Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615210611
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615210611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr.

Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky Mgr. art. O. R. nar.
XX.X.XXXXbývajúcejvZ.D.S.naul.C.č.X/.XzastúpenejAdvokátskoukanceláriouHovanaHospůdka
s.r.o.sosídlomM.Gorkéhoč.8SpišskáNováVesprotiodporcoviA.R.nar.XX.X.XXXXbývajúcemuvZ.
D. S. na ul. C. č. X/X zastúpeného JUDr. Jánom Burocim advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Spišskej Novej Vsi na ul. Za Šestnástkou č. 17 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode k maloletému H. R. nar. X.XX.XXXX zastúpeného v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o odvolaní odporcu proti

rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.9.2015 č.k. 15P 161/2015-44 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo rodičov mal. H.. Na čas po rozvode
zveril mal. H. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. H.
100 € mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti
rozsudku. Upravil styk odporcu s mal. H. každý párny pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú
nepárnu nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., každú nepárnu stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za

prítomnosti navrhovateľky s tým, že navrhovateľka je povinná styk s mal. H. umožniť. Rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o úprave styku s maloletým podal odvolanie odporca, pretože so
záverom súdu prvého stupňa nesúhlasí, pretože styk maloletého neohrozí a v rozsahu ako rozhodol
súd prvého stupňa je neopodstatnený. Konštatoval, že záver súdu o tom, že zriedkavý styk s maloletým
prekáža zabezpečeniu citovej väzby dieťaťa k matke je nepreskúmateľné, preto taktiež nesúhlasí so

záverom súdu, že odlúčenie dieťaťa od matky čo i len na krátku chvíľu by mohlo mať negatívny vplyv
na psychický vývin dieťaťa.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to,
že nesúhlasí s tým, aby sa odporca stretával s maloletým bez jej prítomnosti, pretože nevie zaobchádzať
s dieťaťom, o čom má vedomosť podľa skúseností v čase, keď s ním žila v spoločnej domácnosti.
Maloletý je veľmi malý a živý. Zo skúseností zo spolužitia s odporcom vie, že nevie variť, nevie sa

postarať o 11-mesačné dieťa, pretože nevie čo papá, čo potrebuje a sám v minulosti vystavoval dieťa
riziku ochorenia proti infekciám, čoho dôkazom je nahrávka, ktorú má k dispozícii, v zmysle ktorej
sa odporca s rodičmi vyjadruje negatívne na hygienu, o ktorú ona dbala a z uvedeného vyplýva, že
odporca neváhal použiť maloletého ako nástoj pomsty voči nej. V čase spolužitia s odporcom, keďošetrujúca lekárka ich ako rodičov upozornila na niektoré opatrenia, ktoré sa týkali zdravého rastu
a vývinu maloletého odporca tieto inštrukcie lekárky neakceptoval a vysmieval sa im. Uviedla, že zo
skúseností z minulosti vie, že odporca nemá trpezlivosť, je agresívny, podráždený, nezrelý, on sám nevie

fungovať samostatne, pretože jemu samému chýbal zdravý vyvážený mužský vzor a navyše výchovné
prostredie, v ktorom žije, nie je vhodné pre zdravý vývin maloletého a navyše skutočný záujem odporcu
o maloletého dokazuje aj tá skutočnosť, že maloletý má 11 mesiacov a od neho ešte nedostal ani jedinú
hračku a jediným jeho záujmom je to, aby mu bolo určené čo najnižšie výživné. Poukázala na to, že 11
mesačné dieťa je v plnom rozsahu závislé od nej, čo je jeho prirodzený fyziologický stav, nakoľko dieťa

nebolo s odporcom cca 6 mesiacov osamote dlhší čas, nemá k nemu vytvorenú citovú väzbu a túto
si musí vybudovať postupne v čase určenom na styk. Poukázala na to, že starostlivosť o maloletého
výlučne a nepretržite vykonáva ona a vyslovila názor, že jej prítomnosť pri styku s odporcom nemôže
brániť v budovaní citového vzťahu medzi ním a synom.

Navrhovateľka dňa 21.1.2016 doplnila dôvody svojho vyjadrenia, v ktorom poukázala na súčasný

vzťah maloletého k odporcovi, ktorý neprimerane zasahuje do spánkového režimu, režimu stravovania
a podobne, čo vystavuje maloletého zbytočnému stresu, navyše odporca pracuje vo viaczmennej
prevádzke a je zrejmé, že styk nebude schopný dodržiavať, preto žiada upraviť styk stále za jej
prítomnosti každú párnu nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod..

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny aj s poukazom na výsledky
dokazovania počas súdneho konania, aj na pohovor s rodičmi zo dňa 19.10.2015, kedy bolo zistené,
že otec sa vôbec nedomáha styku so synom v čase od 9.9.2015 do 19.10.2015. Vyslovil názor,
že prvostupňový súd správne vyhodnotil dostupné informácie o spolunažívaní rodičov, najmä s
prihliadnutím na záujem a potreby maloletého dieťaťa. Poukázal na vyjadrenie matky, v ktorom matka

zdôraznila, že otec za celý čas odlúčenia neprejavil skutočný záujem o dieťa, ona nemá záujem brániť
otcovi v styku so synom, ale chce ho naučiť starať sa o dieťa a zohľadňovať jeho potreby.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode, výchove a výživnom neboli odvolaním napadnuté,
nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2

veta prvá O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v napadnutom výroku o úprave styku odporcu s mal. H. bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, ž súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o
rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o úprave
styku ako vecne správny a k odvolacím námietkam odporcu dodáva, že z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že obaja rodičia majú záujem a predpoklady zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletého. Maloletý má pozitívny vzťah k navrhovateľke, je v jej celodennej starostlivosti a opatere
vzhľadom na jeho útly vek, v ktorom je potrebné vychádzať z potreby zabezpečenia kontinuálnej

starostlivosti o maloletého a zachovanie stability výchovného prostredia, najmä s prihliadnutím na
maloletého,ktorýjevzhľadomnaútlyvek11mesiacovcitovonaviazanýnanavrhovateľku,ktorádoposiaľ
celodenne zabezpečovala osobnú starostlivosť o neho. Odvolacia námietka odporcu o nedôvodnosti
a nenutnosti účasti navrhovateľky počas styku nie je oprávnená a relevantná s prihliadnutím na útly
vek maloletého 11 mesiacov, pričom podľa stanoviska kolízneho opatrovníka podaného po pohovore s

rodičmi vyplýva, že odporca sa vôbec nedomáhal styku so synom v čase od 9.9.2015 do 19.10.2015 a
je pochopiteľné, že 11-mesačné dieťa je závislé od matky, čo je prirodzený fyziologický stav, najmä ak
nebolo s otcom v kontakte najmenej 6 mesiacov osamote dlhší čas, preto za tejto situácie jednoznačne
prítomnosť matky počas styku odporcu s mal. H. je nutná a za tejto situácie aj odvolací súd dospel ktotožnému záveru ako súd prvého stupňa, že rozsah upraveného styku v prítomnosti navrhovateľky je
v záujme dieťaťa a rešpektuje jeho aktuálne potreby na styk s odporcom. Upravený styk s odporcom je
potrebné považovať za dočasný a je ho možné meniť tak, ako sa zmenia pomery či už dohodou rodičov,

ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o úpravu styku
príslušný súd. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy,
stretávať sa s týmto rodičom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv
a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli.
Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj

pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Rodič, ktorému maloleté dieťa
nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa
danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právu dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov
v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
S odvolacími námietkami odporcu sa súd prvého stupňa vysporiadal, nakoľko tvorili jeho obranu už

v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia v priebehu odvolacieho
konania ani v súlade s doplneným vyjadrením navrhovateľky. Preto povinnosťou navrhovateľky bude
maloletého na stretnutie s odporcom predovšetkým psychicky pripraviť, pretože maloleté dieťa na
nevedomej úrovni vníma konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môže považovať za

osobnú príčinu nevraživosti medzi rodičmi, čo môže mať do budúcna nepriaznivé následky na psychike
maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť len ťažko napraviteľné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. H. podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s
jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.