Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/378/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203317
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113203317.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: žalobcu: O..

M. S., narodený XX. X. XXXX, bytom K. XX, I. D., proti žalovanému: A. B., narodený XX. X. XXXX, bytom
S. XX, J., zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Kolárska 8, Bratislava, IČO: 36
662 291, o zaplatenie 1718,01 eur s príslušenstvom a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1718,01 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 1718,01 eur od 23. 3. 2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu zamieta.

III. Súd protinávrh žalovaného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 15. 2. 2013 domáha voči žalobcovi sumy 1718,01 eur, úroku
z omeškania 9 % ročne zo sumy 1718,01 eur od 1. 6. 2012 do zaplatenia. Návrhom odôvodnil tak, že
žalovanému poskytol žalovanému právne služby vo veci vymáhania sumy 82 984,79 eur. Žalovaný bol
povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v právnej veci vymáhania sumy 82 984,79 eur, v
ktorej bol žalovanému vyexpedovaný rozsudok dňa 24. 5. 2012.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

Návrhom doručeným súdu dňa 21. 11. 2013 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
2359,99eur,úrokuzomeškania5,5%ročnezosumy2359,99eurod8.10.2013dozaplatenia.Žalovaný
návrh odôvodnil tak, že žalobca zastupoval žalovaného v konaní sp. zn. 19C/84/2011, v ktorom bol
rozsudkom návrh o zaplatenie sumy 24 895,43 eur s príslušenstvom zamietnutý vzhľadom na dôvodne
vznesenú námietku premlčania. Premlčacia doba pre prvú splátku mala uplynúť dňa 13. 12. 2010,

posledným dňom na podanie návrhu na súd bol 13. 12. 2010. Návrh v konaní, v ktorom žalobca ako
advokát zastupoval žalovaného bol na súd doručený až dňa 20. 12. 2010, teda až po uplynutí premlčacej
doby. Žalovaný zaplatil súdny poplatok celkom vo výške 3485 eur dňa 3. 2. 2011 a žalovaný zaplatil
žalobcovi preddavok na trovy právneho zastúpenia vo výške 1100 eur dňa 21. 12. 2010 a dňa 8. 2.
2012 vo výške 500 eur. Žalovanému v priamej príčinnej súvislosti vznikla škoda v dôsledku neúspechu v
súdnom konaní v časti náhrady trov konania, keď mu súd priznal namiesto 100 % náhrady trov konania
(5671,48eur)iba14%náhradytrovkonania(794eur).Vovecisamejbolažalovanémuspôsobenáškoda

v časti nepriznanej náhrady trov konania vo výške 4291 eur (3485 eur zaplatený súdny poplatok + 1600
eur preddavok zaplatené trovy právneho zastúpenia) - 794 eur rozsudok priznaná náhrada trov konania.
Žalovaný vyzval žalobcu dňa 7. 10. 2013 na náhradu škody vo výške 4291 eur. Proti pohľadávke v
tomto konaní žalovaný započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi a to dňa 17. 10. 2013 (čím pohľadávkažalobcu vo výške 1718,01 eur spolu s úrokom z omeškania ku dňu 17. 10. 2013 vo výške 213 eur zanikla,
t. j. zanikol žalobcom uplatnený nárok spolu 1931,01 eur. Vo zvyšnej časti 2359,99 eur s príslušenstvom
si žalobca uplatnil vzájomný návrh. Žalobca mal žalovaného poučiť o riziku námietky premlčania. Zo

strany žalobcu ide o porušenie povinnosti § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka O. K., oboznámením sa s
obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 15. 2. 2013, doplnením návrhu zo dňa 16. 5. 2013,
podaním žalovaného zo dňa 4. 4. 2013, listom zo dňa 24.5.2012, listom zo dňa 2.11.2012, upomienkou

zo dňa 24.1.2013, výzvou na zaplatenie náhrady škody zo dňa 7.3.2013, započítaním pohľadávky z
22.3.2013, doplnením návrhu zo dňa 16.5.2013, spisom tunajšieho súdu 37C/124/2011 (rozsudkom
č.k. 37C/124/2011-66 zo dňa 23.4.2012, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/273/2012-92
zo dňa 30.5.2013, odporom proti PR z 10.11.2011 na č.l. 35), spisom 19C/84/2011 (plnomocenstvo
zo 17.12.2010, záznam o zložení zo dňa 3.2.2011, záznam o úhrade zo dňa 3. 2. 2011, zápisnicou z
5.9.2011, zápisnicou zo dňa 18.1.2012, rozsudkom č.k. 19C/84/2011-53 zo dňa 8.2.2012, rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/139/2012 zo dňa 21.5.2013), s obsahom celého spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia žalovanej sumy s poukazom na rozsudok 37C/124/2011-66
zo dňa 23.4.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu v Trnave v časti rozhodnutia o

náhrade trov konania, ktoré mu neboli zaplatené ani žalovaným, ani Y. L.. Výzvu k úhrade zo dňa
17.1.2010 mu predložil pán O. K. s tým, že sa im nepodarilo vymôcť pohľadávku 58.089,35 eur pre
A. B. a požiadal ho o právnu pomoc pre ich klienta pána A. B.. Spoločnosť DETTE GROUP s.r.o.
mu predložila zmluvy o pôžičke, ktoré boli následne predmetom konania sp.zn. 37C/124/2011 a sp.zn.
19C/84/2011. Pánovi K. povedal, že preberie právne zastúpenia ich klienta pána A. B. a po osobe O. K.

pre A. B. poslal splnomocnenie. Pán O. K. priniesol podpísané plnomocenstvo s dátumom 17.12.2010,
v zmysle ktorého ho žalovaný splnomocnil na vymáhanie pohľadávky 58.089,35 eur od Goral plus
s.r.o. a dňa 20.12.2010 bola na súd doručená žaloba o zaplatenie čiastky 58.089,35 eura vo forme
návrhu na vydanie platobného rozkazu. V tej dobe ešte nebol v kontakte s pánom B.. Následne mu zo
súdu došla výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ktorú doručil pánovi K., resp. si ju prišiel prevziať.

Pán K. mu osobne dňa 21.12.2010 doniesol zálohu 1.100,- eur a 8.2.2012 zálohu 500,- eur s tým,
že na potvrdenie príjmu o prijatí zálohy žiadal uviesť pána A. B.. So žalovaným sa osobne prvýkrát
stretol až po doručený platobného rozkazu ako i po doručení odporu. Žalovaný bol oboznámený s
tým, že protistrana vzniesla námietku premlčania prvej splátky. Nato reagoval tak, aby pokračovali vo
vymáhaní pohľadávky, lebo žalovaný nebude mať odvahu vzniesť námietku premlčania na nariadenom

pojednávaní. Na pojednávaní dňa 5.9.2011 bol prítomný žalovaný A. B., kde si vypočul prednes, že
trvajú na podanom návrhu, napriek vzneseným námietkam v zmysle odporu. Na tomto pojednávaní
právny zástupca odporcu zopakoval námietku premlčania, ale celej výšky. Nakoľko ešte v tomto štádiu
konania bola možnosť, že odporca zoberie svoju námietku premlčania späť, navrhli súdu, aby bol
predvolaný osobne konateľ odporcu O. K.. Na pojednávaní dňa 18.1.2012 do zápisnice žalovaný

uviedol „ja sa pridržiavam doterajších prednesov a k veci nič nedodávam.“ A na základne opakovane
vznesenejnámietkypremlčaniaO.K.uznalinámietkupremlčania.Vkonaní37C/124/2011vodpore proti
platobnému rozkazu odporca Y. L. vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky, na základe dohody
so žalovaným, návrh v premlčanej časti zobrali späť a súd mu vrátil poplatok z časti premlčanej, ktorú
zobrali späť. Podaním žaloby aj keď premlčanej pohľadávky, nedošlo k porušeniu žiadneho právneho

predpisu. Uvedené opiera o príslušné ustanovenia § 106 OZ. Ako advokát neporušil ust. § 18 ods. 1
zákona o advokácii. Pokynom klienta bolo vymáhať čiastku 58.089,35 eur, tento pokyn nebol v rozpore
so žiadnym zákonom, tak pokyn splnil podaním predmetnej žaloby. O poskytnutie právnej pomoci vo
veci 19C/84/2011 sa o právnu pomoc žalovaný obrátil 4 dni pred premlčaním celej pohľadávky a vo
veci 37C/124/2011 dokonca necelé dva dni pred premlčaním pohľadávky. Prvé stretnutie sa uskutočnilo

dňa 9.6.2011, kedy mu bolo doručené predvolanie na pojednávania na deň 11.7.2011 a v prílohe
bol odpis odporu. Na stretnutí 9.6.2011 so žalovaným bol prítomný aj pán K.. Pán K. aj pán B. boli
oboznámení s obsahom odporu. Napriek tomu dňa 5.9.2011, resp. do tohto termínu žalovaný nezmenil
svoj príkaz na vymáhanie pohľadávky 1.750.000,- Sk a s takýmto pokynom sa aj spoločne zúčastnili
pojednávania. Neexistuje žiaden predpis, ktorý by hovoril o tom, že advokát je povinný písomne poučil

svojho klienta. Žalovaný nehovorí pravdu, o tom, že sa prvýkrát stretli pred pojednávaním 5.9.2011,
stretli sa 9.6.2011 v advokátskej kancelárii za prítomnosti pána K. a žalovaného, kde žalovanému doručil
odpor, ktorého obsahom už bola vznesená námietka premlčania celej pohľadávky. Tak ako žalovaný
povedal žalobca aj pán K. na stretnutí upozornili na právo žalovaného vznášať námietku premlčania.Napriek tomu, žalovaný povedal, že trvá na vymáhaní pohľadávky. Bol vyrozumený o tom, že 11.7.2011
má byť pojednávanie, následne bol vyrozumený, že toto pojednávanie bolo zrušené a bol vyrozumený,
že ďalšie pojednávanie bude 5.9.2011. Pred pojednávaním 5.9.2011 sa stretli s pánom B. v kancelárii,

vec konzultovali a spolu išli na pojednávanie. Dňa 8.2.2012 bol vynesený rozsudok. A v ten istý deň mu
žalovaný zaplatil odmenu za právne služby 500,- eur. O opodstatnenosti vysokej zmluvnej pokuty mal
pochybnosti, ale napriek tomu a na naliehanie žalovaného na pojednávaní rozšíril návrh aj na zmluvnú
pokutu. Ale po poučení predsedu súdu, že bude treba zaplatiť súdny poplatok značne vysoký, po dohode
so žalovaným návrh v tejto časti zobrali späť. Je pravdou, že nebol spísaný žiaden úradný záznam o

možnosti premlčania, ale takýto záznam jednak nebolo možné vykonať pred podaním žaloby, nakoľko s
ním nebol v kontakte, bola tam iba trojdňová lehota na podanie žaloby, ale táto podmienka bola splnená
konzultáciou dňa 9.6.2011 za prítomnosti v tej dobe ešte splnomocneného zástupcu O. K.. Plnú moc
podpísanú žalovaným datovanú zo dňa 17.12.2010 mu osobne priniesol O. K.. O. K. mu spolu s plnou
mocou priniesol zmluvu o pôžičke, výzvu k úhrade a povedal, že má vo veci podať žalobu. Tiež si bol
vedomý rizika vznesení námietky premlčania, ale povedal, že jeho klient pán B. trval na vymáhaní celej

pohľadávky. S pánom K. sa navzájom rozprávali o možnosti vznesenia námietky premlčania.

Žalovaný uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť. Došlo k započítaniu a k zániku žalovanej pohľadávky
s príslušenstvom. Zo strany žalobcu došlo k porušenie ust. § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 s tým,
že žalobca mal poučiť žalovaného o riziku námietky premlčania. Poukázal na nález ústavného súdu

IUS 33/2012-25 zo dňa 3.10.2012. S touto judikatúrou mal byť žalobca oboznámený a mal konať s
odbornou starostlivosťou a podľa tohto nálezu mal namietať neúčinnosť námietky premlčania a to z
dôvodujehorozporusdobrýmimravmi,nakoľkoododňapremlčaniauplynulo7dní.Žalobcuopovinnosti
konať s odbornou starostlivosťou nezbavuje plnomocenstvo, ktoré mu bolo udelené žalovaným. Z tohto
plnomocenstva sa nedá usudzovať záväzný pokyn žalovaného a to v tom zmysle, aby bol žalobca

zbavený povinnosti poučiť ho. Bolo isté, že druhá strana využije námietku premlčania a rozumnému
usporiadaniu vzťahov, malo zodpovedať poučenie. V dôsledku takéhoto konania v podstate vznikla
žalovanému škoda 4.291,- eur. Nebol žalovaný ručiteľ a takisto zmluvná pokuta nebola uplatnená, ktorá
bola súčasťou zmluvy o pôžičke. Jednal priamo s pánom O. K., ktorému predložil zmluvu o pôžičke s
Goral plus, ktorý mu povedal, že môže o peniaze prísť, že je premlčacia doba, o čom nevedel. V októbri

2010 podpísal plnú moc spoločnosti Dette group na vymáhanie sumy 58 000 eur. Pán K. mu povedal,
že keď bude problém, majú svojho právnika O.. S., s ktorým spolupracujú. Koncom roka mu konateľ
Dette group priniesol na podpis plnú moc pre žalobcu. Pán K. prebral od neho v hotovosti sumu 1100
eur, ktorú odovzdal žalobcovi ako zálohu na dva súdne spory proti Goral plus a Y. L.. Dňa 8. 2. 2012
zaplatil žalobcovu zálohu 500 eur. Súdny poplatok vo veci platil v januári 2011 na pokyn pána K., ktorý

mu uvedené odkázal od O.. S.. Sumu 729,58 eur v zmysle vyúčtovania zo dňa 14. 3. 2013 nezaplatil,
mal u žalobcu zálohu 1600 eur. Vo veci 19C/84/2011 prvýkrát stretol osobne O.. S. 15 minút pred prvým
pojednávaním vo veci, ktorého sa zúčastnili. V roku 2012 mu spoločnosť Dette group vypovedala plnú
moc. Po pojednávaní vo veci dňa 5. 9. 2011 sa s O.. S. o veci nerozprávali. Vôbec nemal predstavu, čo
sa udialo na pojednávaní, ale advokáta sa nič nepýtal. Až na konci roka 2011 sa začal pýtať známych. Na

premlčanie sa svojho právneho zástupcu nespýtal. V roku 2012 sa prvýkrát s O.. S. bavili o tom, že 750
000SkO..T.uhrápreGoralplus.Žiadalodsvojhoprávnehozástupcu,abycestousúduvyžiadalodGoral
plus účtovníctvo, z ktorého bolo dokázateľné, že peniaze zobral, a keď ich nenapísal do účtovníctva,
spáchal podvod. Keby bol vykonaný tento dôkaz mali by 10 ročnú premlčaciu dobu, keďže v inom konaní
zistil, že Goral plus nemal v účtovníctve zavedenú túto pôžičku. Právny zástupca účtovníctvo žiadal ale

nie cestou súdu ale od právneho zástupcu protistrany. Žalobca na pojednávaní od súdu účtovníctvo
Goral plus nežiadal. Žiadal od právneho zástupcu, aby predmetom konania bola zmluvná pokuta, keď ho
zavádzal, že to nie je možné, čo dokázal, keď najskôr na pojednávaní to žiadal, potom to stiahol. Žalobca
nepodal žalobu v priebehu troch rokov z dôvodu, že nemal na súdny poplatok. Aj keby existovalo údajné
poučenie klienta o premlčaní potom ako bolo otvorené pojednávanie, nebolo možné vrátiť zaplatený

súdny poplatok, ktorý žalovanému nebol priznaný ako náhrada trov konania v dôsledku neúspechu v
konaní. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR 2Cdo 172/07 z 30.9.2008, v ktorom bola priznaná 1%
denne z požičanej sumy medzi fyzickými osobami.

Svedok Jozef Šoka uviedol, že sprostredkoval zastupovanie žalovaného O.. S., nakoľko pohľadávku,

ktorej vymáhaním splnomocnil žalovaný Dette group, s.r.o. sa nepodarilo vyriešiť mimosúdne. Žalovaný
splnomocnil Dette Group, s.r.o. na vymáhanie dvoch pohľadávok, druhá sa týkala Y. L., ohľadom ktorej
bola vydaná iná plná moc. Myslí, že žalovaný dal k dispozícii zmluvu o pôžičku. V lete pred tým, keď
podpísali plnú moc sa so žalovaným rozprával. Hovoril, že má nejakú pôžičku, povedal mu, aby si dávalpozor na premlčanie. O premlčaní sa so žalovaným bavil pred podpísaním plnej moci. Vždy klientovi
vysvetlil základnú premlčaciu lehotu občanovi aj pri obchode, z toho dôvodu, že veľakrát klienti prišli
a mali už premlčané pohľadávky. V rámci komunikácie s konateľom dlžníka pánom K., tento prisľúbil

vyplatenie pohľadávky aj za pána L.. Navrhoval mimosúdne vyrovnanie v sume 400.000,- eur o tom
informoval žalovaného. Následne usúdili, že zo strany pána K. je to len naťahovanie času, a preto
žalovanému ponúkol koncom roka možnosť riešiť pohľadávku súdnou cestou. Žalovanému povedal,
že podpíše O.. S. plnú moc a všetko bude v kompetencii O.. S. a žalovaného s tým, že komunikácia
bude prebiehať cez svedka alebo aj na priamo. Od O.. S. mal k dispozícii tlačivá plnomocenstiev, už si

nepamätá, či text vypísal O.. S., alebo žalovaný. Následne sa to podpísalo, nevie kto podpisoval prvý
alebo druhý. Podpísaná plná moc sa k rukám O.. S. dostala cez svedka. Boli dve plné moci podpísané
vo veci Goral plus a L.. O tom, že bola podaná žaloba proti Goral plus vedel, prišla výzva na zaplatenie
súdneho poplatku, s ktorou išiel za žalovaným. Žalovaný mu povedal, že na druhý deň mu dá
peniaze, aby išiel zaplatiť súdny poplatok, čo sa aj stalo. Dal mu väčší obnos peňazí, už nevie presne
koľko. Peniaze vložil na svoj účet a z tohto účtu zaplatil súdne poplatky za obidve konania. Stalo sa raz,

že žalovaný mu doniesol peniaze ako odmenu pre O.. S., nepamätá si sumu. O.. S. vystavil príjmový
pokladničný doklad pre žalovaného a svedok zaplatil peniaze v hotovosti O.. S.. Minimálne jedenkrát bol
v kancelárii O.. S. aj za prítomnosti pána B.. Vie, že sa pri tomto stretnutí riešila zmluvná pokuta, výška a
primeranosť a časť premlčaného dlhu, resp. žalovaný hovoril, že nebudú mať odvahu vzniesť námietku
premlčania v nejakej časti, pretože sú si vedomí svojho dlhu. Preberalo sa všetko, aj pohľadávka proti

Y. L.. Má za to, že sa bavili aj o tom, že v prípade vznesenia námietky premlčania mu nebude priznaná v
tejto časti náhrada trov konania. V podstate odovzdával všetky písomnosti žalovanému, ktoré sa týkali
sporu Goral plus, písomnosti mu dával O.. S.. V polovici roku 2012 prestal vykonávať funkciu konateľa
Dette group a počas súdneho konania s Goral plus komunikoval už žalovaný s O.. S. napriamo. Myslí
si, že vzťah žalovaného s Dette group ukončili výpoveďou. So žalovaným sa stretávali niekoľkokrát za

deň a o pôžičke s Goral plus sa rozprávali, ale obsah všetkých rozhovorov si nepamätá. Žalovaný v
čase, kedy mu odovzdával výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, mal žalovaný vedomosť o tom, že
prvá splátka pôžičky je premlčaná.

Listom zo dňa 24. 5. 2012 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1718,01 eur v lehote do 10

dní od doručenia výzvy a zároveň mu zaslal rozsudok vo veci sp. zn. 37C/124/2011 zo dňa 23. 4. 2012.

Listom zo dňa 2. 11. 2012 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1718,01 eur v lehote do 15.
11. 2012.

Listom zo dňa 24. 1. 2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1718,01 eur v lehote do 10.
2. 2013.

Zo spisu sp. zn. 37C/124/2011 vyplýva, že dňa 21. 12. 2010 /utorok/ bolo podpísané plnomocenstvo,
ktorým A. B. splnomocnil žalobcu vo veci vymáhania pôžičky 2 500 000 Sk/82 984,79 eur (na základe

zmluvy o pôžičky dlžníkom Y. L.). Dňa 22. 12. 2010 bol doručený na súd návrh na súd A. B. (zastúpený
O.. M. S.) proti Y. L., o zaplatenie sumy 82 984,79 eur, úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 33 193,91
eur od 31. 7. 2007 do zaplatenia, zo sumy 49 790,87 eur od 23. 12. 2007 do zaplatenia. Zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 16. 6. 2007 vyplýva, že A. B. ako veriteľ poskytol Y. L. sumu 2 500 000 Sk na dobu 6
mesiacov. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu zaplatiť bezúročne v dvoch splátkach a to prvú do 31. 7.

2007 vo výške 1 000 000 Sk a druhú do 23. 12. 2007 vo výške 1 500 000 Sk. Z plnej moci zo dňa 30. 11.
2010 vyplýva, že A. B. splnomocnil DETTE Group, s.r.o. (zastúpená Bc. O. K.) ku všetkým úkonom, ktoré
súvisia s riešením pohľadávky voči dlžníkovi Y. L.. Dňa 13. 1. 2011 bola vyhotovená výzva na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 4979 eur. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola doručená O.. S. dňa
25. 1. 2011. Dňa 2. 2. 2011 bol zložený súdny poplatok od platiteľa A. B., z účtu platiteľa O. K.. Dňa

15. 3. 2011 doručil O.. S. upresnenie návrhu v časti úrokov z omeškania. Dňa 25. 3. 2011 bol vydaný
Platobný rozkaz, tak že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 82 984,79 eur, úrok z omeškania
8,50 % ročne zo sumy 33 193,91 eur od 1. 8. 2007 do zaplatenia, zo sumy 49 790,87 eur od 24. 12.
2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 18. 11. 2011 podal Y. L. vo veci odpor, v ktorom vzniesol
námietku premlčania. Dňa 15. 12. 2011 bolo na súd doručené podanie O.. S., aby bol nariadený termín,

a účastníci mohli spor ukončil súdnym zmierom. Dňa 15. 2. 2012 doručil O.. S. čiastočné späťvzatie
v časti sumy 1 000 000 Sk/33 193,91 eur. Uznesením č. k. 37C/124/2011-56 zo dňa 23. 3. 2012 súd
okrem iného zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 33 193,91 eur. Zároveň rozhodol o
vrátení súdneho poplatku A. B. vo výške 1985,37 eur (právoplatné dňa 14. 4. 2012). Dňa 23. 4. 2012na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, v ktorom bolo rozhodnuté okrem iného tak, že Y. L. je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 49 790,87 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 49 790,87
eur od 24. 12. 2007 do zaplatenia, vo zvyšnej časti (úroku z omeškania) a náhradu trov konania vo

výške 4711,64 eur z toho trov právneho zastúpenia vo výške 1718,01 eur (právoplatné dňa 4. 7. 2013,
vykonateľné 8. 7. 2013). Dňa 30. 5. 2013 rozsudkom č. k. 9Co/273/2012-92 Krajský súd v Trnave potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov prvostupňového konania.

Zo spisu sp. zn. 19C/84/2011 vyplýva, že dňa 17. 12. 2010 bolo podpísané plnomocenstvo, ktorým A.

B. splnomocnil žalobcu vo veci vymáhania pôžičky 1 750 000 Sk/58 089,35 eur (na základe zmluvy o
pôžičky dlžníkom Goral Plus, s.r.o. (Zmluva o pôžičke 1000 000 Sk splatná 10. 12. 2007, 750 000 Sk
splatná 23. 12. 2007). Dňa 20. 12. 2010 bol doručený na súd návrh na súd A. B. (zastúpený O.. M. S.)
proti GORAL PLUS, s.r.o., o zaplatenie sumy 58 089,35 eur, úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy
24 895,43 eur od 10. 12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 33 193,92 eur od 23. 12. 2007 do zaplatenia. Zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 7. 2007 vyplýva, že A. B. ako veriteľ poskytol GORAL PLUS, s.r.o., (ručiteľ

Y. L.) sumu 1 750 000 Sk na dobu 6 mesiacov. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu zaplatiť bezúročne v
dvoch splátkach a to prvú do 10. 12. 2007 vo výške 750 000 Sk a druhú do 23. 12. 2007 vo výške 1 000
000 Sk (v čl. II bod 3 bola dohodnutá zmluvná pokuta 1 % za každý deň omeškania s vrátením pôžičky a
to z celkovej dlžnej sumy). Dňa 14. 1. 2011 bola vydaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške
3485 eur. Dňa 2. 2. 2011 bol zaplatený súdny poplatok z účtu O. K.. Dňa 15. 3. 2011 bolo doručené

podanie O.. S. na vydanie platobného rozkazu, upresnil výšku úrokov z omeškania. Dňa 16. 3. 2011
bol vydaný platobný rozkaz tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58 089, 35 eur, úrok
z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 24 895,43 eur od 11. 12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 33 193,92
eur od 24. 12. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. ktorým. Dňa 19. 4. 2011 bol podaný odpor, v
ktorom bola vznesená námietka premlčania zo strany GORAL PLUS, s.r.o. Zo zápisnice z pojednávania

dňa 5. 9. 2011 vyplýva, že sa ho osobne zúčastnili žalobca aj žalovaný. Zo zápisnice z pojednávania
dňa 18. 1. 2012 vyplýva, že ho zúčastnili žalobca a žalovaný. Dňa 8. 2. 2012 bol vo veci vyhlásený
rozsudok, v ktorom súd priznal sumu 33 193,92 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania 794 eur,
zvyšok návrhu zamietol /právoplatné dňa 20. 9. 2013/. Dňa 21. 5. 2013 rozhodol Krajský súd v Trnave
tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdil a v časti priznanej rozsudok zmenil.

Podľa ustanovenia § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre
príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa ustanovenia § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa

svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa ustanovenia § 726 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí
vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si

ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri
voľbe zástupcu.

Podľa ustanovenia § 727 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť
všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po

vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

Podľa ustanovenia § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť
príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok

nedostavil.
Podľa ustanovenia § 729 ods. 1 Občianskeho zákonníka príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi
okrem zavinenej škody aj tú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu, ods. 2 ak príkazník utrpí
pri výkone príkazu škodu len náhodou, môže sa domáhať náhrady iba vtedy, ak sa zaviazal vykonať
príkaz bezplatne; nedostane však viac, než by mu patrilo ako obvyklá odmena, keby bola dojednaná.

Podľa ustanovenia § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi
odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka, ods. 2príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený
porušením povinnosti príkazníka.

Podľa ustanovenia § 731 Občianskeho zákonníka pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane
ustanovenia o zániku plnomocenstva ( § 33b).

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 vyhlášky č. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za
poskytovanie právnych služieb v znení ku dňu 30. 6. 2013 (ďalej len „vyhláška“) vyhláška upravuje

spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za
právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom,
ods. 2 odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len
"zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto
vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Podľaustanovenia§9ods.1vyhláškyzákladnásadzbatarifnejodmenysastanovípodľatarifnejhodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu

výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a

to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín,
e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o

predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby

tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: b) zastupovanie alebo obhajoba na
pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na

náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné
výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 13 Advokátskeho poriadku po skončení zastúpenia sú advokát alebo spoločnosť povinní bez

zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré im
zveril, alebo ktoré v mene klienta počas zastupovania prevzali. Vrátenie dokladov zverených klientom
nesmie byť viazané na uhradenie odmeny za poskytovanie právnych služieb.Zvykonanéhodokazovaniavyvodilsúdzáver,žežalobcapodalnávrhvčastisumy1718,01eurdôvodne,
keď zastupoval žalovaného ako právny zástupca v konaní sp. zn. 37C/124/2011. Medzi účastníkmi
došlo na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 21. 12. 2010 vo veci sp. zn. 37C/124/2011 v

písomnej podobe k poskytnutiu právnych služieb, avšak nedošlo k dohode o výške odmeny advokáta.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prípade nepoučenia žalovaného o výške odmeny,
je uplatnená odmena v tomto konaní neplatná. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odmena
advokáta za poskytovanie právnej služby bola dohodnutá podľa prvej hlavy druhej časti vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. V Za danej situácie sa výška odmeny určí podľa ustanovení vzťahujúcich sa na

mimozmluvnú odmenu citovanej vyhlášky. Výšky mimozmluvnej odmeny sa stanoví podľa sadzby
mimozmluvnej odmeny za jeden úkon služby a podľa počtu úkonu právnej služby, ktoré advokát vo
veci vykonal, a to vyplýva z ustanovenia § 9 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Pričom podľa týchto ustanovení
bolo rozhodnuté aj o výške náhrady trov právneho zastúpenia v konaní sp. zn. 37C/124/2011, v ktorom
bolo rozhodnuté okrem iného tak, že odporca (Y. L.) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (A. B.) náhradu
trov konania a právneho zastúpenia vo výške 4711,64 eur k rukám O.r. M. S., právneho zástupcu

navrhovateľa. Pričom v tejto sume je zahrnutá aj náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1718,01
eur. Z odôvodnenia rozsudku č. k. 37C/124/2011 zo dňa 23. 4. 2012 vyplýva, že suma 1718,01 eur
bola vyčíslená za 3 hlavné úkony právnej pomoci po 519,49 eur, za 1 úkon právnej pomoci vo výške
129,87 eur t. j. 1 zo sumy 519,49 eur, 2 x režijný paušál po 7,21 eur, 2 x režijný paušál po 7,63 eur. Zo
spisu sp. zn. 37C/124/2011 vyplývajú, že právny zástupca si vykonal 4 úkony právnej pomoci príprava

a prevzatie dňa 21. 12. 2010, návrh na začatie konania zo dňa 21. 12. 2010, účasť na pojednávaní
dňa 12. 3. 2012, účasť na pojednávaní dňa 24. 3. 2012. Náhrada trov konania bola priznaná v konaní
sp. zn. 37C/124/2011 A. B., ako procesne úspešnému účastníkovi konania, pričom povinný Y. L. je
povinný zaplatiť priznanú náhradu trov právneho zastúpenia A. B., pričom jeho právny zástupca je v
rozhodnutí označený ako platobné miesto. Žalobca v konaní tvrdil, že povinný Y. L. mu náhradu trov

právneho zastúpenia nezaplatil a ani žalovaný v konaní netvrdil, že by mu povinný Y. L. zaplatil priznanú
náhradu trov konania a teda ani nepreukázal, že žalobcovi zaplatil sumu 1718,01 eur. Nakoľko mal súd
preukázané, že žalobca poskytol žalovanému v konaní sp. zn. 37C/124/2011 právne služby, za ktoré
mu žalovaný nezaplatil, hoci mu boli rozsudkom priznané, súd zaviazal žalovaného v tomto konaní na
zaplatenie žalovanej sumy 1718,01 eur, s vyčíslením ktorej sa stotožnil aj s poukazom na rozsudok č.

k. 37C/124/2011-66 zo dňa 24. 4. 2012, ktorý bol aj v časti náhrady trov konania potvrdení rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/273/2012-92 zo dňa 30. 5. 2013.

Podľa ustanovenia § 517 ods. l Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Pokiaľ sa jedná o požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania, konkrétne sa žalobca voči žalovanému
domáha úroku z omeškania 9 % ročne od 1. 6. 2012 súd s touto stotožnil čiastočne, keď žalobca
nepreukázal, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumu 1718,01 eur dňom 1. 6. 2012 a mal
za to, že žalovaný sa najskôr mohol dostať do omeškania s úhradou až dňom nasledujúcim po doručení
výzvy žalobcu za zaplatenie žalovanej. Doručenie takej výzvy mal súd preukázané písomnosťou

žalovaného zo dňa 22. 3. 2013 (vec: Započítanie pohľadávky), v ktorej žalovaný potvrdil, že mu bola
doručená výzva žalobcu zo dňa 24. 1. 2013. Dňom nasledujúcim po doručený výzvy dňa 22. 3. 2013 t. j.
dňom 23. 3. 2013 sa žalovaný dostal najskôr do omeškania s úhradou žalovanej sumy 1718,01 eur. Súd
sa nestotožnil s požadovanou výškou úrokovej sadzby 9 % ročne a priznal žalobcovi úrok z omeškania
8,75 % ročne, ako dvojnásobok úrokovej sadzby ku dňu vzniku omeškania v zmysle vyššie citovaného

zákonného ustanovenia. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.Podľa ustanovenia § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odporca môže za konania uplatniť
svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom, ods. 2 na vzájomný návrh sa primerane použijú
ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.

Podľa ustanovenia § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu,
ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo
prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

Podľa ustanovenia § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky,

pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Na riešenie otázok zodpovednosti advokáta za škodu nedopadajú však len ustanovenia zákona o
advokácii, ale aj ustanovenia iných právnych noriem, ktorými sa riadi právny vzťah medzi advokátom

a klientom a z nich najmä ustanovenia vzťahujúce sa na zodpovednostné vzťahy, ale aj premlčanie.
Zodpovednosť záväzková je povinnosť náhrady škody vniknutej ako dôsledok porušenia záväzku,
zodpovednosť medzi individuálne určenými subjektami, medzi ktorými je záväzkový vzťah(založený
zmluvou). Pre záväzkovú zodpovednosť advokáta má však vždy prednosť jej úprava v zákone o
advokácii.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. advokát je povinný pri výkone advokácie
chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom
poučí, ods. 2 advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou

sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne
prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.
Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb, ods. 3 advokát postupuje
pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný
dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu
spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú
jehokoncipientomalebojehozamestnancom,akadvokátvykonávaadvokáciuakospoločníkspoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť, ods. 3 každý

advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb
okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim zamestnancom a iným
osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne, ods. 4 ak tento zákon neustanovuje
inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Z ustanovenia § 26 ods. 3 zákona o advokácii vyplýva, že advokát zodpovedá za škodu klientovi pri
poskytovaní právnych služieb vždy samostatne okrem prípadu, ak ide o spoločného klienta niekoľkých
advokátov, v takom prípade advokáti zodpovedajú spoločne. Klient (poškodeným) je osoba, ktorá
advokáta požiadala o poskytnutie právnej služby (§ 1 ods. 2 zákona o advokácii) a advokát prejavil vôľu

právnu službu jej poskytnúť, čím došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o poskytnutí právnej služby, resp.
povinnosť poskytnúť právnu službu vznikla advokátovi na základe vykonateľného rozhodnutia štátneho
orgánu.

Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. disciplinárnym previnením advokáta,

euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je
zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti, ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá, ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka § 441 ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pokiaľ ide protinávrh žalovaného vo výške 2359,99 eur s príslušenstvom ako aj obranu žalovaného
vo forme započítania voči žalovanej sume vo výške 1931,01 eur (1718,01 eur + 213 eur ako úroku z
omeškania) spolu vo výške 4291 eur, žalovaný sa uvedeného domáha titulom náhrady škody, ktorá mu
mala vzniknúť v súvislosti s konaním sp. zn. 19C/84/2011 a to v časti nepriznanej náhrady trov konania

vo výške 4291 eur (namiesto 100 % náhrady trov konania vo výške 5671,48 eur priznaná iba 14 %
náhrady trov konania vo výške 794 eur. Výška škody 4291 eur vyčíslená ako rozdiel nepriznanej náhrady
trov konania (3485 eur zaplatený súdny poplatok + 1600 eur preddavok zaplatené trovy právneho
zastúpenia) a priznanej sumy 794 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný
udelil žalobcovi plnú moc na zastupovanie vo veci sp. zn. 19C/84/2011, a písomne dňa 17. 12. 2010,

keď ešte predtým žalovaného vo veci vymáhania pôžičky 1 750 000 Sk/58 089,35 eur zastupovala
spoločnosť Dette group, s.r.o., ktorej konateľom bol O. K.. Konkrétne žalobca zastupoval žalovaného v
konaní ako jeho právny zástupca, pričom predmetom konania bola žaloba voči spoločnosti Goral Plus
s.r.o. o zaplatenie sumy 1 750 000 Sk/58 089,35 eur, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 24
895,43 eur od 11. 12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 33 193,92 eur od 24. 12. 2007 do zaplatenia. Keď

titulom bolo zmluva o pôžičke zo dňa 1. 7. 2007, ktorú uzavreli A. B. ako veriteľ, GORAL PLUS, s.r.o.
ako dlžník a ako ručiteľ Y. L. na sumu 1 750 000 Sk na dobu 6 mesiacov. Dlžník sa zaviazal požičanú
sumu zaplatiť bezúročne v dvoch splátkach a to prvú do 10. 12. 2007 vo výške 750 000 Sk a druhú do
23. 12. 2007 vo výške 1 000 000 Sk. Zároveň v čl. II bod 3 zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta 1
% za každý deň omeškania s vrátením pôžičky a to z celkovej dlžnej sumy). Dňa 20. 12. 2010 doručil

žalobca ako právny zástupca žalovaného na súd návrh A. B. ako žalobcu proti GORAL PLUS, s.r.o., o
zaplatenie sumy 58 089,35 eur, úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 24 895,43 eur od 10. 12. 2007
do zaplatenia, zo sumy 33 193,92 eur od 23. 12. 2007 do zaplatenia. Dňa 2. 2. 2011 bol zaplatený súdny
poplatok z účtu O. K. vo výške 3485 eur. Dňa 16. 3. 2011 bol vo veci vydaný platobný rozkaz v zmysle
návrhu A. B.. Dňa 19. 4. 2011 bol podaný odpor, v ktorom bola vznesená námietka premlčania zo strany

GORAL PLUS, s.r.o. Zo zápisnice z pojednávania dňa 5. 9. 2011 vyplýva, že sa ho osobne zúčastnili
žalobca aj žalovaný. Zo zápisnice z pojednávania dňa 18. 1. 2012 vyplýva, že ho zúčastnili žalobca a
žalovaný. Dňa 8. 2. 2012 bol vo veci vyhlásený rozsudok, v ktorom súd priznal sumu 33 193,92 eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania 794 eur, zvyšok návrhu zamietol /právoplatné dňa 20. 9. 2013/.
Dňa 21. 5. 2013 rozhodol Krajský súd v Trnave tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej

časti potvrdil a v časti priznanej rozsudok zmenil.

Žalovaný svoj návrh na zaplatenie náhrady škody odôvodňoval tým, že zo strany žalobcu ako jeho
právneho zástupcu došlo k porušeniu ustanovenia § 18 ods. 1, ods. 2 zákona o advokácii, keď v
konaní 19C/84/2011 mala byť námietka premlčania spochybnená ako neúčinná pre rozpor s dobrými

mravmi. Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva záujmy klienta a riadiť sa
jeho pokynmi. Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať
všetky právne prostriedky uplatňovať v záujme klienta, všetko čo podľa svojho presvedčenia pokladá
za prospešné, pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Zodpovednosť
advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť

(bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je definovaná vecne, časovo
i osobne. Z hľadiska vecného ide o zodpovednosť za konanie, či opomenutie advokáta v súvislosti
s výkonom advokácie. Z hľadiska časového ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú konaním, či
opomenutímadvokátvčasovomúseku,vktoromjepodľazákona oadvokáciipovinnýklientoviprávneslužby poskytovať. Z hľadiska osobného ide o škodu spôsobenú klientovi. Advokát môže byť subjektom
záväzkovej zodpovednosti iba v prípade, ak existuje platný záväzkový vzťah medzi ním a klientom
založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v

súvislostisvýkonomadvokáciejezaloženánasúčasnom(kumulatívnom)splnenítrochpredpokladov:a)
činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta
súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní navrhovateľ.
Predpokladom vzniku zodpovednosti u advokáta teda nie je zavinenie advokáta. Zavinenie advokáta sa
neskúma a neprichádza do úvahy ani jeho vyvinenie tým, že by preukázal, že škodu nezavinil. Jediný

liberačný dôvod pre advokáta je zakotvený v ustanovení § 26 ods. 4 zák. č. 583/2003 Z.
z. o advokácii, tzn. ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od neho žiadať. Predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti
s výkonom advokácie nemusí byť len protiprávnosť jeho konania, ale postačuje existencia protiprávneho
stavu - činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, ktorá vyvolala škodu.

Protiprávne postupuje advokát pri výkone advokácie, ak poskytne právnu službu v rozpore s
objektívnym právom, teda poruší niektorú právnu povinnosť, ktorá mu je uložená niektorou právnou
normou, nie len zákonom o advokácii alebo ustanovením iného všeobecne záväzného právneho
predpisu ale aj vnútorného predpisu vydaného Slovenskou advokátskou komorou na základe
zákonného splnomocnenia. Typickými protiprávnymi konaniami, resp. opomenutiami advokáta sú

napr. zmeškanie lehoty na podanie riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku; porušenie
povinnosti mlčanlivosti; neodstránenie vád podania vedúce k zastaveniu konania; oneskorené podanie
žaloby, ktoré viedlo k jej zamietnutiu pre premlčanie, ku ktorému došlo po prevzatí zastupovania a
pred podaním žaloby; nepodanie žaloby proti pasívne legitímnemu subjektu alebo naopak, podanie
žaloby proti pasívne nelegitimovanému subjektu; neoznámenie doručenia exekučného titulu. Uvedené

povinnostimáadvokátpočascelejexistencieprávnehovzťahuzaloženéhozmluvouoposkytnutíprávnej
pomoci. Treba dodať, že svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti,
nedôslednosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí
alebo tento stav nedoceňuje. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý tvrdil, žalobca nepoučil
žalovaného o premlčaní, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný vedel o premlčaní

žalovanej sumy a to už predtým ako podpísal plnú moc na zastupovanie v konaní O.. S., keď jeho
vedomosť o premlčaní potvrdil svedok O. K.. Významnou skutočnosťou je to, že možno žalovať aj
premlčanú pohľadávku čo nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, tak ako to bolo aj v konaní
19C/84/2011.

Škodou je majetková (hmotná) ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch. Okrem skutočnej škody je škodou, ktorá sa uhrádza aj ušlý zisk. Uhradzuje
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá
znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu
poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba

vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený
majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý
bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej
udalosti. Žalovaný si vyčíslil škodu vo výške 4291 eur, ktorá mu mala vzniknúť v konaní 19C/84/2011
v súvislosti s nepriznanou náhradou trov konania, v ktorom mu namiesto 100 % úspechu (5671,48 =

3485 eur za súdny poplatok + 2186,48 eur za náhradu trov právneho zastúpenia) bola priznaná náhrada
trov konania vo výške 14 % t. j. v sume 794 eur. Pričom žalovaný si náhradu škody 4291 eur vyčíslil
ako rozdiel súčtu zaplateného súdneho poplatku 3485 eur a sumy 1600 eur preddavku zaplateného
žalobcovi ako trovy právneho zastúpenia a priznanej náhrady trov konania 794 eur. Uvedené má súd
preukázané, keď žalovaný zaplatil súdny poplatok a zaplatil žalobcovi aj preddavok na trovy právneho

zastúpenia vo výške 1600 eur. Pričom uvedené má súd preukázané založenými listinnými dokladmi ako
aj vyjadrenia účastníkov a svedka. Pokiaľ ide o preukázanie výšky škody, toto je len jednou z podmienok
vzniku zodpovednosti advokáta pri výkone advokácie.

O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),

v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi
výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a
škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach.Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov

je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 3 Cdo 32/2007). Existencia príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou na strane klienta a konaním, či opomenutím advokáta, môže byť daná iba vtedy,
ak práve konanie, či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody
nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta za škodu nenastupuje,

nakoľko príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodnému následku
nedošlo. I príčinnú súvislosť preukazuje žalujúci klient, to znamená žalobca, pričom musí klient v
konaní preukázať, že nebyť tohto pochybenia advokáta, súd by jeho žalobe vyhovel. Vzťah príčinnej
súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom
advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Žalovaný ako klient nebol bol v konaní čiastočne

neúspešný a to v časti sumy 24 895,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 11.
12. 2007 do zaplatenia, keď súd posúdil návrh v tejto časti ako nedôvodný, nakoľko GORAL PLUS,
s.r.o. vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd stotožnil v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka. Suma 24 895,43 eur/750 000 Sk predstavuje splátku pôžičky splatnú dňa 10. 12. 2007,
pričom premlčacia doba uplynula dňa 13. 12. 2010 a posledný deň na podanie návrhu na súd bol deň

13. 12. 2010. Pričom návrh bol na súd podaný dňa 20. 12. 2010. S ohľadom na uvedené sa súd v tomto
konaní zaoberal otázkou, či by bol žalovaný ako klient v základnom konaní úspešný nebyť žalovaným
tvrdenej nekvalitnej právnej pomoci advokáta so záverom, že by tomu tak nebolo, pretože premlčacia
doba v časti žalovanej sumy 24 895,43 eur/750 000 Sk, v ktorej bol žalovaný neúspešný uplynula prv ako
žalovaný udelil advokátovi plnomocenstvo. Inak povedané pri skúmaní zodpovednosti advokáta záver o

príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci nebol úspešný je možné urobiť
iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo. Súd ďalej v tejto súvislosti konštatuje, že v konaní
o náhradu škody proti advokátovi na základe žaloby jeho klienta sa je nutné zaoberať ako predbežnou
otázkou nielen úspešnosťou návrhu klienta v spore, o ktorom tvrdí, že mu v ňom postupom advokáta
vznikla škoda ale aj tým, či škoda klientovi vznikla práve len nekvalitným plnením povinnosti advokáta

ako jeho zástupcu pri vedení sporu, alebo aj z iných dôvodov, poprípade aj spoluzavinením klienta.

Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej
zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže
premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom

čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva
sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. „Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v
občianskoprávnychvzťahochje,abyoprávnenýsubjekt(veriteľ)podhrozbousankciepremlčaniauplatnil
(vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania
práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky

premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje
východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového
práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota,
resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej
žalobe zo strany veriteľa. (bez Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie

márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie
subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom
priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného
účastníkatrváajnaďalej,stávasavšakprostredníctvomsúdunevymáhateľným.„Účelomprávnejúpravy
inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou

sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné
vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo
priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného
práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobedochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych
vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa
na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta

pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje
práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla
efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje
právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu
svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré

zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane
až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a) uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia
doba), b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c) povinný
subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31.7.2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008). Rovnako je možné poukázať na rozhodnutia
českých súdov, keďže právna úprava inštitútu premlčania je v oboch právnych poriadkoch v podstate

totožná. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 23.2.2006, sp. zn. 33 Odo 1174/2005: „Zmyslom úpravy
inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť oprávnený subjekt (veriteľa) pod určitou
sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných (premlčacích) dobách na súde,
a tak, aby donekonečna, a teda neúnosne nemohol odďaľovať požiadavku splnenia od povinného
subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje cieľ čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich

práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou, nejasnosťou a pochybnosťou. Ak
možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči veriteľovi , potom zároveň prispieva k
tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa hrozbe podania
úspešnej žaloby.“ Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 11.5.2000, sp. zn. III. ÚS 158/99: Účelom
premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv

(pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavení po časovo
neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v
súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a
nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby,
vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietkou

premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich
občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe tohto povinného subjektu, či námietku premlčania
uplatní, alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že Občiansky zákonník zdôrazňuje aj vlastné pričinenie
subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje
subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ch ohrozovaniu a poškodzovaniu.“ Obdobne

judikoval Najvyšší súd SR aj v rozsudku z 1.5.2005, sp. zn. 1 Cdo 148/2004 (ZSP 30/2005), kde
okrem účelu právnej úpravy inštitútu premlčania, riešil aj rozpor práva uplatniť námietku premlčania s
dobrými mravmi. „Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania

tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav,
že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie
námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej

osobe právo (nárok) priznať (§ 10 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napríklad výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného
obohatenia, škody a pod. Dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke

nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.“ vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania tým zabraňuje dlhodobému
trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala, vzniká

povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. S ohľadom na uvedené má súd za to, že ani v
prípade, ak by v základnom konaní bol právny zástupca uplatnil ako obranu rozpor vznesenej námietky
premlčania s dobrými mravmi, na výsledku konania, by to nemalo žiaden vplyv, keď včasné vznesenienámietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené sa týka aj výhrady žalovaného, že
žalobca ako právny zástupca nežaloval aj ručiteľa Y. L., keď súd má za to, že ani uvedené by v konečnom
dôsledkunezmenilovýsledokkonania.Keďmázvykonanéhodokazovaniapreukázané,žeY.L.,ktorého

A.B.žalovalvkonanísp.zn.37C/124/2011mpodalvoveciodpordoručenýsúdudňa18.11.2011(vecsa
týkala pôžičky zo dňa 16. 6. 2007), ktorým vzniesol námietku premlčania voči žalovanej sume. Zároveň
má súd za to, že žalobca ako právny zástupca neporušil svoje povinnosti ako advokát, keď nenavrhol
cestou súdu vyžiadanie účtovníctva GORAL PLUS, s.r.o., za účelom preukázania, že predmetná zmluva
o pôžičke nie je vedená v účtovníctve, keď žalovaný sa osobne zúčastnil pojednávaní dňa 5. 9. 2011

a dňa 18. 1. 2012 a nič mu nebránilo v tom, aby návrh na vykonanie dokazovania predniesol sám.
Pričom žalovaný nepreukázal, že takého konanie resp. nekonanie právneho zastúpenia je v príčinnej
súvislosti s požadovanou náhradou škody. Nakoľko má súd za to, že žalovaný v konaní nepreukázal
vznik zodpovednosti žalobcu ako advokáta v súvislosti s konaním sp. zn. 19C/84/2011 súd neprisvedčil
žalovanému, ktorý si voči žalovanej sume započítal svoju pohľadávku titulom vzniku škody a zároveň
z toho isteného dôvodu zamietol aj protinávrh žalovaného, ktorý považoval za nedôvodný. V súlade so

zisteným skutkovým stavom a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.