Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113206379
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113206379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy

Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu mBank S.A., pobočka zahraničnej banky
so sídlom v Bratislave, Pribinova 10, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Mlynárenská 7/A, IČO: 35 929 049, proti žalovanej V. U., K.. X.X.XXXX, bytom v S., O.
XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného
súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 612,02 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo 16.10.2014 č.k. 41C 425/2013-88 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozhodoval o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy
612,02 eur s prísl.. Rozsudkom zo 16.10.2014 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
491,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 1.1.2012 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V časti zmluvného úroku vo výške nad 16,5% ročne zo sumy 612,02 eur od
15.8.2008 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9% z istiny od 15.8.2009 do 31.12.2011 konanie
zastavil . V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania vo výške 43,-eur za zaplatený súdny poplatok a 114,36 eur z trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právny zástupca so žalovanou uzavreli zmluvu o
poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ dňa 11.3.2009, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej
hotovostný úver vo výške 640,-eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru. Listom zo
dňa 4.10.2011 žalobca odstúpil od zmluvy.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere a
ďalej na us. § 52, § 53 a § 54 Obč. zákonníka (OZ), ďalej na ust. § 13 zák.č. 123/2010 Z.z. upravujúceho
právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na ust. § 148 ods. 2 a § 457
Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa mal za to, že zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“
je spotrebiteľskou zmluvou, preto vec posudzoval podľa Obč. zákonníka. Tým, že žalobca odstúpil od
zmluvy, zmluva sa zrušila od počiatku, preto má nárok na vrátenie dlžnej sumy titulom bezdôvodného

obohatenia. Žalovanej bola poskytnutá dlžná suma vo výške 601,16 eur, žalovaná vrátila sumu 110,-eur,
pretosuma,ktorújepovinnávrátiťtitulombezdôvodnéhoobohateniaje491,16eur.Stvrdeniamižalobcu,
že je potrebné použiť analógiu s § 13 ods. 3 zák.č. 119/2010 Z.z. sa súd prvého stupňa nestotožnil,
pretože ju zákonodarca riešil odstúpenie od zmluvy zo strany spotrebiteľa. Žalobca vyúčtoval aj poplatkyza vymáhanie a upomienky v sume 54,78 eur, nijakým spôsobom ich však nepreukázal. Súd prvého
stupňa preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 491,16 eur a vo zvyšnej časti do sumy 612,02
eur a vo zvyšnej časti zmluvného úroku žalobný návrh zamietol. V časti zmluvného úroku vo výške

nad 16,5% ročne zo sumy 612,02 eur od 15.8.2008 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške
9% z istiny od 15.8.2009 do 31.12.2011 vzal žalobca svoj návrh čiastočne späť, preto v tejto časti súd
prvéhostupňakonaniezastavil.Pokiaľideoúrokyomeškania,poukázalsúdprvéhostupňanaobchodné
podmienky žalobcu v čase odstúpenia od zmluvy a priznal úroky z omeškania od 1.1.2012 do zaplatenia
podľa ust.§ 517 OZ. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 3 O.s.p. pomerným úspechom

žalobcu.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to iba proti výroku, ktorým bol žalobný návrh v
prevyšujúcom rozsahu zamietnutý. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v
náväznosti na ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutom výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ považuje rozhodnutie

súdu prvého stupňa v časti, v ktorej žalobu zamietol za zjavne arbitrárne a v rozpore so slovenským
právom. Odvolateľ najskôr vytýkal súdu prvého stupňa použitie nesprávnych ustanovení nepríslušného
právneho predpisu na posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Poukazuje na charakter zmluvy
o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Poukazuje na to, že ide o tzv. absolútny obchodný vzťah.
Žalobca sa stotožňuje s právnym názorom, podľa ktorého spotrebiteľské vzťahy medzi podnikateľmi

a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 52 a nasl. Obč. zákonníka (OZ) aj v prípade tzv. absolútnych
obchodnoprávnych vzťahov. Samotný Obchodný zákonník výslovne potvrdzuje, že môže existovať
právny stav, kedy sa spotrebiteľská zmluva riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žiadne
ustanovenie OZ nevylučuje použitie Obchodného zákonníka v prípadoch, ak je to dané priamo zákonom.
Poukazuje aj na ust. § 13 zák.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, upravujúce práva spotrebiteľa

odstúpiť od zmluvy. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že ak spotrebiteľ kvalifikovane poruší
svoju povinnosť voči veriteľovi do tej miery, že veriteľovi vznikne právo od zmluvy odstúpiť, nie je
spotrebiteľ povinný vrátiť veriteľovi istinu aj s úrokmi, ale s poukazom na ust. Občianskeho zákonníka
je povinný vrátiť iba istinu. Nesprávnosť výkladu je zjavná aj z toho, že popiera a mení základnú
hospodársku charakteristiku zmluvy o úvere. K možnej existencii spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa

spravuje Obchodným zákonníkom argumentuje rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo 258/2009.
Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že výlučná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka
na záväzkovoprávny vzťah medzi účastníkmi nie je celkom správna. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu zakladá aplikáciu ust. o spotrebiteľských zmluvách, zároveň však nevylučuje aplikáciu ust.
Obchodného zákonníka upravujúcich úverovú zmluvu ako absolútny obchod. Odvolateľ ďalej namieta

nesprávne právne posúdenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy. Poukazuje na rozdielnosť
právnych účinkov odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku, tvrdí že
v prípade prejednávanej veci sa nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale dôvody uvedené v
Obchodnom zákonníku, pričom v prípade zmluvy o úvere sa použije ust. § 506 Obchodného zákonníka.
V súvislosti s odstúpením veriteľa od úverovej zmluvy vzniká situácia, že napriek odstúpeniu od zmluvy

naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Pri odstúpení od
zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru aj na sankčné
úroky z omeškania. Žalobca považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za nepostačujúce,
pretože nevysvetľuje prečo použil výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka a na ustanovenia
Obchodného zákonníka neprihliadal napriek poukazom žalobcu. V súvislosti s inštitútom odstúpenia od

zmluvy cituje iba ust. § 48 OZ, ktorého obsah však nevykladá v súvislosti s riešením otázky. Odvolateľ
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, pokiaľ sa týka náležitosti
odôvodnenia rozsudku. Žalobca napokon uvádza, že ak by sa odvolací súd nestotožnil s obsahom
jeho odvolania, žiada, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia prípustnosť dovolania na
otázku zásadného právneho významu, či v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere uzatvorenej

podľa Obchodného zákonníka medzi veriteľom dlžníkom, ktorý je spotrebiteľ, ktoré je vykonané podľa
§ 506 Obchodného zákonníka z dôvodu omeškania dlžníka sa účinky odstúpenia posudzujú podľa
Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné a že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.Podstata odvolacích námietok žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým súd jeho návrh v tejto časti
zamietol vychádza z jeho názoru, že na prejednávanú vec nemal súd prvého stupňa aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú dôsledky odstúpenia od zmluvy, naopak ust. § 506
Obchodného zákonníka, ktoré osobitným spôsobom upravuje právne následky odstúpenia od úverovej
zmluvy pre omeškanie dlžníka.

Odvolací súd uvádza, že je nesporné, že zmluva z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok bola uzavretá

medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou, preto ide o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka (OZ).

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy v ktorých účastník - spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného práva.

Ustanovenie tretej vety bolo do citovaného ustanovenia vložené novelizáciou Občianskeho zákonníka

zákonom č. 102/2014, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2015. K tejto novelizácii OZ neboli prijaté žiadne
prechodné ustanovenia, čo zároveň znamená, že od jeho účinnosti sa toto ustanovenie vzťahuje aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR z
21.4.2015 sp.zn. 3Mcdo 14/2014).

Z uvedeného vyplýva, že aj keď zmluva o úvere je zmluvným typom Obchodného zákonníka, ktorý
má povahu tzv. absolútneho obchodu, to znamená, že sa ním spravujú vzťahy bez ohľadu na povahu
subjektov, zmluva uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa navyše spravuje aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a zároveň zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ sa spravuje
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej

podpísania.

Súd prvého stupňa správne postupoval, ak pri svojom rozhodnutí aplikoval na prejednávanú vec
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právne účinky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka sú také, ako to v odôvodnení uviedol súd prvého stupňa. Znamená to, že zmluva sa od

počiatku zrušuje a zmluvné strany sú povinné vrátiť si vzájomné plnenia (§ 48 ods. 2, § 457 OZ).

Odvolací súd poukazuje na bod 8.2 zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru , ktoré umožňuje veriteľovi
zvoliť si niektorý z postupov v prípade omeškania dlžníka. Skutočnosťou, že žalobca ako veriteľ si zvolil
možnosť odstúpenia od zmluvy s následkami, ktoré vyplývajú z platnej právnej úpravy, nemôže byť na

ťarchu žalovaného spotrebiteľa.

K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že ust. § 13 zák.č. 129/2010 Z.z., ktorého
textom argumentuje žalobca sa na prejednávanú vec nevzťahuje, pretože zmluva bola uzavretá pred
účinnosťou tohto zákona a navyše uvedené ust. upravuje podmienky a možnosti spotrebiteľa odstúpiť

od zmluvy. Argumentácia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo 258/2009 rovnako neprichádza do
úvahy, pretože týmto rozsudkom Najvyšší súd nerozhodol, ani neposudzoval vzťahy z úverovej zmluvy,
alebo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale rozhodoval ako odvolací súd proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici vo veci preskúmavania rozhodnutia katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ odvolateľ
argumentuje českou judikatúrou, poukazuje odvolací súd na to, že právna úprava spotrebiteľského

práva v Českej republike je odlišná od slovenskej právnej úpravy.

Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p.. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, trovy odvolacieho konania je však nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.