúpiť. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom
dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v
rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
Ďalej dôvodil, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,
resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom

mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Z uvedených
dôvodov potom ani neobstojí tvrdenie žalobkyne, že dojednaním zmluvnej pokuty mala byť naplnená
jej funkcia ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá postupcovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku
žalovanejzotrvaťpočasvymedzenejdobyviazanostivzmluvnomvzťahuspostupcom.Pretosúdprvého
stupňa dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval za podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v

právachzmluvnýchstránvneprospechžalovanejakospotrebiteľa,sankcionovanéneplatnosťou,apreto
žalobu žalobkyne v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 357,24 (správne 357,23 eur)
eur zamietol. Žalobkyňa sa žalobou dožadovala zaplatenia jej sumy 436,33 eur s príslušenstvom, ktorá
suma pozostáva zo sumy 79,10 eur za žalovanou neuhradené služby a sumy 357,23 eur predstavujúcej
zmluvnú pokutu (majúcu predstavovať ekvivalent zvýhodnenia, ktoré predchodkyňa žalobkyne poskytla

žalovanej v podobe zvýhodnenej ceny za mobilný telefón), súd prvého stupňa žalobe vyhovel len v
časti 79,10 eur a príslušných úrokov z omeškania (plynúcich a aj tých vyčíslených v žalobe sumou 7,21
eur). Vyhradenie rozhodnutia o trovách konania samostatnému rozhodnutiu (uzneseniu) bolo potom
odôvodnené len poukazom na § 151 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení) bez bližšieho odôvodnenia.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa a to iba čo do tzv. zvyškového zamietnutia
žaloby (t. j. v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty 357,23 eur) s primárnym návrhom na zmenu rozsudku
v napadnutej časti vyhovením žalobe aj v takejto časti, alternatívne navrhla rozsudok v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že medzi účastníkmi bola

zmluvná pokuta dojednaná písomne v dodatku k zmluve (ktorý nebol rozsiahly a suma zmluvnej
pokuty bola na ňom zvýraznená), ktorý žalovaná podpísala a svojim podpisom vyjadrila súhlas s jeho
obsahom a teda aj so stanovenou výškou zmluvnej pokuty. V prípade porušenia zmluvných podmienok
v zmysle bodu 2.3 dodatku bola žalovaná povinná uhradiť žalobkyni zmluvnú pokutu spočívajúcu v cene
telefónu a paušalizovanej náhrade škody, ktorá pôvodnej veriteľke vznikla v dôsledku poskytnutia iných

služieb za akciové ceny a porušenia povinnosti žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti
v zmluvnom vzťahu. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy (žalovaná neuhradila ani jednu faktúru a teda porušila povinnosti vyplývajúce z daného
záväzkového vzťahu hneď na začiatku), je povinná znášať z toho vyplývajúce sankcie. Zmluvná pokuta
má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného

vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných postupcom
do zľavy pri predaji telefónu. Výšku zmluvnej pokuty považuje žalobkyňa za primeranú, pri neprimerane
nízkej alebo žiadnej zmluvnej pokute by totiž nebola naplnená jej podstatná funkcia, a to že práve hrozbasankcie vo výške, na ktorej sa zmluvné strany písomne dohodli pre prípad neplnenia povinnosti zo strany
klienta, ho prinúti dodržiavať zmluvné ustanovenia. Poukázala na judikatúru viacerých krajských súdov.

Dopĺňacím rozsudkom z 23. apríla 2014 č. k. 9C/242/2011-108 (ďalej len „dopĺňací rozsudok“), súd
prvého stupňa určil, že „zmluvná podmienka uvedená v dodatku k zmluve o pripojení zo 7.2.2008,
článok II. bod 2.3 slovne vyjadrená tak, že záujemca, resp. účastník a poskytovateľ sa dohodli, ak
záujemca, resp. účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, záujemca, resp. účastník
sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 357,23 eur, je neprijateľná“. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil ust. § 153 ods. 4 a a § 166 ods. 1 a 2 O. s. p., vecne nerozhodnutím o celom predmete konania,
ak neuviedol zmluvnú podmienku, vyhodnotenú za neplatnú pre neprijateľnosť vo výroku rozsudku,
hoci v odôvodnení rozsudku uviedol, že dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 357,23 eur
považoval za podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech žalovanej
ako spotrebiteľa a potrebou doplnenia rozsudku, ktorý doposiaľ z dôvodu podania odvolania žalobkyňou
nenadobudol právoplatnosť.

Hoci odvolaním bol napadnutý len rozsudok (ten prvotný), jeho obsahom sa spochybňuje i vyhodnotenie
dojednania o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku a to je aj
dôvodom, pre ktorý sa odvolací súd musí zaoberať pri svojom rozhodovaní námietkami voči rozsudkom
obom (ako aj oboma takýmito rozhodnutiami, samozrejme len v rozsahu, v akom tieto nekonvenujú

odvolateľke).

Uznesením Okresného súdu Piešťany z 12.8.2014 č. k. 9C/242/2011-112 súd prvého stupňa opravil
záhlavie rozsudku v časti označenia žalobkyne tak, že správne má byť uvedené „EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803“. Právne ho odôvodnil ust. § 164 O. s. p.

a vecne potrebou odstránenia zrejmej nesprávnosti v označení žalobkyne v úvodnej časti rozsudku, ku
ktorej došlo v písomnom vyhotovení rozsudku.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania žalobkyne,
teda s preskúmaním správnosti rozsudku v jeho zamietajúcej časti veci samej a celého dopĺňacieho
rozsudku (pretože rozhodnutie o tzv. zvyškovom zamietnutí žaloby a ďalšie rozhodnutie o neprijateľnosti
a neplatnosti zmluvnej podmienky mali charakter rozhodnutí na sebe vzájomne závislých; „rozhodnutie“
o trovách konania bolo naopak závislým na výsledku konania ako celku, teda i na čo aj len čiastočne

napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože
tu síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane však nie aj o ktorýkoľvek zo zákonom ustanovených
prípadov potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla
potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem),

pričomdospelkzáveru,žeodvolaniežalobkyneniejedôvodné,vdôsledkučohobolisplnenépodmienky,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p), čo sa fakticky týkalo i dopĺňacieho rozsudku, ktorý však bolo
nutné pre jeho neúplnosť formálne zmeniť (§ 220 O. s. p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne
vyhlásený dňa 30.9.2015 (§ 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O. s. p.).

Čo sa týka správnosti argumentácie súdu prvého stupňa použitej na podporu ním zvoleného spôsobu
rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnení oboch rozsudkov; i keď
v prípade rozsudku dopĺňacieho šlo v jeho odôvodnení skôr o odkaz na už skôr vydaný čo do
výroku neúplný rozsudok), odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod s touto

nesúhlasiť. U dôvodov predostretých okresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo
(samozrejme bez ambície presvedčiť kohokoľvek, najmä nie niekoho s celkom jednoznačným záujmom
na inom výsledku konania) by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na
ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd však v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež
povinnosti vyporiadať sa tak s tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec

už uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Vo vzťahu k procesnej stránke veci platí, čo už tunajší súd v minulosti uzavrel v iných skutkovo
obdobných veciach (napr. vo veci vedenej ním pod sp. zn. 10Co/362/2010 a Okresným súdomDunajská Streda pod sp. zn. 8C/40/2010), teda že z úpravy ustanoveniami § 153 ods. 3 a
4 O. s. p. už k času rozhodovania rozsudkom súdu prvého stupňa vyžadujúcim si jeho doplnenie
i k času rozhodovania odvolacieho súdu týmto jeho (práve odôvodňovaným) rozsudkom vyplýva,

že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku, týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra 2008) bola nahradená povinnosťou vydať
takéto rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a

súčasne nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1. marca 2010).

Takáto úprava je procesným ekvivalentom obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca 2010 v
ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve), pričom jej špecifikom je, že na jej základe súd i v tzv.

sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom, kde má základná
požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet (konania) tým, že aj bez
výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe alebo vzájomnej žalobe)
určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je rozhodné, či žalobu v
takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie, ale len to, že výsledky vykonaného

dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech spotrebiteľa
preto,ženiektorápodmienkaaleboajviacerétakétopodmienkyvspotrebiteľskejzmluvesúneprijateľné.
Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej
ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti reagovať na porušenie noriem
spotrebiteľského práva aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere eliminovania rizika výskytu

neprijateľných podmienok (v tejto súv. por. najmä tzv. hmotnoprávnu povinnosť dodávateľa sa zdržať
používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch s ostatnými spotrebiteľmi podľa § 53a ods.
1 O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa takýmto určením dotknutého (ako ustanovením
možnosti brojiť aj proti samostatnému výroku o určení neprijateľnosti a neplatnosti podmienky, ktorý by tu
nebyť úpravy z ust. § 153 ods. 4 O. s. p. byť nemusel, tak i ustanovením prípustnosti dovolania v takýchto

prípadoch a umožnením tak osobe rozhodnutím dotknutej toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho
opravného prostriedku).

Ak potom i v tejto konkrétnej (tu odôvodňovanej) veci musia platiť závery z vyššie zmienenej skôr
prejednanej a tiež rozhodnutej inej veci, zopakovať je namieste (v tomto prípade už hmotnoprávne),

že vo vzťahu k určeniu dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku neplatí to,
čo u úrokov z omeškania, čiže nie je tu obdoba žiadnej obraznej „záchrannej brzdy“ v podobe nástupu
zákonných úrokov z omeškania (pre prípad výpadku tých dojednaných zmluvne, avšak pri uplatnení
noriem spotrebiteľského práva neprijateľne). Logickým dôsledkom toho (i pre odlišnosti v charaktere
ochrany normami spotrebiteľského práva - oproti úprave z noriem občianskeho práva vo všeobecnosti)

musí byť, že dojednanie o zmluvnej pokute môže z pohľadu prijateľnosti (a platnosti) podmienky buď
obstáť alebo naopak padnúť len ako celok (i so všetkými rizikami z toho pre strany zmluvného vzťahu
plynúcimi, opäť na rozdiel od bežnej úpravy zmluvných pokút v ust. §§ 544 - 545 O. z. a práva súdu
ich výšku znížiť podľa § 545a O. z.).

Ak potom síce slovenský právny poriadok neustanovuje (na rozdiel od výšky úrokov z omeškania)
pre výšku zmluvných pokút žiaden strop (obmedzenie) a principiálne by šlo akceptovať i obhajobu
konkrétnej výšky zmluvnej pokuty v prejednávanej veci záujmom operátora mobilnej telekomunikačnej
sietenadoplatenízľavyzcenytelefónu,poskytnutejvočakávaníriadnehoplneniasipovinnostízostrany
jeho zákazníka (ak sa príslušné očakávanie nenaplní) a na zaplatení paušalizovanej náhrady škody za

rovnako očakávaný (avšak počínaním zákazníka zmarený) stav nárastu majetku operátora o platby za
služby počas doby viazanosti; prijať nešlo konkrétnu podobu dojednania o tzv. pevnej zmluvnej pokute
(nezohľadňujúcej najmä faktor dĺžky zotrvania spotrebiteľa pri riadnom plnení povinností, vyplývajúcich
mu zo zmluvy).

Práve toto (nezakotvenie - v zmluvnom dojednaní, o ktoré tu ide - takého spôsobu určenia výšky
zmluvnej pokuty, ktorý by bol schopný vyhodnocovať aj pomer dĺžky času „stráveného“ riadnym plnením
si zmluvných povinností spotrebiteľom a dĺžky času, v ktorom to takto naopak nebolo) i v spojitosti
s nutnosťou dodávateľa (veriteľa) sa v spotrebiteľských vzťahoch takpovediac „trafiť“ (aby dojednanieešte šlo považovať za prijateľné a preto tiež za platné) potom aj v prejednávanej veci podľa názoru
tunajšieho odvolacieho súdu musí mať za následok 1. záver o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej
podmienky a 2. nemožnosť vyhovenia žalobe v časti opretej o takúto podmienku (s nemožnosťou nič

na tomto zmeniť akýmkoľvek dôkazom vrátane odvolateľkou naznačovanej potreby zisťovania možnosti
žalovanej individuálne ovplyvniť znenie podmienky v tzv. formulárovej zmluve - keďže v tomto prípade
treba pripomenúť iný skorší záver tunajšieho súdu z jeho rozhodovania v tzv. spotrebiteľských veciach
a to ten, podľa ktorého je to v takýchto veciach vždy protivník spotrebiteľa, ktorý má dôkazné bremeno
na preukázanie všetkého, čo by mohlo byť jemu na prospech a naopak spotrebiteľovi na neprospech,

pričom preukázanie tu musí byť bezpečné, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti a
takéto bremeno ani žalobkyňa z prejednávanej veci neuniesla).

Preto bolo zamietnutie žaloby v napadnutej časti veci samej, rovnako ako aj určenie súdom prvého
stupňa spochybnenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú potrebné považovať za správne a namieste
bolo v takýchto častiach prvý rozsudok i dopĺňací rozsudok k nemu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s.

p. potvrdiť (v prípade prvého rozsudku priamo a u dopĺňacieho rozsudku s jeho len formálnou právnou
zmenou bez zmeny podstaty rozhodnutia za použitia ust. § 220 O. s. p., keďže v tomto prípade bolo treba
napraviť opomenutia súdu prvého stupňa I. konkretizovať účastníčky zmluvy zo 7.2.2008 a II. vysloviť
podmienku aj za neplatnú /nielen neprijateľnú/ a pre rozhodovanie odvolacieho súdu až po 1. júni 2014
reagovať tiež na zmenu v právnej úprave, v dôsledku ktorej je tu povinnosť do výroku rozsudku prevziať

presné znenie podmienok určených za neprijateľné /v tejto súv. por. i čl. II a VIII zákona č. 106/2014 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa O. z. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov/).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a aj h/ O. s. p. a odseku 2 rovnakého ustanovenia však odvolací súd musel
zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku vyhradzujúcom rozhodnutie o trovách konania samostatnému

rozhodnutiu (uzneseniu) a v takejto časti vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto
„rozhodnutie“ súdu prvého stupňa totiž neobsahovalo žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré súd prvého
stupňa nerozhodol o trovách konania a z pohľadu niekdajšej terminológie procesného práva bolo tak i
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov (ktorá vada za dnešnej právnej úpravy predstavuje jednu
z foriem odňatia účastníkom konania postupom súdu reálnej možnosti konať pred súdom). Možnosť

uvedenia takýchto dôvodov bola pritom v tejto konkrétnej veci značne obmedzená tým, že ustanovenie
§ 151 ods. 3 O. s. p. (súdom prvého stupňa ani nespomínané) síce obsahuje len demonštratívny
(príkladmý) výpočet zložitých prípadov, v ktorých takýto postup (odloženie rozhodnutia o trovách konania
až na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) prichádza do úvahy, o žiaden z príkladov tam
uvedených však tu ísť nemohlo (nešlo o väčší počet účastníkov ani o viac uplatňovaných nárokov,

nakoľko počet účastníkov i uplatňovaných nárokov bol u tohto konania ako konania sporového najnižším
možným-dveúčastníčkyajedennárok)apretobysúdmuselnájsťinýdôvod,prektorýbytátokonkrétne
vec mala byť považovaná za zložitý prípad.

O trovách odvolacieho konania napokon odvolací súd nerozhodol podľa § 224 ods. 4

O. s. p., nakoľko i nesprávne rozhodnutie podľa § 151 ods. 3 O. s. p. (s nutnosťou jeho zrušenia) zakladá
povinnosť súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien

a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.