Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208057
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208057.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom 831 04 Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, so sídlom:
821 01 Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A,
proti povinnému: U. A., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX W. O. XXX, o vymoženie 1.291,88 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 8. septembra

2015 č.k. 8Er/711/2015-24 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 8.
septembra 2015 č.k. 8Er/711/2015-29, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 8. septembra 2015 č.k. 8Er/711/2015-24
p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 8. septembra 2015 č.k. 8Er/711/2015-29

p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením z 8. septembra 2015 č.k. 8Er/711/2015-24 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote,
Kálmana Mikszátha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny
exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti

povinnému pre vymoženie sumy 1.291,88 eura s príslušenstvom. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm.
d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah
medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a. s. Bratislava a povinným, posúdil ako
spotrebiteľský úver a aplikoval naň ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinnom do
31.12.2014,§52ods.1-3,§53ods.1,2,4,5,§54ods.1,§39Občianskehozákonníka.Dospelkzáveru,

že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú
doložku. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto

rozhodcovskádoložkajevzmysleustanovenia§53ods.4Občianskehozákonníkaneplatná.Aknedošlo
k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť exekučným
titulom. To je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa prekročil zákonnélimity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd bol podľa neho oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy
výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul.Zdôraznil,žeprekročenímzákonnýchlimitovpreskúmanieexekučnéhotitulu§45ods.1a2Zákona
o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvého
stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Okrem iného poukázal aj na nedostatočné
zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom
príslušným na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej

inštancie alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný
súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej
pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické
a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Mal za to, že o platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Namietal, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002

Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08.
Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová
banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Nesúhlasil preto

s tým, že súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní,
opomenúc tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Tiež uviedol, že súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako
sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný
exekučný súd. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ mal

za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, keďže
ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona
je výlučne indikatívny, nie interpretačný. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež
nie je možné brať do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky
všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom -

a teda ani voči účastníkom tohto konania. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane
zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto
smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.
ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 28.04.2015. Spolu s ňou bol
predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 1.291,88 eura
s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zo dňa 28.02.2014 sp.zn. IO-B/0112/0147, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 04.05.2014. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere,
uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. a povinným dňa 30.11.2007,
obchodné podmienky pre úver a všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhuna vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení
účinnom do 31. decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského

rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe

rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK).

Predmetná zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
uzatvorená štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a
zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal

dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp.zn. 3 Cdo
122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21.03.2012 sp.zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so

zákonomačirozhodcovskýsúdmalprávomocvovecikonať(§45ods.1písm.b)zák.č.244/2002Z.z.o
rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust.
§ 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012
sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy boli i obchodné podmienky pre úver. Podľa
bodu 11.2 obchodných podmienok pre úver „sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Banky
na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., podľa jeho vnútorných

predpisov. Strany sporového konania sa jeho rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude
pre nich konečné a záväzné“. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom

individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť.
Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup
vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom ani nemal iný výber
vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako
celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda

aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je
neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
absolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,jenesporné,žerozhodcovskýrozsudokakocelokbolvydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie

domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 08.09.2015 č.k.
8Er/711/2015-24 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetom tohto odvolacieho konania je i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 08.09.2015 č.k.
8Er/711/2015-29. Prvostupňový súd v ňom uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, vo výške 3 eur. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie pol. č. 20a sadzobníka
súdnych poplatkov.

Oprávnený sa proti tomuto uzneseniu včas odvolal, domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia.
Dôvodil tým, že doručenie ani prijatie podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom nie
je poplatkovým úkonom. Súd podľa jeho názoru vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka
konania. Mal tiež za to, že súd vyrubil súdny poplatok za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka, v

Zákone o súdnych poplatkoch absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za zhotovenie takéhoto
rovnopisu, a rovnako tak, zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo poplatníka
možné určiť. Uviedol, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným
spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny
poplatok v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h) ZoSP nemôže vzniknúť skôr, ako je rozhodnuté o veci

samej. Do pozornosti dal Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.06.2011, sp.zn. 6M
Cdo 7/11, kde sa uvádza „Elektronická forma podania vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť
takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto
prípadetakútopovinnosťmal,možnosťelektronickéhopodaniasoZEP-ombyprenehonemalapraktický
význam. Ak teda v prípade takéhoto podania účastník konania nemá povinnosť predložiť podanie s

potrebným počtom rovnopisov a s prílohami, potom nemožno ani ukladať povinnosť nahradiť štátu trovy
vzniknuté v súvislosti s konverziou takéhoto podania na písomné podanie v listinnej forme.“Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 42 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, podanie možno urobiť písomne, ústne do
zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. (o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov),

súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za
úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. f) Zákona č. 71/1992 Zb. (o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov) je poplatníkom v exekučnom konaní oprávnený a povinný.

Podľa pol. č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov, sa ukladá súdny poplatok za každú
stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej
3 eurá za ostatné podania s prílohami, a to za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré
vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávneným bolo podané elektronické podanie so zaručeným elektronickým
podpisom. Obsahovalo odpoveď na výzvu súdu prvého stupňa na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015. Išlo celkovo o 12 strán všeobecných

obchodných podmienok, súčasťou ktorých bola rozhodcovská doložka.

Oprávnený v odvolaní poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.06.2011,
sp.zn. 6M Cdo 7/2011. V tomto konaní sa Najvyšší súd zaoberal otázkou (strana 4 odsek 2) „či v prípade
súdneho poplatku za úkon súdu uvedený v položke 20a sadzobníka súdnych poplatkov je aplikácia § 4

ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch o osobnom oslobodení žalobkyne od súdnych poplatkov
vylúčená“. Špecificky sa zaoberal vzťahom § 42 ods. 3 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku
ako ustanovenia upravujúceho náhradu trov súdu za vyhotovenie kópií pri nepredložení potrebného
počtu rovnopisov a príloh účastníkom s položkou 20a sadzobníka súdnych poplatkov, pričom dospel
k záveru, že zaplatiť súdny poplatok a nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti,

preto pomer špeciality medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku
a ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch neprichádza do úvahy. Najvyšší súd v tomto konaní
nevyslovil záver, že v prípade vyhotovenia rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami
zaručeným elektronickým podpisom nie je navrhovateľ povinný zaplatiť súdny poplatok v zmysle položky
20a sadzobníka. Oprávneným citovanú časť uznesenia potom nemožno vykladať inak ako tak, že za to,

za čo má byť v zmysle položky 20a sadzobníka vyrubený súdny poplatok nemôže byť uložená náhrada
trov v zmysle § 42 ods. 3 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku, pretože sa jedná o dve rozdielne
povinnosti.

K námietkam oprávneného, že doručenie ani prijatie podania so zaručeným elektronickým podpisom

nie je poplatkovým úkonom, rovnopis vyhotoviť nežiadal a zákon neobsahuje ustanovenia, na základe
ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt poplatkovej povinnosti, odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že poplatkovým úkonom nie je v tomto prípade doručenie alebo prijatie takéhoto
podania, ale vyhotovenie jeho rovnopisu súdom. Na vyhotovenie rovnopisu podania súdom nie je
potrebná žiadosť alebo súhlas účastníka konania, ktorý takéto podanie urobil. Časť ustanovenia § 1

ods. 1, kde sa píše, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajú na návrh je treba vykladať spôsobom, že súdne poplatky sa vyberajú v návrhovom konaní.
Z toho, že sa v tomto prípade jedná o podanie, ktorým sa dopĺňa návrh na vykonanie exekúcie, je
zrejmé, že aj v tomto konaní sa vyberajú súdne poplatky. Pokiaľ ide o oprávneným uvádzanú absenciu
určenia poplatníka poplatku za vyhotovenie rovnopisu podania v zákone, podľa § 2 ods. 1 písm. f)

zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je poplatníkom oprávnený a povinný
v exekučnom konaní. Pretože podanie, ktorého rovnopis súd vyhotovil je doplnením jeho návrhu na
vykonanie exekúcie, bolo potrebné súdny poplatok uložiť nie povinnému, ale oprávnenému.Oprávnený v odvolaní namietal, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu
je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Podľa názoru
odvolacieho súdu z charakteru súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podania podľa položky 20a

vyplýva, že sa jedná o špecifický, samostatný poplatkový úkon, ktorý nijakým spôsobom nie je duplicitný
s poplatkom za podanie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom jeho účelom je zamedziť prípadným
vysokým nákladom súdu za vyhotovenie potrebného množstva rovnopisov, keďže ustanovenie 42 ods. 3
tretie veta na daný prípad aplikovať, ako aj vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 23.06.2011, sp.zn. 6M Cdo 7/2011, nemožno. Bolo by nespravodlivé pre vyhotovovanie

rovnopisov súdom pri podaniach so zaručeným elektronickým podpisom celoplošne zvyšovať súdny
poplatok za návrh na začatie konania, teda aj tým, ktorí podanie podajú iným zákonným spôsobom, pri
ktorom súdu predložia potrebný počet rovnopisov, alebo nahradia trovy na vyhotovenie kópií. K jeho
tvrdeniu, že uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h) ZoSP nemôže
vzniknúť skôr, ako je rozhodnuté o veci samej, odvolací súd uvádza, že vo veci samej bolo rozhodnuté
v rovnaký deň ako vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok, čiže dňa 08.09.2015. Táto námietka je

preto neopodstatnená.

Odvolací súd zastáva názor, že keďže predmetné podanie oprávneného bolo urobené
elektronickými prostriedkami a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, súd prvého stupňa
postupoval správne, keď mu za vyhotovenie rovnopisu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle

Položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z 08.09.2015 č.k.
8Er/711/2015-29 ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.