Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415202182
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415202182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: D. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Námestie slobody 1, dieťa rodičov: matka
Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX a otec S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., adresa na
doručovanie: H., Ul. T.. V. XX (u V. G. - dom), zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou O. S.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Dolný Kubín, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu podať
žiadosť o zmenu priezviska maloletého, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín

č. k. 8P/32/2015-19 zo dňa 30. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým matka žiadala, aby súd dal za
otca maloletého D. súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. D. na R.. Pri rozhodovaní
vychádzal z ustanovenia § 35 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoR“) a posudzoval existenciu vážnych dôvodov pre udelenie takéhoto súhlasu.

Na základe vykonaného dokazovania mal zistené, že rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti
do 31.05.2012. Počas spolužitia otec o syna prejavoval záujem a matke so starostlivosťou pomáhal.
Zárobokzpodnikaniaposkytovalnakrytiepotriebmaloletého,akoajspoločnejdomácnosti.Porozchode
rodičov sa otec pol roka s maloletým stretával, matka za ním aj so synom chodievala na Liptov, kde toho
času pracoval, nešlo o krátkodobé stretnutia, ale o víkendové pobyty. Následne pre nezhody rodičov
sa stretnutia otca s maloletým prerušili, ktorý stav trval až do času rozhodovania okresného súdu. Otec
sa telefonicky pokúšal dohodnúť na stretnutiach s maloletým, avšak neúspešne, ďalšie stretnutia už

neinicioval a ani sa nedomáhal súdneho rozhodnutia alebo spolupráce s kolíznym opatrovníkom.
Ďalej mal okresný súd preukázané, že otec si povinnosť platiť výživné vo výške, ktorá bola schválená
v rodičovskej dohode od 01.04.2014 do rozhodnutia súdu riadne neplnil, za čo bol aj právoplatne
odsúdený. Zároveň však zistil, že aj v tomto období otec maloletému prispieval na výživu, za obdobie
od 01.04.2014 do 30.05.2015 z celkovej povinnosti zaplatiť výživné 2.250 Eur uhradil 1.480 Eur,
neuhradená tak ostala časť výživného v sume 770 Eur.
Ďalej okresný súd prihliadal na skutočnosť, že matka aktuálne nežije v partnerskom vzťahu, v ktorom

by jej partner nahrádzal rolu otca a mal by s maloletým blízky vzťah. Maloletý nemal problémy stýkať
sa s otcom po rozchode rodičov. Vie, kto je jeho otcom a priezvisko ktoré nesie neodmieta, je s ním
stotožnený. Z návrhu matky, ako aj z jej výpovede v konaní je zrejmé, že rozdielnosť priezvisk vadí
matke, čo zdôvodnila tým, že často ju oslovujú priezviskom syna, ktorú skutočnosť považovala zahlavný dôvod podaného návrhu. Súhlas maloletého so zmenou priezviska, ako vyplynulo s výpovede
matky, nebol robený z jeho iniciatívy, ale bol vyvolaný cielenými otázkami matky, či sa chce volať ako
ona. Na záver okresný súd konštatoval, že otec síce neprejavuje o syna aktuálne taký záujem, ako sa

predpokladá u rodiča, avšak zaujímal sa o neho a podieľal sa na jeho starostlivosti od narodenia, počas
celého spolužitia rodičov, ako aj určitý čas po ich rozchode, jeho následná pasivita bola spôsobená aj
konfliktnými vzťahmi s matkou a jej nesúhlasom so stretnutiami s maloletým. Nemal preukázané, že by
maloletý v súčasnosti negatívne vnímal rozdielnosť priezvisk, ktoré nesie on a ktoré má jeho matka.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku nepriznal, pretože išlo v súdenej veci o konanie, ktoré môže
začať aj bez návrhu a v tom prípade účastníkom právo na náhradu trov konania nevzniká.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorým sa domáhala jeho
zmeny tak, že súd nahradí súhlas otca so zmenou priezviska maloletého. Namietala, že okresný súd

na základe vykonaného dokazovania neúplne zistil skutkový stav veci. Uviedla, že po rozchode s otcom
maloletého chodila za ním do Liptovského Mikuláša aj s maloletým po výživné, nakoľko jeho platenie
otec týmito stretnutiami podmieňoval. Ďalej poukazovala na nevhodné správanie otca k jej osobe v čase,
keď bola tehotná, chodil domov pod vplyvom alkoholu, kopal ju do brucha. Celý čas sa pretvaroval a
využíval ju, lebo ako osoba, ktorá strávila detstvo v detskom domove, nemal kam ísť. Stávalo sa, že

v noci aj s maloletým išla spať k mame, pretože otec prišiel domov opitý a bol agresívny. Maloletý sa
v noci budil keď ju bil a všetko videl. Ďalej uviedla, že má momentálne 16 mesačný vzťah, hľadajú
si bývanie a s novým partnerom sa pokúšajú mať dieťa. Ďalej uviedla, že dlhodobé odlúčenie medzi
maloletým a otcom spôsobilo ich odcudzenie, otec o maloletého záujem nejaví a dlhodobo zanedbáva
svoju vyživovaciu povinnosť. Okrem toho je otec v okolí známy ako alkoholik, pochádza z detského

domova a nemá skoro žiadnu rodinu, prespáva na ulici ako bezdomovec. Rozdielnosť priezvisk môže
viesť u maloletého k problémom pri sociálnej interakcii najmä vo vyššom veku. Nesúhlas otca so zmenou
priezviska je iba účelový, o čom svedčí aj skutočnosť, že na otázku, či súhlasí so zmenou priezviska
maloletého reagoval otázkou, či bude musieť naďalej aj po zmene priezviska platiť výživné.

Kolízny opatrovník vo svojom podaní k odvolaniu matky uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na
zmenu rozhodnutia okresného súdu.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p..

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadal na konkrétne námietky odvolateľa.

Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci dôsledne prihliadal na
všetky ním zistené skutočnosti a následne vec správne právne posúdil. Pri rozhodovaní prihliadal najmä
na skutočnosť, že zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a k udeleniu súhlasu na
podanie žiadosti o zmenu priezviska by malo dôjsť výlučne v prípade, ak je takáto zmena v najlepšom
záujme dieťaťa. K takémuto rozhodnutiu by mali viesť dôvody spočívajúce najmä v tom, že rodič,

proti ktorému návrh smeruje, dlhodobo nemá záujem stretávať sa s dieťaťom, z dôvodu dlhodobého
odlúčenia dochádza k vzájomnému odcudzeniu, dlhodobo zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť k
dieťaťu,dlhodobonejavízáujemovývinaživotnýosuddieťaťa.Podstatnýmbývaajnázordieťaťa,avšak
iba v prípade, že nejde o dieťa vo veku, kedy nedokáže takúto otázku posúdiť.

Okresný súd zistil, že rodičia maloletého sa pri narodení dohodli na jeho priezvisku „A.“. Účelovo tak
vyznieva tvrdenie matky v odvolaní o nevhodnom správaní sa otca voči nej v čase tehotenstva. Ak by k
takémuto správaniu dochádzalo a otec maloletého by mal takú zlú povesť v okolí, ako uvádzala matka
v podanom odvolaní, je nepochopiteľné, že sa dohodla s otcom a súhlasila, aby sa maloletý volal A..Ďalej, ak by sa otec voči nej správal tak agresívne, ako to uvádzala v podanom odvolaní počas celého
obdobia spolužitia, je tiež nepochopiteľné, že s ním taký dlhý čas pri takomto správaní zostala. Okrem
toho, tieto skutočnosti matka v konaní pred prvostupňovým súdom vôbec nespomenula a okresný súd

ich nemohol ani na základe ním vykonaného rozsiahleho dokazovania zistiť, nakoľko nevyplývali ani z
pripojených spisov vo veciach, kde sa upravovali rodičovské práva matky a otca k maloletému. Ani v
týchto konaniach matka na takéto správanie otca neupozornila. Na základe týchto zistení krajský súd
dospel k záveru, že okresný súd riadne zistil skutkový stav veci a odvolacia námietka matky v tomto
smere nie je dôvodná. Okresný súd správne konštatoval, že s rozdielnosťou priezvisk sa nevie skôr

stotožniť matka, ako samotný maloletý. Ak v podanom odvolaní matka poukazovala na prípadné budúce
problémy, ktoré by v súvislosti s rozdielnosťou priezvisk mohol maloletý mať, tu treba zdôrazniť, že pre
rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia. Matkou nebolo tvrdené a ani
preukázané, že maloletý negatívne vníma skutočnosť, že sa volá A..
Krajský súd sa tak v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu o tom, že nie sú dané dôvody
pre udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého a rozsudok okresného súdu potvrdil.

Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o trovách prvostupňového konania a dospel k záveru, že aj v
tomto prípade je rozhodnutie okresného súdu vecne správne. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho
konania došlo k rovnakej procesnej situácii ako v prvostupňovom konaní. V prejednávanej veci ide o
konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, v prípade ktorého podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.