Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201638
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201638.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobkyne: O. W., nar.
XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, T. N., zast. JUDr. Katarínou Donovalovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F.
XX, N. N. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚPS/US5/1013/BEZ/2013/13853/VAL zo dňa

22.08.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. ÚPS/US5/1013/BEZ/2013/13853/VAL zo dňa 22.08.2013 ako aj
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno č. BR1/
RPPNK-ŤZP/SOC/2013/16570-004 zo dňa 24.04.2013 z r u š u j e podľa
§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou 22.10.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno č. BR1/RPPNK-ŤZP/SOC/2013/16570-004 zo dňa 24.04.2013, ktorým žalobkyni nebol priznaný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového
osobného vozidla. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedla, že

v r. 1994 a 1995 jej bol takýto príspevok priznaný. Následne jej bol príspevok odňatý. Poukázala na
to, že komplexné posudky, z ktorých správne orgány vychádzali, boli vypracované bez jej prítomnosti.
Posudkoví lekári vychádzali z odborných lekárskych nálezov (neurologického vyšetrenia z 12.02.2013
a ortopedického vyšetrenia), avšak z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé,
ako sa správny orgán vysporiadal so závermi neurológa O.. I. W. uvedenými v lekárskej správe z
12.02.2013, z ktorého záverov vyplýva, že vzhľadom na chronickú parézu pravej dolnej končatiny, v

inervačnej oblasti koreňa L4 vpravo, v kombinácii s ťažkou gonartrózou a diabetickou polyneuropathiou,
žalobkyňa nie je schopná výstupu na schod bez pomoci barle a inej osoby a na transport lekárov je
schopná len pomocou individuálnej dopravy. Napriek existencii rozporu medzi komplexným posudkom
z 19.08.2013 a lekárskou správou O.. L. W. z 12.02.2013 žalovaný tento rozpor neodstránil a vydal
rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom toto rozhodnutie je podľa
žalobkyne nepresvedčivé a neobjektívne. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v prvostupňovom

rozhodnutí správneho orgánu jej bola stanovená miera funkčnej poruchy 50%, v druhostupňovom
rozhodnutí správneho orgánu jej bola stanovená miera funkčnej poruchy 70%, t.j. došlo k podstatnej
zmene pri hodnotení miery funkčnej poruchy, čo nasvedčuje tomu, že došlo aj k podstatnému zhoršeniu
zdravotného stavu žalobkyne v oblasti mobility a orientácie. V dôsledku artrózy váhonosných kĺbov -
koxartrózy II. stupňa bilat. gonartrózu II. stupňa vľavo a III. stupňa vpravo( vyskočenie jabĺčka v pravom
kolene),osteoporóza,vertebrogénnyalgickýsyndrómskompresívnymradikulárnymsyndrómomvpravo

a hypotrofiou s motorickým deficitom žalobkyňa nie je schopná nastúpiť do vozidla verejnej hromadnej
dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, vystupovať z týchtovozidiel hromadnej dopravy a z prostriedkov železničnej dopravy. Žalobkyňa preto tvrdí, že je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a spĺňa náležitosti pre priznanie peňažného
príspevku v zmysle § 14 ods. 6 písm. b/ zák. č. 447/2008 Z.z.. Vzhľadom na vek žalobkyne (84 rokov)

a ochorenia, ktorými trpí, nemožno očakávať zlepšenie jej zdravotného stavu. Zistený skutkový stav
podľa žalobkyne je nedostatočný na posúdenie veci, pretože nebol odstránený rozpor medzi lekárskou
správouodneurológaz12.02.2013akomplexnýmiposudkamiz10.04.2013a19.08.2013,keďnajednej
stane nie je žalobkyňa schopná nastupovať do vozidla hromadnej dopravy a do prostriedkov železničnej
dopravy a vystupovať z týchto vozidiel samostatne na rovnakom základe z ostatnými fyzickými osobami

a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti premiestňovať sa do hromadných a z hromadných dopravných
prostriedkov, na druhej strane s pomocou inej osoby je podľa posudkov schopná premiestniť sa (nie
nastúpiť alebo vystúpiť) k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a používať ich. Zistený zdravotný
stav nebol podľa žalobkyne riadne vyhodnotený vo vzťahu k odkázanosti na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 19.11.2013 opísal priebeh správneho konania o žiadosti
žalobkyne podanej dňa 25.02.2013. Poukázal na obsah Komplexného posudku prvostupňového
správneho orgánu z 10.04.2013, v ktorom bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 50% podľa
prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.

č. 447/2008 Z.z.“) pre ochorenie zaradené do skupiny VIII.A. bod 8 písm. c (ochorenie srdca a
obehového ústrojenstva - porucha krvného tlaku), v dôsledku čoho je žalobkyňa považovaná za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia
nebolinavrhnutékompenzovaťpeňažnýmpríspevkomnakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odvolacom konaní bol vypracovaný

Komplexný posudok zo dňa 19.08.2013, v ktorom bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy
70% podľa prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. pre ochorenie zaradené do skupiny III. ods. 8 písm.
d, v dôsledku čoho sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Predmetný komplexný posudok vychádzal z Lekárskeho posudku z 01.08.2013 a z Posudkového
záveru zo dňa 07.08.2013, pričom lekársky posudok sa opieral najmä o vyšetrenie všeobecným

lekárom z 19.02.2013, o neurologické vyšetrenie zo dňa 12.02.2013 a o interné vyšetrenie zo dňa
04.02.2013. Posudkový lekár vykonal posúdenie bez prítomnosti žalobkyne v súlade s § 11 ods.
9 zák. č. 447/2008 Z.z.. Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na obsah komplexného posudku
vypracovaného na základe predložených lekárskych nálezov, v ktorom posudkový lekár konštatoval,
že žalobkyňa je v sprievode inej osoby schopná pomalým tempom premiestniť sa k vozidlám verejnej

hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a vystúpiť z vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy. Vychádzajúc z posudkového záveru, ktorého podkladom bolo šetrenie sociálnych
dôsledkov prvostupňovým správnym orgánom zo dňa 10.04.2013, žalobkyňa sa pohybuje pomocou
jednej francúzskej barly a v sprievode inej osoby. Zdravotný stav žalobkyne bol podľa žalovaného
objektivizovaný lekárskymi nálezmi predloženými žalovanému, pričom posudkový lekár žalovaného

konštatoval, že v predložených odborných nálezoch nie sú dokumentované také somatické, zmyslové
ani psychické zmeny, pre ktoré by žalobkyňa nebola schopná premiestniť sa k vozidlám verejnej
hromadnej dopravy, zvládnuť úkony nástupu a výstupu z nich, ako aj zvládnuť inú situáciu vo vozidle
verejnej hromadnej dopravy, a preto nie je odkázaná podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z uvedeného dôvodu nebol peňažný príspevok

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla navrhnutý. Keďže podľa vydaného komplexného posudku žalobkyňa nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nebol jej navrhnutý peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla, žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keďže komplexný

posudok je podkladom pre vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu podľa §
55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z.. K dôvodom žaloby žalovaný uviedol, že nie je možné porovnávať
zdravotný stav menovanej zistený v r. 1994-1995 a v r. 2000 podľa vtedy platných právnych predpisov
so zdravotným stavom, ktorý bol posudzovaný v konaní o žiadosti z 25.02.2013 podľa zák. č. 447/2008
Z.z.. Konanie o predmete veci bolo vedené aj v r. 2011, kedy žalobkyni rovnako nebol navrhnutý

peňažný príspevok. K namietanému rozporu medzi Komplexným posudkom z 19.08.2013 a lekárskou
správou O.. L. W. z 12.02.2013 žalovaný poukázal na stanovisko posudkového lekára z 18.11.2013. Z
lekárskej správy O.. W. podľa žalovaného nevyplýva, že by žalobkyňa nebola vôbec schopná vystúpiť
do prostriedkov hromadnej dopravy, konštatované je len, že na schod vystúpi len s pomocou inej osobya francúzskej barly, veľmi pomaly. Odkázanosť žalobkyne na sprievodcu nebola v komplexnom posudku
žalovaného spochybnená a sprievod v tomto prípade dostatočne kompenzuje sociálne dôsledky jej
ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility. Žalovaný poukázal na to, že vyjadrenia odborných

lekárov majú pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutímnakompenzáciulenodporúčacícharakter,pričomposudzovaťzdravotnýstav,určovaťmieru
funkčnej poruchy a posúdiť odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, má
len posudkový lekár príslušného orgánu. Výška miery funkčnej poruchy, ktorá bola rozdielne posúdená
v prvostupňovom a druhostupňovom komplexnom posudku vyplýva zo skutočnosti, že v príslušných

posudkoch boli určené za rozhodujúce ochorenia iné ochorenia podľa prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z..
Podľa žalovaného bol skutkový stav zistený presne a úplne, a preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Zo stanoviska žalovaného z 18.11.2013 vyplýva záver, že podľa predložených odborných nálezov
nie sú prítomné závažné pohybové ťažkosti, závažné prejavy kardiopulmonálnej nedostatočnosti, pre
ktoré by žalobkyňa nebola schopná v sprievode inej osoby zvládnuť chôdzu po rovnom, či nerovnom

teréne, ako aj nastupovanie do a vystupovanie z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy. Žalobkyňa
nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z lekárskych posudkov
prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobkyňa je posudzovaná ako
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, pričom vystupovanie na schod
u posudzovanej je možné prisunovaním pravej oslabenej dolnej končatiny k ľavej dolnej končatine.

Používanie francúzskej barly pri pohybe u posudzovanej nebolo v odborných nálezoch dokumentované.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.

Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala na dôvodoch žaloby a namietala, že zdravotný stav
žalobkyne nebol posúdený riadne. Poukázala na predložené lekárske nálezy, najmä na nález neurológa
O.. W., pričom žalobkyňa má gonartrózu a koxartrózu a navyše pri zmene polohy hlavy v niektorých
prípadoch stráca vedomie, čo jej tiež znemožňuje pohyb a aj premiestňovanie sa prostriedkami MHD. Je
preto odkázaná na individuálnu dopravu. Záver správneho orgánu, že nie je odkázaná na individuálnu

dopravu, je nesprávny a rozhodnutie nevychádza zo zisteného skutkového stavu.

Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe a dôvodov
rozhodnutia. Poukázala na to, že lekársky posudok vyslovil nesporný záver, že žalobkyňa nie je
odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, keďže nemá preukázané závažné poruchy

pohybového ústrojenstva. Ani nález neurológa podľa nej nepreukazuje odkázanosť žalobkyne na
individuálnu prepravu, pretože nevylúčil skutočnosť, že žalobkyňa nie je schopná nastúpiť alebo vystúpiť
z prostriedku VHD, naopak, vyplýva z neho, že je toho schopná a to v sprievode inej osoby. Žalobu
preto žiadala zamietnuť.

Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa požiadala dňa 25.02.2013 o poskytnutie peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.04.2013 komplexný posudok so
záverom, že žalobkyni nebola navrhnutá žiadna forma kompenzácie. Podkladom na vypracovanie
komplexného posudku bol lekársky posudok a posudkový záver. Posudkový lekár prvostupňového

správneho orgánu vypracoval lekársky posudok zo dňa 21.03.2013 na základe lekárskeho nálezu
všeobecného lekára O.. B. z 19.02.2013, interného vyšetrenia O.. C. zo 04.02.2013, neurologického
vyšetrenia O.. W. z 12.02.2013 a ortopedických vyšetrení opísaných v predošlých nálezoch. Podľa
tohto lekárskeho posudku bola miera funkčnej poruchy u žalobkyne stanovená na 50% podľa prílohy
č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. pre arteriálnu hypertenziu III. stupňa, ťažká forma (bod VIII.A.bod 8. písm.

c), a preto sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej bola
konštatovaná ischemická choroba srdca (časť VIII.A.bod 1. b) - miera funkčnej poruchy 40%, cukrovka
II. typu kompenzovateľná diétou a perorálnou liečbou bez komplikácií (časť III.bod 8 písm. a 2) - miera
funkčnej poruchy 40%, obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe stredný stupeň obojstranne (časť XII.B.2bod 27.b 2) - miera funkčnej poruchy 40% a degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách so strednou poruchou dynamiky chrbtice, s koreňovým útlakom a s paretickou zložkou L4
vpravo - časť XII.A bod 1 b - miera funkčnej poruchy 30%. V časti II predmetného lekárskeho posudku sa

konštatuje, že neurológ uvádza oporu jednej francúzskej barly a problémy pri vystupovaní do schodov,
praktický lekár používanie opory neuvádza. Bolo konštatované, že od predošlého konštatovania nedošlo
k tak významnému zhoršeniu zdravotného stavu, pre ktoré by nebola žalobkyňa schopná premiestniť sa
k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy. Vzhľadom k zdravotnému stavu, veku klientky a udávaným
závratom sa odporúča cestovanie so sprievodcom, ktorý žalobkyni pomôže pri nástupe a výstupe do

vozidla MHD a udržaní sa v ňom pri cestovaní. Z tohto lekárskeho posudku vyplynulo, že žalobkyňa nie
je odkázaná na dopravu individuálnu, preto nie je odôvodnený žiadaný peňažný príspevok na prevádzku
osobného motorového vozidla.

Z posudkového záveru zo dňa 10.04.2013, ktorý vychádza zo sociálneho šetrenia prvostupňového
správneho orgánu vyplýva, že v oblasti mobility a orientácie je žalobkyňa odkázaná na pomoc inej osoby,

kompenzácia sa nenavrhuje. Z Komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu z 10.04.2013
vyplýva, že vychádzajúc zo sociálneho šetrenia a z odborných lekárskych nálezov bolo zistené, že
žalobkyňa má v dôsledku narušenia telesných funkcií zníženú pohybovú schopnosť, pohybuje sa s
pomocou inej osoby a prostredníctvom ortopedickej pomôcky - jednej francúzskej barly. Je viac rokov
liečená ortopédom pre osteoporózu a artrózu najmä pravého kolenného kĺbu. Bol vyvodený záver, že

žalobkyňa je schopná s pomocou inej osoby premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy
osôb a používať ich. Z uvedených dôvodov bol vyslovený záver, že žalobkyňu nie je možné podľa §
14 zák. č. 447/2008 Z.z. považovať za fyzickú osobou odkázanú na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom a z tohto dôvodu jej nebolo možné požadovaný peňažný príspevok navrhnúť.
Vychádzajúczpredmetnéhokomplexnéhoposudkuprvostupňovýsprávnyorgánvosvojomrozhodnutíz

24.04.2013 nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože žalobkyňu nemožno podľa § 14 zák.č.
447/2008 Z.z. považovať za fyzickú osobu odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre určenie
miery funkčnej poruchy žalobkyne je ochorenie srdca a obehového ústrojenstva - porucha krvného

tlaku. Z doloženej zdravotnej dokumentácie a zo sociálneho zisťovania vyplynulo, že žalobkyňa má v
dôsledku narušenia telesných funkcií zníženú pohybovú schopnosť, pohybuje sa s pomocou inej osoby
a prostredníctvom ortopedickej pomôcky - jednej francúzskej barly. Je viac rokov liečená ortopédom
pre osteoporózu a artrózu najmä pravého kolenného kĺbu. Motorické postihnutie je stredného stupňa a
žalobkyňa je v súčasnej dobe schopná s pomocou inej osoby premiestniť sa k prostriedkom verejnej

hromadnej dopravy osôb a používať ich.

Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

V odvolacom konaní bol vyhotovený Lekársky posudok posudkovým lekárom žalovaného č. 2013/14266

zo dňa 01.08.2013, ktorý vychádzal z vyšetrenia všeobecným lekárom z 19.02.2013, neurologického
vyšetrenia O.. L. W. z 12.02.2013 a interného vyšetrenia O.. H. C. dňa 04.02.2013 a konštatoval,
že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%,
pričomstanovenépercentomieryfunkčnejporuchyzodpovedározhodujúcemuzdravotnémupostihnutiu
posudzovanej - cukrovke II. typu na PAD s diabetickou polyneuropatiou (príloha č. 3 k zák. č. 447/2008

Z.z. časť III.8.písm.d). Žalobkyňa sa lieči aj na arteriálnu hypertenziu III. stupňa WHO, ICHS NYHA II-III
s nízkou toleranciou fyzickej námahy (miera funkčnej poruchy 40%), sú konštatované poruchy krvného
tlaku - ťažká forma (miera funkčnej poruchy 50%), má artrózu váhonosných kĺbov, koxartrózu II. stupňa,
gonartrózu II. stupňa vľavo a III. stupňa vpravo, je dokumentovaná osteoporóza a vertebrogénny algický
syndróm s kompresívnym radikulárnym syndrómom vpravo s hypotrofiou a s motorickým deficitom

stredného stupňa. Posudzovaná je orientovaná, aktívnej polohy, bez poruchy kontinencie, chôdza s
paretickou zložkou vpravo, modifikovaná gonartrózou pravého kolena, používanie opory pri chôdzi nie
je uvedené. Na základe predložených lekárskych nálezov posudzovaná je podľa posudkového lekára
žalovaného za pomoci druhej fyzickej osoby (sprievodcu) schopná pomalým tempom premiestniť sa
k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a vystúpiť z vozidla a zvládnuť inú situáciu vo

vozidle,pretonespĺňakritériáodkázanostinaindividuálnuprepravuosobnýmmotorovýmvozidlompodľa
§ 14 bod 6 zák. č. 447/2008 Z.z..Podľa Komplexného posudku žalovaného zo dňa 19.08.2013, vypracovaného na základe podkladov -
vyššie uvedeného Lekárskeho posudku z 01.08.2013 a Posudkového záveru zo 07.08.2013, vyplýva, že
žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%, pričom

z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaná na sprievodcu. V oblasti mobility a orientácie
bola konštatovaná znížená pohybová schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií, žalobkyňa sa
pohybuje za pomoci francúzskej barly a v sprievode inej osoby, je schopná premiestniť sa k vozidlám
verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať do nich, vystupovať z nich a zvládnuť situáciu v nich, nie je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto sa kompenzácia nenavrhuje.

V odôvodnení komplexného posudku sa konštatuje obsah lekárskeho posudku žalovaného zo dňa
01.08.2013 so záverom, že v predložených odborných nálezoch nie sú dokumentované také somatické,
zmyslové, ani psychické zmeny, pre ktoré by žalobkyňa nebola schopná premiestniť sa k vozidlám
verejnej hromadnej dopravy, zvládnuť úkony nástupu a výstupu z nich, ako aj zvládnuť inú situáciu
vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, a preto nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z.. Preto sa nenavrhujú kompenzovať

sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne požadovaným peňažným príspevkom
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím vychádzajúc z vyššie uvedeného Komplexného posudku

žalovaného zo dňa 19.08.2013, ktorý je podľa § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom pre vydanie
rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu a v zmysle ktorého žalobkyňa nie je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nebol jej navrhnutý peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla, napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
(3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie,

proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne
vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho
preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy
na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
(2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej

dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkéhozdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

(2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama.
(3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ zák. č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto
zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,

c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár

príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár
vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osobyvykonávaťopatrovanieaposudzovaniafyzickejschopnostiapsychickejschopnostifyzickejosoby

s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"),
ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

Podľa § 11 ods. 9, 10, 11, 12 zák. č. 447/2008 Z.z. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú
osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru

vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť
diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti
posudzovanej fyzickej osoby.
(10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o
to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami

podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
(11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej
poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým
druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený

v prílohe č. 2.
(12) Na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej
poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s
najvyšším percentuálnym ohodnotením.

Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ a e/ zák. č. 447/2008 Z.z. sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je

d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie a
e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.Podľa § 13 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový
záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s

fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

Podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri

duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely

kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu
zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon
neustanovuje inak, súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Podľa § 38 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia
na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné
aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného

motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho
trvalého pobytu.

Podľa § 53 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o

preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50)
s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50)
sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.

Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný i prvostupňový správny orgán vydali rozhodnutie na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože neodstránili rozpor medzi lekárskymi správami a
komplexnými posudkami, keď na jednej strane žalobkyňa nie je schopná nastupovať do vozidiel verejnej
hromadnejdopravyavystupovaťznichsamostatnenarovnakomzákladesostatnýmifyzickýmiosobami

a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti, na strane druhej je podľa posudkov schopná premiestniť
sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a používať ich. Namietala, že jej zdravotný stav nebol
riadne zistený a vyhodnotený vo vzťahu k odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu a z vyjadrení účastníkov konania zistil, žeskutkový stav zistený správnymi orgánmi, bol medzi nimi sporný. Žalobkyňa poukazovala na svoj
zdravotný stav, ktorý je podľa jej tvrdení ako aj podľa lekárskych nálezov (najmä nálezu neurológa)
bráni premiestňovať sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidla verejnej hromadnej

dopravy, udržať sa v nich počas jazdy, nastupovať a vystupovať z týchto vozidiel. Naopak, správne
orgány vychádzali zo skutkového stavu zisteného na základe zhodnotenia odborných nálezov, ktoré sú
citované v lekárskych posudkoch posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu z 21.03.2013
a druhostupňového správneho orgánu z 01.08.2013, podľa ktorých zdravotný stav žalobkyne nie je
taký, aby nebola schopná premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy, pričom sám

posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu odporúča žalobkyni cestovať so sprievodcom, ktorý
jej pomôže pri nástupe a výstupe do vozidla verejnej hromadnej dopravy a udržaní sa v ňom pri
cestovaní. Posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu z predložených lekárskych nálezov
vyvodil záver, že žalobkyňa je za pomoci druhej fyzickej osoby (sprievodcu) schopná pomalým tempom
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a vystúpiť z vozidla a zvládnuť
inú situáciu vo vozidle. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu i rozhodnutie žalovaného ďalej

vychádzali z vyhodnotenia výsledkov šetrenia v domácom prostredí, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa sa
pohybuje za pomoci jednej francúzskej barly a v sprievode tretej osoby, verejnou hromadnou dopravou
necestuje, pretože má problém prejsť dlhšiu vzdialenosť a na prepravu využíva osobné motorové
vozidlo. V komplexnom posudku prvostupňového správneho orgánu z 10.04.2013, ktorý bol podkladom
pre vydanie prvostupňového rozhodnutia sa konštatuje, že žalobkyňa je v súčasnej dobe schopná s

pomocou inej osoby premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a používať ich, a preto
ju nemožno v zmysle § 14 zák. č. 447/2008 Z.z. považovať za fyzickú osobu odkázanú na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Rovnako v komplexnom posudku druhostupňového správneho
orgánu zo dňa 19.08.2013, ktorý bol s poukazom na § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. podkladom pre
vydanie rozhodnutia žalovaného o peňažnom príspevku na kompenzáciu, sa konštatuje, že žalobkyňa je

v sprievode inej osoby schopná pomalým tempom premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy
a späť, nastúpiť a vystúpiť z vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle.

Účelom (cieľom) úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej
ľudskej dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2 zák. č.
447/2008 Z.z.). Z ust. § 2 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia poskytovaním peňažného príspevku na kompenzáciu podľa tohto zákona, pričom sociálnym

dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého
veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného
postihnutia prekonať sama. V predmetnom prípade nie je sporné, že žalobkyňa je podľa komplexného
posudku žalovaného fyzickou osobou s mierou funkčnej poruchy 70% a považuje sa za fyzickú osobu

s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi vyplývajú z
ťažkého zdravotného postihnutia pre žalobkyňu sociálne dôsledky v oblasti mobility, pričom žalovaný
v napadnutom rozhodnutí, ako aj prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dospeli k záveru,
že žalobkyňa je v sprievode inej osoby schopná pomalým tempom premiestiť sa k vozidlu verejnej
hromadnej dopravy a späť, nastúpiť do a vystúpiť z vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej

hromadnej dopravy a konštatovali, že žalobkyňa sa pohybuje za pomoci jednej barly a v sprievode
inej osoby. Z vyššie uvedených záverov však vyvodili, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z., a preto nie je
možné žalobkyni podľa § 38 ods. 11 cit. zákona poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Správne orgány teda napriek tomu, že vo

svojich rozhodnutiach konštatovali, že žalobkyňa je schopná cestovať prostriedkami verejnej hromadnej
dopravy (premiestniť sa k vozidlu, nastupovať do vozidla, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať
z vozidla) v sprievode inej osoby, resp. uznali, že nie je schopná cestovať verejným hromadným
dopravným prostriedkom bez sprievodu inej osoby, a teda nie je schopná premiestniť sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť do a vystúpiť z vozidla verejnej hromadnej dopravy a udržať

sa v ňom počas jazdy sama vyvodili záver, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z.. Takýto záver súd považuje
za rozporný s § 14 ods. 6 cit. zákona, podľa ktorého fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakomzáklade s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a/ premiestniť sa
k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b/ nastupovať
do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom

počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedkov železničnej
dopravy alebo c/ zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, strany dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov, a je výsledkom

nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo skutočnosti, že žalobkyňa nie je schopná premiestniť sa
k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť do a vystúpiť z takéhoto vozidla a udržať sa v ňom
počas jazdy sama, t.j. takým istým spôsobom, na rovnakom základe a za rovnakých podmienok ako
zdravý občan, resp. fyzická osoba bez zdravotného postihnutia, rovnakého veku a pohlavia a pri
rešpektovaní jej ľudskej dôstojnosti, vyplýva, že sú splnené podmienky stanovené v § 14 ods.6 písm. a/
a b/ zák.č.447/2008 Z.z. na to, aby bola považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Súd preto s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i rozhodnutie
žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd uvedenú námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú, pretože rozhodnutia správnych orgánov majú náležitosti stanovené v § 47 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v spojení s § 53 zák. č. 447/2008 Z.z.. Skutočnosť,
že správne orgány vyvodili zo zistených skutkových okolností nesprávny právny záver, nespôsobuje

nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.

K námietke žalobkyne, že komplexné posudky boli vypracované bez jej prítomnosti, súd uvádza, že
správne orgány postupovali v súlade s § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého posudkový
lekár môže, t.j. nie je povinný predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, a to v prípade,

ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho
nálezu, alebo ak je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných
prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový
lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu len v prípade, ak o to táto
fyzická osoba písomne požiada, čo v tomto prípade žalobkyňa nepožadovala a skutočnosť, že by o

posúdenie jej zdravotného stavu v jej prítomnosti požiadala, ani v konaní netvrdila. Rovnako poukaz
žalobkyne na predchádzajúce rozhodnutia o priznaní predmetného peňažného príspevku je irelevantný
vo vzťahu k posúdeniu jej zdravotného stavu a následne odkázanosti na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom na základe podanej žiadosti zo dňa 25.02.2013.

Žalobkyňa, ktorá bola v konaní úspešná, nepožiadala súd o náhradu trov konania, a preto súd o ich
náhrade nerozhodoval.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.