Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Marianna Hrabovecká

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/460/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615202971
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615202971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci mal. N. X. nar. X.XX.XXXX
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G. T. D. dieťa rodičov:
N. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. T. D. na Š. T.Í. XX/XX zastúpenej advokátkou Mgr. Miroslavou
Kušnírovou Vadelovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave na Grösslingovej 4 a S. H. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v G. Š. Y. Y. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 14.9.2015 č.k. 16P 63/2015-122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, dlžnom výživnom, zamietnutí

návrhu na zníženie výživného a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 14.9.2015 č.k. 16P 63/2015-122 zmenil rozsudok Okresného súdu
Spišská Nová Ves z 5.6.2012 č.k. 13C 62/2011-54 vo výroku o výživnom od otca pre mal. N. tak, že
zvýšil výživné z 90 € na 140 € mesačne od 1.2.2015, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám
matky vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné od otca pre mal. N. za obdobie od 1.2.2015 do
31.8.2015 spolu 350 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Návrh matky v prevyšujúcej časti
a návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa, v ktorom vyjadril názor, že bolo potrebné
brať zreteľ na zmenu pomerov na strane oprávneného ako aj povinného a tvrdenie matky o jeho
zodpovednosti za ukončenie jej zamestnania je zavádzajúce a nepravdivé. Keďže matka neprispieva
do domácnosti žiadnymi finančnými prostriedkami svojim rodičom, nemožno hovoriť o výdavkoch matky
a dieťaťa na bývanie. Má za to, že pokiaľ maloletý navštevuje materskú školu, ktorá mu poskytuje

starostlivosť väčšinu dňa, matka aj v jeho záujme má dostatočný priestor na nájdenie si zamestnania
rovnako, ako to robia iné matky detí. Matka ho za celý čas neinformovala o žiadnych zdravotných
ťažkostiach maloletého, u ktorého nezaznamenal žiadne zdravotné problémy pri pobyte u neho a
tvrdenie ošetrujúcej lekárky, že dieťa vyžaduje zvýšenú starostlivosť a účasť na opakovaných kontrolách
ešte nepreukazuje žiadne výdavky, už vôbec nie také, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného
poistenia. Matka počas celého konania tieto výdavky reálne nepreukázala, čím sa stali rovnako
nepodloženými,akotosúdnačrtolvovzťahukjehovýdavkomnaliekyavýživovédoplnky,keďsumu20€

považovalzaneprimeranú,neberúcdoúvahyzvýšenúfyzickúnámahujehozamestnania,akoajpotrebu
absolútnej fyzickej a psychickej spôsobilosti. V súvislosti s jeho výdavkami uviedol, že úvahy súdu o
potencionalite príjmov považuje za nesprávne a neodôvodnené. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
zozvýšeniajehogarantovanéhopríjmu,kuktorémuvšakmuselodôjsťvdôsledkuzmenyprávnejúpravy.Jeho majetkové pomery sa od posledného určovania výživného nijako nezmenili, nenadobudol žiadne
nehnuteľné ani hodnotnejšie hnuteľné veci a je vlastníkom 13-ročného motorového vozidla. Súd nebral
do úvahy skutočnosť, že už 10 rokov je ekonomicky činný a počas tejto doby nepretržite pracoval,

z ktorého dôvodu logicky nasporil určité finančné prostriedky do budúcnosti pre prípad akejkoľvek
nečakanej udalosti. Nemá vedomosť o tom, že by mu akýkoľvek právny predpis zakazoval použiť
úspory ľubovoľným spôsobom, resp. že by mu prikazoval použiť nasporené finančné prostriedky na
platenie zvýšeného výživného pre dieťa. Dobrovoľne a ochotne mu radšej kúpi potrebné veci, darčeky,
zoberie ho k svojim príbuzným, usporiada narodeninovú oslavu a podobne. Rovnako považuje za

nesprávnu úvahu súdu ohľadom zabezpečenia finančných prostriedkov na navýšenie jeho majetkovej
účasti v spoločnosti. K tomuto zvýšeniu došlo z dôvodu potreby preukázania finančnej spôsobilosti pred
obchodnýmipartnermialeasingovouspoločnosťouaideoinvestíciu,ktorámázabezpečiťďalšiučinnosť
spoločnosti a tým aj potencionálny príjem do budúcna, preto sa rozhodol použiť na to svoje úspory
a zvyšnú časť si požičal. Nemožno hovoriť o neprimeranom majetkovom riziku, ak sa snaží udržať si
rovnaký podiel v spoločnosti a tým aj rovnaké postavenie v spoločnosti a s tým spojené práva. Ide

o majetkovú hodnotu, ktorá má zabezpečiť jeho budúcnosť a tým zároveň aj budúcnosť maloletého,
ako jeho dediča. Prvostupňový súd sa okrem toho pri svojom rozhodovaní obmedzil a za rozhodujúce
považoval iba vyjadrenie matky, ktorá ňou tvrdené skutočnosti o zvýšení výdavkov na maloletého
nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom, z ktorého by bolo možné odvodiť opodstatnenosť a
pravidelnosť týchto výdavkov. Tým, že sa matke skončením poberania rodičovského príspevku znížil

príjem a nie je schopná si nájsť žiadne zamestnanie, v dôsledku čoho nie je schopná znášať akékoľvek
náklady na svoju réžiu, jej jediným „príjmom“ zostáva poukazované výživné na dieťa, čo ale nemôže byť
dané na ťarchu jemu a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v rámci zvýšeného výživného platil
ajmatkinevýdavky.Prvostupňovýsúdneviedoldokazovanietak,abyobjasnilobjektívnystavpredmetnej
právnej veci s prihliadnutím na oprávnené záujmy maloletého a jeho možnosti, schopnosti a majetkové

pomery. Na základe týchto nepreukázaných tvrdení matky a nesprávnom posúdení jeho majetkových
pomerov prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, o ktoré oprel svoj právny názor
pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a jeho návrhu na zníženie výživného
na 50 € mesačne vyhovel, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil

na ďalšie konanie.

Matka vo vyjadrení uviedla, že podľa nej sa súd dostatočne a podrobne zaoberal zmenou pomerov na
strane maloletého a rodičov. Zdôraznila, že za podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa považuje
jeho rast a nástup do materskej školy, keďže v čase predchádzajúceho rozhodnutie dieťa malo dva

roky a v súčasnosti má skoro päť, s čím sú objektívne spojené zvýšené náklady na zabezpečenie
výživy, výchovy a všestranného vývoja dieťaťa. Rovnako poukázala na podstatnú zmenu pomerov na
strane oboch rodičov, keďže v čase podania návrhu na zvýšenie výživného jej skončilo vyplácanie
rodičovského príspevku a v súčasnosti je nezamestnaná, pričom na strane otca bol preukázaný mierny
nárast v jeho tzv. garantovanom príjme. Vyjadrila názor, že od vyhlásenia rozsudku z 5.6.2012 č.k.

13C 62/2011-54 došlo k zmene pomerov a preto bolo potrebné zvýšiť výživné na maloleté dieťa. Tým,
že je nezamestnaná a poberá len prídavok na dieťa 23,25 € je zrejmé, že momentálne nemá z čoho
prispievať svojim rodičom na bývanie, to však neznamená, že tieto náklady na bývanie nevznikajú a je
len na dobrej vôli jej rodičov, že ich uhrádzajú, ktorá skutočnosť však nie je dôvodom na to, aby otec
platil výživné v nižšej sume. Aktívne si hľadá zamestnanie, preto tvrdenia otca v tejto časti považuje za

zavádzajúce. Poukázala aj na to, že otec na pojednávaniach neuviedol, že by existovali prekážky na
jeho strane na to, aby mohol dosahovať aj vyšší príjem, je mladý človek bez zdravotných problémov
a dosiahnutým vzdelaním, skúsenosťami a praxou v danom odbore dlhoročným pôsobením v jednej
spoločnosti a z pozície a náplne práce, ktorú u svojho zamestnávateľa má, by mohol dosahovať aj
vyšší príjem. Poukázala aj na to, že otcom tvrdené výdavky 528 € sú vyššie, ako jeho garantovaný

príjem, teda je dôvodné predpokladať, že má aj iné príjmy, resp. finančné rezervy, ktoré mu umožňujú
vynakladať tieto výdavky. Tiež uviedla, že otec sa o maloletého osobne nestará, navštevuje ho veľmi
zriedka a okrem výživného nepomáha uhrádzať žiadne ďalšie výdavky súvisiace so starostlivosťou o
dieťa.Odposlednéhorozhodnutiauplynuliviacakotrirokyajezrejmé,žedošlokzmenevýškyživotných
nákladov, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď zohľadnil tzv. valorizačnú klauzulu (§ 78

ods. 3 Zákona o rodine). Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil.Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky
dostupné informácie a dôkazy ohľadom oboch rodičov a tiež mal. N., kde sú zvýšené náklady v
súvislosti so zabezpečovaním jeho základných životných potrieb. Z týchto dôvodov navrhol odvolanie

otca zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil

skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol

žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako,
ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného
s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru,
ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie
výživného pre mal. N. od 1.2.2015 a výživné 140 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia

citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby
mal. N. preukázané v rozhodnom období, ako aj tú podstatnú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu
povinnosť. Od posledného rozhodnutia o výživnom 5.6.2012 (Okresný súd Spišská Nová Ves sp.zn.
13C 62/2011) ubehli ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. ku dňu určenia zvýšenej vyživovacej

povinnosti otca (1.2.2015) takmer tri roky, počas ktorej sa rozsah odôvodnených potrieb mal. N. od
nástupu do materskej školy zvýšil, preto za skutkového stavu, že príjem otca dosahovaný v súčasnosti
a porovnaný s príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného je takmer totožný, rozhodne možno
považovať vek dieťaťa (5 a pol roka) a jeho umiestnenie v predškolskom zariadení za výraznú zmenu
pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu
obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene
pomerov zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr.
z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu
je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna

okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Odvolací súd
spôsob určenia výživného so zreteľom na odôvodnené potreby mal. N. vzhľadom na dobu, ktorá ubehla
od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ako aj v súvislosti s jeho vekom, rastom a nástupom do
predškolského zariadenia, ktoré sa nepochybne zvýšili, považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje, že
pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov

len na jednej strane, teda buď len u oprávneného alebo len u povinného. Odvolací súd tiež dodáva, že
reálne možnosti a schopnosti otca sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre mal.
N. na 140 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa by zjavne odôvodňovalo
zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú, resp. sú limitujúcim kritériom

vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd.
Odvolací súd poznamenáva, že výživné 140 € mesačne pre mal. N., ktoré je 4,6 € na jeden deň
zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka
dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj tým, že
sa o maloletého syna osobne stará a dobrovoľne si plní voči nemu vyživovaciu povinnosť za pomoci

svojich rodičov, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré otec poukazuje. Odvolací
súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie
vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,
aby aspoň tento štandard poskytol svojmu maloletému synovi formou výživného, čo je v súlade spožiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičovexistovalo.Odvolacísúdtieždodáva,žežiadnyúčinnýzákonvSlovenskejrepublikenezakotvuje
povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba

vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1
Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia otca, že svoje úspory môže použiť ľubovoľným
spôsobom za situácie, že jeho garantovaný príjem je v súčasnosti 340 € mesačne, nota bene podľa
jeho tvrdenia nedostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 140 € mesačne, pretože plnenie
vyživovacejpovinnostivočimaloletémudieťaťumáprednosťpredinýmivýdavkamianavyšesozreteľom

na to, že otcom deklarované výdavky vysoko prevyšujú jeho príjem dovoľuje záver, že pomery otca sú
lepšie, ako ich prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní. Odvolací
súd poznamenáva, že argumentácia otca rozsahom nevyhnutných výdavkov, ktoré prevyšujú jeho
príjem, pôsobí vo faktickej aj právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. N. neprimerane.
Rovnako navýšenie vkladu za účelom udržania si rovnakého podielu v spoločnosti X. G..M..B.., na
ktorý použil úspory a zvyšnú časť finančných prostriedkov si požičal, nemožno vyhodnotiť v neprospech

dieťaťa práve so zreteľom na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca,
že v priebehu konania na súde prvého stupňa neboli preukázané odôvodnené potreby maloletého,
odvolací súd dodáva, že sú všeobecne známymi skutočnosťami danými vekom, druhom a stupňom
školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, ktoré nie je potrebné dokazovať a podrobne v odôvodnení
špecifikovať okrem prípadov, ak vybočujú z bežného rámca, najmä v dôsledku zlého zdravotného

stavu dieťaťa, príp. jeho špecifických záľub a vrcholových športových aktivít, ktorým sa dieťa venuje,
príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že pokiaľ
prezentovanévýdavkynavýživudieťaťanevybočujúzrámcapotriebinýchdetívtomtovekujemožnéich
považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Pretože súdom
určené výživné zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa len v bežnom rozsahu, to znamená, že žiadne

mimoriadne výdavky na strane dieťaťa neboli zohľadnené, sú bez právneho významu námietky otca vo
vzťahu k výdavkom prezentovaných matkou v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa. Odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom otca by znamenalo posunúť zodpovednosť
otca za zdravie a život dieťaťa výlučne na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne stará o dieťa a
dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu za pomoci svojich rodičov na hranici možností

vzhľadom na to, že je nezamestnaná, a bolo by nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou
a spravodlivosťou. V kontexte zisteného skutkového stavu považoval odvolací súd námietky otca za
účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219

ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 219
ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.