Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 9, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/11/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708200897
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6708200897.11

Uznesenie

Okresný súd Zvolen, v právnej veci navrhovateľky E.. J. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. P.H., K.. Z.. N. XXXX/
X, zast. JUDr. Jánom Zdútom - Šťastným, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Zvolene,
Dukelských hrdinov č. 34, proti odporcom 1/ Mesto Zvolen, IČO: 00 320 439 so sídlom vo Zvolene, Nám.
Slobody 22, a odporcovi 2/ SLIAČAN SK s.r.o., IČO: 36 054 372, so sídlom vo Zvolene, Strážska cesta
7892, zast. Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom, Advokátska kancelária UHAĽ so sídlom vo Zvolene,

Námestie SNP 6/11, za účasti vedľajších účastníkov: na strane odporcu 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. IČO: 00 151 700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, na strane odporcu 2/ KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, v
konaní o zaplatenie 2.315,94 Eur, o späťvzatí návrhu voči odporcovi 2/, takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu navrhovateľky voči odporcovi 2/ z a s t a v u j e.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 471,11 Eur, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia na účet Mgr. Maroša Uhaľa, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom súdu doručeným dňa 23.01.2008 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by
zaviazal odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľke sumu 2.315,94 Eur (69.770,- Sk) titulom náhrady škody a

náhradu trov súdneho konania.

Uznesením č.k. 12C 11/08-47 zo dňa 19.03.2008 súd pripustil, aby do konania na strane odporcu
pristúpila ako odporca 2/ spoločnosť SLIAČAN SK s.r.o., IČO: 36 054 372, so sídlom vo Zvolene,
Strážska cesta 7892 a zároveň, aby do konania na strane odporcu 1/ vstúpil vedľajší účastník Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. IČO: 00 151 700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4.

Uznesením č.k. 12C 11/08-117 zo dňa 29.09.2008 súd pripustil, aby do konania na strane odporcu 2/
vstúpil vedľajší účastník KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so
sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4.

O návrhu navrhovateľky súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 12C 11/08-151 zo dňa 09.01.2009,

keď odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.887,67 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a konanie sčasti 428,27 Eur zastavil voči odporcovi 1/ a v celom rozsahu konanie zastavil
voči odporcovi 2/.

Voči predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 1/. Krajský súd v Banskej
Bystrici, ako súd odvolací uznesením č.k. 15Co/104/2009-168 zo dňa 06.05.2009 rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, že uviedol, že okresný súd v ďalšom konaní musí
odstrániť nedostatok spočívajúci v jeho nesprávnom procesnom postupe pri rozhodovaní o späťvzatínávrhu navrhovateľa voči odporcovi 2/. Bude postupovať podľa ustanovenia § 208 O.s.p. musí si v
tomto smere vyžiadať súhlas od odporcu 1/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/.

Uznesením č.k. 12C/11/2008-194 zo dňa 19.05.2010 súd späťvzatie návrhu voči odporcovi 2/ nepripustil
a konanie voči odporcovi 2/ nezastavil. Voči predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie
odporca 2/. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací uznesením č.k. 15Co/214/2010-210 zo dňa
19.01.2011 odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil, a uviedol, že ustanovenie §96
O.s.p. rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis. Iba výnimočne , ak navrhovateľ vezme návrh späť,

súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Z citovaného zákonného ustanovenia ani judikatúry k tomuto zákonnému ustanoveniu
nevyplýva, že by malo ísť iba o odporcu, voči ktorému navrhovateľ návrh berie späť. Okresný súd
správne rozhodol, keď vzhľadom na podanú žalobu, priebeh konania a tú skutočnosť, že k späťvzatiu
návrhu došlo už potom, keď súd vo veci koná, nepripustil späťvzatie voči odporcovi 2/ a konanie voči
nemu nezastavil. Zastavením konania voči odporcovi 2/ za situácie, kedy je sporné, ktorý z odporcov by

mal zodpovedať za škodu, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť, by viedlo k odopretiu súdnej ochrany.

Dňa 20.09.2011 doručil generálny prokurátor na NS SR mimoriadne dovolanie. Mimoriadne dovolanie
bolo odôvodnené tým, že podľa platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania navrhovateľ ako
dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek

dispozície s návrhom prináležia výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ rozhoduje o existencii sporu a je
na jeho vôli, či podá návrh na začatie konania, a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení
sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane odporcu ako i rozsah žalovaného nároku. Na
uplatnenie týchto dispozičných oprávnení prináležiacich výlučne navrhovateľovi slúžia viaceré procesné
inštitúty, z ktorých jedným je aj späťvzatie návrhu. V zmysle § 96 O.s.p. môže navrhovateľ vziať návrh

späť v celom rozsahu alebo len v jeho časti, a to voči všetkým odporcom alebo len voči niektorým z
nich, prípadne len voči jednému z nich, ako tomu bolo v napadnutej veci. Navrhovateľka vyjadrila vôľu v
konanínepokračovaťprotiodporcovi2/. Platnáprávnaúpravaneukladánavrhovateľoviberúcemunávrh
späť žiadnu povinnosť uvádzať dôvody svojho konania. Navrhovateľ ako subjekt oprávnený na výlučnú
dispozíciu s návrhom v celom rozsahu znáša následky svojich procesných úkonov, vrátane späťvzatia

návrhu hoci aj voči subjektu, ktorý je pasívne legitimovaný, alebo by ním mohol byť podľa doposiaľ
zisteného skutkového stavu veci. Možno súhlasiť s konštatovaním súdu, že právna úprava výslovne
nerieši oprávnenie, resp. povinnosť ďalšieho odporcu v konaní, voči ktorému návrh nebol vzatý späť, aby
k späťvzatiu vyjadril svoj súhlas alebo nesúhlas. Pri absencii explicitnej právnej úpravy je nevyhnutné
vychádzať z povahy a účelu procesného inštitútu. Je tiež potrebné prihliadať na následky možného

vyjadrenia zostávajúceho odporcu. S návrhom je oprávnený disponovať jedine navrhovateľ. V prípade
ak navrhovateľ vezme návrh späť len voči jednému z viacerých odporcov a odporca, voči ktorému
návrh nebol vzatý späť so späťvzatím voči inému odporcovi nesúhlasí, bola by dôsledkom takéhoto
nesúhlasného postoja odporcu procesná situácia, v ktorej by navrhovateľ proti svojej autonómnej vôli
bol nútený viesť konanie s odporcom, voči ktorému predtým prejavil vôľu vziať návrh späť a ďalej s

ním v spore nezotrvávať. V pozícii subjektu, ktorý disponuje s návrhom by fakticky vystupoval odporca,
ktorého sa späťvzatie netýka, a ktorý so späťvzatím nesúhlasí. Súd je viazaný dispozičnými úkonmi
navrhovateľa. Ak takýto úkon navrhovateľ urobí a sú splnené procesné podmienky na navrhovateľom
uplatnený postup, je povinnosťou súdu rozhodnutie navrhovateľa rešpektovať. V preskúmavanej veci
navrhovateľkaprejavilasvojuvôľuďalejneuplatňovaťsvojnárokvočiodporcovi2/,pretovzalanávrhvoči

nemu v celom rozsahu späť. Odporca 2/ s týmto prejavom vôle navrhovateľky vyjadril súhlas, čím boli
splnené všetky procesné podmienky na postup podľa § 96 ods. 1 O.s.p.. Pretože v zmysle uvedeného
právneho názoru nie je potrebné zisťovať postoj odporcu, voči ktorému späťvzatie návrhu nesmerovalo,
je skúmanie závažnosti ním uvedených dôvodov bezpredmetné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu mimoriadneho dovolania podaného generálnym
prokurátorom Slovenskej republiky uznesením č.k. 4M Cdo 16/2011 zo dňa 28.06.2012 zrušil uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 214/2010 zo dňa 19.01.2011 a uznesenie tunajšieho
súdu č.k. 12C 11/2008-194 zo dňa 19.05.2010 a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu
Zvolen. Vo svojom rozhodnutí dovolací súd uviedol, že späťvzatie návrhu na začatie konania je

dispozitívny procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní
svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu
(časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore
s oprávnenými záujmami žalovaného (v sporovom konaní) alebo inýchúčastníkov konania (v nesporovom konaní alebo konaní podľa piatej časti Os.p. vo veciach, o ktorých
bolo rozhodnuté iným orgánom) na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatní
účastníci zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto navrhovateľovým procesným úkonom. V prípadoch

tzv. nerozlučného spoločenstva a spoločenstva vo veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi, je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov
platný pre všetkých. Pokiaľ ide o nesúhlas odporcu 1/ so späťvzatím návrhu proti odporcovi 2/, dovolací
súd zdôrazňuje, že navrhovateľ môže vziať návrh späť aj len v časti, t.j. aj len voči niektorému z
viacerých odporcov. V takom prípade súd so súhlasom odporcu zastaví konanie iba sčasti. Ak došlo

k späťvzatiu návrhu iba voči niektorému z viacerých odporcov, nesúhlas so späťvzatím návrhu toho
odporcu, vo vzťahu ku ktorému k späťvzatiu nedošlo, je právne neúčinný. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho aj prvostupňového súdu vyplýva, že dôvodom, pre ktorý súd nepripustil späťvzatie návrhu
voči odporcovi 2/ je skutočnosť, že v konaní je potrebné najskôr ustáliť, kto za škodu zodpovedá, pretože
zastavením konania voči odporcovi 2/ za situácie, kedy je sporné, ktorý z odporcov by mal zodpovedať
za škodu, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť, by viedlo k odopretiu súdnej ochrany. Dovolací súd

zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa nejedná o prípad tzv. nerozlučného spoločenstva účastníkov, ani
o prípad v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi,
v ktorom je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov platný pre všetkých. Je potrebné súhlasiť s
názorom vysloveným generálnym prokurátorom v odôvodnení mimoriadneho dovolania, že navrhovateľ,
ako subjekt oprávnený na výlučnú dispozíciu s návrhom, v celom rozsahu znáša následky svojich

procesných úkonov, vrátane späťvzatia návrhu hoci aj voči subjektu, ktorý je pasívne legitimovaný alebo
by ním mohol byť podľa doposiaľ zisteného skutkového stavu veci. V prejednávanej veci navrhovateľka
prejavila svoju vôľu neuplatňovať svoj nárok voči odporcovi 2/ a návrh voči nemu zobrala späť, s čím
odporca 2/ prejavil svoj súhlas. Tým boli splnené všetky procesné podmienky na postup podľa §96
ods. 1 O.s.p., pričom nesúhlas odporcu 1/ (voči ktorému navrhovateľka návrh späť nevzala) je právne

neúčinný. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd neprávne interpretoval toto ustanovenie, keď uviedol,
že o zastavení konania voči odporcovi 2/ na základe späťvzatia návrhu voči nemu je možné rozhodnúť
až po zistení, ktorý z odporcov zodpovedá za škodu, náhrady ktorej sa navrhovateľka v konaní domáha.
Odvolací súd extenzívnym výkladom ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. nad rámec zákona, vyžadoval
požiadavku ustálenia zodpovednosti za škodu vo vzťahu k späťvzatiu návrhu na začatie konania.

Takýto výklad odvolacieho súdu nenachádza svoje opodstatnenie v Občianskom súdnom poriadku.
Možno konštatovať, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil podmienky pre zastavenie konania, keď
predpoklady stanovené platnou a účinnou právnou normou neprípustne rozšíril tým, že zastavenie
konania podmienil súhlasom odporcu 1/ voči ktorému návrh nebol vzatý späť, a tiež preukázaním
subjektu zodpovedného za vzniknutú škodu, plnenia ktorého sa navrhovateľka v konaní domáha. Pokiaľ

tak urobil; a späťvzatie návrhu voči odporcovi 2/ nepripustil; a konanie voči nemu nezastavil a odvolací
súd toto rozhodnutie potvrdil, uznesenia súdov nie sú vecne správne; sú založené na nesprávnom
právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne
dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana
právazákonomchránenýchzáujmovúčastníkovkonaniaatútonebolomožnédosiahnuťinýmiprávnymi

prostriedkami. Preto Najvyšší súd slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2, 3 O.s.p. v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu prvého stupňa zrušil, a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Napojednávanídňa09.01.2009navrhovateľka uviedla,žeberiepodanýnávrhvočiodporcovi2/vplnom

rozsahu späť.

Podľa§96ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),navrhovateľmôževziaťzakonania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzala navrhovateľka návrh voči odporcovi 2/ v celom
rozsahu späť až po prvom pojednávaní vo veci, bolo potrebné, aby so späťvzatím návrhu zo strany
navrhovateľky súhlasil aj odporca 2/, voči ktorému bol návrh na začatie konania vzatý späť. Odporca

2/ so späťvzatím návrhu na začatie konania voči jeho osobe súhlasil na pojednávaní dňa 09.01.2009.
Súhlas odporcu 1/ so späťvzatím návrhu na začatie konania voči odporcovi 2/ v zmysle právneho názoru
dovolacieho súdu nebol potrebný, preto ho prvostupňový súd, ktorý je právnym názorom dovolacieho
súdu viazaný nežiadal. Vzhľadom na uvedené súd v prejednávanej veci postupoval v súlade s
citovanými ustanoveniami a konanie o návrhu navrhovateľky voči odporcovi 2/ zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie vyjadruje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za

následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa hodnotí
iba podľa procesného výsledku. Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak žalobca vezme žalobu späť a
nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie
konania zavinil, a preto je povinný hradiť žalovanému trovy konania. Zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu súd

nemôže posudzovať nárok vo veci samej. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2 Obo 183/92 z 27.10.1992. Ak teda navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa
§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania.
Navrhovateľka teda zavinila zastavenie konania voči odporcovi 2/, a preto jej vznikla povinnosť nahradiť
odporcovi 2/ trovy konania.

Trovy konania odporcu 2/ pozostávajú z trov právneho zastúpenia, t. j. z tarifnej odmeny podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), náhrady hotových výdavkov
pozostávajúcich z preukázateľne vynaložených hotových výdavkov podľa §15 písm. a) vyhlášky, z

režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH podľa §18 ods. 3 vyhlášky.

Trovy právneho zastúpenia odporcu 2/ pozostávajú z nutných trov právneho zastúpenia za 4 úkony
právnej služby každý z úkonov á 91,28 Eur: prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa 18.04.2008,
písomné podanie vo veci samej - návrh zo dňa 27.05.2008 a účasť na pojednávaní dňa 09.01.2009.

Hodnota každého z úkonov právnej služby bola vypočítaná z tarifnej hodnoty veci 2.315,94 Eur v súlade
s ustanovením §10 ods. 1 vyhlášky.

Tarifná odmena spolu: 365,12 Eur

Režijný paušál za 3 úkony právnej služby v roku 2008 (á 6,31 Eur) predstavuje sumu 18,93 Eur a 1 úkon
právnej služby v roku 2009 (á 6,95 Eur) predstavuje sumu 6,95 Eur.

Režijný paušál spolu: 25,88 Eur

Súd teda priznal odporcovi 2/ náhradu trov konania pozostávajúcu náhrady trov právneho zastúpenia v
sume 391,- Eur, a tiež preukázateľne vynaložených hotových výdavkov podľa §15 písm. a) vyhlášky -
vecná náhrada za fotokópie zo súdneho spisu v sume 1,59 Eur, čo po navýšení o 20% DPH predstavuje
celkovú sumu 471,11 Eur. Odporcovi 2/ súd priznal náhradu trov konania voči navrhovateľke tak, že
navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 471,11 Eur na účet právneho

zástupcu odporcu 2/- Mgr. Maroša Uhaľa, advokáta, Advokátska kancelária UHAĽ so sídlom vo Zvolene,
Námestie SNP 6/11 do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).