Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207480
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207480.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, proti povinnému: X. P., nar. XX. XX. XXXX., bytom T., Q., o vymoženie sumy 1 828,08 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 29. júna
2015, č. k. 8Er/640/2015-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská

100/A, IČO: 36 432 105, o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 29. 06. 2015, č. k.
8Er/640/2015-30 zamietol žiadosť súdneho exekútora Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že oprávnený sa návrhom doručeným dňa 30.
03. 2015 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému
vo výške 1 828,08 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
sp. zn. IA-C/0314/1264 zo dňa 26. 09. 2014. Dňa 28. 04. 2015 doručil súdny exekútor exekučnému
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Exekučný súd preskúmal Zmluvu
o úvere č. 3956303110 zo dňa 19. 08. 2010 ako aj predložené obchodné podmienky pre úver, kde
v článku 12 - Prechodné a záverečné ustanovenia je uvedené: „12.2 Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa

uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k
mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ V časti II. bode 10.2.2. VOP je uvedené: „Banka a klient sa
dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a

rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient,
je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania
alebo všeobecnému súdu.“ Súd mal z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou zmluvy
o splátkovom úvere boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, pretože

boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ, ktorý
koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorýnekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver a dlžník
(povinný) sa zaviazal úver zvýšený o náklady vrátiť v mesačných splátkach. Súd posúdil predloženú
zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože v danej veci nebolo preukázané, že dlžník - povinný,

je podnikateľským subjektom, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať aj daný
zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinným za spotrebiteľský vzťah
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu
tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Podstatná
pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je rozhodcovská doložka.

Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd uviedol, že v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel
medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské
konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.

Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal
na to, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť

upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil
a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Povinný
sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 OZ. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53
ods. 4 OZ neplatná. Ak teda v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok
vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,

exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a preto súd rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo alternatívne,

aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d),
f), e), § 120 ods. 4, § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, pričom prekročenie spočíva v skúmaní
iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie tak vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň
ním súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia
je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd nemal skúmať iné listiny, ako je napr.zmluva o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Okrem iného poukázal aj na nedostatočné
zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom
príslušným na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej

inštancie alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný
súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej
pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické
a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V súvislosti s uvedeným poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Oprávnený mal za

to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. Dodal, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto
prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda ak existuje prekážka res
iudicata, konanie súdu porušuje článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR, keďže štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Súd svojím konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na

podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s
ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu,
ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že
v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s.
postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh

rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak
opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu

si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia Ďalej súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 153 ods.
1 OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho
istého stupňa alebo samotný exekučný súd. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde,

súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja
rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s
právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán,

a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa. Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo, že súd prvého stupňa odňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu.
Ďalej uviedol, že ani OSP, Exekučný poriadok a dokonca ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver, že by
exekučnýsúdmoholvovzťahukrozhodcovskémurozsudkurozhodovaťakosúd,konajúcivovecisamej.
Okrem iného konštatoval, že súd prvého stupňa porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní,

keďže exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie niekedy zamietnu a inokedy
vydajú. Na podporu správnosti tohto tvrdenia poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.
k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26. 06. 2012 a 18CoE/632/2011-23, Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 2CoE/292/2012-59 a č. k. 2CoE/112/2012-59. Podotkol, že súdy svojím konaním neprimerane
zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. Oprávnený

zastáva právny názor, že postupom súd bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bol nezákonne zvýhodnený len na základe svojho
postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou
vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Takýmto spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k
pasivite namiesto toho, aby boli vedení k dodržiavaniu zákonov a povinností. V súvislosti s uvedeným

poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
153/07 z 18. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007. Na základe vyššie uvedeného
konštatoval, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie
spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP
z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť
začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom
konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V danom prípade
účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o

zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úlohu splnomocnenca účastníka konania
v konaní pred súdom môže vykonávať zásadne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku
zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovuje § 26 OSP. V zmysle tohto ustanovenia môžu

byť procesným zástupcom účastníka konania iba zákonom určené právnické osoby - Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, odborová organizácia, právnická osoba založená podľa
osobitnéhozákonanaúčelvýkonuadvokáciealeboináprávnickáosoba,aktakustanovíosobitnýzákon.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, avšak v súdnom

spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že oprávnený
splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní.
Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r.
o. vystupovala už v konaní pred exekučným súdom, keď na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa
21. 05. 2015, ktorou súd žiadal oprávneného, aby doručil písomnosti, ktoré boli podkladom pre

vydanie rozhodcovského rozsudku (všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, rozhodcovskú
zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku) odpovedala dňa 22. 06. 2015 tým, že doručila exekučnému súdu
všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku, vystupujúc pritom ako zástupca
oprávneného bez toho, aby súd prvého stupňa zároveň doložila plnomocenstvo, z ktorého by mal
exekučný súd za preukázané, že oprávnený splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v

danom konaní. Súd prvého stupňa sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal a v ďalšom so spoločnosťou
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., nekonal. Následne v odvolacom konaní spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., podala odvolanie v mene oprávneného taktiež bez toho, aby priložila
plnomocenstvo, resp. iný doklad preukazujúci dohodu medzi oprávneným a touto spoločnosťou na
zastupovanie v predmetnom súdnom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dodáva, že spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., síce nepredložila plnomocenstvo, avšak ani prípadné predloženie
plnomocenstva spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., na zastupovanie oprávneného v
exekučnom konaní by nemalo za následok jej oprávnenie platne zastupovať oprávneného v tomto
exekučnom konaní vzhľadom k tomu, že uvedená spoločnosť nespĺňa zákonné predpoklady právnickej

osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné zastupovanie účastníka konania v zmysle § 26 OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,
ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods.

1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.

Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.