Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/33/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010098
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816010098.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Jána Šmelka
a Dezidera Mátého, v trestnej veci obžalovaného K. Y., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. apríla
2016 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný GabrV. Y., T.. XX.XX.XXXX D. M., U. H. G. XXX, okres Rožňava, bez pracovného pomeru,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci vo väznici Plzeň, ČR,

j e v i n n ý,

že v nočných hodinách z 11.09.2015 na 12.09.2015 v chatovej osade v katastrálnom území obce
Slavošovce, okres Rožňava, pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už
odsúdeným mladistvým I. Ď. sa vlámal najmenej do rekreačnej chaty I. K. tak, že vylomili stredovú časť
vchodových dverí v spodnej časti chaty a v oblasti zámku vypáčili aj vchodové dvere v hornej časti chaty,
odkiaľ odcudzili predlžovacie káble o dĺžke 50 m a 20 m, rýchlovarnú kanvicu, 8 ks kuchynské nože,
12 ks sklenené poháre, 2 ks paplóny s poduškami, hifi vežu a set top box, čím spôsobili I. K. škodu vo
výške najmenej 125,- € a poškodením dverí škodu vo výške 50,- €,

t e d a

spoločným konaním
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním
a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

č í m s p á c h a l

v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 174/2015 Z. z.
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 252 ods. 3 Trestného poriadku hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno
konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov. To neplatí, ak obžalovaný
výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie
konalo v jeho neprítomnosti.

Obžalovaný K. Y. v súčasnej dobe vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v inej trestnej
veci vo Väznici Plzeň v Českej republike. Dňa 04.04.2016 bolo súdu doručené písomné podanie -
žiadosť obžalovaného, aby hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti s jeho výslovným
súhlasom. Aj z písomného podania obhajkyne Mgr. G. Y., ktorá s obžalovaným vykonala poradu vo
Väznici Plzeň v Českej republike, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.04.2016, vyplýva, že obžalovaný
žiada, aby súd vykonal hlavné pojednávanie bez jeho prítomnosti. Toto podanie obsahuje písomné
prehlásenie obžalovaného, že vstúpil na cudzí pozemok poškodeného I. K.. Svoje konanie ľutuje.

Z uvedených dôvodov súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného K. Y. a po splnení
zákonom stanovených podmienok uvedených v ustanovení § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal
jeho skoršiu výpoveď zo dňa 14.09.2015. Z tejto výpovede vyplýva, že obžalovaný sa pred spáchaním
činu uviedol do podnapilého stavu, a na okolnosti skutku si nepamätá.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul spolupáchateľa obžalovaného I. Ď. ako svedka (menovaný bol
právoplatne odsúdený rozsudkom zo dňa 01.04.2016). Svedok na hlavnom pojednávaní k spoluúčasti
obžalovaného K. Y. uviedol, že na chatky poškodených šli spoločne s obžalovaným K. Y., pričom na
prvej chatke (svedok nevedel označiť, komu patrila) odstránili kladku a vošli dovnútra. Na chatke vylomili
dvere a obžalovaný Y. v chatke zostal, pretože bol opitý a zaspal. Sám potom pokračoval vo vlámaniach
do ostatných chatiek a odcudzené veci na dvakrát odniesol domov. Podľa jeho výpovede veci následne
predal obžalovaný Y., ku ktorému domov priniesol odcudzené veci. Potvrdil, že obžalovaný Y. bol dosť
v podnapilom stave. Vykradnúť chatky bol svedkov nápad.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ďalším spisovým materiálom vrátane zápisníc o výsluchu
svedkov-poškodených a ďalších listinných dôkazov.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na
ochrane domovej slobody občanov a ich majetku. Predmetná chatka poškodeného I. K. je spôsobilá na
individuálnu rekreáciu a preto požíva ochranu v zmysle ustanovenia § 194 Trestného zákona. I keď súd
riadiac sa obsahom obžaloby Pv 668/15/8808 zo dňa 21.12.2015 upozornil obžalovaných na možnosť
odlišného právneho posúdenia (najmä ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,4 písm. b) Trestného
zákona) vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania, osobitne obsah výpovede svedka I. Ď. súd ustálil
skutok tak, že sa obžalovaný K. Y. zúčastnil vlámania len na jednej z chatiek uvedených v citovanej
obžalobe.

Z uvedených dôvodov súd vyslovil záver, že obžalovaný K. Y. neoprávnene vnikol do obydlia iného,
a to spoločným konaním s inou osobou, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Týmto svojim konaním naplnil
všetky zákonom stanovené znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a),
b) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný K. Y. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. T. č. nikde nepracuje a je vo výkone
trestu odňatia slobody. V registri trestov má celkovo 13 záznamov, z ktorých vyplýva, že v posledných
3 prípadoch bol odsúdený Okresným súdom Plzeň-mesto v Českej republike. Na základe odsúdení
tunajšími súdmi bol z posledného výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 04.06.2011. Je zrejmé,
že obžalovaný sústavne pácha rovnakú trestnú činnosť majetkovej povahy.

Podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej
únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre trestný čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 7b ods.
2 a § 38 ods. 2 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou
je priznanie sa a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) a jednu priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný čin
odsúdený (§ 37 písm. m). S prihliadnutím na okolnosti prípadu, doterajší život obžalovaného, ale aj na
okolnosť, že sústavne pácha majetkovú trestnú činnosť, súd vyslovil záver, že jedine nepodmienečným
trestom je možné zabezpečiť jeho prevýchovu a účel trestu. Ustanovenie § 194 ods. 2 Trestného zákona
umožňuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov. S prihliadnutím na dĺžku trestu, ktorý
teraz obžalovaný vykoná, súd vymeral menovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že ho
vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch
už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

O náhrade škody súd rozhodol rozsudkom 3T/168/2015 zo dňa 01.04.2016, ktorým bol uznaný vinným
obžalovaný mladistvý I. Ď. a ktorému bola uložená povinnosť uhradiť poškodeným spôsobenú škodu
v objektívne preukázanej výške. Vzhľadom na to, že rozsah účasti obžalovaného K. Y. na odcudzení
vecí poškodených a jeho úmysel v tomto smere nebol jednoznačne preukázaný, súd o povinnosti
obžalovaného Y. nahradiť spôsobenú škodu nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.