Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/319/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115219915
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115219915.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanému: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX Ž. XXX, o zaplatenie 36,33 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.7.2015 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 36,33 Eur s príslušenstvom titulom jeho nesplneného záväzku zo zmluvy o bežnom účte.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek skutočnosti, že mu bola riadne a včas doručená výzva na
vyjadrenie.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. súd nenariadil vo veci pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor v zmysle
§ 200ea O.s.p.

Žalobca vo svojej špecifikácii žaloby uviedol, že uplatnená suma pozostáva z istiny vo výške 36,33

Eura, z dôvodu nepovoleného prečerpania účtu. Toto nepovolené prečerpanie účtu vzniklo z dôvodu
inkasovania mesačného poplatku za osobný účet po 3,90 Eura 5 x mesačne, upomienku a poplatkov
za osobný účet. Žiadal priznať aj úrok z nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne. Z výpisov
z účtu vyplynulo, že od apríla 2013 bola zaúčtovaná na účet žalovaného upomienka vo výške 15 Eur,
poplatky za osobný účet po 3,90 Eura 5 x mesačne a taktiež úroky vo výške 1,63 Eura. Podaním zo
dňa 27.3.2013 potom žalobca odstúpil od zmluvy o bežnom účte, ktorý bol uzavretý medzi účastníkmi
konania dňa 19.11.2012.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.).Zároveň však zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu
s poukazom na § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade k 13.7.2009). Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Vo vysvetlivkách k citovanému ustanoveniu § 23a ods. 2 aký predpis sa má použiť, je odkaz na § 52
až 60 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 54 ods. 1 OZ (opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

V danom prípade súd považoval za dôležitú skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy (v súlade s VOP)
listom zo dňa 27.3.2013.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany banky bola dohodnutá vo VOP v čl. 3.11.5, ale ktorý sa

vzťahuje na zmluvy so službou povoleného prečerpania na osobnom účte. Podľa tohto ustanovenia
banka má právo písomne odstúpiť od zmluvy ak klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti.

Porušením zmluvných povinností je to, že bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote
stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevykonal.

Žalobca teda bol oprávnený na odstúpenie od zmluvy. Uvedený právny úkon je však potrebné posúdiť
podľa Občianskeho zákonníka s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa Občianskeho zákonníka sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc)
a tým zanikajú aj práva a povinnosti zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako
neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 OZ a § 39 OZ.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nemožno pochybovať o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa
nadrámecpovinnostívzniknutýchpodľaObčianskehozákonníkanepochybnezhoršujújehopostavenie.
Dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť nevýhodnejšie pre
spotrebiteľa (v danom prípade žalovaného) ako dôsledky odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (ako štandardnú

typovú zmluvu) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné
inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvy komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia
(napr. výpoveď). Spotrebiteľ pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a preto do právneho
poriadku boli zakotvené ustanovenia poskytujúce ochranu právam spotrebiteľov (§ 54 a násl. OZ), aleaj v iných osobitných predpisoch, čo je v súlade s európskou judikatúrou poukazujúcou na faktickú
nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri ich vzájomnej kontraktácii. Súdom teda prináleží
súdna kontrola zmluvných podmienok (§ 153 ods. 3,4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí

neprimerané podmienky a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13EHS: postarať sa, aby spotrebiteľov
neprimerané klauzuly nezaväzovali. Súd teda dospel k záveru o zrušení zmluvy ex tunc v dôsledku
odstúpenia od zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver prichádza tak do úvahy aplikácia ustanovenia § 457

Občianskeho zákonníka. Podľa neho totiž ak zmluva je neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pri odstúpení od zmluvy si teda účastníci
majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalobca teda môže
požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanej pri povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov
na jej účte bez vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky a zmluvné pokuty. Nemôže požadovať plnenie
zo zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy.

Súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva záver kedy žalovaný reálne nezískal finančné
prostriedky cestou prečerpania bežného účtu s tým, že uvedený debet vznikol len poplatkami, výzvami,
ktoré účtovala banka.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a tej skutočnosti, že úspešnému
žalovanému trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.