Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by Mgr. Danka Majdáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/308/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202418
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515202418.3
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o. so sídlom Vajnorská
100/A, Bratislava 831 04, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, AK
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: M. H., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XX/
XX, XXX XX M., štátny občan SR, v konaní o vymoženie 804,93 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi
Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, vo
výške 1,38 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do
15 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 12. 5. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2015,
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31. 3. 2015, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., spisová značka PW-C/0413/0035 zo dňa 14. 2. 2014. Exekučný titul
nadobudol právoplatnosť dňa 31. 3. 2014 a vykonateľnosť dňa 21. 4. 2014. Oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 804,93 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie.
Súd uznesením č. k. 2Er/308/2015-40 zo dňa 18. 1. 2016 rozhodol o zastavení exekučného konania.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a súdnemu
exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal. Uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
25. 1. 2016. Uznesenie nadobudlo vo výroku o zastavení exekučného konania a vo výroku, ktorým súd
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, právoplatnosť dňa 11. 2. 2016.
Dňa 29. 1. 2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na priznanie trov exekučného konania, ktoré súd
podľa obsahu posúdil ako odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu č. k. 2Er/308/2015-40 zo dňa
18. 1. 2016 čo do výroku o nepriznaní trov exekučného konania. Súdny exekútor si trovy exekučného
konania uplatnil spolu v sume 43,79 eur (odmena vo výške 33,19 eur + náhrada hotových výdavkov v
sume 3,30 eur + 20 % DPH).
Podľa prvej vety § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V prvom rade sa súd zaoberal otázkou včasnosti podania riadneho opravného prostriedku zo strany
súdneho exekútora. Odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu č. k. 2Er/308/2015-40 zo dňa
18. 1. 2016, čo do výroku o nepriznaní trov exekučného konania, bolo podané v zákonom stanovenej 15-
dňovej lehote odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia, pretože v zmysle citovaného ustanovenia §
57 ods. 3 O.s.p. sa lehota považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podanie bolo tunajšiemu súdu doručené dňa
29. 1. 2016, a teda v čase plynutia zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.
Podľa § 243c ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté
po 31. máji 2014.
Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.Podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí
exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu
trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia
od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok
iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených
hotových výdavkov.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena súdneho exekútora je 20 % zo
základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 21a cit. vyhl., odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.
12. 2014 tak, že súdnemu exekútorovi priznal sumu vo výške 1,38 eur, ktorá predstavuje poštovné za
zaslanie návrhu na priznanie trov exekučného konania resp. odvolania (1,15 eur + 20 % DPH). Hoci si
súdny exekútor v rámci vyúčtovania trov exekučného konania uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur + 20
% DPH, podľa názoru súdu, súdny exekútor v tomto štádiu konania, kedy ho súd vykonaním exekúcie
nepoveril a jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietol a konanie následne zastavil, nárok na odmenu vo
výške 33,19 eur vrátane pomernej časti DPH nemá. Tento názor plne zodpovedá autentickému výkladu
zákonodarcu podanému v dôvodovej správe k novele Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z., kde
v rámci novelizácie ustanovenia § 47 ods. 3 zákonodarca uvádza: ,,Cieľom navrhovanej právnej úpravy
je zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne
nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú
vylúčené. Ustanovenie korigujúc platné znenie dikcie druhej vety § 47 ods. 3 vety reaguje na poznatky
z aplikačnej praxe. Ako nanajvýš adekvátne sa preto javí výslovne ustanoviť, že exekútor má nárok iba
na uvedené dve zložky trov exekúcie.“ V uvedenom prípade odmena vo výške 33,19 eur súdnemu
exekútorovi nepatrí jednak vzhľadom na špeciálne znenie ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení
účinnom do 31. 12. 2014 a jednak mu túto odmenu nemožno priznať ani v zmysle cit. vyhl.. Odmenu v
minimálnej výške 33,19 eur cit. vyhl. viaže na samotný výkon exekúcie (§ 5 ods. 1 cit. vyhl. - odmena
za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie) alebo pri rozhodnutí súdu o zastavení
exekúcie resp. vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie (§ 14 ods. 1, 2 cit. vyhl.), kde pre
vznik nároku na odmenu vo výške 33,19 eur je nevyhnuté vykonať minimálne jeden z úkonov paušálne
odmeňovaných sumou 3,32 eur (§ 15 ods. 1 písm. a) - j) cit. vyhl.).. V uvedenom prípade nedošlo ani k
vykonávaniu exekúcie ani k zastaveniu exekúcie (pozn. súdu: došlo k zastaveniu exekučného konania,pretože súdny exekútor nebol súdom poverený vykonávaním exekúcie tak, aby bolo možné hovoriť o
zastavení exekúcie). V prípade druhej vety citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení účinnom
do 31. 12. 2014 má súd za to, že skončenie exekučného konania v dôsledku zaplatenia dlžnej sumy
povinným tak, ako to vykladá súdny exekútor v rámci iných konaní vedených na tunajšom súde, je len
jednou z možností skončenia exekučného konania, nie výhradnou podmienkou. Ďalšou skutočnosťou
majúcou vplyv na skončenie exekučného konania je práve situácia, kedy súd exekučné konanie zastaví
v dôsledku právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Trovy exekučného konania v časti nároku na náhradu vynaložených hotových výdavkov posudzoval
súd čo do ich účelnosti. V časti súdnym exekútorom uplatnenej náhrady účelne vynaložených hotových
výdavkov podľa ustanovenia § 22 cit. vyhl. vo výške 1,15 eur vrátane 20 % DPH (poštovné za odoslanie
žiadosti o udelenie poverenia), túto mu súd nepriznal, pretože predmetná žiadosť o udelenie poverenia
bola súdnym exekútorom tunajšiemu súdu doručená osobne, a teda bez vynaloženia uplatneného
poštovného.
Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekučného konania uplatnil aj administratívne náklady
za spotrebu kancelárskeho materiálu (spisový obal) spolu vo výške 1,- eur vrátane 20 % DPH.
Súd pri posudzovaní otázky náhrady trov exekučného konania v sume 1,- eur + 20 % DPH
a po preskúmaní podaného odvolania súdneho exekútora dospel k záveru, že súdny exekútor
uplatnené náklady na spotrebu kancelárskeho materiálu nijak nezdôvodnil ani nepreukázal a ani v
exekučnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci vznik týchto nákladov, a teda sú súdom
nepreskúmateľné. Uvedené náklady nemožno subsumovať pod ustanovenie § 22 cit. vyhl., hoci toto
stanovuje demonštratívny výpočet hotových výdavkov, a to vzhľadom na skutočnosť, že ich nemožno
považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Vynaloženie
výdavkov na kancelársky materiál je zákonnou administratívnou povinnosťou exekútorského úradu
(rovnako ako vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosť nie je možné
prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu a sama
o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto
náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Na úhradu trov exekučného konania zaviazal súd oprávneného, pretože oprávnený, ktorý svojím
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2015 začal exekučné konanie voči povinnému, žiadal o
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval nedostatok v podobe
jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez potrebnej právomoci, t. j. bez splnenia podmienky
vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá a následne
exekučné konanie v zmysle vyššie uvedeného zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.