Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110232278
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110232278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Ing. Eduard Hyránek
PhD., Púchovská 12, 831 06 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Európska zdravotná
poisťovňa, a.s. v likvidácii, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika
zast. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, IČO: 30 796
482, o zaplatenie 951.065,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 27Cb/31/2010-353 zo dňa 14.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/31/2010-353 zo dňa
14.10.2014 potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému náhradu trov
konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu sa touto žalobou

domáha náhrady škody spôsobenej spoločnosti Európska zdravotná poisťovňa, a.s. v likvidácii (ďalej
len EZP) nezákonným rozhodnutím predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
č.: ZP/9n/00020/2008/R zo dňa 14.10.2008. Toto rozhodnutie predsedu úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou bolo pre nezákonnosť zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k.
3S/234/2008-132 zo dňa 08.12.2009. Predmetné nezákonné rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou zmarilo uzavretie zmluvy o prevode poistného kmeňa medzi EZP a
spoločnosťou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len DÔVERA), na základe ktorej by došlo

k odplatnému prevodu poistného kmeňa EZP na spoločnosť DÔVERA, a do podstaty EZP by bola
vyplatená odplata vo výške 951.065,52 eur.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, splnomocneného
zástupcu žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi - Rozhodnutím č. ZP 911/00010/2008 zo dňa
06.05.2008,Rozhodnutímč.ZP911/00020/2008zodňa27.08.2008,RozkladomEZPzodňa12.09.2008
proti rozhodnutiu č. ZP 911/00020/2008, oznámením MCH-MEDICAL CARE HOLDING LIMITED o

účasti v konaní č. ZP 911/00020/2008, Rozkladom MCH - MEDICAL CARE HOLDING LIMITED
zo dňa 12.09.2008 proti rozhodnutiu č. ZP 911/00020/2008, Rozhodnutím č. ZP 911/00020/2008/
R zo dňa 14.10.2008, Žalobou o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ZP 911/00020/2008/R
zo dňa 14.10.2008, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2009, č.k. 3S234/2008-132, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.05.2012, č.k. 4S 21/2011-187,
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.06.2013 č.k. 7Sžso/40/2012, ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 06.05.2008 vydal rozhodnutie č.k.:
ZP/911/00020/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2008. Týmto rozhodnutím nariadil
Európskej zdravotnej poisťovni, a.s. v likvidácii, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 954 175, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č.:

3686/B (ďalej len „odovzdávajúca zdravotná poisťovňa“) dočasný prevod poistného kmeňa na Spoločnú
zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Ondavská 3, 820 05 Bratislava, IČO: 35 936 835, zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č.: 3591/B (ďalej len „preberajúca
zdravotná poisťovňa“). Úrad nariadil bezodplatný dočasný prevod poistného kmeňa na preberajúcu
zdravotnú poisťovňu ku dňu 02.05.2008.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 27.08.2008 vydal rozhodnutie č.k:
ZP/911/00020/2008, ktorým v bode 1. nariadil trvalý prevod poistného kmeňa Európskej zdravotnej
poisťovne, a.s. v likvidácii, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 954 175, zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č.: 3686/B (ďalej len
„odovzdávajúca zdravotná poisťovňa“) na inú zdravotnú poisťovňu (ďalej len „preberajúca zdravotná

poisťovňa“). V bode 2. zároveň úrad uložil odovzdávajúcej zdravotnej poisťovni podľa ust. § 61 ods.
3 zákona č. 581/2004 Z.z. predložiť v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia
úradu na schválenie návrh postupu tohto prevodu podľa ust. § 61 ods. 5 a 6 zákona č. 581/2004 Z.z..

Dňa 12.09.2008 podala EZP, a.s. v likvidácii proti rozhodnutiu rozklad, toho istého dňa MCH-MEDICAL

CARE HOLDING LIMITED písomným podaním zo dňa 11.09.2008 oznámil žalovanému účasť v konaní
č. ZP/911/00020/2008 a zároveň písomným podaním zo dňa 12.09.2008 tiež podal proti rozhodnutiu
rozklad.
Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. doručila žalovanému Ponuku na odplatné prevzatie poistného kmeňa
zo dňa 19.09.2008.

Dňa 13.10.2008 Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie, č.k. 6K/34/2008, ktorým začal konkurzné
konanie voči spoločnosti EZP a.s., v likvidácii.

Dňa 22.10.2008 bol uznesením Okresného súdu Bratislava I. č.k. 6K/ 34/2008 vyhlásený na majetok

EZP a.s., v likvidácii konkurz.

Žalobca je správcom konkurznej podstaty EZP a.s. v likvidácii.

Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako druhostupňový správny orgán vydal

rozhodnutie č.k.: ZP 911/00020/2008/R zo dňa 14.10.2008, ktorým rozkladu EZP, a.s. v likvidácii
čiastočne vyhovel a zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu nasledovne:

1. Úrad podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. nariaďuje k 1. januáru 2009 bezodplatný prevod
poistného kmeňa z Európskej zdravotnej poisťovne, a.s. v likvidácii, so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava, IČO: 35 954 175, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa,
Vložka č.: 3686/B (ďalej len „odovzdávajúca zdravotná poisťovňa“) na Spoločnú zdravotnú poisťovňu,
a.s., so sídlom Ondavská 3, 820 05 Bratislava, IČO: 35 936 835, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č.: 3591/B (ďalej len „preberajúca zdravotná
poisťovňa“).

2. Úrad ukladá odovzdávajúcej zdravotnej poisťovni, aby v súčinnosti s preberajúcou
zdravotnou poisťovňou podľa § 61 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. predložila úradu v lehote do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na schválenie návrh postupu tohto prevodu podľa ust. §
61 ods. 5 a 6 zákona č. 581/2004 Z.z..
3.Preberajúcazdravotnápoisťovňajepovinnáposkytnúťpotrebnúsúčinnosťodovzdávajúcejzdravotnej

poisťovni k predloženiu návrhu postupu prevodu poistného kmeňa z odovzdávajúcej zdravotnej
poisťovne primerane podľa ust. § 61 ods. 5 a 6 zákona č. 581/2004 Z.z. a v súlade s ust. § 61 ods. 8
a 9 citovaného zákona.Protitomutorozhodnutiupodalžalobcažalobuopreskúmaniezákonnostirozhodnutiapodľadruhejhlavy
piatej časti O.s.p..

EZP a.s. v likvidácii predložila úradu Vyhlásenie zmluvných strán o ukončení zmluvných rokovaní
o odplatnom prevode poistného kmeňa EZP. Vo vyhlásení je uvedené, že dňa 19.10.2008 došlo k
ukončeniu vzájomných zmluvných rokovaní o obsahu zmluvy o prevode poistného kmeňa EZP
a Dôverou, ale z dôvodu zverejnenia oznámenia o začatí konkurzného konania na majetok EZP v
Obchodnom vestníku likvidátor EZP nie je oprávnený k podpisu zmluvy.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k: 3S 234/2008-132 zo dňa 8.12.2009 právoplatným dňa
30.12.2009 rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ZP 911/00020/2008/R zo
dňa 14.10.2008 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný sa v správnom konaní nevysporiadal s

otázkou, či MCH-MEDICAL CARE HOLDING LIMITED, akcionár EZP a.s., v likvidácii, ktorý vstúpil ako
účastník do správneho konania č. ZP 911/00020/2008 má alebo nemá byt' účastníkom tohto konania.
Akokrajskýsúd vrozsudkukonštatoval:„Konajúcisúdpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutia a
postupu správneho orgánu dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.“ Súd pri preskúmavaní rozhodnutia o trvalom prevode poistného kmeňa
č. ZP 911/00020/2008 zo dňa 14.10.2008 nevyslovil rozpor rozhodnutia s hmotnoprávnymi predpismi,
t.j. ustanoveniami zákona č. 581/2004 Z.z..

Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal dňa 16.08.2010 rozhodnutie,

ktorým rozhodol, že spoločnosť MCH-MEDICAL CARE HOLDING LIMITED, sídlo: Akropoleos, 59-61,
SAVVIDES CENTER, 1st floor, Flat/Office 102, P.C. 2012, Nikózia, Cyprus, IČO: HE 170309, registrácia:
Register Ministerstva obchodu, priemyslu a turistického ruchu, Oddelenie zápisov spoločností a
oficiálneho zapisovateľa a správcu (ďalej len „akcionár EZP“) nie je účastníkom správneho konania č.
ZP 911/00020/2008 vo veci trvalého prevodu poistného kmeňa Európskej zdravotnej poisťovne, a.s. v

likvidácii, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 954 175, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č.: 3686/B (ďalej len „EZP“) podľa § 14 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal dňa 30.11.2010 rozhodnutie, ktorým

zastavil správne konanie č. ZP 911/00020/2008 vo veci trvalého prevodu poistného kmeňa Európskej
zdravotnej poisťovne, a.s. v likvidácii, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 954 175,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č.: 3686/B (ďalej
len „EZP“) podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p.. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S 21/2011-187 zo dňa 25.05.2012
právoplatným dňa 16.07.2013 žalobu zamietol. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Najvyšší súd
SR rozsudkom č.k.: 7Sžso/40/2012 zo dňa 26.06.2013 právoplatným dňa 16.07.2013 citovaný rozsudok

Krajského súdu v Bratislave potvrdil.

Likvidátor EZP počas správneho konania o prevode poistného kmeňa do začatia konkurzného
konania voči EZP dňa 13.10.2008 nepredložil úradu návrh postupu prevodu poistného kmeňa, ako to
vyžaduje § 61 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. ani zmluvu o prevode poistného kmeňa, ako to vyžaduje

§ 61 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. napriek tomu, že mu to úrad uložil v rozhodnutí č. ZP
911/00020/2008 zo dňa 27.08.2008. Predloženie ponuky na odplatný prevod poistného kmeňa zo dňa
19.09.2008, ani Oznámenie o ukončení rokovaní o obsahu zmluvy o odplatnom prevode poistného
kmeňa zo dňa 20.10 2008 nijakým spôsobom úrad nezaväzovalo vo veci rozhodnutia o trvalom
prevode poistného kmeňa a úrad nebol povinný vydať rozhodnutie, ktorým by nariadil prevod poistného

kmeňa na Dôveru za odplatu vo výške 951.065,52 eur. Vzhľadom na to, že po začatí konkurzného
konania dňa 13.10.2008 už EZP nemohla uzavrieť zmluvu o prevode poistného kmeňa ani predložiť
žalovanému návrh postupu prevodu poistného kmeňa, žalovaný dňa 14.10.2008 vydal rozhodnutie č.
ZP 911/00020/2008/R, ktorým nariadil trvalý prevod poistného kmeňa bezodplatne na SZP. Dôvodomtohto rozhodnutia bolo zabezpečenie kontinuity vykonávania verejného zdravotného poistenia pre
poistencov, ktorí boli dočasne prevedení na SZP na základe rozhodnutia o dočasnom prevode
poistnéhokmeňa.Vzáujmeprávnejochranytýchtopoistencovúradvydalrozhodnutieotrvalomprevode

poistného kmeňa s cieľom natrvalo upraviť poistné vzťahy, najmä vo vzťahu k poistencom, ktorí si do
30.09.2008 nepodali prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne a aj po 01.01.2009 ostali poistencami
SZP, na ktorú boli prevedení rozhodnutím o dočasnom prevode poistného kmeňa.

Žalovaný rozhodnutím z 30.11.2010, č.k.: ZP 911/00020/2008/R zastavil správne konanie číslo ZP

911/00020/2008/R vo veci trvalého prevodu poistného kmeňa EZP podľa § 30 ods.1 písm. h) Správneho
poriadku, lebo odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Argumentácia v tomto
rozhodnutí sa viaže na rozhodnutie č. ZP 911/00010/2008 zo dňa 06.05.2008, ktorým Úrad nariadil
EZP a.s. v likvidácii dočasný prevod poistného kmeňa na SZP ku dňu 02.05.2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.05.2008 a k rozhodnutiu Úradu č. ZP 911/00020/2008 zo dňa 27.08.2008, ktorým
nariadil EZP trvalý prevod poistného kmeňa na inú zdravotnú poisťovňu a predložiť Úradu na schválenie

návrh postupu tohto prevodu poistného kmeňa.

Uvedené rozhodnutie Úrad 14.10.2008 rozhodnutím č. ZP 911/00020/2008/R zmenil tak, že nariadil
k 1.1.2009 bezodplatný prevod poistného kmeňa z EZP na SZP a uložil EZP, aby predložil do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia návrh postupu tohto prevodu podľa § 61 ods. 5 a 6 zákona č.

581/2004 Z.z.. Citované rozhodnutie napadol správca konkurznej podstaty EZP a.s. v likvidácii ako aj
akcionár EZP a.s. v likvidácii žalobou evidovanou na KS BA pod sp. zn. 3S 234/2008,
pričom súd vo veci aktívnej legitimácie rozhodol dňa 08.12.2009 tak, že druhostupňové rozhodnutie
Úradu o trvalom prevode poistného kmeňa zrušil z dôvodu, že Úrad sa nevysporiadal s otázkou
aktívnejlegitimáciežalobcu-akcionáraEZPa.s.vlikvidácii,pričomžalobcusprávcukonkurznejpodstaty

úpadcu EZP a.s. v likvidácii nespochybnil. V rozsudku KS BA sp. zn. 4S 21/2011 zo dňa 25.05.2012,
právoplatného 16.07.2013 (o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. ZP č.k.: ZP 911/00020/2008/R
zo dňa 30.11.2010) vyslovil, že aktívna legitimácia Ing. Eduarda Hyránka ako správcu konkurznej
podstaty vo veci konania prevodu poistného kmeňa v relevantnom čase nebola daná. V tomto prípade
nevyslovil súd iný názor, než bol vyslovený v rozhodnutí KS BA zo dňa 8.12.2009 č.k.: 3S

234/2008, pretože predmetom rozhodnutia nebola aktívna legitimácia žalobcu, ale aktívna legitimácia
akcionára EZP. Súd zároveň konštatoval, že žalovaný správne vec posúdil, že v čase rozhodovania
odpadol dôvod konania o prevode poistného kmeňa EZP, preto žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca predovšetkým nie je vecne legitimovaný na podanie

žaloby o náhradu škody, pretože súdne konanie sa netýka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ako aj z dôvodu,
že nebol účastníkom konania podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., konania č. ZP 911/00020/2008
o trvalom prevode poistného kmeňa, ktoré skutočnosti konštatoval a podrobne rozobral v rozhodnutiach
Krajský súd v Bratislave ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalobca v tomto konaní v podstate

sa snažil dosiahnuť, aby súd v rámci rozhodovania o náhrade škody prejudiciálne riešil otázky, ktoré
už boli vyriešené a viedli k rozhodnutiam v horeuvedených súdnych konaniach, a v tomto zmysle
je nimi súd viazaný.

Citoval § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto

orgánu.

Samotný nedostatok vecnej aktívnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd prvého stupňa
však ďalej konštatoval, že vzhľadom na hore uvedené skutočnosti je ďalej nepochybné, že neexistuje
nezákonné rozhodnutie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody uvádzaným žalobcom.

Žalobca nemôže preukázať, že by skutočne došlo k uzavretiu zmluvy práve so zdravotnou poisťovňou
Dôvera a práve za sumu, na ktorej sa predbežne dohodli a po začatí konkurzného konania dňa
13.10.2008 už ani nebolo možné uzavrieť zmluvu o odplatnom prevode poistného kmeňa, čoho si bol
vedomý aj žalobca podľa obsahu oznámenia zo dňa 20.10.2008.Ďalej teda - okrem nedostatku aktívnej vecnej legitimácie - neboli splnené predpoklady na uplatnenie
nároku na náhradu škody v dôsledku absencie škodnej udalosti (v tomto prípade nezákonného

rozhodnutia), súd preto žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd SR v rozsudku č.k.:
7Sžso/40/2012 zo dňa 26.06.2013 v závere uviedol - „nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a
zodpovedajúca judikatúra ESĽP neriešia otázku oprávnenia správcu konkurznej podstaty súkromnej

zdravotnej poisťovne v konkurze pokračovať v prípadných podnikateľských aktivitách úpadcu najmä
so zameraním sa na majetok, ktorý úpadcovi nepatril, iba ho spravoval“.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku (zásada úspechu), žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko mu doposiaľ v
konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu preto ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V prvom rade uviedol,
že odôvodnenie rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkazuje
súd (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S 21/2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sžso/40/2012), nie je pre súd záväzné. Poukázal na ust. § 135 ods. 2 O.s.p. a za

podstatné považuje, že súd vychádza z výroku rozhodnutia vydaného príslušným orgánom. Otázka
aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o trvalom prevode poistného kmeňa a otázka, či odplata za prevod
poistného kmeňa je majetkom podliehajúcim konkurzu, boli predbežnými otázkami, ktorých posúdenie
nie je vyjadrené vo výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave a výroku rozsudku Najvyššieho súdu
SR. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd sa otázkou vecnej legitimácie žalobcu nezaoberal a

považoval za dostatočné, že sa týmito otázkami zaoberal Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd
SR v inom konaní. S námietkou žalobcu o tom, že Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 3S
234/2008 konal so žalobcom ako s účastníkom konania, sa súd nijakým spôsobom nevysporiadal.
V odôvodnení rozsudku ďalej úplne absentuje, ako súd dospel k záveru, že neexistuje nezákonné
rozhodnutie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Súd neuviedol, z ktorých konkrétnych

dôkazov vychádzal, keď prijal tento záver, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, a už vôbec
neuviedol, ktoré právne predpisy aplikoval na zistený skutkový stav, a ako ich interpretoval. Žalobca
zdôraznil, že legislatívna úprava právneho postavenia zdravotných poisťovní nebola dôsledná. Pokiaľ
zo zákonného textu platného v rozhodnom období nie je možné jednoznačne uzavrieť, ako mal Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UDZS) postupovať pri prevode poistného kmeňa EZP,

potom súd v rozsudku mal dostatočne vysvetliť svoj záver o tom, že nebolo možné uzavrieť zmluvu
o prevode poistného kmeňa po začatí konkurzného konania a o tom, že žalobca nemôže preukázať,
že by skutočne došlo k uzavretiu zmluvy s Dôverou za dohodnutú odplatu. Z rozhodnutia UDZS č.
ZP 911/00020/2008 zo dňa 27.07.2008 rozhodne nevyplýva povinnosť EZP alebo likvidátora EZP
predložiť návrh postupu prevodu poistného kmeňa počas správneho konania o prevode poistného

kmeňa. Uvedeným rozhodnutím UDZS v bode 2 výroku uložil odovzdávajúcej zdravotnej poisťovni
predložiť návrh postupu podľa ust. § 61 ods. 5 a 6 zákona č. 581/2004 Z.z. do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie predsedu UDZS č. ZP/911/00020/2008/R zo
dňa 14.10.2008 nie je dôsledkom toho, že po začatí konkurzného konania dňa 13.10.2008 už EZP
nemohla uzavrieť zmluvu o prevode poistného kmeňa ani predložiť žalovanému návrh postupu prevodu

poistného kmeňa. Medzi týmito dvoma okolnosťami a ani medzi začatím konkurzného konania voči EZP
a rozhodnutím predsedu UDZS č. ZP/911/00020/2008/R zo dňa 14.10.2008 nie je žiadna vzájomná
súvislosť. Podstatným nedostatkom rozsudku je nesprávne skutkové zistenie súdu o tom, že neexistuje
nezákonné rozhodnutie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Súd v konaní o náhradu
škody nemá právomoc posudzovať dôvody zrušenia nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorým

bolo zrušené alebo zmenené nezákonné rozhodnutie (v tomto prípade rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3S 234/2008), je pre súd, ktorý koná o náhrade škody, záväzné. Škoda vznikla vo
forme ušlej odplaty za prevod poistného kmeňa EZP na Dôveru, ktorý nemohol byť zrealizovaný práve
z dôvodu nezákonného rozhodnutia UDZS o trvalom prevode. Odhliadnuc od toho, že odôvodnenie
rozsudku je nedostatočné, možno konštatovať, že v konaní súd nesprávne interpretoval právne predpisy

a vyvodil nesprávne právne závery zo skutkových zistení.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 28.01.2015. Uviedol,
že otázka aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o trvalom prevode poistného kmeňa a otázka, či je

odplata za prevod poistného kmeňa majetkom podliehajúcim konkurzu boli ako predbežné otázky
posúdené v konaní pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 4S/21/2011-187, v ktorom súd zamietol
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.11.2010 vo veci trvalého prevodu
poistného kmeňa a následne pred Najvyšším súdom SR sp. zn. 7Sžso/40/2012, v ktorom súd potvrdil
správnosť záverov krajského súdu. Dôvodom zamietavého výroku súdu a následne potvrdzujúceho

výroku odvolacieho súdu bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo konštatoval najvyšší
súd vo svojom rozsudku. Keďže posúdenie predbežnej otázky sa prejavilo v spôsobe rozhodnutia
krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré sa týmito otázkami zaoberali a bolo tak uvedené vo
výroku oboch rozhodnutí, okresný súd pri posudzovaní predbežnej otázky aktívnej legitimácie žalobcu
a otázky povahy odplaty za prevod poistného kmeňa bol viazaný výrokom oboch týchto rozhodnutí. Z
rozsudku súdu je zrejmé, že súd dospel k záveru, že neexistuje práve také rozhodnutie, ktoré by bolo

v príčinnej súvislosti so vznikom údajnej škody. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.10.2008 súd zrušil
pre procesnú chybu na základe žaloby akcionára EZP ako žalobcu v 2. rade, ktorý o sebe tvrdil, že
bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach. Nie je možné preukázať, že medzi
likvidátorom EZP a zdravotnou poisťovňou Dôvera by bez ohľadu na zrušené nezákonné rozhodnutie
žalovaného vôbec došlo k uzavretiu zmluvy o prevode poistného kmeňa práve za sumu uplatňovanú

ako údajná škoda, keď záujem o odkúpenie poistného kmeňa najskôr prejavila aj zdravotná poisťovňa
Union, s ktorou likvidátor EZP tiež viedol predzmluvné rokovania. Nie je teda možné preukázať, že ak
by nedošlo k škodnej udalosti (vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného), nevznikla by ani údajná
škoda, pretože v čase vydania nezákonného rozhodnutia žalovaného ešte neexistovala povinnosť
Dôvery zaplatiť EZP odplatu za prevod poistného kmeňa, keďže zmluva medzi nimi ešte uzavretá nebola

a nie je isté, že by bola uzavretá presne v znení dohodnutom medzi stranami a presne so sumou
uplatňovanou ako údajná škoda. Žalovaný tiež upozorňuje na skutočnosť, že aj keby k uzavretiu zmluvy
došlo, prípadná odplata za prevod poistného kmeňa by nebola súčasťou konkurznej podstaty, pretože by
nebola majetkom zdravotnej poisťovne podliehajúcim konkurzu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny.

K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu podal žalobca písomne repliku, doručenú Krajskému súdu v
Bratislave dňa 06.07.2015. Uviedol, že otázka aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o trvalom prevode
poistného kmeňa a otázka, či odplata za prevod poistného kmeňa je majetkom podliehajúcim konkurzu,
bynemohlibyťopätovneposudzovanévtomtokonanílenzapredpokladu,žebybolipredmetomkonania

pred KS BA sp. zn. 4S/21/2011 alebo konania pred NS SR sp. zn. 7Sžso/40/2012. Uvedené vyplýva
zo zákonnej dikcie § 135 ods. 2 O.s.p.: „ak o tejto otázke už vydal príslušný orgán rozhodnutie“ ako
aj z § 159 ods. 3 O.s.p.. S právnym posúdením uvedených predbežných otázok (aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní o trvalom prevode poistného kmeňa a toho, či odplata za prevod poistného kmeňa
je majetkom podliehajúcim konkurzu) v konaní pred KS BA sp. zn. 45/21/2011 a pred NS SR sp.

zn. 7SŽSO/40/2012 (ktoré nie je v tomto konaní pre súd záväzné) sa žalobca nestotožňuje. Verejný
charakter zdravotného poistenia v žiadnom prípade nemá za následok to, že sa z majetku zdravotnej
poisťovne vylučujú tie prostriedky, ktoré sú určené na výkon zdravotného poistenia. Taký výklad je
popretím samotnej povahy akciových spoločností. Akciové spoločnosti majetok, s ktorým hospodária,
aj vlastnia. Zo záverov NS SR je možné vyvodiť, že odplata za prevod poistného kmeňa je akýmsi

verejným majetkom, ktorý je len zverený do správy odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne. Tento záver
má však zásadné nedostatky. Odplata za prevod poistného kmeňa je príjmom, ktorý nie je dosahovaný
z výkonu verejného zdravotného poistenia. Uvedené vyplýva jednak z toho, že zákon č. 581/2004 Z.z.
umožňoval odplatný prevod poistného kmeňa aj po zániku povolenia na výkon verejného zdravotného
poistenia. Ďalej to vyplýva z § 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého povinné verejné

zdravotné poistenie je takou činnosťou, na základe ktorej sa poskytuje poistencom verejného
zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a
služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.
V časti II. repliky sa venuje otázke príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím a vznikom škody. Uviedol,
že pre posúdenie otázky existencie nezákonného rozhodnutia nie je relevantné, či v rozhodnutí KS BA

vytkol vecnú správnosť správneho konania o trvalom prevode poistného kmeňa alebo nie (ako sa mylne
domnieva žalovaný). Vydanie nezákonného rozhodnutia bolo prvotnou príčinou, ktorá viedla k tomu,
že žalobca nemohol požiadať o schválenie prevodu poistného kmeňa za podmienok dohodnutých s
Dôverou, nemohol uzatvoriť zmluvu o prevode poistného kmeňa s Dôverou a napokon nemohol ani prijaťodplatu za prevod poistného kmeňa na Dôveru. Uzatvoreniu zmluvy práve so sumou uplatňovanou ako
škoda zároveň nebránila iná skutková okolnosť než nezákonné rozhodnutie, ani vyhlásenie konkurzu
na majetok EZP za prevod poistného kmeňa, ktorá je majetkom podliehajúcim konkurzu. Pre vylúčenie

príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody nepostačuje, aby žalovaný
špekulatívne označoval okolnosti, ktoré mohli nastať - ale nenastali, a v prípade, že by nastali, mohli
vylúčiť príčinnú súvislosť. V závere uviedol, že v odvolaní poukázal (okrem iného) na vadu konania,
ktorá spočíva v tom, že prvostupňový súd odmietol posudzovať predbežnú otázku aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní o trvalom prevode poistného kmeňa a otázku, či odplata za prevod poistného kmeňa

je majetkom podliehajúcim konkurzu. Tým odmietol vykonávať svoju právomoc v konaní. Takáto vada
konania predstavuje odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. Tým sú splnené podmienky pre to,
aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený

na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s
dôvodmi odvolania a vyjadrením k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie predmetnej žaloby na náhradu škody na základe ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č.

7/2005 Z.z. zo skutočnosti, že sa stal správcom konkurznej podstaty úpadcu Európska zdravotná
poisťovňa, a.s, v likvidácii, sídlo: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 954 175. Žalobca
sa domáha náhrady škody spôsobenej spoločnosti EZP (teda spôsobenej na majetku tvoriacom
podstatu úpadcu EZP), nezákonným rozhodnutím predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, č: ZP/911/00020/2008/R zo dňa 14.10.2008. Toto rozhodnutie predsedu Úradu pre

dohľad nad starostlivosťou bolo pre nezákonnosť zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
č.k. 3S/234/2008-132 zo dňa 08.12.2009. Predmetné nezákonné rozhodnutie podľa žalobcu zmarilo
uzavretie zmluvy o prevode poistného kmeňa medzi EZP a spoločnosťou DÔVERA, na základe ktorej
by došlo k odplatnému prevodu poistného kmeňa EZP na spoločnosť DÔVERA, a do podstaty EZP
bola vyplatená odplata vo výške 951.065,52 eur. Táto suma teda predstavuje podľa žalobcu škodu na

majetku tvoriacom podstatu úpadcu EZP.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu,
pričom vychádzal z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S21/2011-187 zo dňa 25.05.2012 a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7Sžso/40/2012 zo dňa 26.06.2013 (ďalej iba rozsudky

Krajského súdu Bratislave a Najvyššieho súdu SR).

Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozsudok je nepreskúmateľný, keďže namiesto riadneho
odôvodnenia nedostatku aktívnej legitimácie len uviedol, že „skutočnosti konštatoval a podrobne
rozobral v rozhodnutiach Krajský súd v Bratislave ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalobca

v tomto konaní v podstate sa snažil dosiahnuť, aby súd v rámci rozhodovania o náhrade škody
prejudiciálne riešil otázky, ktoré už boli vyriešené a viedli k rozhodnutiam v hore uvedených súdnych
konaniach a v tomto zmysle je nimi súd viazaný“. Zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkazuje súd prvého stupňa, nie je pre súd záväzné.

Predmetom odvolacieho konania bolo predovšetkým posúdiť, či súd prvého stupňa postupoval správne,
ak v otázke aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave a
Najvyššieho súdu SR.

Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že súd je viazaný rozhodnutím iného orgánu o určitej otázke, len ak

je obsahom výroku rozhodnutia, viazaný je teda výrokom. Neznamená to však, že súd nemôže posúdiť
určitú otázku zhodne ako ju vyriešil súd v inom konaní a osvojiť si jeho právne závery. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa oboznámil citované rozsudky ako listinné
dôkazy, ich obsah uviedol v odôvodnení rozhodnutia a na týchto rozhodnutiach založil svoje
rozhodnutie.

I keď nešlo o viazanosť súdu rozhodnutím v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p., postup súdu prvého stupňa,
ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia prejudiciálnu otázku, ako ju vyriešil v rozsudku Najvyšší súd SR,
neodporuje podľa odvolacieho súdu zákonu. Podstatné je, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jezrejmé, ako túto otázku posúdili Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR v rozhodnutiach, na
ktorých súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil.

K samotnej vecnej aktívnej legitimácii je potrebné uviesť, že vecnou legitimáciou sa rozumie
hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa rozhoduje. Otázka, či žalobca je v spore aktívne legitimovaný
sa odvíja od skutočnosti, že správca konkurznej podstaty je oprávnený nakladať s majetkom patriacim
do konkurznej podstaty EZP. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, otázkou aktívnej legitimácie, a

teda či poistný kmeň, ktorý predstavujú potvrdené prihlášky na verejné zdravotné poistenie (§ 61 ods. 1
zákona o zdravotných poisťovniach) je majetkom patriacim do konkurznej podstaty úpadcu, sa zaoberal
vosvojomrozsudkuKrajskýsúdvBratislaveakoajNajvyššísúdSR. PredmetomkonaniapredKrajským
súdom v Bratislave sp. zn. 4S/21/2011 a konania pred Najvyšším súdom SR sp. zn. 7SŽSO/40/2012
bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby, ale v oboch
konaniach sa súdy zaoberali ako predbežnými otázkami, či je žalobca aktívne legitimovaný v konaní o

trvalom prevode poistného kmeňa a či odplata za prevod poistného kmeňa je majetkom podliehajúcim
konkurzu. Posúdenie týchto otázok sa prejavilo v spôsobe rozhodnutia týchto súdov. Najvyšší súd
SR v rozsudku konštatoval, „pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia bolo potrebné tiež posúdiť, či
žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu EZP bol účastníkom správneho konania o trvalom
prevode poistného kmeňa. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v správnom konaní vedenom pod číslom

ZP 911/00020/2008 odvodzoval od skutočností, že išlo o konanie, ktoré sa týkalo majetku patriaceho
do konkurznej podstaty EZP. Posúdiť bolo preto potrebné, čí poistný kmeň, ktorý predstavujú potvrdené
prihlášky na verejné zdravotné poistenie je majetkom patriacim do konkurznej podstaty úpadcu. Poistný
kmeň ako ani odplata za prevod poistného kmeňa nie sú majetkom zdravotnej poisťovne patriacim
do konkurznej podstaty ako majetok úpadcu, (lebo úpadca nemohol definovať svoj vzťah k poistnému

kmeňu ako svoje neobmedzené panstvo nad vecou) správca konkurznej podstaty nie je účastníkom
konania o prevode poistného kmeňa a uvedené konanie o prevode poistného kmeňa sa ani v zmysle §
47 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu neprerušuje. Správca konkurznej
podstaty z toho istého dôvodu nemá procesnú legitimáciu v zmysle § 47 ods. 4 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii iniciovať konanie o prevode poistného kmeňa.“

Ako vyplýva z odvolania žalobcu, s právnym posúdením predbežných otázok sa nestotožnil. Podľa
žalobcu verejný charakter zdravotného poistenia v žiadnom prípade nemá za následok to, že sa z
majetku zdravotnej poisťovne vylučujú tie prostriedky, ktoré sú určené na výkon zdravotného poistenia.

Odvolací súd poukazuje predovšetkým na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou poisťovňou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
ktorého zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená
na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného
zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie“).

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, vykonávanie verejného zdravotného
poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. 2a (odkaz
na § 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Verejné zdravotné
poistenievykonávajúzdravotnépoisťovnezapodmienokustanovenýchvosobitnompredpise.57(odkaz

na zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 6 ods. 1 Obch. zák. obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových
hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi

a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

Pojem obchodný majetok je vymedzený ako súhrn majetkových hodnôt, t.j. všetkých aktív podniku. Do
obchodného majetku patria: veci, t.j veci v právnom zmysle, pohľadávky, t.j. právo na plnenie od dlžníka,
iné práva; patria k nim napríklad práva z priemyselného vlastníctva, právo na ochranu obchodného

mena (§ 12), iné majetkové hodnoty oceniteľné peniazmi, ktoré nie sú ani vecami, ani právami;
patrí sem napríklad obchodný podiel, know-how, obchodné vzťahy a pod.. Ide o rovnaký pojem ako
iné majetkové hodnoty v zmysle § 5, musia byť však oceniteľné peniazmi. Uvedené komponenty majú
charakter aktívnych hodnôt a tvoria obchodný majetok, ak sú súčasne splnené dve podmienky. Prvoupodmienkou je, že patria podnikateľovi, druhou podmienkou je, že slúžia alebo sú určené na podnikanie
podnikateľa.

Akovyplývazcitovanéhoustanoveniazákonač.581/2004Z.z.ozdravotnýchpoisťovniach,dohľadenad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa vykonáva
verejné zdravotné poistenie. Vykonávanie zdravotného poistenia je činnosťou vo verejnom záujme, pri
ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.

Podľa § 2 písm. a) vety pred bodkočiarkou zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách
verejnej správy“) na účely tohto zákona sa rozumejú verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s
ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy.

Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií Štatistickým úradom

Slovenskej republiky a zaradené vo verejnej správe, a to okrem iného vo fondoch zdravotného poistenia,
v ktorých sa vykazujú zdravotné poisťovne a vzťahuje sa na ne zákon o rozpočtových pravidlách verejnej
správy (§ 3 ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Právnické osoby, ktorým sa poskytujú
verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi, sú povinné pri ich používaní zachovávať

hospodárnosť,efektívnosťaúčinnosťichpoužitia(§19ods.2zákonaorozpočtovýchpravidláchverejnej
správy).

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy verejné prostriedky možno použiť
na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi.

Poistný kmeň ako súbor alebo časť potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie nie je
majetkom zdravotnej poisťovni, lebo systém zdravotného poistenia je verejný a len jeho vykonávanie
bolo zverené zákonom určenému subjektu - zdravotnej poisťovni. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti,
že práva a povinnosti viažuce sa na poistný kmeň zdravotná poisťovňa vykonáva len do času, kým

poistenec nevyužije svoje právo zmeny zdravotnej poisťovne podľa § 7 Zákona o zdravotnom poistení,
a teda zdravotná poisťovňa nemôže priamo ovplyvniť rozsah poistného kmeňa, a teda počet prihlášok
na verejné zdravotné poistenie, ktoré potvrdí. Ide predovšetkým o právo poistencov na výber zdravotnej
poisťovne.

Podľa žalobcu sa súd prvého stupňa nevysporiadal s jeho námietkou, že Krajský súd v Bratislave v
konaní sp. zn. 3S 234/2008 konal so žalobcom ako s účastníkom konania. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, v ktorom sa uvádza, že z § 247 ods. 1 O.s.p. v
spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva všeobecná žalobná legitimácia, a preto v
rámci skúmania podmienok konania súd musí okrem iného zistiť, či ten, kto žalobu podal tvrdí o sebe, že

bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a teda nepodáva žalobu v
prospech inej osoby. V danom prípade bolo preto pri posúdení procesnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby proti rozhodnutiu žalovaného právne bezvýznamné, či sa súdne konanie týka majetku úpadcu,
podliehajúcemu konkurzu podľa § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale dôležitá bola
existencia konkrétneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu označeného žalobcom, ktorým mal

byť žalobca podľa jeho tvrdenia ukrátený na svojich právach. Najvyšší súd SR však posudzoval aktívnu
legitimáciu žalobcu v správnom konaní, a teda či išlo o konanie, ktoré sa týkalo majetku, patriaceho do
konkurznej podstaty EZP, či poistný kmeň, ktorý predstavujú potvrdené prihlášky na verejné zdravotné
poistenie (§ 61 ods. I Zákona o zdravotných poisťovniach) je majetkom patriacim do konkurznej podstaty
úpadcu. Tieto závery Najvyššieho súdu SR sú vyriešením otázky, na ktorých súd prvého stupňa v

prejednávanej veci založil svoje rozhodnutie.

Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by nebolo správne založiť rozhodnutie v tejto veci na citovaných
rozsudkoch, ktoré v identickej veci riešili ako prejudiciálnu otázku otázku či poistný kmeň, resp. odplata
môže byť majetkom zdravotnej poisťovne, a teda zahrnutá do konkurznej podstaty. Na požiadavku

konzistentnosti súdnych rozhodnutí v skutkovo a právne rovnakých veciach a predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí poukazuje i Ústavný súd SR. Podľa jeho názoru je diskriminačný taký postup, ktorý „rovnaké
alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne alebo rozumne
odôvodniť“ (sp. zn. II.ÚS 159/07, III.ÚS 328/05). Ústavný sú SR napr. v náleze IV.ÚS 14/07 výslovneuvádza: „K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne
princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva.“ Súčasťou
uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní

v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť právne
posudzované rovnakým spôsobom.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS
193/2014zodňa26.06.2013bolaodmietnutásťažnosťžalobcuvovecinamietanéhoporušeniajehopráv

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso/27/2012 z 26. júna 2013. V označenej
veci bol predmetom sporu nárok žalobcu na vymáhanie poistného, pričom žalobca bol toho názoru, že
predmetná pohľadávka, ktorá vznikla z vykonávania verejného zdravotného poistenia EZP, podlieha
konkurzu a žalobca ako správca konkurznej podstaty je povinný postupovať v zmysle ustanovení zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ústavný súd
SR v odôvodnení uznesenia uviedol, že správca konkurznej podstaty nemôže prijímať poistné, príp.

uplatňovaťnaúradenároknapoistné,lebookremtoho,žeideoverejnéfinancievmajetkuštátu,nemôže
vykonávať verejné zdravotné poistenie. Uvedené finančné prostriedky, s ktorými zdravotné poisťovne
hospodária, by v prípade ich zahrnutia do konkurznej podstaty, nezostali v systéme zdravotného
poistenia a neboli by použité na účel viazaný v zákone o zdravotných poisťovniach. Uvedený názor je
použiteľný aj na prejednávaný prípad, keďže podstatou sporu je, či poistný kmeň a jeho odplata môže

byť zahrnutý ako majetok úpadcu do konkurznej podstaty úpadcu.

Keďže súd prvého stupňa zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bolo
nadbytočné, aby sa zaoberal inými skutočnosťami, v tomto prípade, či existuje nezákonné rozhodnutie,
ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody uvádzaným žalobcom. Odvolací súd sa preto ani

nezaoberal odvolacími námietkami týkajúcimi sa týchto skutočností.

Pokiaľ ide o námietky odvolateľa, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný (odňatie
možnosti konať pred súdom), odvolací súd poukazuje na judikatúru, podľa ktorej odňatím
možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
práv účastníka občianskeho súdneho konania. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie
pred súdom prvého stupňa bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho
procesných práv. Súd nemusí dať v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.. Keďže žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.