Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/709/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413203616
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5413203616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
Lawyer Partners a. s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, právne zastúpený:
Advokátka kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866
733, proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, právne zastúpený JUDr. Barbora Volárová,
advokátka so sídlom F. XX, J., o zaplatenie 1,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/27/2015-36 zo dňa 26. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 49,98 Eur k rukám jeho právnej
zástupkyne JUDr. Barbory Volárovej, advokátky so sídlom F. XX, J., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5,31
Eur (výrok I.) a nahradiť mu trovy konania v sume 22 Eur (výrok II.). Na základe vykonaného
dokazovania vychádzal z toho, že žalovaná istina žiadaná navrhovateľom titulom neuhradených
koncesionárskych poplatkov podľa Zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, je

uplatnená dôvodne. Odporca ako platiteľ poplatku podľa § 3 ods. 1 tohto zákona ho riadne nezaplatil.
Výška koncesionárskeho poplatku bola vyčíslená v súlade s ust. § 4a ods. 1 citovaného zákona.
Navrhovateľ bol právnym nástupcom pôvodného veriteľa odporcu, na ktorého tento žalovanú istinu
postúpil, ktorá skutočnosť bola odporcovi písomne oznámená dňa 20.10.2005.
O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods 1, 2 O.s.p. a odporcu zaviazal na ich úhradu v sume 22
Eur. Prihliadol na skutočnosť, že ide o drobný spor a trovy právneho zastúpenia by boli neprimerane
vysoké voči pohľadávke, zároveň prihliadol na jednoduchosť veci a skutočnosť, že ide o formulárovú

žalobu podávanú navrhovateľom vo veľkých množstvách aj na tento súd.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal jeho
zmeny tak, že žalobný návrh bude v celom rozsahu zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia
veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Primárne namietal premlčanie žalovanej sumy. Táto pozostávala z nezaplateného koncesionárskeho
poplatku za mesiac október 2003 vo výške 40,- Sk a za mesiac január až marec 2004 vo výške 120,-

Sk. Návrh bol podaný 26.03.2013, t.j. s odstupom 7-mich rokov od ich splatnosti a teda po uplynutí
všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby.
Ďalej odporca namietal, že nemá vedomosť o existencii uplatneného nedoplatku. Výzva na jeho
zaplatenie mu nebola doručená, naviac v čase, kedy k tomu malo dôjsť, t.j. 20.10.2005 na adrese M.XXXX/X-XX G. F. nebýval. Túto skutočnosť prostredníctvom platobného miesta pre koncesionárske
poplatky oznámil aj právnemu predchodcovi navrhovateľa. Odo dňa 02.09.2003 je prihlásený k trvalému
pobytu v obci J. č. XX. Nehnuteľnosť na M. ulici predal kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.2003 a noví

vlastníci boli dňa 30.09.2003 zapísaní príslušnou správou katastra do katastra nehnuteľností.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok
okresného súdu zmenil podľa ust. § 220 O.s.p..

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, na
základe čoho potom nesprávne žalobnému návrhu vyhovel.

Navrhovateľ sa v podanom žalobnom návrhu domáhal voči odporcovi uhradenia žalovanej istiny z titulu
nezaplatených koncesionárskych poplatkov za mesiace 10/2003, 1/2004, 2/2004 a 3/2004 v celkovej
výške 160,- Sk. Dátum splatnosti jednotlivých nedoplatkov vo výške 40 Sk bol vždy k 16-temu dňu
príslušnéhomesiaca.Navrhovateľuplatňovanúpohľadávkuzískalnazákladeverejnejobchodnejsúťaže
na postúpenie pohľadávok Slovenského rozhlasu, Mýtna 1.

Koncesionárske poplatky sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a
televízneho vysielania. Zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch tvoril právny rámec
hlavného zdroja financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a to tak, že upravoval
problematiku platenia koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov,

vyberanie týchto poplatkov, ich vymáhanie a sankcie za omeškanie.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 212/1995 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase, za ktorý si navrhovateľ
uplatňuje žalovanú istinu titulom úhrady koncesionárskeho poplatku, príjemcom poplatku za rozhlasový
prijímač bol Slovenský rozhlas.

V tom čase právne postavenie Slovenského rozhlasu bolo upravené v Zákone č. 619/2003 Z. z. o
Slovenskom rozhlase.
Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona Slovenský rozhlas je verejnoprávna národná, nezávislá, informačná,
kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania.
Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 619/2003 Z. z. Slovenský rozhlas hospodári s vlastnými finančnými

prostriedkami a s verejnými finančnými prostriedkami podľa osobitného predpisu (poznámka č. 28 -
Zákon NR SR č. 212/1995 o koncesionárskych poplatkoch).

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Slovenský rozhlas je inštitúcia verejnoprávneho
charakteru, z titulu ktorého aj finančné prostriedky získané na základe úhrady koncesionárskych

poplatkov mali charakter verejnoprávnych financií a právna úprava koncesionárskych poplatkov ako
verejnýchfinančnýchprostriedkovspadádooblastiverejného(niesúkromného)práva.Oblasťverejného
práva sa riadi zásadou, podľa ktorej verejnoprávne orgány môžu konať iba v medziach, v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V čase postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo Slovenského rozhlasu na
navrhovateľa Zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch možnosť postúpenia pohľadávky z
titulu neuhradených koncesionárskych poplatkov zo Slovenského rozhlasu na tretí subjekt neupravoval.
Vychádzajúc zo zásady verejného práva je potom zrejmé, že pokiaľ zákon takúto možnosť neupravoval,
nemohlo k takémuto prevodu dôjsť.

Pokiaľ bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenským rozhlasom a navrhovateľom
uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom konania, táto zmluva bola v rozpore so
znením vtedy platného Zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch.
K správnosti tohto záveru, podľa názoru odvolacieho súdu prispieva aj fakt, že Zákonom č. 96/2006
Z. z. účinným od 21.02.2006 bol do § 5 Zákona č. 212/1995 Z. z. vložený nový ods. 3, podľa ktorého

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia nie sú oprávnené pohľadávky voči koncesionárom odpredať,
poskytnúť ako bankovú zálohu alebo inú garanciu, ako aj inak prevádzať na tretie subjekty. Zákonodarca
tak len expresis verbis zaviedol do tohto právneho predpisu zásadu, ktorú vzhľadom na jeho zaradeniedooblastiverejnéhoprávabolonutnéuplatňovaťajbezjejpresnéhouvedeniapriamovznenízákonného
predpisu.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že absolútna neplatnosť právneho
úkonu, v tomto prípade Zmluvy o postúpení pohľadávky pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená
zároveň vo verejnom záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc),
ako aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti
právneho úkonu s ohľadom na spomenutý verejný záujem aj bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. V

tomto prípade neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by umožňoval stanoviť výnimku zo základných
princípov týkajúcich sa absolútnej neplatnosti v prípade postupovania pohľadávok na tretie osoby.
Aj zmluva o postúpení pohľadávky ako každý iný právny úkon musí vyhovovať všetkým zákonným
podmienkam platnosti. Navrhovateľ tvrdil, že Slovenský rozhlas ako postupca oznámil odporcovi
postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania na jeho osobu.
Z ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladom právnej účinnosti postúpenia pohľadávky voči

dlžníkovi je oznámenie tohto postúpenia dlžníkovi. Ten od tohto okamihu je povinný plniť postupníkovi
ako svojmu veriteľovi s tým, že pokiaľ mu postúpenie pohľadávky oznámil samotný pôvodný veriteľ,
postupník nemá povinnosť nič preukazovať a dlžník je povinný plniť postupníkovi bez ohľadu na to, či
je zmluva o postúpení pohľadávky platní, či nie a takýmto plnením záväzok dlžníka zaniká.
Od tejto situácie je však nutné odlišovať stav, ako v posudzovanej veci, kedy k splneniu záväzku voči

avizovanému postupníkovi nedôjde a jeho zaplatenie sa stane predmetom súdneho sporu; v takomto
prípade je potom nutné v rámci skúmania aktívnej legitimácie na vymáhanie pohľadávky riešiť aj otázku
platnostiZmluvyopostúpenípohľadávky,kedyvdôsledkujejneplatnostikzmeneosobeveriteľanemôže
dôjsť. Len platná zmluva o postúpení pohľadávok totiž môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa,
kedy nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu

vecnú legitimáciu k jej uplatneniu a úplnému výkonu.

Keďže odvolací súd na právne posúdenie veci aplikoval iný právny predpis ako okresný súd, postupom
podľa § 213 ods. 2 O.s.p. (č. l. 61 spisu) vyzval účastníkov, aby sa k takémuto právnemu posúdeniu
veci vyjadrili. Vyjadrenie doručil do času rozhodnutia odvolacieho súdu iba odporca, ktorý správnosť

takéhoto právneho posúdenia veci nerozporoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností a postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. následne krajský súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na ním
vyslovený právny záver nepovažoval za právne významné sa zaoberať bližšie odvolacími námietkami

odporcu týkajúcimi sa premlčania a samotnej existencie uplatnenej pohľadávky. Dôvodnosť, prípadná
nedôvodnosť týchto námietok by na právne posúdenie veci odvolacím súdom nemala vplyv.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
V konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca, preto mu vzniklo právo na náhradu trov, ktoré si uplatnil

v podanom odvolaní za zaplatený súdny poplatok z podaného odvolania vo výške 16,50 Eur a za trovy
právnehozastúpeniavovýške49,98Eur.Krajskýsúdpopreskúmaníúčelnostitýchtotrovichodporcoviv
celom uplatnenom rozsahu priznal. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. tak, že odporcovi priznal odmenu za 2 úkony právnej
služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odvolania ( § 13a ods. 1 písm. a/, c/ cit. vyhl.),

každý z úkonov vo výške 16,60 Eur ( § 10 ods. 1 cit. vyhl.) , 2 x režijný paušál k týmto úkonom po 8,39
Eur ku každému z nich ( § 16 ods. 3 cit. vyhl.).

O povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy konania k rukám právnej zástupkyni odporcu rozhodol podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.