Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/882/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208359
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214208359.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Soni Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátskakancelária,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:36613843,vmenektoréhokoná
ako konateľ advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanému: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko A. XXXX/
XX, XXX XX P., o zaplatenie sumy 2.812,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 29. januára 2015 č.k. 14C/622/2014-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 2.812,39 eura spolu s 8,25% úrokom z omeškania od 05.12.2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 488, 489, § 52
ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 10.07.2006 záväzkovoprávny vzťah
titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský
úver v podobe úverového limitu, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať právnemu predchodcovi žalobcu
pravidelnými mesačnými splátkami. Nakoľko uplatnená pohľadávka bola zosplatnená dňa 30.09.2010, v
zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. konštatoval, že návrh na začatie konania podal žalobca po uplynutí
trojročnej premlčacej doby (29.04.2014), a preto návrh z dôvodu premlčania, zamietol. O

náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny tak, že
odvolací súd návrhu vyhovie, respektíve napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil
skutkový stav. Dôvodil, že súd prvého stupňa na daný prípad aplikoval ust. § 5b ZoOS, ktoré nadobudlo

účinnosť až 01.05.2014, hoci nárok bol uplatnený už dňa 29.04.2010. V tejto súvislosti poukázal na
Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 36/95 a III. ÚS 348/06, a ďalej
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.10.2014 č.k. 9Co/105/2013-164. Namietal tiež
nesprávnu aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby a tvrdil, ženakoľko ide o zmluvu o úvere a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah bolo potrebné aplikovať
ustanoveniaObchodnéhozákonníka.Ďalejnamietalaplikáciuust.§52až54OZ,ktorésado31.12.2007
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu

podľa § 55 OZ a poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 2 M Cdo 3/2011 a sp.zn. 6MCdo/4/2012,
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/132/2013 a sp.zn. 15Co/28/2013, Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013 a Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/64/2013. Tvrdil, že nárok
žalobcuniejepremlčaný,keďžepremlčaciadobazačalaplynúťdňa30.09.2010akudňupodanianávrhu
(29.04.2014) štvorročná premlčacia doba neuplynula.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a spĺňa náležitosti ust.
§ 205 OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia
pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, preto je ho potrebné, podľa § 219 OSP, potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 2.812,39 eura s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o
postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril dňa 04.12.2013 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155. Predmetom postúpenia pohľadávok bol
aj nárok uplatnený v tomto konaní, ktorý bol špecifikovaný v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok

pod VS 13632066. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného o
aktiváciu pôžičkovej karty Triangel zo dňa 04.07.2006 mu bol schválený úverový rámec vo výške
24.000,- Sk (796,65 eura) s pevnou mesačnou splátkou 800,- Sk (26,56 eura). Pohľadávka žalobcu
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.812,39 eura a pozostávala z istiny.
Pohľadávka bola podľa prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 16) zosplatnená dňa 30.09.2010.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Súd prvého stupňa vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaným zo dňa
10.07.2006 posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto postupom podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, a ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, skúmal, či v danej
veci nie sú naplnené zákonné podmienky alebo prekážky, ktoré brána priznať plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, a prihliadol aj bez návrhu na premlčanie nároku žalobcu voči žalovanému.
Vychádzal pritom z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorej mal preukázané, že pohľadávka

žalobcu sa stala splatnou dňa 30.09.2010. Premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu na súde,
ktorá je tri roky, začala plynúť najneskôr 30.09.2010 a uplynula dňa 30.09.2013. Preto nárok žalobcu
voči žalovanému uplatnený na súde dňa 29.04.2014 bol uplatnený až po uplynutí premlčacej doby, v
dôsledku čoho žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a

dospelkzáveru,žesúdprvéhostupňavykonalvovecivdostatočnomrozsahudokazovaniepotrebnépre
zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver.
Preto pokiaľ súd prvého stupňa nárok žalobcu posúdil ako nárok zo spotrebiteľského vzťahu, a aj bez
návrhu prihliadol premlčanie uplatneného nároku, je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa
s týmto záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku
a podľa § 219 ods. 2 OSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že dňa 01.04.2015
nadobudla účinnosť novelizácia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom bolo explicitne stanovené,

že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 posledná
veta OZ). Uvedenou právnou úpravou zákonodarca reagoval na ustálenú prax súdov pri rozhodovaní
sporov, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Takýto záver odvolacieho súdu
je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014,

podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

Odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa pri posudzovaní
danej veci zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

Žalobca v prvom rade namietal proti aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
z dôvodu, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.05.2014, hoci nárok bol uplatnený už dňa

29.04.2014. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že predmetným ustanovením bola zakotvená
povinnosť orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. má procesnú povahu vyplývajúcu z jeho
znenia, keď ustanovuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.
Je nesporné, že „orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je aj súd, ktorý v
občianskom súdnom konaní prejednáva nárok uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže ide o úpravu
procesného postupu súdu pri prejednávaní a rozhodovaní takýchto nárokov, vo všetkých veciach, v

ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia vo veci ešte nebolo rozhodnuté,
súd postupuje podľa predmetného ustanovenia (§ 5b), nakoľko zákon č. 102/2014 Z.z., ktorým bolo
zavedené do zákona č. 250/2007 Z.z., nemá osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky § 5b
posúvalo na dobu po účinnosti tejto právnej úpravy (po 01.05.2014). Z týchto dôvodov odvolací súd
námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú.

ŽalobcaďalejvodvolanínamietalaplikáciuustanoveníObčianskehozákonníkatýkajúcichsapremlčacej
doby a tvrdil, že nakoľko ide o zmluvu o úvere a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. K tomu odvolací súd poukazuje na dôvodysvojho rozhodnutia uvedené v časti, v ktorej zdôrazňuje správnosť napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať. Tieto dôvody jasne a zrozumiteľne vysvetľujú
prečo má v danej veci prednosť aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich otázky

premlčania. Preto odvolací súd uvedenú námietku žalobcu rovnako nepovažoval za dôvodnú.

Poslednouodvolacounámietkoužalobcubolanámietkatýkajúcasaaplikácieust.§52až54OZ,ktorésa
do 31.12.2007 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako
aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Ani túto námietku podľa názoru odvolacieho súdu nemožno akceptovať. Je

síce pravdou, že v čase uzavretia zmluvy (10.07.2006) ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka určovalo
len niektoré typy zmlúv, ktoré mali povahu spotrebiteľskej zmluvy, toto vymedzenie však nebolo súladné
s nepriamymi účinkami smernice Európskeho spoločenstva týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa (smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), a preto už následná zmena
ust. § 52 ods. 1 OZ s účinnosťou od 1. januára 2008 definovala spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Aplikáciu novelizovaného

ustanovenia § 52 ods. 1 OZ na zmluvný vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného umožňuje
prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2008 (§ 879j OZ), ktoré stanovuje, že
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov. V danej veci je predmetom konania nárok na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov, ktorý vznikol momentom splatnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že splatnosť, a
teda ja nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, nastala dňom 30.09.2010, čo nesporne
jepo01.01.2008,pretojenauplatnenýnároksprávneaplikovať ust.§52anasl.Občianskehozákonníka
v znení účinnom po 1. januári 2008.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP, ako vecne správny, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože

si žiadne trovy neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.