Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201545
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, G., v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2118-OR zo dňa 28.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2118-OR zo dňa 28.10.2014.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. U. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 2118-OR zo dňa 28.10.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona

č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v platnom znení o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 06.10.2014, ktorého prílohou je
Zmluva o zriadení záložného práva č. 386/2014-RAČ, uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeným Ľ. X. - konateľom spoločnosti a T. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. X, G., zastúpenou na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení predsedom združenia L. T. rozhodol

tak, že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 06.10.2014 bol podaný návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 386/2014-RAČ,
uzavretej dňa 14.08.2014. Predmetom Záložnej zmluvy je byt číslo XX, X.p., vchod číslo X, v bytovom
dome s č. XXXX, na pozemku parcele číslo XXX/X a spoluvlastnícky podiel XXX/XXXX na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, nachádzajúce sa v katastrálnom území G., vpísané do

listu vlastníctva čísla XXXX. Odporca ďalej uviedol, že ako vyplýva z článku II. záložnej zmluvy, tieto
nehnuteľnosti majú slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.07.2012 uzavretej medzi
záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny
vo výške 500 Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok
a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle

platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Poukázal na to, že záložnú zmluvu
uzatvoril za záložcu na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpení predsedom združenia L. T.. Konštatoval, že nazáklade dohody o splnomocnení podľa bodu 3. sa splnomocniteľ sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo

na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve.

Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1 a 4, § 37 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 5 písm. d/,§ 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej
len „katastrálny zákon“) a uviedol, že neplatnosť právneho úkonu vidí správny orgán v skutočnosti, že
dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom T. V. a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci je napísaná vo forme predtlače, kde splnomocnenec je v rámci predtlače
už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto

dohody. Podľa dňa 04.09.2014 úradne overenej fotokópie dohody o splnomocnení zo dňa 04.07.2012 je
zrejmé, že ide o predtlač, ktorá v rámci predtlače obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a združení ProHelp ako splnomocnenca záložcu, a preto sa táto skutočnosť javí ako skutočnosť,
ktorá má vplyv na obhajobu práv, záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca a spôsobuje
to pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je

v styku so záložným veriteľom a ako vyplýva je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa
pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Poukázal na to, že záujem zástupcu je v rozpore so
záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 OZ neprípustné. Ďalej uviedol, že
z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť
splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má podľa dohody

obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Rozpor záujmov
medzi splnomocniteľom T. V. ako záložcom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci je zrejmý aj z toho, že samotná záložná zmluva bola uzatvorená a za záložcu jeho zástupcom
podpísaná až 14.08.2014, t. z. 25 mesiacov po uzatvorení zmluvy o úvere a predmetnej dohody o
splnomocnení.Uviedol,žejezrejmé,žekuzatvoreniuzáložnejzmluvydošloažpotom,čosizáložcaako

dlžník z úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy, z čoho vyplýva, že ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci v zastúpení L. T. predsedom združenia ako zástupcom záložcu, uzatvoril
za záložcu záložnú zmluvu účelovo na obhajobu práv záložného veriteľa ako formu zabezpečenia
vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa.

Odporca ďalej uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že
záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na
vrátenie istiny úveru v sume 500 Eur spolu s jej bližšie neoznačeným príslušenstvom, pričom v danom
prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy,
ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z

úverovej zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv povinného čo je v rozpore s dobrými mravmi a preto
je záložná zmluvy v zmysle ust. § 39 OZ neplatný právny úkon.

Odporca konštatoval, že pre vyššie uvedený označený rozpor záujmov medzi splnomocniteľom T. V.
a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (§ 22 ods. 2 OZ), z dôvodu neurčitosti

právneho úkonu dohody o splnomocnení (§ 37 ods. 1 OZ), čím sa výrazne zasahuje do práv povinného
- záložcu, čo je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) je záložná zmluva neplatný právny úkon, a preto
návrh na vklad záložného práva zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť

preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a vyslovil názor, že Dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o

zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp
- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenieZáložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou

v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav

veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré
majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy
katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju

zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné

z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite

zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a

o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení

ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre
platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma
sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno
skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické

násilie sa v praxi nevyskytuje.

K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že takéto odôvodnenie je predovšetkým
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti
odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho orgánu. Nevedno, či správny

orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania.
Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí
chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu
mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže

ísť o neplatnosť čiastočnú, a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú
platnosť zmluvy o úvere. Ďalej poukázal na to, že správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlamipoctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka,
tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má
prednosť pred aplikáciu Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že

by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav.
Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito
nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi
v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Ďalej uviedol, že hodnotenie úroku

z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň z omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pred
Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné
dojednanie ako platné. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/34/2004 zo dňa
21.12.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/26/2004 zo dňa 22.09.2005, rozsudok NS SR sp. zn.
2Obdo/28/2004 zo dňa 22.09.2005. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta (analogický úrok z omeškania) vo
výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie

je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004,
sp. zn. 33Odo/588/2003). Bol taktiež toho názoru, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý
deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným
plnením povinnosti.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom

a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 06.02.2015 navrhovateľ, odporca, ani účastníčka konania, neboli prítomní,
pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 04.02.2015 doručeným
tunajšiemu súdu dňa 04.02.2015 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odporca ani účastníčka konania, svoju neúčasť neospravedlnili,

preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec
v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 04.07.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 500 Eur

a tá sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o
splnomocnení zo dňa 04.07.2012 dlžníčka splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho

zákonníkavplatnomznenívmenesplnomocniteľaknehnuteľnostiam,ktorévčaseuzatvoreniaZáložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o
úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou T. V. ako splnomocniteľom a L. T., predsedom
občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 14.08.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 386/2014-RAČ medzi
navrhovateľom a dlžníčkou, zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,

ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.07.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho

zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou T. V. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho

úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na
čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníčka
úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,

t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníčky záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctvealebospoluvlastníctvedlžníčky,ktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctva

ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocneníuzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať

za ňu záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto

dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach

pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.07.2012 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je

neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva,

ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.