Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/352/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227466
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314227466.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej

veci navrhovateľky: I. L., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. Š.E. XX, Y., zastúpená JUDr.
Miroslavom Trtílkom, advokátom, J. Kráľa 29, Martin, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa a. s., IČO:
00 151 653, Bratislava, Tomášikova 48, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica,
advokát, s.r.o., IČO: 36 866 598, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, o zaplatenie sumy 4 170,51 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4 170,51 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 463,39 eur od 16.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 163,39 eur od 16.05.2014

do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 463,39 eur od 16.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 463,39 eur od
16.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 463,39 eur od 16.08.2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy
463,39 eur od 16.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 463,39 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, zo sumy
463,39 eur od 16.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 463,39 eur od 16.12.2014 do zaplatenia a trovy
konania vo výške 250,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1 280,14 eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Miroslava Trtíleka, vedený vo U. F. E..L.., č. ú. L. do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa v poradí už štvrtým návrhom došlým súdu dňa 19.12.2014 domáhala uložiť odporcovi
povinnosť zaplatiť jej sumu 4 170,51 eur s príslušenstvom špecifikovaným vo výrokovej časti tohto
rozsudku titulom neplatnej Výpovede z 26.10.2009 danej navrhovateľke odporcom zo Zmluvy o
poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 20.10.1995 /ďalej len „Zmluva
o dôchodku“/ za obdobie apríl 2014 až december 2014, pričom Výpoveď zo zmluvy danú odporcom

navrhovateľke zo dňa 26.10.2009 v zmysle § 582 Občianskeho zákonníka považuje za neplatnú pre
nemožnosť jej vypovedania z dôvodu, že Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzatvorenou na dobu
neurčitú.
Keďže odporca neplnil svoje povinnosti voči navrhovateľke titulom platnej Zmluvy o dôchodku
navrhovateľka bola nútená domáhať sa svojich práv súdnou cestou v konaní:
- sp. zn. 10C/72/2012 plnenie za mesiac apríl 2010 v ktorom súd rozhodol rozsudkom sp. zn.
10C72/2012-103 zo dňa 16.01.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 2Co297/2013-142 zo dňa 16.10.2013.
- sp. zn. 10C/30/2013 plnenie za mesiac máj 2010 až január 2013 v ktorom súd rozhodol rozsudkom sp.
zn. 10C30/2013-111 zo dňa 02.12.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2Co510/2014-154 zo dňa 24.09.2014.- sp. zn. 21C/92/2014 plnenie za mesiac február 2013 až marec 2014 v ktorom súd rozhodol rozsudkom
sp. zn. 21C92/2014-88 zo dňa 17.06.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2Co2683/2014-115 zo dňa 24.09.2014.

Navrhovateľka v rámci návrhu uviedla, že odporca opieral v týchto konaniach zánik Zmluvy o dôchodku
z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre rozpor s § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 veta za
bodkočiarkou Zákona o bankách, s tým, že odporca voči navrhovateľke nemá žiaden nárok zo Zmluvy o

poskytovaníplneniaz„PodpornéhodôchodkovéhofonduSlovenskejsporiteľne,a.s. zodňa20.10.1995,
nakoľko právo na plnenie, ktorého sa navrhovateľka domáha je v rozpore s platným právom a ak by aj v
minulosti existovalo, tak už zaniklo, príp. by zaniklo pre dodatočnú nemožnosť plnenia v dôsledku zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách a následnej aplikácii § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka S takýmto tvrdením
sa navrhovateľka nestotožňuje s poukazom na súvisiaci rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/72/2012 zo
dňa 16.01.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom KS BA č. k. 2Co 297/2013 zo dňa 16.10.2013., ako i

množstvo ďalších rozhodnutí KS BA, ako aj uznesenie NS SR č. 7Cdo 126/2012 zo dňa 12.06.2013,
ktorým bolo dovolanie odporcu voči rozsudku KS BA 4Co 256/2011 odmietnuté. Navrhovateľka ďalej
poukázala na skutočnosť, že ak by odporca videl neplatnosť predmetnej Zmluvy v čomkoľvek, návrh
Zmluvy vyhotovil a navrhovateľke predkladal, preto je zarážajúce, ak nie v rozpore s dobrými mravmi,
ak sa odporca dovolával neplatnosti predmetnej Zmluvy zo dňa 20.10.1995. K dodatočnej nemožnosti

plnenia v súvislosti s § 27 ods. 8; § 116 a § 119 ods. 3 Zák. č. 483/2001 Z. z.; navrhovateľka
poukázala na to, že v danom zmluvnom vzťahu odporca nevystupuje ako právnická osoba vykonávajúca
podnikateľskú činnosť - bankovníctvo, ale ako každá akákoľvek iná právnická osoba, ktorá vystupuje aj
napr. v zamestnaneckých vzťahoch.
Povinnosť plniť zo Zmluvy nie je v rozpore s § 116 a § 119 ods. 3 Zák. č. 483/2001 Z. z., nakoľko sa toto

ustanovenie môže logicky týkať len vzťahov upravených týmto zákonom, čo v zmysle § 1 sú niektoré /nie
všetky/ vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk. Sociálna
a zamestnanecká politika a z nej vznikajúce vzťahy nie sú vzťahmi, ktoré by sa dali subsumovať pod § 1
Zák. č. 483/2001 Z. z. To, že odporca nepovažoval za neplatnú Zmluvu z dôvodu dodatočnej nemožnosti
plnenia podľa Zák. č. 483/2001 Z. z., svedčí aj to, že poskytoval navrhovateľke plnenie zo Zmluvy do

15.04.2014.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vypočul vo veci právnych zástupcov účastníkov konania, pričom upustil od výsluchu navrhovateľky,
oboznámil sa s listinnými dokladmi: Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového
fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 20.10.1995, Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 danou odporcom
navrhovateľke, Štatútom Podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 1.7.1993 s Dodatkom 1
zo dňa 19.4.1994 a Dodatkom č. 2 zo dňa 1.12.1996, Usmernením k Dodatku č. 2 Štatútu zo dňa

5.12.1996, Stanovami odporcu platnými a účinnými od 11.1.1995, Organizačným poriadkom odporcu
účinným od 01.07.1993 , Nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 26/25012-33, oboznámil sa s obsahom
spisov tunajšieho súdu sp. zn. 10C 72/2012, sp. zn. 10C30/2013 a sp. zn.21C92/2014 pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa
20.10.1995 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorej predmetom bolo
doživotnéplnenienavrhovateľkeodporcomakopovinnýmzuplatnenéhoapriznanéhonárokunaplnenie
z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu vo výške 463,39 eur mesačne k 15. dňu každého
mesiaca až do dožitia navrhovateľky. Podľa bodu 4 Zmluvy, výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv

budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu
6 Zmluvy záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre
jeho právneho nástupcu.

Z Výpovede odporcu č. j. 0179/112/09 zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že odporca dal navrhovateľke podľa

§ 582 Obč. zákonníka Výpoveď zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu
Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.11.1995 s tým že po uplynutí 3-mesačnej zákonnej výpovednej
lehoty od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho
štvrťroka t.j. 31.3.2010.Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10C/72/2012-103 zo dňa 16.01.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 297/2013-142 zo dňa 16.10.2013, právoplatným dňa 05.11.2013

súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 463,39 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo
Zmluvy o dôchodku zo dňa 20.10.1995 za apríl 2010 pri vyhodnotení Zmluvy o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 20.10.1995 za platnú, výpoveď
odporcu z tejto zmluvy zo dňa 26.10.2009 za neplatnú z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu
určitú neurčitého trvania, z ktorého dôvodu výpovedný dôvod v zmysle § 582 Občianskeho zákonníka

nebol daný . Už v tomto konaní odporca namietal zánik záväzku odporcu z tejto zmluvy pre nemožnosť
plnenia, ktorú námietku súd vyhodnotil za nedôvodnú a taktiež odporca namietal zánik jeho záväzku voči
navrhovateľke z dôvodu rozporu s § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou, § 27 ods. 8, § 116 Zák. o bankách
č. 483/2001 Z. z., a to z rovnakých dôvodov, ktoré odporca uplatnil v tomto konaní č. k. 6C 215/2012 a už
odvolacísúdvosvojomrozhodnutísp.zn. 9Co/91/2012zodňa26.4.2012poukázalnazjavnehúževnatú
snahu odporcu o dosiahnutie zmeny napadnutého rozsudku z dôvodu nemožnosti aplikácie na daný

právny vzťah § 27 ods. 8, § 116, § 119 ods. 3 vety za bodkočiarkou Zákona o bankách, ktorú vyhodnotil
za nedôvodnú. Za nedôvodnú tiež vyhodnotil v tomto konaní zrejme ďalšiu námietku ktorú odporca
bude uplatňovať a to, že zmluva je neplatná pretože obsahuje dojednané dve odlišné doby trvania
vyplácania sumy dôchodku, keď čl. II Zmluvy obsahuje záväzok vyplácať príjemcovi doživotne sumu v
určitej výške v rozpore s čl. III Zmluvy podľa ktorého vyplácanie plnenia končí mesiacom, ktorého sa

príjemca dožil, teda ide o dve odlišné doby neurčitého plnenia práva. Táto otázka tiež bola vyhodnotená
v konaní tunajšieho súdu 44Co120/2010 zo dňa 16.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 15Co 152/2011 zo dňa 21.09.2011 ako nedôvodná.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10C/30/2013 predmetom ktorého bolo žalované plnenie z totožnej
Zmluvy o dôchodku za obdobie mesiaca máj 2010 až január 2013 súd rozhodol rozsudkom sp. zn.
10C30/2013-111 zo dňa 02.12.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2Co510/2014-154 zo dňa 24.09.2014. V tomto konaní odporca žiadal návrh zamietnuť z tých istých
dôvodov ako aj to, že Zmluva o dôchodku je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože obsahuje

dojednané dve odlišné doby trvania vyplácania sumy dôchodku, keď čl. II Zmluvy obsahuje záväzok
vyplácať príjemcovi doživotne sumu v určitej výške v rozpore s čl. III Zmluvy podľa ktorého vyplácanie
plnenia končí mesiacom, ktorého sa príjemca dožil, teda ide o dve odlišné doby neurčitého plnenia
práva. Ako druhý dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy o dôchodku je jeho neurčitosť vo vymedzení dĺžky
trvania práva na dôchodok. Ak by Zmluva o dôchodku bola platnou, právo na plnenie by zaniklo pre

dodatočnú nemožnosť plnenia podľa ust. § 575 ods. l Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. §
27 ods. 8, § 216 a najmä § 219 ods. 3 prvá veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. V
tomtokonanísasúdopätovnezaoberalplatnosťouZmluvyodôchodkuaopätovnenávrhunavrhovateľky
vyhovel z totožných dôvodov ako v konaní sp.zn. 10C/72/2012-103 zo dňa 16.01.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 297/2013-142 zo dňa 16.10.2013. V konaní sp.

zn. 10C/30/2013 súdy vyhodnotili Zmluvu o dôchodku ako jasný, určitý a zrozumiteľný právny úkon,
v ktorom je vyjadrená vôľa zmluvných strán, na základe ktorej odporca dobrovoľne poskytol plnenie.
Na vec nemožno aplikovať zákon č. 483/2001 Z.z. už len z toho dôvodu, že Zmluva o dôchodku bola
uzavretápredjehoúčinnosťou.Danýzákonnemôžemaťaaninemáretroaktívneúčinkynaprávnyvzťah
založený zmluvou uzavretou pred jeho účinnosťou. Okrem toho Zmluva o dôchodku nie je výsledkom

bankovej činnosti odporcu v zmysle § 1, § 2 zákona č. 483/2001 Z.z. ale aj § 1 zákona č. 21/1992 Zb.
účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o dôchodku, ale je výsledkom oprávnení zamestnávateľa vo vzťahu
k jeho súčasným, ale aj bývalým zamestnancom. Nemožnosť plnenia na ktorú sa odporca dovoláva
s poukazom na ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezakladá skutočnosť, že neskorší
zákon zakazuje banke pokračovať v činnosti, ktorá bola zmluvne dohodnutá skôr pred jej účinnosťou.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 21C/92/2014 predmetom ktorého bolo žalované plnenie z totožnej
Zmluvy o dôchodku za mesiac február 2013 až marec 2014 súd rozhodol rozsudkom sp. zn.
21C92/2014-88 zo dňa 17.06.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2Co2683/2014-115 zo dňa 24.09.2014. Aj v tomto konaní súdy opätovne riešili všetky totožné

námietky odporcu a to že Zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou platne na dobu určitú, ktorú
nemožno vypovedať v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o dôchodku zakladá právo
oprávneného zo zmluvy o dôchodok, ktoré je vždy časovo obmedzené, aj keď časová obmedzenosť
závisí spravidla od budúcej neistej udalosti a to bez poskytovania protiplnenia. Tento vzťah nemoholbyť ukončený výpoveďou, na ktoré sa viažu zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú a zmluva o dôchodku
takou zmluvou nie je. Zmluva o dôchodku bola uzavretá platne, čo odporca roky nespochybňoval, keď
roky podľa nej plnil. Plnenie zo strany odporcu sa nestalo nemožné v zmysle ustanovenia § 27 ods. 8

Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Predmetom Zmluvy o dôchodku nebola obchodná banková činnosť
odporcu ako banky, ale ocenenie vernosti zamestnanca banky a podpora zabezpečenia jeho životnej
úrovne po nástupe na dôchodok. Táto zmluva nezanikla, naďalej trvá a jej prípadné vypovedanie
zo strany odporcu je v rozpore so zmyslom a účelom zmluvy o dôchodku uzavretej v zmysle § 842
Občianskeho zákonníka ( lex specialis ), keď istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe by bola

narušená možnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť podľa všeobecných ustanovení
zákona. Opätovne súdy uviedli, že na vec nemožno aplikovať zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách už
len z toho dôvodu, že Zmluva o dôchodku bola uzavretá pred jeho účinnosťou. Daný zákon nemôže
mať a ani nemá retroaktívne účinky na právny vzťah založený zmluvou uzavretou pred jeho účinnosťou.
Okrem toho Zmluva o dôchodku nie je výsledkom bankovej činnosti odporcu v zmysle § 1, § 2 zákona
č. 483/2001 Z.z. ale aj § 1 zákona č. 21/1992 Zb. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o dôchodku, ale

je výsledkom oprávnení zamestnávateľa vo vzťahu k jeho súčasným, ale aj bývalým zamestnancom.
Nemožnosťplnenianaktorúsaodporcadovolávaspoukazomnaustanovenia§575ods.1Občianskeho
zákonníka nezakladá skutočnosť, že neskorší zákon zakazuje banke pokračovať v činnosti, ktorá bola
zmluvne dohodnutá skôr pred jej účinnosťou.

Právny zástupca navrhovateľky pred súdom uviedol, že na tunajšom súde prebiehali celkovo 3 konania,
v ktorých navrhovateľka bola úspešná. Toto konanie je v podstate pokračovaním predchádzajúcich
sporov a predmetom je plnenie zo Zmluvy o dôchodku uzatvorenej 20.10.1995 medzi navrhovateľkou
a odporcom za obdobie mesiaca apríl 2014 do decembra 2014, kde súčasne žiadal priznať úroky z

omeškania a návrhu vyhovieť.

Právny zástupca odporcu ponúkol pred začatím konania za účelom ukončenia platnosti zmluvy celkové
vyrovnanie - 24 880,- eur, čo by predstavovalo doplatok z tohto konania ako aj doplatok za obdobie
január - marec 2015, ako aj trovy tohto konania, s tou podmienkou, že by došlo k ukončeniu Zmluvy o

dôchodku a k späťvzatiu návrhu navrhovateľkou, čo však navrhovateľka neprijala.
Odporca opakovane ako v predchádzajúcich konaniach uviedol že podľa jeho názoru voči navrhovateľke
nemá žiadnu povinnosť z predloženej Zmluvy o dôchodku, pretože odporca je bankou a zmluvu
neuzatvoril pri bankovej činnosti banky. Z tejto zmluvy nemá odporca nárok na žiadne protiplnenie, a
práve na takéto prípady sa vzťahuje § 119 ods. 3 veta; Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorého

účelom je zamedziť pokračovať v plneniach, ktoré nie sú v súlade so zákonom o bankách, teda aj
zamedziť činnosti alebo plneniu zmluvy bez protiplnenia. Tieto tvrdenia právne odôvodnil tým, že v
znení ustanovení § 119 ods. 3, § 27 ods. 8 a § 1 Zákona o bankách. priznanie nároku navrhovateľke
by znamenalo zásah do ochrany vlastníckeho práva odporcu, zvýhodňovalo by navrhovateľku na úkor
odporcu a dostalo by sa do rozporu so základným právom odporcu na ochranu vlastníctva majetku,

ktoré je garantované ustanovením článku 20, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Majetok banky je
zákonom chránený tak, aby z tohto majetku nemohli byť poskytnuté plnenia v rozpore s ustanoveniami
zákona o bankách. Vzhľadom na osobitné postavenie banky, a vzhľadom na zmenu zákona o bankách,
ktorá nastala po uzatvorení predloženej zmluvy o dôchodku, nesmie túto banka plniť. Zákon o bankách
je osobitnou právnou normou, teda špeciálnou právnou normou vzťahujúcou sa na odporcu, ktorý je

bankou a preto sa aplikuje prednostne pred Občianskym zákonníkom, ktorý je všeobecnou právnou
normou. Odporca trval na tom, že z dôvodu, že je bankou, vzťahuje sa na neho špeciálny Zákon č.
483/2001 Z. z. o bankách, ktorý znemožňuje banke poskytovať plnenie bez protiplnenia, a práve takého
sa navrhovateľka návrhom domáha. Priznanie takéhoto nároku súdom zasiahne do práva odporkyne na
ochranu vlastníctva v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy SR. Prečo potom navrhoval navrhovateľke mimo

súdnu dohodu na ukončenie ich vzťahu tak, že jej chcel vyplatiť určitú sumu titulom vysporiadania a
ukončenia Zmluvy o dôchodku, keď tvrdí, že by toto plnenie bolo v rozpore so zákonom o bankách a
bolo by ohrozené jeho vlastnícke právo v zmysle článku 20 Ústavy, právny zástupca odporcu uviedol, že
podľa jeho názoru by táto dohoda bola platná, pretože by bola uzavretá mimo súdne. Dohoda by musela
byť platná, pretože by neporušovala zákon. Dohoda o urovnaní by upravovala právo a povinnosti oboch

účastníkov, nešlo by o plnenie bez protiplnenia, muselo by prísť ako protiplnenie zo strany navrhovateľky
a to k späťvzatiu žaloby, muselo by prísť k ukončeniu zmluvného vzťahu a určite by nešlo o neplatnú
dohodu. Išlo by o dohodu s protiplnením zo strany druhé účastníka. Banka by plnila finančné plnenie,
druhý účastník by splnil svoje povinnosti podľa dohody.Právny zástupca navrhovateľky uviedol že, obrana odporcu týkajúca sa nemožnosti plnenia v súvislosti
so znením Zákona o bankách č. 483/2011 Z.z. je neprijateľná, s poukazom na právoplatné rozhodnutia

tunajšieho súdu, kde súdy všetkých stupňov, teda aj NS SR, konštatovali, že odôvodnenie týchto
rozhodnutí v súvislosti so Zákonom o bankách je dostatočné, teda nevideli dôvody, že by tento Zákon o
bankách bol dôvodom na nemožnosť plnenia zo strany odporcu zo zmlúv o dôchodku. K argumentácii
odporcu, že priznanie plnenia by znamenalo zásah do jeho práv vlastniť majetok je nekonformná
so znením článku 20 Ústavy SR, poskytovanie plnenia z tohto záväzkového vzťahu, ktorý sa netýka

bankovej činnosti odporcu, nemôže byť upravovaný Zákonom o bankách, a teda nie je zásahom do
jeho práva na ochranu vlastníctva. NS SR a Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach poukázali na to, že
Ústavný súd nemá za úlohu nahrádzať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, resp. zjednocovať ich
rozhodovaciu prax, ako aj to, že obsahom základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, a

že postup súdu vychádzajúci z aplikácie konkrétnej právnej procesnej úpravy nemožno hodnotiť ako
nezákonný,napriektomu,ženespĺňaočakávaniaúčastníkakonania.Kotázkeochranyvlastníctvabanky
v súlade s článkom 20 Ústavy SR uviedol, že tu nič nesignalizuje skutočnosť, že by vlastníctvo odporcu
bolo ohrozené, že by došlo k neprípustnému zásahu do vlastníctva odporcu, alebo do práva na jeho
ochranu vlastníctva, najmä keď dohodu uzatváral dobrovoľne a zmena bankového zákona na to nemôže

mať vplyv, pretože ochrana je stále tá istá.

Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

Podľa § 842 Obč. zák., zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú
dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v
lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlho riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky

na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

Podľa § 27 ods. 8 Zák. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za
nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky

neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo
ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky; podľa § 116 tohto zákona sa týmto
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Podľa § 116 Zák. o bankách, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon neustanovuje inak.Podľa § 119 ods. 3 Zák. o bankách, banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr
do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto
zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších

predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti,
ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia
tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú
platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.

V zmysle Čl. 20 odsek 1 každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 20.10.1995 bola medzi účastníkmi
konania uzavretá v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného

dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie odporcom ako povinným v
prospech navrhovateľky vo výške 463,39 eur mesačne v zmysle uplatneného a priznaného nároku na
základe Žiadosti navrhovateľky o priznanie plnenia z Podporného dôchodkového fondu odporcu.
Na základe predmetnej zmluvy odo dňa jej účinnosti odporca v prospech navrhovateľky i plnil. Až
dňa 26.10.2009 odporca v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka dal navrhovateľke Výpoveď

z predmetnej zmluvy z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo
zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala podľa Výpovede
odporcu zo dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.3.2010. Odporca preto počnúc mesiacom apríl 2010
prestal navrhovateľke poskytovať v zmysle Zmluvy o poskytovaní podporného dôchodkového fondu
odporcu plnenia.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/72/2012-103 zo dňa 16.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2Co 297/2013-142 zo dňa 16.10.2013, právoplatným dňa 05.11.2013 súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 463,39 eur s príslušenstvom titulom plnenia z predmetnej
dôchodkovej zmluvy za mesiac apríl 2010 pri vyhodnotení námietok odporcu v závere, že zmluva zo dňa
20.10.1995 nebola uzavretá na dobu neurčitú, preto Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 danú navrhovateľke

odporca v zmysle § 582 Obč. zák. nemohol zmluvu vypovedať a táto Výpoveď je neplatná. Už v tomto
konaní sa prvostupňový i odvolací súd zaoberal a vyhodnotil i námietky vznesené odporcom týkajúce
sa nemožnosti plnenia pre rozpor so Zákonom o bankách, § 27 ods. 8; § 116; § 119 ods.3 a vyhodnotil
ich ako nedôvodné.
Rovnako aj v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10C/30/2013 predmetom ktorého bolo žalované plnenie z

totožnej Zmluvy o dôchodku za obdobie mesiaca máj 2010 až január 2013 súd rozhodol rozsudkom sp.
zn. 10C30/2013-111 zo dňa 02.12.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2Co510/2014-154 zo dňa 24.09.2014. Aj v tomto konaní sa prvostupňový i odvolací súd zaoberal
a vyhodnotil námietky vznesené odporcom týkajúce sa nemožnosti plnenia pre rozpor so Zákonom o
bankách, § 27 ods. 8; § 116; § 119 ods.3 a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Zmluvu o dôchodku považoval

za zmluvu uzatvorenú na dobu určitú a preto túto nie je možné vypovedať tak ako urobil odporca
výpoveďou v zmysle ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa nejedná o zmluvu
uzatvorenú na dobu neurčitú.

Obdobne aj v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 21C/92/2014 predmetom ktorého bolo žalované plnenie z

totožnej Zmluvy o dôchodku za mesiac február 2013 až marec 2014 ktorým súd vyhovujúcim rozsudkom
sp. zn. 21C92/2014-88 zo dňa 17.06.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2Co2683/2014-115 zo dňa 24.09.2014 návrhu navrhovateľky vyhovel opätovne sa zaoberajúc
námietkami odporcu týkajúce sa platnosti Zmluvy o dôchodku, neplatnosti Výpovede z vyššie uvedeným
odôvodnením v predchádzajúcich konaniach tých istých účastníkov a odporcom tvrdenej nemožnosti

plnenia pre rozpor so Zákonom o bankách, § 27 ods. 8; § 116; § 119 ods.3 a vyhodnotil ich ako
nedôvodné.

Podaným návrhom v tomto konaní č. k. 19 352/2014 sa navrhovateľka domáha zaviazania odporcu na
plnenie v zmysle predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu odporcu

zo dňa 20.10.1995 za obdobie apríl 2014 až december 2014. Odporca v konaní vzniesol opätovne
totožné námietky ako v právoplatne ukončených konaniach na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 72/2012,
sp. zn. 10C 30/2013 a sp. zn. 21C92/2014 týkajúce sa nerešpektovania Zákona o bankách č. 483/2001
Z. z., v dôsledku čoho právo navrhovateľky na plnenie z predmetnej zmluvy zaniklo, keďže sa staloprávne nemožným zo strany odporcu ako banky, podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k
platnej výpovedi a ak by aj záväzok odporcu zo Zmluvy v minulosti existoval, tak s poukazom na § 27
ods. 8, § 116, § 119 ods.3 Zákona o bankách zanikol, pretože banka nesmie poskytovať plnenia bez

protihodnoty.
Svoju obranu rozšíril o tvrdenie, že priznanie nároku navrhovateľke by znamenalo zásah do ochrany
vlastníckeho práva odporcu, zvýhodňovalo by navrhovateľku na úkor odporcu a dostalo by sa do rozporu
so základným právom odporcu na ochranu vlastníctva majetku, ktoré je garantované ustanovením
článku 20, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Súd ako otázku prejudiciálnu riešil otázku platnosti, prípadne neplatnosti Zmluvy o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu SLSP, a .s. zo dňa 20.10.1995, ako i Výpovede odporcu zo zmluvy zo
dňa26.10.2009,pričomopätovnedospelkzáveru,žepredmetnouZmluvousavprospechnavrhovateľky
založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t. j. na dobu určenú neurčitého trvania, kedy je presne
určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou, ktorá

skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle.
Už charakter predmetného právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Občianskeho
zákonníka svedčí tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne,
teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného
určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec napríklad počas štúdií, vdovstva

a pod. V predmetnej Zmluve je jasne špecifikovaný jej koniec t. j. doživotne, teda okamih smrti
navrhovateľky. Jedná sa teda o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej
trvanie je neurčité. Trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia
navrhovateľky, teda do doby kedy nastane skutočnosť nezávisle od ich vôle. Ustanovenie § 582 ods.
1 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku

založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo
záväzok, ktorý je možné vypovedať, čo však nie je prípad Zmluvy o dôchodku a Výpovede z nej.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva zo dňa 20.10.1995 nebola uzavretá na dobu neurčitú,
odporca preto nemohol Zmluvu vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše
charakter a účel uzavretej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu odporcu,

kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná a na
druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia takejto zmluvy, na
základe ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi poskytovať plnenie môžu byť rôzne a za poskytnutý
dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá počas trvania právneho vzťahu do smrti
oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán.

Predmetná Zmluva o dôchodku spĺňa podstatné náležitosti zmluvy podľa § 842 Občianskeho zákonníka,
preto Výpoveď zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26.10.2009 danú odporcom navrhovateľke súd považuje
za neplatnú, nakoľko Zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitého trvania, nie však
zmluvou na dobu neurčitú. Platnosť predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 20.10.1995, ako i neplatnosť
Výpovede zo zmluvy zo dňa 26.10.2009 bola ustálená i v Náleze Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS

26/82012-33 zo dňa 25.4.2012, ktorý potvrdil, že Zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú,
nie je možné ju ukončiť Výpoveďou podľa § 582 os. 1 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka námietok odporcu týkajúcich sa neplatnosti Zmluvy o dôchodku, príp. jej zániku pre
nemožnosť plnenia pre rozpor s ustanoveniami Zák. č. 583/2001 Z. z. o bankách, tieto súd opätovne
poukazujúc na predchádzajúce konania medzi navrhovateľkou a odporcom vyhodnotil ako nedôvodné

a účelové v snahe oddialenia rozhodnutia vo veci, príp. vyhýbaniu sa plneniu vzhľadom na vysoký vek
navrhovateľky. Pri vyhodnotení týchto námietok odporcu sa súd v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia
navrhovateľky s tým, že § 27 ods. 8 Zák. o bankách sa nevzťahuje na interné predpisy odporcu ako
zamestnávateľa a jeho zamestnanca, preto sa ani netýka vzťahov upravených Zmluvou o dôchodku.
Opätovne poukazujúc na právoplatne skončené konanie sp. zn. 21C92/2014 ustanovenie citovaného

zákonaupravujeinternévecibankyakozamestnávateľaajejzamestnanca,akoivzťahybankynavonok,
t. j. uzatváranie zmlúv s klientmi, či inými bankami vzhľadom k predmetu jej činnosti, čo vyplýva z
existencie interných predpisov banky, konkrétne zo Štatútu PDF čl. I. Plnenie odporcu zo Zmluvy
o dôchodku má byť v zmysle Štatútu PDF vyplácané z Podporného dôchodkového fondu odporcu
vytváraného z použiteľného zisku odporcu, čo Zákon o bankách nezakazuje. Zmluva o dôchodku nie je

zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách, nakoľko
žiadne ustanovenie cit. zákona neustanovuje, že vykonávanie peňažných platieb na základe zmlúv o
dôchodku je zakázané, a toto nie je preto ani v rozpore so zákonom. Predmetná zmluva o dôchodku
nie je zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu v zmysle § 27 ods. 8 Zák.o bankách, nakoľko sa jedná o zmluvný typ asynalagmatickej zmluvy, navyše tu neexistuje ani rozpor
zmluvy pre neexistenciu protihodnoty plnenia odporcu voči navrhovateľke, nakoľko navrhovateľka bola
bývalouzamestnankyňouodporcu.AkbyajZmluvabolauzavretázanápadnenevýhodnýchpodmienok/

čo nie je/, jej platnosť by nezanikla a nedošlo by ani k jej zániku z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia
pre údajnú existenciu rozporu s § 27 ods. 8 Zákona o bankách, keďže tento explicitne nespája rozpor
právneho vzťahu s § 27 ods. 8 so zánikom tohto vzťahu, keď § 119 ods. 3 Zák. o bankách len stanovuje
bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy k tretím osobám vzniknuté pri výkone činnosti podľa
dovtedajších predpisov so Zákonom o bankách. Aj námietku odporcu týkajúcu sa na hospodársky

neodôvodnené plnenie zo Zmluvy o dôchodku pre odporcu súd vyhodnotil za taktiež nedôvodné už
s poukazom na bývalý vzťah zamestnanecký medzi účastníkmi a snahu a cieľ odporcu zabezpečiť
sociálnu starostlivosť o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, čo spadá pod agendu personálneho a
sociálneho úseku divízie ľudských zdrojov. Súčasne predmetná zmluva o dôchodku nie je ani v rozpore s
dobrými mravmi vzhľadom na súlad s účelom Fondu vymedzeným v čl. I Štatútu PDF, pričom skončením
vyplácania dôchodku podľa zmluvy by došlo k podstatnému zníženiu životnej úrovne navrhovateľky.

Preto vzhľadom na skutočnosť, že na predmetný právny vzťah sa nevzťahuje Zák. č. 483/2001 Z. z. o
bankách, konkrétne teda ani § 27 ods. 8, § 116, § 119 ods. 3, Zmluva o dôchodku zo dňa 20.10.1995
je stále platná, odporca má naďalej povinnosť zo zmluvy plniť, jeho právo nezaniklo pre nemožnosť v
zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku odporcu, že vyplácanie dôchodku pre nemožnosť jeho

plnenia v znení ustanovení § 119 ods. 3, § 27 ods. 8 a § 1 Zákona o bankách by znamenalo zásah
do ochrany vlastníckeho práva odporcu zvýhodnením navrhovateľky na jeho úkor, čo je v rozpore so
základným právom odporcu na ochranu vlastníctva majetku, ktoré je garantované ustanovením článku
20, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. S touto obranou sa nemožno stotožniť. Ochrana vlastníckeho
práva garantovaná Čl. 20 ods.1 Ústavy SR v dôsledku vyplácanie plnenia na základe platnej Zmluvy o

dôchodkuspoukazomnadoposiaľprávoplatneskončenékonanianatunajšomsúdežiadnymspôsobom
neohrozuje vlastnícke právo odporcu, ktorému Ústava SR poskytuje ochranu. Súd vyhodnotil túto
obranu ako účelovú v snahe opätovne oddialiť plnenie zo Zmluvy o dôchodku. Jeho tvrdenie je v
príkrom rozpore aj ním navrhovanou mimosúdnou dohodou tvrdiac, že táto by bola platná, pretože ako
protiplnenie zo strany navrhovateľky by bolo späťvzatie návrhu. Teda by zo strany odporcu išlo o plnenie

za protihodnotu. Ostáva potom zamyslieť sa nad počínaním si odporcu, ktorý tým, že vedie nespočetné
množstvo konaní na tom istom skutkovom a právnom základe, kedy už súdy niekoľkokrát právoplatne
rozhodli a tým navyšuje trovy konania vo veľkej výške či toto jeho konanie potom nie je v rozpore so
zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, a teda či sa nejedná o hospodársky neodôvodnené plnenie. V danom
zmluvnom vzťahu odporca nevystupuje ako právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť -

bankovníctvo,aleakokaždáakákoľvekináprávnickáosoba,ktorávystupujeajnapr.vzamestnaneckých
vzťahoch. Zmluva o dôchodku nie je výsledkom bankovej činnosti odporcu v zmysle § 1, § 2 zákona č.
483/2001 Z.z. ale aj § 1 zákona č. 21/1992 Zb. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o dôchodku, ale
je výsledkom oprávnení zamestnávateľa vo vzťahu k jeho súčasným, ale aj bývalým zamestnancom.
Nemožnosťplnenianaktorúsaodporcadovolávaspoukazomnaustanovenia§575ods.1Občianskeho

zákonníka nezakladá skutočnosť, že neskorší zákon zakazuje banke pokračovať v činnosti, ktorá bola
zmluvne dohodnutá skôr pred jej účinnosťou.

Vzhľadomnatietoskutočnostisúdvsúlades§842,§517ods.1,2Obč.zák.,§3Nar.vládySRč.87/1995
Z.z. zaviazal odporcu na zaplatenie celkovej sumy 4170,51eur s príslušným úrokom z omeškania ročne

odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačného plnenia za každý mesiac od apríla 2014 do decembra
2014.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP tak, že v konaní úspešnej
navrhovateľke priznal ich náhradu predstavujúcu zaplatený súdny poplatok 250 eur a náhradu trov

právnehozastúpenia 1.280,14eur,ktorúsiuplatnilariadneavčasatoajpísomnýmpodanímdoručeným
na pojednávaní 16.04.2015 vypočítanú v zmysle Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., ktoré predstavujú :
- 4 úkony á 151,05 eur a 1 úkon v 1 vo výške 37,76 za nemeritórne pojednávanie 10.03.2015. (1.
prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.12.2014, 2. spísanie návrhu dňa 17.12.2014, 3. účasť na
nemeritórnom pojednávaní dňa 10.03.2015 odročenom pre spávanie odporcu, 4. účasť na pojednávaní

dňa 26.03.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa 16.04.2015) ; t.j. 641,96 eur
- 2x režijný paušál á 8,04 eur a 3x režijný paušál á 8,39 eur; spolu 41,25 eur.
- náhrada za použitie motorového vozidla zn. MITSUBISHI LANCER, ĚČ: MT XXX CT za účasť na
pojednávaní dňa 10.03.2015: benzín 1,519eur/ liter; 7,6 l / 100 km; Martin - Bratislava a späť za 460 kmv celkovej sume 42,65 eur; + náhrada podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. vydaného podľa
Zák. č. 283/2002 Z. z.: 460 km x 0,183 eur v celkovej sume 84,18 eur; spolu 126,83 eur, náhrada za
použitie motorového vozidla zn. MITSUBISHI LANCER, ĚČ: MT XXX CT za účasť na pojednávaní dňa

26.03.2015: benzín 1,309eur/ liter; 7,6 l / 100 km; Martin - Bratislava a späť za 460 km v celkovej sume
45,76 eur; + náhrada podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. vydaného podľa Zák. č. 283/2002 Z.
z.: 460 km x 0,183 eur v celkovej sume 84,18 eur; spolu 129,94 eur, a náhrada za použitie motorového
vozidla zn. MITSUBISHI LANCER, ĚČ: MT XXX CT za účasť na pojednávaní dňa 16.04.2015: benzín
1,324 eur/ liter; 7,6 l / 100 km; Martin - Bratislava a späť za 460 km v celkovej sume 46,28 eur; + náhrada

podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. vydaného podľa Zák. č. 283/2002 Z. z.: 460 km x 0,183
eur v celkovej sume 84,18 eur spolu 130,46 eur
- náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. Martin - Bratislava -Martin jeden
smer po 2,5 hod za účasť na pojednávaní dňa 10.03.2015, 26.03.2015 a 16.04.2015 t. j. 15 polhodín,
za každú začatú polhodinu 1/60-ina výpočtového základu t.j. 13,98 eur x 15 = 209,70 eur
Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1 280,14 eur.

Súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre

náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust.

§ 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým ,že
a/ v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnu-
tie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.