Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215946
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Miroslava Sogu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 15.10. 2014 č.k. 6C/210/2012-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 27.9.2012 domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku
exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
H. E., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo Ex 6442/2012. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom návrh bol spísaný vo forme zápisnice u súdneho exekútora. Dňa 5.10.2010
spísal a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Ex.por. exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.
Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej

kvaliteatedažedôjdekreálnejzmeneexekútorarozhodnutímsúduvzákonomstanovenejlehote30dní.
Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
návrhu, exekučný súd rozhodol o žiadosti oprávneného o zmenu exekútora po stanovenej lehote.
Tvrdil, že nedisponuje príslušným exekučným titulom ani návrhom na vykonanie exekúcie, pretože tieto
podklady sú u súdneho exekútora, u ktorého sa spisoval aj návrh na vykonanie exekúcie a dokazovanie
odkázal na príslušný exekučný spis súdu. Uviedol, že postup exekučného súdu bol nesprávny, v rozpore

so zákonom, pretože neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými
prieťahmi tak, že k rozhodnutiu pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Poukázal na skutočnosť, že žalobca
sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv
a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 19.5.2011 o zmene súdnehoexekútora. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatnil náhradu majetkovej škody, a
tak isto aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochrany zaručeného článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného článku VI. ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu

na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, a to na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,00 Eur, na udržanie systému 40,00
Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 Eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a poštovné a telekomunikačné
výdaje s urgovaním a zisťovaním stavu konania 15,00 Eur, celkovo 175,00 Eur. Poukázal na to, že

zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora je zakotvenie možnosti zmeny v snahe o dôsledné
uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj o zabezpečenie ochrany oprávneného
pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu návrhu na zmenu po strate dôvery k
exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej
ochrane záujmov žalobcu. Keďže po podaní návrhu na zmenu exekútora bol exekučný súd nečinný,

musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky
a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. To predpokladalo aktívnu
systémovú správu pohľadávky žalobcom. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky
predpokladané v ustanovení § 44 ods. 8 Ex. por. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil

oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
zanikne povinný, dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k jeho insolvencii.
Reálneuplatneniezákladnéhoprávanasúdnuochranupredpokladá,žeúčastníkovisúdnehokonaniasa
poskytneochranavzákonompredpokladanejkvalite,pričomvýkladapoužívaniepríslušnýchzákonných
ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl.

46 ods. 1 ústavy. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 387,24
Eur za 226 dní omeškania, keď bol exekučný súd bezdôvodne nečinný. Výpočet uskutočnil alikvotným
pomerom 55,32 Eur na každý mesiac omeškania, pričom vychádzal z rozhodnutí ústavného súdu, kde
im bolo právo kvôli prieťahom súdu priznané, a podľa ktorých rozhodnutí je náhrada za rok omeškania
663,88 Eur. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 15

zák. č. 514/2003 Z.z. uplatnil písomnou žiadosťou u žalovaného, žalovaný však do podania tejto žaloby
na žiadosť pozitívne nereagoval. Dokazovanie v tomto smere odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti
SR. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že v žalobe
sa vyskytuje viacero nedostatkov, a to napr. uvedený odlišný dátum narodenia povinných v žalobách
ako dátum narodenia v petite, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré

sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadostí o udelenie poverenia
podaných na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátum kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody v jednotlivých prípadoch, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu
predmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškody,nemajetkovejujmyainé.Žalobcasíceuviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť

na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalobca tvrdí, že nemá vedomosť o
spisových značkách uvádzaných v exekučnom konaní, čo sa nezakladá na pravde, pretože tieto mu
museli byť známe v rámci doručovania, napr. uznesenia o zmene súdneho exekútora. Neoznačenie
spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu je
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd odmietol sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho ústavného

práva nečinnosťou exekučného súdu. Žalovaná ďalej poukázala na to, že nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody, pretože žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhu na zmenu súdneho exekútora ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.
Žalovaný ďalej uvádza aj rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie,
čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných žalôb nie

je jednoznačné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly
prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si nárok uplatňuje. Nie je zrejmé, či si žalobca
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stavenej lehote.Táto nejasnosť sa prejavuje najmä v žalobách, kde namietaným nesprávnym úradným postupom má
byť skutočnosť, že Okresný súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nerozhodol v 15-dňovej lehote. Žalovaná ďalej poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a vzhľadom na skutočnosť, že
už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené žaloby vo veci samej je zrejmé, že žalobca ich nepodal po
uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,
podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadŕžaním alebo iným
pozbavením osobne slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,

a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 § 11. Ďalej poukázal na ustanovenie § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., a to ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba uspokojí jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok na náhradu
škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z

uvedeného dôvodu žalovaná považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený. Ďalej uviedla, že žalobca
napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie žalobca nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel
o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom

povinného, resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. Žalobca neposkytol absolútnu
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť tento
nárok predbežne prerokovať. Žalovaný ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku
na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., pre ktoré je potrebné nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
tieto podmienky súčasne. K prieťahom týkajúcich sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutie o návrhu
o žiadosti o udelenia poverenia v 15-dňovej lehote žalovaná uviedla, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, účinného od 1.6.2011 súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhoduje do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí ak ide o

exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d), pričom ide o exekučné tituly, ktorými sú
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválených.
Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v
podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu
oporu v zákone. K rozhodovaniu, ktorým súd zamietal žiadosti o udelenie poverenia žalovaný uviedol,

že tento postup je možné chápať dvomi spôsobmi, jednak namietaným postupom môže byť samotný
spôsob rozhodnutia., a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ako i skutočnosť, že k vydaniu
rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote. Uviedla, že zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu
definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou

normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, či už súvisí rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí nenašiel svoj
bezprostredný vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný spôsob
rozhodnutia, to je ako súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo patrí iba v prípade ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom súd,
ktorý rozhoduje o náhradu škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Preto je nevyhnuté aby pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnuté, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z

dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní v opravnom prostriedku. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená.
K nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, ktorý sa zamieta žiadosť o udelenie poverenia po 15 dňovej
lehote uviedol, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku určuje lehotu 15 dní na vydanie
poverenia, a túto lehotu nemožno automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia. Odkázala v tejto časti na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 1Us/16/0. Podľa §
9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., o znení účinnom od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stavenej lehote, spočívajúci v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konanímožno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti, na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaním, ktorým sa
rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnych

konaní právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
alebo žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existoval právoplatné rozhodnutie vydané

v disciplinárnom konaní alebo vydané rozhodnutie ESĽP, alebo Ústavného súdu SR, ktorými by
bolo konštatované porušenie právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný ďalej
namietal vyčíslenú náhradu škody v jednotlivých konaniach. Uviedol, že žalobca na preukázanie vzniku
škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si
vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušálnych nákladov spočívajúcich v administratívnych výdavkoch,
funkčných výdavkoch, mzdových výdavkoch a výdavkoch spojených so stratou času zamestnanca, a

to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uviedol, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalovaná
poukázala, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi pri svojej činnosti
nepochybne potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov, pričom takýto
systém využíva nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, a to

nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii ale aj takých, o ktorých žiadne exekučné
konanie neprebieha. Tak isto udržiavanie systému žalobca musí vykonávať na každodennej báze najmä
pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti
daného druhu.

Žalobca sa pojednávania konaného 15.10.2014 nezúčastnil a požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Zároveň navrhol dokazovanie, resp. jeho
doplnenie, pretože zadal objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku škody,
za ktorú zodpovedá žalovaná.

Súd prvého stupňa návrh na odročenie pojednávania neakceptoval, pretože návrh nespĺňal náležitosti
ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p. a dôvody v návrhu uvádzané nepovažoval za dôležité dôvody na
odročenie pojednávania. Žalobca o tom, že pojednávajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania veci
má, pretože o tom rozhodol nadriadený súd a toto rozhodnutie mu bolo doručené. Návrh na doplnenie
dokazovania znaleckým posudkom o výške spôsobenej škody súd prvého stupňa považoval vzhľadom

na dôvody uvádzané nižšie za nadbytočné. Prvostupňový súd poukázal na to, že konanie sa začalo dňa
27.9.2012, preto mal žalobca dostatočný časový priestor a predloženie relevantného výpočtu tvrdenej
škody, ako aj iných dôkazov v konaní.

Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd zistil tento skutkový stav.

Zo spisu 16Er/236/2003 bolo zistené, že dňa 9.7.2003 požiadal súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému
H. E., o vymoženie 16.200,00 Sk s príslušenstvom. Súd dňa 21.7.2003 poveril exekútora vykonaním
exekúcie v zmysle návrhu oprávneného. Dňa 5.10.2010 doručil oprávnený súdu žiadosť o zmenu

súdneho exekútora bez bližšieho zdôvodnenia a požiadal, aby súd vykonávaním exekúcie poveril
JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 25.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora Mgr. Cipára o vyčíslenie trov
exekučného konania a o zaslanie exekučného spisu. Súdny exekútor vyúčtoval trovy a predložil spis
7.1.2011. Dňa 19.5.2011 súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého.

Po vykonaní dokazovania prvostupňový súd vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 3 ods. 1,2 , §
5 ods. 1,2, § 6 ods. 1, § 9, ods. 1,2, §15 ods. 1,2, § 17 ods.1,2, § 19 ods. 1,2,3 zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný. Z exekučného spisu mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca ako oprávnený
v exekučnom konaní dňa 5.10.2010 požiadal o zmenu exekútora a že o žiadosti bolo rozhodnuté

19.5.2011, teda nie v lehote 30 dní, ako to ukladá ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. K
nevykonaniu úkonu v lehote došlo aj tým, že pôvodný súdny exekútor nepredložil súdu v stanovenej
lehote exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie (urobil tak až po takmer troch mesiacoch).Súd prvého stupňa poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, že nie každé nevykonanie
úkonu v zákonom stanovenej lehote znamená prieťah v konaní. Pre nárok žalobcu je však právne
podstatné, že musí byť preukázané, že nevykonanie úkonu v lehote bolo v príčinnej súvislosti so

vznikom tvrdenej škody. Exekútor pôvodne poverený vykonaním exekúcie musí vykonávať exekúciu
až do doby, kým nebude vykonávaním exekúcie poverený navrhnutý exekútor, čiže v exekučnom
konaní sa musí riadne pokračovať až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora. Žalobca tvrdil, že
dôvodom zmeny boli práve pomalé a neefektívne úkony pôvodného exekútora v konaní. Z exekučného
spisu žiadne také skutočnosti nevyplývajú. Je pravda, že oprávnený nemusí uviesť dôvod na zmenu

exekútora, čo žalobca v žiadosti ani neuviedol. V exekučnom spise sa však pred návrhom na zmenu
nenachádzajú žiadne podania ani sťažnosti na neefektívny postup Mgr. Cipára v konaní, ani žalobca
k žalobnému návrhu nepripojil žiadne urgencie ani sťažnosti adresované či už súdnemu exekútorovi
alebo jeho nadriadeným orgánom. Exekučné konanie sa viedlo od roku 2003, oprávnený o zmenu
exekútora požiadal až po siedmich rokoch. Prvostupňovému súdu preto nie je zrejmé, prečo práve čas,
počas ktorého sa vykonávali úkony spojené s rozhodnutím o zmene exekútora, boli rozhodujúce pre

vznik tvrdenej ujmy, keď žalobca sám skonštatoval roky neefektívneho vymáhania pohľadávky zo strany
súdneho exekútora. Súd prvého stupňa preto nevidí príčinnú súvislosť s dĺžkou rozhodovania súdu o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora a tvrdenou škodou. Škoda, ktorý si žalobca v konaní uplatnil je
všeobecnáabezkonkrétnehovzťahukexekučnejveci.Škodumajútvoriťnákladynasprávupohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,00 Eur, na

udržanie systému 40,00 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom
sumu 50,00 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a poštovné a
telekomunikačné výdaje s urgovaním a zisťovaním stavu konania 15,00 Eur, celkovo 175,00 Eur. Ide
teda o paušálne výdavky, ktoré nie sú odôvodnené v súvislosti so skutkovým priebehom konkrétneho

exekučného konania. Súd prvého stupňa poukázal na časť návrhu, v ktorom žalobca tvrdí, že mal
výdavky na urgencie a kontrolovanie exekučného konania, k návrhu žiadne dôkazy o tom nepredložil
a takáto činnosť žalobcu nevyplýva ani z exekučného spisu. To isté sa týka aj ostatných uplatnených
výdavkov.Súdsastotožňujestvrdenímžalovaného,žežalobcapri svojejobchodnejčinnostipotrebujea
využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov, avšak takýto systém využíva nielen počas

tvrdených prieťahov, ale využíva ho aj vo veciach, o ktorých žiadne exekučné konanie neprebieha.
Udržiavanie systému žalobca musí vykonávať na každodennej báze najmä pri poskytovaní úverov v
takom rozsahu ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Žalobca
nepreukázal, že by v tomto smere vykonal niečo navyše, čo presahuje rámec jeho bežnej obchodnej
činnosti a čo ho v súvislosti s tvrdenými prieťahmi pri vykonávaní exekúcie ekonomicky zaťažilo tak, že

mu to spôsobilo materiálnu škodu.

Prvostupňový súd za nepreukázaný považoval aj nárok na nemajetkovú ujmu, pretože jednak jej
priznanie je viazané na skutočnosť, či žalobcovi preukázateľne nečinnosťou štátneho orgánu škoda
vzniklaajednakujmamusíbyťpreukázaná.Žalobcaanivtomtosmeresvojnárokžiadnymirelevantnými

skutočnosťami nepodporil. Vznik škody súd preukázaný nemal a nemajetkovú ujmu odôvodnil žalobca
možnosťou zániku povinného, možnosťou straty kontaktu s povinným či s jeho možnou insolventnosťou.
Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal, z akých konkrétnych skutočností jeho obava
pramení.

Nárok žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a nebola preukázaná súvislosť nevykonania úkonu v zákonom stanovenej
lehote s tvrdenou škodu, preto súd prvého stupňa návrh zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí

náhrada úspešnej žalovanej. Keďže žalovaná trovy konania nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd prvého stupňa vyslovil vo výroku
rozsudku, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva, ako to vyplýva z § 151 ods. 1,2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že v uvedenom

rozsudku došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 od. 1 písm.
f) O.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust.
§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. ,g) O.s.p.); v konaní došlo k vadámuvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 1 písm. a)
O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.); súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. O.i. namietal odvolateľ,
že bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny proces a podotkol, že súd ignoroval všetky tvrdenia
žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému. Ďalej
zvýraznil, že nálezy Ústavného súdu SR uvádzajú jednoznačne, že súd musí dbať na presvedčivosť

svojho rozhodnutia v odôvodnení, argumentačne vyhodnotí svoje rozhodnutie tak, aby premisy zvolené
v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe premís dospel, boli pre širšiu právnickú
verejnosť prijateľné, racionálne a presvedčivé. Súd nevysvetlil vo svojom rozhodnutí, prečo nedošlo k
porušeniu práv žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. O návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnom stanovenom čase a pre túto nečinnosť
aj nesprávny úradný postup nenašiel objektívne udržateľne vysvetliteľný dôvod. Súd prvého stupňa

vydal rozhodnutie vnútorne rozporné, síce zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe
postavilsvojerozhodnutieonepriznanínemajetkovejujmežalobcovi,rozhodnutiezaloženénaskutkovej
a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné, irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby
judikovania pohľadávky si žalobca zvolil, navyše podľa práva sú súdne rozhodnutia všeobecných súdov
rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Ďalej namietal, že aj iný súd, t.j. Krajský súd v

Trnave v rozhodnutí sp. zn. 11NcC/46/2012 v právne zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného
súdu Dunajská Streda, preto je tiež rozhodnutie nezákonné (poukázal aj na Ústavný súd SR nález IV.
ÚS/345/09). Konštatoval odvolateľ, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je v občianskom súdnom konaní zabezpečený
vylúčením sudcu z jeho ďalšieho prejednávania. O.i. pri nezávislosti sudcov musí byť vzaté do úvahy

ustanovovanie jeho členov a dĺžka ich mandátu, teda či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti. Súd sa
nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť
žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z
mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne
aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne

rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca
sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom,
ktoré súd vykonal a zložil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii

zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, aj keď toto jej bolo doručené dňa 12.12.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 04.11. 2015 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 28.10.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., teda
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné.Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré

súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie
rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom

prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu

vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli

najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu
majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom

prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne
rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné

zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade

bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114

ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca cestou svojho právneho zástupcu bol zo strany súdu prvého
stupňa predvolaný na pojednávanie dňa 15.10.2014, ktoré prevzal dňa 05.09.2014 (doručenka na čl.
36 spisu). Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo veci dňa 15.10.2014 v neprítomnosti žalobcu
(rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 13.10. 2014 z dôvodu podania návrhu

na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101 ods. 2

O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol žalobca v
podaní zo dňa 13.10. 2014, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania Ani podanie ústavnej
sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval
odročenie pojednávania.

O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne

odvrátená).

V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle

§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na odročenie

pojednávania zo dňa 13.10. 2014 a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 15.10.2014 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal
možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou

na tomto pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu
ochranu v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému

dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.10.2014 totiž
vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p. je daný vtedy,

ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je daný, pretože zákonná sudkyňa JUDr. Agáta
Štefanovičová uznesením Krajského súdu v Košiciach 1NcC/28/2014-30 , právoplatným 14.8.2014 ,
nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.

zn. 6C/210/2012 ( v prejednávanej veci) , uznesenie bolo doručené zást. žalobcu 12.8.2014 (doručenka
pri č.l. 35).

Odvolací súd na záver ešte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7 ECdo/3/2013 z 21.10.2013,

kde najvyšší súd riešiac dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v exekúcii poukázal na obsah
práva na spravodlivý proces so zreteľom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo do práva na spravodlivý súdny proces však
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi

názormi (porovnaj I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 97/97). K odňatiu možnosti
žalobcu pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa
názoru odvolacieho súdu nedošlo podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, v riešenej veci preto správne súd prvého
stupňa rozhodol, svoje rozhodnutie argumentačne odôvodnil a jeho rozsudok o zamietnutí žaloby je

zákonný, správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa bola preukázaná v konaní
a žalobca dostal odpoveď na svoje odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno
považovať za svojvoľné, neodôvodnené, predčasné a prekvapivé a odvolací súd vzhľadom na zistený
skutkový stav podľa § 213 O.s.p. bol viazaný týmto skutkovým stavom a s poukazom na § 219 ods. 1,
2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zákonný.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.