Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/577/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232781
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112232781.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/538/2012-120 zo dňa 29.04.2015 a uzneseniu Okresného
súdu Levice č. k. 9C/538/2012-139 zo dňa 09.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 9C/538/2012-120 zo dňa 29.04.2015 p o t v r

d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9C/538/2012-139 zo dňa 09.07.2015 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom podaným dňa
28.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie titulom majetkovej škody sumu vo
výške3.138,89euraatitulomnemajetkovejujmysumu627,78eura,akoajknáhradetrovkonania.Návrh
odôvodnil tým, že nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom

materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez
ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá

mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality,
v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu, že exekútor riadne spracoval podanie,
doložil príslušné doklady a očakával, že exekučný súd po prijatí návrhu rozhodne v zákonom stanovenejlehote. Exekučný súd však zdĺhavým konaním rozhodovacieho procesu napokon návrh na vymenovanie
exekútora odmietol, exekúciu vyhlásil za neplatnú, čím vyvolal patovú situáciu pre žalobcu. Exekučným
titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré ostalo právoplatné, istina však nebola zaplatená,

čím spôsobil žalobcovi škodu. Poukázal na znalecké posudky č. 1/2014 a 1/2013, v ktorých znalec
podrobne vysvetľuje postavenie rozhodcovského súdu a všeobecného súdu s dopadom na právoplatné
rozhodnutie a nárokovateľnosť. V podaní 04.05.2015 žiadal prerušiť toto konanie do rozhodnutia
SúdnehodvoraEurópskejúnieoprejudiciálnychpoloženýchvoveciOkresnéhosúduPrešov7C/6/2010.

Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa 14.02.2014, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a
priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď žalobca síce
podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol,
že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie
neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula 6
mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť,

na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že žalobca podal
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.04.2012, pričom už 27.09.2012
bola súdu doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej
lehoty, ale skôr. K postupu súdu žalovaný uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným

titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na
vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na

to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia,
ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu (okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP). Ak ho súd
nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu,

keďžeideozložitýprocesposudzovaniažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhuna
vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala

vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že
sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti. Žalovaný namietal aj premlčanie návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného
súdu malo dôjsť k období pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci
predbežnéhoprerokovaniaveci.Žalobcapodľažalovanéhovprvomradenepreukázalexistenciudlžníka
ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, a nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky
a vznik, ani výšku škody. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho

a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom
konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková
škoda.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z exekučného spisu OS Nitra sp. zn.
24Er/959/2010 zistil, že žalobca ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 665,22 eur s prísl. voči povinnému K. F.. Súdny
exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 15582/10. Dňa 14.10.2010 podal súdny exekútor napríslušný Okresný súd Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a súd uznesením
zo dňa 28.12.2010 č. k. 24Er/959/2010-9 zamietol návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 07763/09 z 24.06.2009, právoplatný 27.09.2010, vykonateľný 30.09.2010.

Súd skúmal, či žalobca podal žalobu včas v trojročnej premlčacej dobe podľa § 19 a nasl. zák. č.
514/2003. Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje. Žiadosť o udelenie
poverenia bola k súdu podaná 14.10.2010, súd o nej rozhodol 28.12.2010 a žalobu o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podal žalobca na súdu dňa 28.09.2012. Žaloba bola podaná
včas. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, podal žalobca
23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom
vyjadrení, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty
odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota márne
uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase podania žaloby

k súdu síce šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu táto lehota
márne uplynula a žalovaný návrh žalobcu v rámci danej lehoty neprerokoval. Vada nedodržania lehoty
sa tým zhojila a súd preto vo veci konal a rozhodol.

V danej exekučnej veci súd nerozhodol síce o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v 15 dňovej lehote zamietnutím návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pritom je treba poukázať na to, že Exekučný poriadok ani neukladá exekučnému súdu rozhodnúť v
danej exekučnej veci o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote,
keďže exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu (§ 44 ods. 2 písm. d/ EP). Ďalej podľa
názoru súdu žalobca nepreukázal, že v danej exekučnej veci súd nesprávne úradne postupoval,

keď preskúmaval zákonnosť exekučného titulu a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi
nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote. Nie je preukázané, že by
žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, keď súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia rozhodol v 15 dňovej lehote a
preskúmaval zákonnosť exekučného titulu. Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom
vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda a
nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §

17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 z. č. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody

a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca ďalej
nesúhlasil s tým, ako prvostupňový súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Je toho názoru, že
k premlčaniu práva nedošlo. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 08.03.2016.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Levice
žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje

správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací
súd uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom
čase, pričom ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a jej výšku
nezdokladoval a nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Z

tohtodôvoduprvostupňovýsúdpostupovalsprávne,keďznaleckédokazovaniezaúčelomeventuálneho
stanovenia výšky škody nenariadil.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané
odvolanie v sume 20,-- eur.

Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany

účastníkov konania. Poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za
podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,-- eur podľa položky 7a

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 02.07.2015
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam
žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo
súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4
ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/)
zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 02.07.2015),
ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 06.07.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle

prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia
odvolacieho konania, t. j. 06.07.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu.
Povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak
neurobil, súd mu poplatkovú povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a
- výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle
ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konalna základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich
poplatkovej povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti
podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil
nespoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr.
ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní
sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení

povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov
vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania, odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.