Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/300/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206448
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214206448.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlomBratislava,Kubániho16,IČO:47233516,protipovinnému:L.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XX,
o vymoženie sumy 2.989,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno zo dňa 20. októbra 2014, č. k. 10Er/443/2014-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného
proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., Exekútorský úrad
Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, EX 320/2014, zo dňa 22.07.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len "Exekučný poriadok"), § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o
rozhodcovskom konaní"), § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Uviedol, že na základe návrhu oprávneného vydal dňa
20.05.2014 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD.
(EX 320/14). Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok č. RK-PC-2533/13-EK zo

dňa 22.10.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Povinný
prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.07.2014 a námietky proti exekúcii boli podané na
pošte dňa 24.07.2014, teda povinný podal námietky proti exekúcii v lehote podľa ust. § 50 Exekučného
poriadku.Povinnýsvojenámietkyprotiexekúciiodôvodniltým,žerozhodcovskýrozsudok,akoexekučný
titul bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok je neplatná, pretože bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Súd

preskúmaním námietok povinného proti exekúcii mal za to, že tieto boli dôvodné a spĺňali náležitosti
podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, teda že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožnila spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal

v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto
situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah. Keďže rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná (ide o
zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred),
a fakticky nútila spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal
skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej zmluvy, pretože alternatíva

riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená. Spotrebiteľ musí
mať vždy právo obrátiť sa na všeobecný súd. Vzhľadom na to, že rozhodcovská zmluva je v zmyslevyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky
je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie,
preto súd námietkam povinného vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal spôsob, akým súd
pristúpil k zisťovaniu skutkového a právneho stavu ohľadne riešenia platnosti rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou

uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Poukázal pri tom na bod 2 a bod 7 rozhodcovskej
zmluvy. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. jednostranne dosiahnuť
jej zánik, a to bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere.
Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto
neprijateľnou podmienkou. Mal za to, že rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá a povinný mal
možnosť od danej zmluvy jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Povinný rozhodcovskú

zmluvu dobrovoľne podpísal a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy
odstúpiť. Argumentoval tiež, že rozhodcovská zmluva poskytovala spotrebiteľovi minimálne rovnaký
rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Ďalej oprávnený
namietal, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, 4
písm. r) Občianskeho zákonníka. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie v rozhodcovskej zmluve,

ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní žaloby. Z formulácie rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred
všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Zmyslom § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi v procesnej pozícii žalobcu právo vybrať

si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe, pričom predmetné ustanovenie
nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viacero
rozhodnutí krajských súdov a dôvodovú správu k zákonu č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Záverom uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Okrem uvedených
námietok si oprávnený zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 82,36

eur vrátane DPH.

Povinný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že po oboznámení sa s internetovou
stránkou Ministerstva spravodlivosti SR zistil, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali
ich nezákonnosť, pričom išlo o obdobné rozhodcovské zmluvy ako bola v jeho prípade. Tiež uviedol,

že individuálne nedojednaná zmluvná podmienka je taká, s ktorou sa spotrebiteľ pred podpisom
zmluvy nemal možnosť oboznámiť a tým pádom ani nemohol ovplyvniť jej obsah, resp. taká, s ktorou
sa spotrebiteľ síce mohol oboznámiť, ale jej obsah ovplyvniť nemohol. Zdôraznil, že rozhodcovská
zmluva mu bola predložená pred vznikom akéhokoľvek sporu súčasne so zmluvou pozostávajúcou
z viacerých listín. Obe zmluvy (zmluva o revolvingovom úvere aj rozhodcovská zmluva) majú

charakter formulárovej zmluvy. V rozhodcovskej zmluve sa doplnili iba údaje povinného, číslo a dátum
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, označenie a podpis osoby konajúcej v mene a na účet veriteľa,
a podpis povinného. Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, boli v zmluve
vopred predtlačené. Oprávnený mohol na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na
pojednávanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorý si sám určil a vylúčil tak súd, ktorý by

bol inak príslušný. Povinný tým stratil právo brániť sa voči nároku veriteľa na všeobecnom súde v
mieste svojho bydliska. Poukázal tiež na to, že štandardná formulárová zmluva sa nestáva individuálne
dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po podpise zmluvy právo túto
odmietnuť alebo od nej odstúpiť. V predmetnom prípade bola uzavretá neplatná rozhodcovská zmluva,
táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie

exekučného titulu.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni
odvolaniu oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 24.03.2014, kedy bol
súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-2533/13-EK zo dňa 22.10.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.11.2013 a vykonateľnosť dňa 23.11.2013, podkladom ktorého bola Zmluva
o revolvingovom úvere č. 8400045694 zo dňa 10.07.2012. Spolu so zmluvou predložil oprávnený
súdu prvého stupňa aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 10.07.2012. Dňa 20.05.2014 vydal súd prvého
stupňa súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo

povinnému doručené dňa 17.07.2014. Povinný podal námietky proti exekúcii na poštovú prepravu dňa
24.07.2014, t.j. v zákonnej lehote. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom
vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v riešení
prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu, teda či sú
splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k
speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Možno

ju riešiť v troch rovinách, a to ako spor o začatie exekúcie, spor o zastavenie exekúcie (§ 57) a spor o
odklad exekúcie (§ 56). Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie,
kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.

Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom

je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v
zákone. Námietky teda predstavujú procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného
sporuoprípustnosťexekúcie.Privznesenínámietoksauplatňujekoncentračnázásada.Námietkymusia
byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom
námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Procesné skutočnosti sú okolnosti,

ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných
podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie
pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré
a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem,
b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, k premlčaniu vymáhanej pohľadávky a

povinný sa premlčania dovolal, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, a pod.),
c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie (napríklad popretie obsahu notárskej zápisnice, ktorá
obsahuje exekvovateľný záväzok, vedenie exekúcie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich
zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa, rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné,
atď.),

d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 10.07.2012. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné
podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento
v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho
rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45
citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle, nekoná nad rozsah zákona.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinní boli zaviazaní k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa

Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje
exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie. Avšak aj po prípadnom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti

spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní

preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako
aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto zmluvy, v súvislosti s článkom 6 Smernice rady
93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,

ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sasvojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci ide pri rozhodcovskej
zmluve o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah je daný
vopred. Iba skutočnosť, že v zmysle čl. 3 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na
všeobecný súd, nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej zmluvy, pretože podstatným je to, že
zmluva, ktorú povinní podpísali, t. j. zmluva o revolvingovom úvere, rovnako aj príslušná rozhodcovská

zmluva podpísaná súčasne v čase podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, je adhéznou zmluvou.
Obsah tejto zmluvy nemal povinný možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto zmluvy je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatná.

Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne v prípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky

automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v
tomto prípade, ktorý starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane
spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Je nepochybné, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o revolvingovom úvere súčasne s

rozhodcovskou zmluvou a že jej obsah bol vopred predtlačený (išlo o formulárovú zmluvu), čiže
ju spotrebiteľ (povinný) nemal možnosť meniť. Niet teda pochýb o tom, že zmluvné ustanovenia
v rozhodcovskej zmluve neboli dojednané individuálne, pretože povinný ako spotrebiteľ nemohol
ich obsah ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy
na samostatnej listine samo o sebe nie je preukázaním individuálneho dojednania zmluvných

ustanovení. Napriek tomu, že sa v predmetnej úverovej zmluve deklaruje jej nepodmienenosť uzavretím
rozhodcovskej zmluvy, uvedená skutočnosť nevylučuje nekalosť dojednania rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodujúcim faktorom je, či oprávnený preukázateľne poučil spotrebiteľa o obsahu a význame
rozhodcovskej zmluvy a prípadného rozhodcovského konania. Iba v prípade, že by bola rozhodcovská
zmluva so spotrebiteľom (povinným) pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade,

ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i
ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná platne. Odvolací súd
neuznal ako argument prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy ani možnosť spotrebiteľa odstúpiť od nej v
lehote 14 dní. Odvolací súd má v tejto súvislosti za to, že oprávneným poskytnutá lehota na odstúpenie
od rozhodcovskej zmluvy je len formálna, spoliehajúc sa na to, že priemerný spotrebiteľ motivovaný

predovšetkým snahou získať finančné prostriedky a nepoznajúc význam rozhodcovskej zmluvy, nebude
mať dôvod od nej odstupovať v poskytnutej lehote.

Z uvedených podstatných dôvodov, súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, vyhovel
námietkam povinného proti exekúcii, pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Tieto

dôvody spočívajú v tom, že exekučný titul, na základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať,
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.