Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/72/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108209697
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2108209697.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľky: V. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom: E. M. A., 2, D., proti odporcovi: Mesto Trnava, so sídlom Hlavná ul. č. 1, Trnava, IČO:
00 313 114, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 597,49 eura, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.

V. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume
941,38 eura, v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.4.2008 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd odporcu titulom jeho zodpovednosti za úraz navrhovateľky zaviazal zaplatiť jej stratu na zárobku v

sume 19.216,-Sk, t. j. 637,85 eura, bolestné predbežne v sume 18.000,-Sk, t. j. 597,49 eura a zvýšenie
odškodnenia pre pretrvávajúce následky 50-násobne, v konkrétnosti ako vyčísli znalec. Uviedla, že
dňa 3.5.2007 o 11.00 hodine išla peši po chodníku na ulici A. Hlinku v Trnave, kde bol vydutý asfaltový
povrch s prevýšením asi 15-20 cm. Napriek zvýšenej opatrnosti, pre veľké množstvo týchto vydutín
spadla na chodník a utrpela úraz - dvojitú zlomeninu ruky, ramennej kosti a hlavice ramena. Pri vyšetrení
chirurgom jej bola zistená zlomenina diafýzy ramennej kosti. Pri následných vyšetreniach bola zistená
aj intraarticulárna fractura hlavice rumeru - vľavo. V dôsledku utrpeného zranenia bola od 3.5.2007

do 5.5.2007 hospitalizovaná na oddelení traumatológie FN v Trnave. Do 13.5.2007, t. j. 10 dní bola
práceneschopná (ako pracujúca dôchodkyňa). Doba ďalšieho liečenia a jej neschopnosti pracovať bola
do 23.7.2007. Dňa 25.7.2007 odporcovi písomne oznámila, že utrpela úraz a vznikla jej škoda, ktorú si
uplatnila a rámcove vyčíslila. Odporca na jej list neodpovedal, preto mu dňa 8.4.2008 zaslala urgenciu.
Dňa 1.8.2008 jej odporca oznámil, že vec odstúpil škodovej komisii na prerokovanie a po opakovaných
urgenciách jej dňa 18.4.2008 oznámil, že vec bola postúpená spoločnosti RESPECT SLOVAKIA, s.r.o.,

ktorá pre Mesto Trnava poskytuje likvidáciu poistných udalostí. Odporca v celom rozsahu zodpovedá za
tento úraz, keďže hrubým spôsobom zanedbal povinnosť riadne udržiavať bezpečný stav chodníkov pre
peších na ulici A. Hlinku v Trnave. Asfaltové bubny sa nachádzali na chodníku na jednej aj druhej stranepre peších už pomerne dlhú dobu. Ulica je značne frekventovaná. Za krátku dobu po navrhovateľkinom
úraze bol chodník v mieste jej úrazu odporcom opravený. Voči odporcovi si uplatňuje náhradu škody v
celomrozsahu,atostratunazárobkuanaušlejmzde,nakoľkovčaseúrazubolapracujúcadôchodkyňa,

odborná učiteľka hudobného odboru klavír v ZUŠ J. Fischera - Kvetoňa v Seredi a pracovný pomer mala
uzatvorený od 4.9.2006 do 30.6.2007. Po dobu 10 dní poberala nemocenské dávky od zamestnávateľa
a následne až do doby ukončenia liečenia t. j. do 23.7.2007 bola bez akejkoľvek dávky z titulu úrazu.
Za mesiace máj a jún 2007 jej vznikla strata na zárobku 19.216 Sk, t. j. 637,85 eura. Ďalej si uplatňuje
bolestné, ktoré mal vyčísliť znalec, orientačne asi 300 bodov po 60,-Sk/1bod, čo je spolu 18.000,-Sk, t. j.

597,49 eura a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedla, že po úraze má sústavné bolesti v ramene, s
výrazným obmedzením pohybu, čo je pre ňu ako pre odbornú učiteľku klavírnej hry a korepetície je trvale
znemožnené. Je pritom bežné, že odborné učiteľky klavírnej hry aj ako pracujúce dôchodkyne zvyknú
pracovať do vysokého veku aj 75 rokov. Okrem toho má sťaženú pohyblivosť pri bežných domácich
prácach, varení, upratovaní, praní aj pri osobnej hygiene, máva bolesti pri zmene počasia a aj pri
minimálnej záťaži zranenej končatiny. Pri cestovaní v dopravných prostriedkoch máva problémy, lebo

má obmedzenú pohyblivosť zranenej končatiny smerom hore a do boku. V noci pri spánku sa prebúdza
pre bolesti tejto končatiny. Preto žiada zvýšiť základnú sadzbu odškodnenia 50-násobne, k čomu nech
sa vyjadrí znalec.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, uviedol, že navrhovateľka si žiadosťou o náhradu škody

z 25.7.2007 uplatnila na Mestskom úrade v Trnave náhradu škody vo veci úrazu zo dňa 3.5.2007, na
čo Mesto Trnava - Mestský úrad v Trnave reagoval listom zo dňa 1.8.2007, v ktorom konštatoval, že
jej žiadosť o náhradu škody bude odstúpená škodovej komisii Mestského úradu na ďalšie posúdenie.
Listom škodovej komisie zo dňa 18.4.2008 bola navrhovateľka oboznámená so skutočnosťou, že
škodová komisia sa jej záležitosťou zaoberala dňa 10.4.2008, pričom jej prípad postúpila spoločnosti

Respect Slovakia s.r.o., ktorá pre Mesto Trnava zabezpečuje likvidáciu poistných udalostí. Mesto
Trnava má pre prípad zodpovednosti za škodu uzatvorenú poistnú zmluvu v spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa a.s. Listom tejto poisťovne zo dňa 7.5.2008 bolo Mesto Trnava ako poistený informované, že
v zmysle § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb., závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií
určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom

území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani
pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Podľa fotodokumentácie vypukliny na chodníku nepredstavujú závady
v schodnosti chodníkov, ktoré by ani pri zvýšenej opatrnosti neumožňovali bezpečnú chôdzu, preto
nie je daná zodpovednosť Mesta Trnava za vzniknutú škodu. Mesto Trnava je vlastníkom a správcom
miestnych komunikácií v zmysle § 3d ods. 4 a ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 9a ods. 3 zákona, správcovia
miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch
pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych
komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo
v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa § 12

ods. 2 a 5 vyk. vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, závady v zjazdnosti diaľnic,
ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími
vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie,
poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným
okolnostiam, najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku

vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné
značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Závadami v schodnosti
chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na
prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti pokiaľ tieto
závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Vzhľadom na uvedené

mal odporca za to, že Mesto Trnava za škodu vzniknutú navrhovateľke nezodpovedá, pretože podľa
citovaných predpisov nešlo o závadu v schodnosti chodníka. Pri stave povrchu chodníka sa vzniknutej
ujme dalo zabrániť zvýšenou opatrnosťou, ktorá by navrhovateľke umožnila bezpečnú chôdzu.

Vzhľadom na podanie navrhovateľky zo dňa 17.10.2011, súd uznesením č. k. 17C/72/2008-164 zo dňa

13.1.2012 pripustil zmenu petitu návrhu navrhovateľky v znení: „ Odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľke za úraz za ktorý zodpovedá, škodu v rozsahu a) bodové ohodnotenie bolestného 140
bodov x 375,20 Sk, čo je 1 743,61 eura, b) sťaženie spoločenského uplatnenia - 250 bodov x 375,20 Sk,čo je 3 113,59 eura, c) ušlú mzdu za 2 mesiace máj a jún 2007 - 19 216 Sk, čo je 637,85 eura. Odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy tohto konania.“

Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 17C/72/2008-173 zo dňa 26.4.2012, ktorým odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody titulom bolestného v sume 1743,61 eura a
titulom sťaženého spoločenského uplatnenia v sume 3133,59 eura, vo zvyšku návrh navrhovateľky
zamietol, navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, rozhodol tiež o náhrade trov konania
štátu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Mesto Trnava je správcom chodníka, na ktorom došlo k

úrazu navrhovateľky a zodpovedá za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti predmetného
chodníka, keď hrbole na asfalte spôsobené teplom, neumožnili navrhovateľke ani pri jej zvýšenej
opatrnosti bezpečnú chôdzu. Predmetný chodník pritom nespĺňal parametre jednotného priečneho
sklonu v rovnakom smere a hodnote a nebola splnená ani požiadavka rovnosti povrchu tohto chodníka.
Súd počínanie si navrhovateľky nepovažoval za jej nedostatočnú opatrnosť. Preto dospel k záveru, že
odporcazodpovedávzmysle§420ods.1Občianskehozákonníkazaškodu,ktorávzniklanavrhovateľke

jej pádom na chodníku, preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke bolestné v zmysle znaleckého
posudku MUDr. Popelku v sume 1 743,61 eura a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 3
113,59 eura. Navrhovateľke nepriznal uplatnenú náhradu škody titulom straty na zárobku, pretože
navrhovateľka bola práceneschopná iba v dobe od 3.5. do 12.5.2007, za ktorú práceneschopnosť
obdržala nemocenské dávky, pričom za ostatnú dobu do 23.7.2007 čerpala dovolenku, alebo jej bolo

priznané platené voľno z dôvodu ošetrenia v zdravotníckom zariadení, pričom dovolenka sa čerpá na
základe požiadavky zamestnanca, preto súd v tomto rozsahu návrh navrhovateľky zamietol. Súd nemal
za to, že nárok navrhovateľky na sťaženie spoločenského uplatnenia bol premlčaný, pretože tento návrh
sinavrhovateľkauplatnilapodľaobsahunávrhueštedňa28.4.2008,tedav2-ročnejpremlčacejdobe od
vznikuúrazu3.5.2007aprípisomzodňa17.10.2011ibaspresnilatentonárokpodľa záverovznaleckého

posudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu zmenil
tak, že návrh navrhovateľky zamietne. Uviedol, že je vlastníkom a správcom miestnych komunikácií,
poukazoval na ustanovenie § 12 ods. 2 a 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., a závery znaleckého posudku

Ing. Součeka, podľa ktorého pri stave povrchu chodníka sa vzniknutej ujme mohlo predísť zvýšenou
opatrnosťou, ktorá by navrhovateľke umožnila bezpečnú chôdzu, čiže nešlo o závadu v schodnosti
chodníka. Odporca preto za škodu navrhovateľke nezodpovedá. Poukazoval na to, že rozsudkom súdu
prvého stupňa označený odporca Mesto Trnava - Mestský úrad v Trnave, Trhová ul. č. 3, Trnava, nemá
právnu subjektivitu, mestský úrad nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom, právnu subjektivitu má

Mesto Trnava, so sídlom Hlavná 1, Trnava. Pretože si navrhovateľka uplatnila nárok voči subjektu, ktorý
nemá právnu subjektivitu, je jej nárok voči Mestu Trnava v celom rozsahu premlčaný. Navrhovateľka
si návrhom uplatnila stratu na zárobku v sume 19.216 Sk, t. j. 637,85 eura, bolestné predbežne vo
výške 18.000 Sk, t. j. 597,49 eura a zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky 50 násobne
v konkrétnosti ako vyčísli lekár, preto podľa odporcu došlo k premlčaniu nároku navrhovateľky na

náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľka v čase podania návrhu mala ustálený
zdravotný stav, vedela, že jej vznikli trvalé následky. Až uznesením súdu z 13.1.2012 súd pripustil zmenu
návrhu tak, že navrhovateľka sa domáhala bolestného v sume 1.743,61 eura, sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 3.113,59 eura a ušlej mzdy 637,85 eura. Navrhovateľka si až podaním zo dňa
18.10.2011 uplatnila nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia a z uvedeného dôvodu je jej nárok v

danej časti premlčaný. Návrhom zo dňa 28.4.2008 si uplatnila 50-násobné zvýšenie odškodnenia pre
pretrvávajúce následky a nie základné sťaženie spoločenského uplatnenia. Vedľajší účastník na strane
odporcu s odvolaním odporcu súhlasil.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozhodnutie súdu potvrdiť. Uviedla, že odporca

sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti za škodu. Chodník bol zjavne dlhú dobu neudržiavaný, vykazoval
také narušenia, že ani pri najväčšej pozornosti nebolo možné tento chodník bezpečne prejsť. Prevýšenia
a bubliny v takom množstve a výške 20 cm vytvárajú nebezpečný a zdraviu ohrozujúci stav pre pešieho
chodca, preto je nehoráznosťou od odporcu, ak od chodcov vyžaduje zvýšenú opatrnosť.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/378/2012-200 zo dňa 22.10.2013 rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o trovách konania a štátu a o súdnom
poplatku zrušil a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nesprávne,
resp. neúplné označenie odporcu nemôže mať za následok zamietnutie návrhu pre nedostatokpasívnej legitimácie na strane odporcu, tento nedostatok spôsobuje vadu návrhu, ktorú sa musí súd
pokúsiť odstrániť. Súd prvého stupňa nevenoval dostatok pozornosti v časti navrhovateľkou uplatnených
nárokov,tzn. čosinavrhovateľkauplatnilavpôvodnomnávrhu,keďsinímuplatňovalastratunazárobku,

bolestné (predbežne 18.000,- Sk, t. j. 597,49 eura) a zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky
50-násobne. V tejto časti návrh totiž nebol jasný a zrozumiteľný, preto aj tu bolo nutné zachovať
postup podľa § 43 O.s.p. Tento nedostatok nemohol byť odstránený ani pripustením zmeny návrhu
uznesením zo dňa 13.1.2012, č.k. 17C/72/2008-164, ktorého výrok síce vychádza z písomného podania
navrhovateľky zo dňa 17.10.2011 (č.l.159), v ktorom v závere je ale aj dovetok, že navrhovateľka v

celom rozsahu trvá na návrhu a žiada mu v celom rozsahu vyhovieť. Z obsahu odôvodnenia vyplýva,
že súd návrh zamietol len v časti uplatnenej náhrady mzdy. V napadnutej vyhovujúcej časti odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa
uložil v ďalšom konaní pokúsiť sa o odstránenie vád návrhu, ujasniť si predmet konania, zodpovedať
všetky relevantné právne otázky, seriózne posúdiť premlčanie nárokov vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania odporcom a vo veci t.j. v zrušenej časti opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite

odôvodniť.

Uznesením č. k. 17C/72/2008-217 súd navrhovateľku vyzval na odstránenie vád návrhu, na základe
čoho navrhovateľka v písomnom podaní zo dňa 18.8.2014 uviedla, že za odporcu označuje Mesto
Trnava, Hlavná 1, Trnava. Uviedla, že trvá na stanovení náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia

podľa znaleckého posudku, ale vzhľadom na stále pretrvávajúce ťažkosti napr. pri vyučovaní v hre na
klavíri, pri domácich prácach, pri zmene počasia navrhla, aby súd zvážil aj zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia nad rámec, ako bolo uvedené znalcom, pretože jej stav sa zhoršil
a je predpoklad ďalšieho zhoršovania jej zdravotného stavu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, vedľajšieho účastníka na strane
odporcu, fotodokumentáciou z miesta úrazu, lekárskymi správami, žiadosťou o náhradu škody zo dňa
25.7.2007, urgenciou z 8.4.2008, odpoveďou na žiadosť o náhradu škody zo dňa 1.8.2007, oznámením
zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 18.4.2008, pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2006, potvrdením
o práceneschopnosti a čerpaní dovolenky zo dňa 25.4.2008, potvrdením o príjme navrhovateľky,

oznámením o riešení škodovej udalosti zo dňa 7.5.2008, potvrdením Základnej umeleckej školy Jána
Fischera - Kvetoňa, Sereď zo dňa 9.6.2008, znaleckým posudkom č. 25/2010 znalca Ing. B. O., správou
Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 18.7.2011, oznámením o výške mzdy zo dňa 25.7.2011,
znaleckým posudkom č. 44/2011 znalca B.. A. M., PhD. a znaleckým posudkom č. 104/2014 znalca B..
A. M., PhD., ako aj oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi a s obsahom celého spisového

materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že spočiatku si uplatňovala u odporcu iba škodu na zárobku, pretože
ako dôchodkyňa nemá nárok na nemocenské dávky, po dlhšej dobe dostala od neho vyrozumenie, že
túto škodovú udalosť bude riešiť poisťovňa Kooperativa a následne dostala jej zamietavé vyjadrenie.

Navrhovateľka uviedla, že chodí dosť opatrne, doposiaľ sa jej takéto niečo nestalo, avšak aj pri tejto
opatrnosti, z dôvodov dezolátneho stavu predmetného chodníka došlo k jej úrazu na Hlinkovej ulici
na chodníku pre peších. Tento chodník je aj na druhej strane v zlom stave, pohybujú sa po ňom
väčšinou starší ľudia. Navrhovateľka keď jednou nohou narazila na predmetný hrbol, aj keď chcela
druhou nohou vyrovnať túto nerovnováhu, zase narazila na ďalší hrbol, pričom múr bol ďaleko, nemohla

sa o neho zachytiť, preto padla a došlo k úrazu, takže ani pri zvýšenej bezpečnosti nemohla predísť
tomuto úrazu. Mala dvojitú fraktúru. Je pedagógom a hrá na klavíri, tratila na spoločenskom uplatnení,
pretože bola výkonným hráčom, mala tak aj rozdelený úväzok, mala korepetície, za čo mala aj príplatky
pri koncertoch, avšak v súčasnosti už si nemôže dovoliť hrať, čím stráca. Je zamestnaná v Základnej
umeleckejškolevSeredi,jejpracovnýúväzokjerozdelenýnahruvklavírnomoddeleníanapedagogiku.

Okrem hry na klavíri, je obmedzovaná aj pri pedagogickej činnosti, pretože študentom musí predviesť
aj skladbu, teda aj pri tejto výuke je obmedzovaná poškodením svojho zdravia. Poukazovala na to, aká
je hranica pri vymedzení zvýšenej opatrnosti, aby k škode nedošlo pri takejto závade chodníka. Podľa
nej mesto do určitej miery priznalo svoju zodpovednosť tým, že na tom úseku kde k úrazu došlo, boli
bubny na chodníku odstránené. K znaleckému posudku Y.. B. O. č. 25/2010 vypracovanému v konaní

uviedla, že úraz sa jej stal na chodníku dňa 3.5.2007 na vydutých asfaltových bublinách s prevýšením
cca 15-20 cm, ktoré boli tesne pri sebe v dĺžke chodníka asi 50-60 metrov. Cesta pri chodníku je
silne frekventovaná, preto bolo vylúčené, aby išla mimo chodníka. Približne po mesiaci od podania
žiadosti o náhradu škody zo dňa 25.7.2007 na MsÚ Trnava, boli tieto početné a veľké asfaltové bublinyvysekaním asfaltu odstránené, znížené, chodník bol pokrytý novým asfaltovým kobercom. Závery, ktoré
urobil znalec nie sú ničím podložené, umiestňujú miesto úrazu na úplne iné miesto, ako sa úraz stal
a tomuto chaosu zodpovedajú fotozábery so snehom, bez snehu, pri kamennom múriku, pri tehlovom

múriku. Ani jeden fotozáber znalca nezobrazuje skutočné miesto úrazu, všetky sú z jeho blízkeho okolia.
Na danom mieste v čase jeho návštevy bol asfaltový povrch chodníka už opravený, čiže znalec nefotil
skutočnú situáciu v čase úrazu. Skutočné miesto bolo dokladované fotozábermi navrhovateľky z miesta
úrazu. Znalec zbagatelizoval závadný stav chodníka ako bežnú záležitosť, keď bubliny o výške 20 cm
na chodníku tesne vedľa seba, ktoré znemožňujú akúkoľvek bezpečnú chôdzu, považoval za bežne

prechodné pre peších len preto, že sú viditeľné. Úraz navrhovateľky z dôvodu týchto asfaltových bublín
nebol jediný, viacerí starší občania sa sťažovali, že popadali na týchto bublinách, mali však šťastie,
že im nevznikli vážnejšie zdravotné následky. Znalec vykonal ohliadku miesta takmer po dvoch rokoch
odo dňa úrazu, kedy už na chodníku bola úplne iná situácia. Znalecký posudok je preto nepresný a
nevierohodný. Navrhovateľka namietala, že nebola prizvaná k ohliadke vykonanej znalcom, hoci sa
úraz stal takmer pri jej dome. V zmysle ňou predložených fotografií sa úraz stal pri múriku vyloženom

kameňmi. Podľa nej je nesporné, že úraz bol zapríčinený odporcom, ktorý si neplnil povinnosti pri
údržbe a správe chodníka. V záveroch znaleckého posudku sa konštatuje, že chodník nezodpovedá ani
štandardu, čiže ani bežnej kvalite, navrhovateľka nevie ako sa posudzuje hranica zvýšenej opatrnosti,
ktorú mala dodržať, keď ona neutekala po chodníku, snažila sa ísť opatrne, aj napriek tejto opatrnosti
došlo k úrazu, keď stratila rovnováhu na jednej bubline a druhou nohou sa nemohla zachytiť rovného

povrchu, pretože aj tam bola bublina a takto padla. Bola hospitalizovaná, mala dve zlomeniny. Boli pri
tom aj svedkovia, snažila sa seriózne dohodnúť s mestom, aby jej bola vyplatená strata na zárobku za
dvamesiace,vtedyeštenepožadovalabolestné,avšakkdohodenedošlo.Podielvinysimestopriznalov
tom smere, že následne tento chodník opravilo. Ako pracujúcej dôchodkyni jej počas práceneschopnosti
neboli vyplatené nemocenské dávky, po ďalšiu dobu od 14.5.2007 do 30.6.2007 čerpala dovolenku,

ktorú by si bola čerpala inokedy, avšak musela si túto dovolenku vybrať z dôvodu predmetného úrazu,
pretoženebolaschopnápráce.KznaleckémuposudkuznalcaMUDr.A.L.,PhD.,zodboruzdravotníctvo,
odvetvie chirurgia, traumatológia č. 44/2011 zo dňa 16.8.2011 o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia navrhovateľka uviedla, že s týmto znaleckým posudkom súhlasí, nemá k nemu pripomienky
a vzhľadom naň, v podaní zo dňa 17.10.2011, doručeným súdu dňa 18.10.2011 upravila svoj žalobný

návrh podľa vyčíslenia znalca tak, že žiada bolestné, podľa bodového hodnotenia bolestného 140 bodov
x 375,20 Sk, čo je 1.743,61 eura a sťaženie spoločenského uplatnenia - 250 bodov x 375,20 Sk, čo
je 3.113,59 eura. Za ušlú mzdu za máj a jún 2007 si uplatňuje 19.216 Sk, čo je 637,85 eura. Zároveň
uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na podanom návrhu a žiada mu vyhovieť. K námietkam premlčania
vzneseným odporcom a vedľajším účastníkom uviedla, že prvýkrát požiadala mesto o náhradu listom zo

dňa 25.7.2007, keď požadovala iba náhradu ušlej mzdy za dva mesiace počas liečenia. Návrh podávala
28.4.2008,kdeužbolaspomínanáajnáhradazabolestnéasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Vtomto
konaní si od počiatku uplatňuje bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to jednak
základnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle bodového ohodnotenia stanoveného
znalcom v posudku, ako aj jeho mimoriadne zvýšenie 50- násobne. Zvýšenia základnej náhrady

sa domáhala preto, že má trvalé následky a vzhľadom na to musela prestať v úväzku korepetovať
a následne koncertovať. Žiada priznať titulom bolestného sumu 1.743,61 eura v zmysle bodového
ohodnotenia znalcom, sumu 3.133,59 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Na pojednávaní
dňa 17.9.2014 uviedla, že nežiada viac zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a na tomto návrhu
netrvá a v tejto časti vzala svoj návrh späť.

Uznesením č. k. 17C/72/2008-233 zo dňa 19.9.2014 vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu
navrhovateľkou, súd konanie v časti o zvýšenie základnej náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2014.

Ku konkrétnym okolnostiam, za akých došlo k úrazu navrhovateľka uviedla, že začiatkom mája v r. 2007
išla z domu peši so svojou dcérou, na Hlinkovej ulici pred susedným domom spadla, nakoľko tá ulica
bola v strašne zlom stave, boli tam asfaltové vydutiny, a to nie jedna, ale celé rodinky týchto vydutín.
Išla po strane plotov, kráčali kľudne, bolo to medzi 10:00 a 11:00 hod. Jednou nohou stúpila na vydutinu,
stratila rovnováhu a v snahe vyrovnať rovnováhu s druhou nohou stúpila na ďalšiu výdutinu. V tom

momente natiahla ruku v snahe, že sa zachytí o plot, ale chýbalo jej pár centimetrov, dopadla na zem
a zlomila si ruku. S dcérou mali namierené na cintorín, po ceste sa rozprávali. Potom zacítila strašnú
bolesť, ruka sa jej zlomila na dvoch miestach. Dcéra navrhovateľku prisunula k plotu a išla po auto.
Medzitým prišla za navrhovateľkou suseda z tohto domu, čo sa stalo. Počkala na navrhovateľkinu dcéru,naložili ju do auta a išli do nemocnice. Pri vystupovaní z auta pred chirurgiou navrhovateľka odpadla. V
ten deň bolo pekné počasie, navrhovateľka sa cítila dobre, chceli sa prejsť na cintorín. Navrhovateľka
venovala pozornosť tomu, kadiaľ ide. Od rohu Šoltésovej a Hlinkovej ulice boli tieto výdute po celej

dĺžke aj na druhej strane. Vyhnúť sa im dalo len tak, že by navrhovateľka išla na cestu, ale táto cesta je
frekventovaná. Tie bubny boli menšie aj väčšie a sú tam napriek tomu, že miesto bolo opravené aj dnes.
Podľa jej názoru mali niektoré bubny prevýšenie až 15-20 cm, boli veľmi veľké. Veľkosť týchto bubnov
dokazuje aj to, že v zime mala problém s odhŕňaním snehu. Chôdzu po tomto chodníku nepodcenila,
dávala si pozor. K pádu došlo preto, že keď stúpila na hrboľ, stratila rovnováhu. Nemala obuté opätkové

topánky, mala vychádzkovú obuv - mokasíny. Čo sa týka premlčania uviedla, že návrh vo veci samej
podala dňa 28.4.2008. Podľa odporcu mal byť nárok premlčaný do 19.10.2010, avšak dovtedy bolo len
jedno pojednávanie, až na pojednávaní dňa 20.6.2011 bolo rozhodnuté o ustanovení súdneho znalca
MUDr.M.Dotrištvrterokaodúrazu,akopodávalanávrh,určitenemohlodôjsťkustáleniujejzdravotného
stavu. O tom, že jej zdravotný stav sa už nebude lepšiť, sa dozvedela až potom, čo B.. M. vydal znalecký
posudok a vzápätí na to podala návrh na zmenu petitu. Dňa 26.4.2012 súd pripustil zmenu návrhu.

Dôkazom toho, že jej zdravotný stav sa nezlepšil bola skutočnosť, že sa musela vzdať korepetícií. Podľa
navrhovateľky bol jej zdravotný stav ustálený až po 2-3 rokoch od úrazu. Od roku 2007 až do vyšetrenia,
znalcom neabsolvovala žiadne vyšetrenia. Po ukončení práceneschopnosti rehabilitovala, bolo to počas
leta, asi v mesiacoch jún, júl, august. Od septembra 2007 znovu nastúpila do práce, avšak už nemohla
korepetovať.

K znaleckému posudku znalca MUDr. A. M., PhD. č. 104/2014 zo dňa 16.12.2014 ohľadom dátumu
ustálenia jej zdravotného stavu uviedla, že subjektívne bolesti má od úrazu trvale, nielen pri výkone
bežných prác, ale i v rôznych situáciách, najmä pri prevádzaní svojej profesie - hre na klavíri, pri
vystupovaní a nastupovaní do motorových vozidiel, vlaku, pri zmene počasia, pri ľahu na ľavej strane

počas spánku. Zároveň má postupnú stratu sily v ruke, intenzity úchopu. Mnohé najjednoduchšie úkony
musí vykonávať prerušovane, tieto časové intervaly sa stále zväčšujú. Preto cíti, že jej zdravotný stav
nie je ustálený, naopak progreguje. Znalec konštatoval, že sa nedokáže presne vyjadriť, k akému
presnému dátumu došlo k ustáleniu zdravotného stavu a že jeho ustálenie do 1 roka od úrazu je len
možné predpokladať. Aj v oblasti bolestivosti má navrhovateľka trvalé následky, nakoľko sú obdobia,

kedy cíti zhoršenie stavu oproti minulosti vo zvýšenej miere. Vývoj svojho poúrazového stavu nemohla
predpokladať ako ani prieťahy zo strany mesta a súdu. Podľa navrhovateľky výsledky znaleckých
posudkov dokazujú len to, že v období medzi rokmi 2011 - 2014 nenastali zmeny rozsahu pohyblivosti
ľavého ramena a teda neprišlo k zmene bodového ohodnotenia sťaženého uplatnenia. Podľa nej sú
pojmy ustálenie rozsahu pohyblivosti a ustálenie zdravotného stavu významovo nezhodné. Otázka

ustálenia jej zdravotného stavu sa podľa nej merať nedá a je teda objektívne nezodpovedateľná.

Odporca v konaní uviedol, že navrhovateľka si u neho uplatnila náhradu škody, pričom u odporcu
je zriadená škodová komisia, ktorá zasadá raz za tri mesiace. Na škodové udalosti má uzavreté
mesto poistnú zmluvu s poisťovňou Kooperativa a.s. a tieto poistné udalosti vybavuje prostredníctvom

prostredníka Respect Slovakia. Odporca má pre takéto poistné prípady uzavretú poistnú zmluvu, o
tejto škodovej udalosti rozhodla poisťovňa zamietavým stanoviskom, ktorého sa pridržiava aj odporca.
Má za to, že pri zvýšenej opatrnosti k tejto škodovej udalosti nemuselo dôjsť, nakoľko nešlo o takú
závadu schodnosti chodníka, ktorá závada pri zvýšenej opatrnosti chodca nemohla byť obídená. Návrh
navrhovateľky žiadal zamietnuť. Mesto problém riešilo, do jedného mesiaca boli bubny odstránené.

Pokiaľ ide o podstatu problému, či vypukliny sú závady v zjazdnosti, mesto aj poisťovňa dospeli k záveru,
že za predmetný úraz nenesie mesto zodpovednosť, pretože k nemu došlo o 11.00 hod. doobeda,
čiže bola tam dostatočná viditeľnosť a vypukliny neboli závadou v zjazdnosti. K znaleckému posudku
Ing. B. O. č. 25/2010 vypracovanému v konaní odporca uviedol, že znalec potvrdil skutočnosť, že pri
stavepovrchuchodníkasavzniknutejujmemohlopredísťzvýšenouopatrnosťou,ktorábynavrhovateľke

umožnila bezpečnú chôdzu, čiže nešlo o závadu v schodnosti chodníka. Úlohou znalca nebolo skúmať
parametre rovnosti a priečneho sklonu, preto jeho vyjadrenie v tomto smere odporca považuje za
irelevantné. Odporca preto zastáva názor, že za škodu vzniknutú navrhovateľke nezodpovedá, nešlo o
závadu v schodnosti chodníka, pri stave povrchu chodníka sa vzniknutej ujme mohlo predísť zvýšenou
opatrnosťou, ktorá by navrhovateľke umožnila bezpečnú chôdzu. K znaleckému posudku znalca MUDr.

A. M., PhD., z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia č. 44/2011 zo dňa 16.8.2011 o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľky odporca uviedol, že z predchádzajúceho
znaleckého posudku Ing. O. vyplynulo, že uvedená závada umožňovala pohyb chodcov pri zachovanízvýšenej opatrnosti a keďže odporca za škodu vzniknutú navrhovateľke nezodpovedá, stanovenie
bodového ohodnotenia úrazu považuje odporca za irelevantné.
Na odstránenie vád návrhu navrhovateľkou podaním zo dňa 18.8.2014 odporca uviedol, že to, že

navrhovateľka v tomto podaní správne označila odporcu, je len odstránením vád návrhu. Vzhľadom na
právny názor odvolacieho súdu však ďalej na svojom tvrdení o pasívnej legitimácii netrvá. Navrhovateľka
v tomto podaní nenavrhla, nešpecifikovala presnú sumu, na ktorú by sa sťaženie spoločenského
uplatnenia malo súdom zvýšiť. Poukazoval na ustanovenie § 9a ods. 3 z. č. 135/1961 Zb. a § 12 ods. 5
vyhláškyč.35/1984Zb.adôvodil,žezávadamivschodnostichodníkov,miestnychkomunikáciíurčených

výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území
sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri
zvýšenej opatrnosti chodcov. Znalec Y.. B. O., potvrdil, že pri stave povrchu chodníka sa vzniknutej
ujme mohlo predísť zvýšenou opatrnosťou, ktorá by navrhovateľke umožnila bezpečnú chôdzu, čiže
nešlo o závadu v schodnosti chodníka. Závada umožňovala pohyb chodcov pri zachovaní zvýšenej
opatrnosti, pretože bola za denného svetla viditeľná. Odporca preto zastával záver, že Mesto Trnava za

škodu vzniknutú navrhovateľke nezodpovedá. Znalec B.. M. stanovil bodové ohodnotenie úrazu, ktoré
však vzhľadom na predchádzajúci posudok odporca považuje za irelevantné. Navrhovateľka uplatnila
návrhom doručeným súdu dňa 28.4.2008 stratu na zárobku vo výške 19.216 Sk, t. j. 637,85 eura,
bolestné predbežne 18.000 Sk, t. j. 597,49 eura a zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky
50-násobne v konkrétnosti ako vyčísli lekár. Podľa § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 o náhrade za bolesť

a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%,
teda nie 50-násobne, ako si uplatňuje navrhovateľka. Následne až 18.10.2011 si navrhovateľka uplatnila
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku MUDr. M.. Odporca
mal za to, že došlo k premlčaniu nároku navrhovateľky na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia

podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka už totiž v čase podania návrhu na súd t.
j. 28.4.2008 mala ustálený zdravotný stav a mohla vedieť, že jej vznikli trvalé následky a kto za škodu
údajne zodpovedá. Až uznesením súdu z 13.1.2012 súd pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovateľka
sa domáhala bolestného 1.743,61 eura, sťaženia spoločenského uplatnenia 3.113,59 eura a ušlej
mzdy 637,85 eura. Navrhovateľka si až podaním zo dňa 18.10.2011 po prvýkrát uplatnila nárok na

sťaženie spoločenského uplatnenia, preto je jej nárok v časti pripustenej zmeny petitu premlčaný.
Premlčacia doba plynula od 29.4.2008 do 29.4.2010. Odporca ďalej uviedol, že považuje za nebezpečný
precedens, ak by bolo rozhodnuté v prospech navrhovateľky, a teda každá terénna nerovnosť na
chodníku, by v prípade úrazu bola považovaná za zodpovednosť mesta. Došlo k premlčaniu nároku
navrhovateľky na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia od 28.04.2008 do 18.10.2011 z dôvodu

uplynutia premlčacej lehoty, pretože navrhovateľka si v návrhu uplatnila 50 -násobné zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia.
Z znaleckému posudku znalca MUDr. A. M., PhD. č. 104/2014 zo dňa 16.12.2014 ohľadom dátumu
ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky, odporca uviedol, že zotrváva na závere, že mesto za
škodu vzniknutú navrhovateľke nezodpovedá. Navrhovateľka uplatnila návrhom doručeným súdu dňa

28.4.2008 stratu na zárobku vo výške 19.216 Sk, t. j. 637,85 eura, bolestné predbežne 18.000 Sk, t. j.
597,49 eura a zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky 50-násobne v konkrétnosti ako vyčísli
lekár. Následne až 18.10.2011 si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa znaleckého posudku MUDr. M.. Došlo teda k premlčaniu nároku navrhovateľky na
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka

totiž podľa znaleckého posudku t. j. 3.5.2008 mala ustálený zdravotný stav a mohla vedieť, že jej
vznikli trvalé následky a kto za škodu údajne zodpovedá. Až uznesením súdu z 13.1.2012 súd pripustil
zmenu návrhu tak, že navrhovateľka sa domáhala bolestného 1.743,61 eura, sťaženia spoločenského
uplatnenia 3.113,59 eura a ušlej mzdy 637,85 eura. Uvedené uznesenie súdu bolo vydané na základe
podania zo dňa 18.10.2011 a až týmto podaním si navrhovateľka po prvýkrát uplatnila nárok na sťaženie

spoločenského uplatnenia, preto je jej nárok v časti pripustenej zmeny petitu premlčaný. Premlčacia
doba v tomto prípade plynula od 3.5.2008 do 3.5.2010.
Vedľajší účastník na strane odporcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. uviedol, že sa stotožňuje so
závermi znalca v znaleckom posudku, najmä s konštatovaním, že poškodenie chodníka nebolo
náhlouzáležitosťou,alezáležitosťoutrvalou,hocizadokumentovanázávadanezodpovedáštandardným

parametrom chodníkov, umožňovala pohyb chodcov pri zachovaní zvýšenej opatrnosti, pretože bola
za denného svetla viditeľná. Poukazoval na znenie ustanovenia § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984
Zb. Z vyjadrenia znalca Ing. Součeka jednoznačne vyplýva, že sa nejednalo o závadu, ktorá by
ani pri zvýšenej opatrnosti neumožňovala bezpečnú chôdzu. Vedľajší účastník preto navrhoval návrhnavrhovateľky zamietnuť. K znaleckému posudku znalca MUDr. A. M., M.., č. 44/2011 zo dňa 16.8.2011
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vedľajší účastník uviedol, že k nemu nemá žiadne
pripomienky. Znalec Y.. O. sa vyjadril, že chodník bol schodný a pri dodržaní náležitej opatrnosti

k úrazu nemuselo dôjsť, nakoľko nezrovnalosti boli viditeľné a navrhovateľka mohla predvídať tieto
okolnosti. Poukazoval na to, že navrhovateľka si pôvodne uplatnila iba stratu na zárobku a bolestné,
preto majú za to, že došlo k premlčaniu jej nároku na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia
v dvojročnej premlčacej lehote. Rovnako aj bolestné nad rámec 18.000,-Sk, t. j.597,49 eura považujú
za premlčaný nárok. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy za máj a jún 2007, navrhovateľka bola

v pracovnom pomere, mala poberať nemocenské a rozdiel jej mal vykryť úrazový príplatok. Súd by
mal posudzovať aj spoluzavinenie navrhovateľky s ohľadom na prevenčnú povinnosť v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka. Na podanie navrhovateľky zo dňa 18.8.2014, ktorým odstránila vady
svojho návrhu vedľajší účastník uviedol, že znalec Ing. O. uviedol, že uvedená závada umožňovala
pohyb chodcom pri zachovaní zvýšenej opatrnosti, pretože bola za denného svetla viditeľná, čo
evidentne vyplýva z priloženej fotodokumentácie. Odporca preto za škodu vzniknutú navrhovateľke

nezodpovedá. Zároveň vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania k prípadnému uplatneniu
sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok navrhovateľky, ktorým si uplatňuje zvýšenie odškodnenia
pre pretrvávajúce následky 50 násobne, teda pravdepodobne mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., považuje za nárok na ktorý
navrhovateľka nemá nárok, nakoľko nie je uznaná invalidnou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu č. k. 4Cdo/46/2006, podľa ktorého zvýšenie náhrady nad stanovený limit je prípustné iba v
prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené
či celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či
iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Navrhovateľka nepreukázala mimoriadnu úroveň svojich
športových,čikultúrnychaktivít,keďto,žeučilahrunaklavír,niejedôvodomprepriznaniemimoriadneho

sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko navrhovateľka je už v dôchodkovom veku a výučba na
škole predstavovala privyrobenie. Navrhovateľka je sebestačná, schopná samoobslužných činností,
vykonávať osobnú hygienu, či obliecť sa, vykonávať domáce práce. Nepreukázala dôvody hodné
osobitného zreteľa, preukazujúce opodstatnenosť jej nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Žiadal preto návrh navrhovateľky zamietnuť a uplatnil si náhradu

trov konania. Uplatnené sťaženie spoločenského uplatnenia je premlčané, pretože uplynula dvojročná
subjektívna premlčacia lehota, nakoľko úraz sa stal v r. 2007, návrh podala navrhovateľka 28.04.2008,
pričom v návrhu požadovala len zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré kvantifikovala len
na 50- násobok, pričom náhradu základného sťaženia spoločenského uplatnenia, si týmto návrhom
neuplatnila. K uplatneniu došlo až počas prebiehajúceho súdneho konania dňa 18.10.2011. V tomto

čase už bol jej nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia premlčaný, nakoľko k ustáleniu zdravotného
stavu muselo dôjsť už v r. 2008. K znaleckému posudku znalca MUDr. A. M., PhD. č. 104/2014 zo dňa
16.12.2014 ohľadom ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky vedľajší účastník uviedol, že vzhľadom
na to, že znalec konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo do 1 roka od
úrazu, t. j. do 3.5.2008, je nárok navrhovateľky na sťaženie spoločenského uplatnenia premlčaný, keď

v návrhu si uplatnila zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky 50-násobne a až podaním zo
dňa 18.10.2011, ktorým navrhla zmenu petitu, si uplatnila základnú náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, preto je jej nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia premlčaný v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe. Nárok navrhovateľky je tiež premlčaný aj v časti bolestného, ktoré bolo
podaním zo dňa 18.10.2011 uplatnené nad rámec sumy 18.000 Sk, t. j. nad 597,49 eura, uvedenej v

návrhu na začatie konania.
Svedkyňa Mgr. B. S., dcéra navrhovateľky uviedla, že s matkou išli dopoludnia na cintorín. Za rohom
matkinho domu boli na chodníku veľké bubny. Rozprávali sa, išli pomaly a v priebehu rozhovoru uvidela
matku ako padá k zemi. Nestihla ju zachytiť, matka sa nestihla zachytiť plotu. Na chodníku bol výsyp
bubnov, nebol tam jeden, ale bolo ich tam veľa, boli roztiahnuté po celom chodníku. Ležiacu matku

posadila, oprela o susedov plot a išla zobrať auto odparkované pred matkiným domom. Keď sa vrátila
po matku s autom, bola pri nej suseda. Pomohla jej ju naložiť do auta a išli na pohotovosť. Svedkyňa
mala obuté tenisky, priebežne si pozerala pod nohy.

Svedkyňa V. S. uviedla, že jej suseda pred niekoľkými rokmi pred jej domom spadla a zlomila si ruku.

Presne si nepamätá, či to bolo v máji alebo apríli, svedkyňa upravovala na okne muškáty, suseda išla
s dcérou okolo, ale naraz zmizla. Kým svedkyňa prešla cez dvor na ulicu, tak suseda sedela pri múre
a jej dcéra utekala pre auto, svedkyňa pomáhala navrhovateľku nakladať do auta. Chodník na ktorom
došlo k pádu bol pred svedkyniným domom, stav na tomto chodníku bol strašný, aj na celej ulici, boli tamveľké bubny. Manžel svedkyne pravidelne robieval to, že keď bolo horko, tieto bubny so šrobovákom
prepichol a ono to spľaslo. Teraz je to tam opäť. Bubny mali rôznu veľkosť, jeden bol menší, druhý väčší,
boli dosť husto vedľa seba. Aj ona tam padla. Na tomto chodníku sa ani v zime nedal riadne odmetať

sneh kvôli týmto bubnom.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický
stav komunikácií a dopravné zabezpečenia, Ing. B. O., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 25/2010
zo dňa 3.10.2010. Úlohou znalca bolo posúdiť poškodenia chodníka na miestnej komunikácii ul. A.

Hlinku v Trnave a či toto poškodenie umožňovalo bezpečné užívanie chodníka. Znalec na základe
miestnej ohliadky zistil, že nie je možné presne zistiť na ktorom hrbole sa predmetný úraz stal,
preto vychádzal z rozmerovo podobného hrboľa - asfaltovej bubliny a všeobecného rozboru stavu
chodníka. Znalec zistil, že na predmetnom chodníku sa nachádzali bubliny - pľuzgiere, ktoré v čase
ohliadky boli čiastočne odstránené. Nejednalo sa o prekážku náhlu, resp. o skryté poškodenie chodníka,
pretože takéto poškodenie vzniká z dôvodu chýbajúcej medzivrstvy odvádzajúcej vodné pary. Miestne

nahromadenie vodných pár pod vrstvou z liateho asfaltu, pri vyšších letných teplotách spôsobí miestny
zdvih obrusnej vrstvy v tvare pľuzgiera. Takéto poškodenie ale nevznikne náhle a trvá dlhšie kým
dôjde k takémuto zdvihnutiu asfaltu. Z celkového vzhľadu chodníka a jeho poškodenia sa dá usúdiť,
že takéto poškodenie trvalo dlhšiu dobu. Na základe platných technických noriem znalec uviedol, že
chodník nespĺňal parametre jednotného priečneho sklonu v rovnakom smere a hodnote a takisto nebola

splnená požiadavka rovnosti povrchu. Pozemnou komunikáciu v zmysle z. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách je aj chodník t. j. mali by byť na ňom vykonané také stavebné úpravy, aby zodpovedali
platným parametrom v danom prípade najviac rovnosti. Uviedol, že v danom prípade sa na chodníku
nachádzala trvalá prekážka, a teda možno ju považovať za prekážku v cestnej premávke, ktorá mala byť
označená, a to správcom, avšak napriek tomu, že nebola označená, bola viditeľná tak, aby mohla byť

včas spozorovaná. Účastník cestnej premávky, t. j. aj chodec (p. I.), je povinný prispôsobiť svoje
správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim
schopnostiam. Podľa znalca je nesporné, že na uvedenom chodníku nebola vykonávaná preventívna
údržba, pretože k zdvihnutiu chodníka v dôsledku pľuzgierov - bublín nedošlo v krátkodobom období ale
v období viac ako jedného roku. Obdobné poškodenie chodníkov je v podmienkach našich miest a obcí

bežné a ako také je aj miestne trpené, pričom vplyv na odstránenie takejto bodovej závady má najmä
nedostatok finančných prostriedkov v mestách a obciach. V danom prípade sa jednalo o výraznú terénnu
nerovnosť, ktorá bola viditeľná a vznikla nekvalitným vykonaním stavebných prác v minulosti. Je otázka,
či mala byť takáto nerovnosť - hrboľ označená, pretože podľa výpovede boli uvedené hrbole zjavne
viditeľné. Znalec teda dospel k záveru, že predmetné vypukliny neboli prekážkou v schodnosti chodníka

pri dodržaní opatrnosti chodca, avšak parametre chodníka v danom mieste nezodpovedali parametrom,
ktoré sú kladené na chodníky, a to najmä čo sa týka rovnosti a priečneho sklonu. Uvedené miesto mohla
chodkyňa prekonať prispôsobením svojho správania stavebnému a dopravno - technickému stavu cesty
- chodníka a svojim schopnostiam. Poškodenie chodníka nebolo náhlou záležitosťou a bolo záležitosťou
trvalou. Uvedená zadokumentovaná závada určite nezodpovedá štandardným parametrom chodníkov,

avšak vzhľadom na jej trvalý charakter umožňovala pohyb chodcov pri zachovaní zvýšenej opatrnosti,
pretože bola za denného svetla viditeľná.
Zo správy pre ošetrujúceho lekára zo dňa 5.5.2007 vyplýva, že dňa 3.5.2007 bola navrhovateľka
hospitalizovaná so zlomeninou diafýzy ramennej kosti, hospitalizácia bola ukončená dňa 5.5.2007 a
pacientka bola prepustená do ambulantnej starostlivosti.

Z lekárskeho nálezu chirurgickej ambulancie MUDr. A. o priebehu liečby navrhovateľky vyplýva, že dňa
19.6.2007 bola zaradená na rehabilitáciu, dňa 28.6.2007 bolo zistené zlepšenie pohyblivosti aj svalovej
sily.
Z potvrdenia rehabilitačnej ambulancie MUDr. N. zo dňa 23.7.2007 vyplýva, že rehabilitácia
navrhovateľky bola uvedeného dňa ukončená.

Zo žiadosti o náhradu škody zo dňa 25.7.2007 vyplýva, že navrhovateľka sa obrátila na Mestský úrad
Trnavazdôvodu,žedňa3.5.2007spadlanaHlinkovejulicivTrnavenapoškodenomchodníkusvydutým
asfaltovým povrchom, pričom utrpela dvojitú zlomeninu ruky, ramennej kosti a ramena, následkom čoho
bola 3 dni hospitalizovaná a do 30.6.2007, resp. 23.7.2007 práceneschopná. Pretože je pracujúca
dôchodkyňa, nemá nárok na nemocenské dávky, preto žiadala o náhradu ušlej mzdy v sume 19.216,-

Sk (t. j. 637,85 eura) a zároveň o odstránenie nebezpečných miest a opravu chodníka, nakoľko je veľmi
nebezpečné a pády a úrazy na ňom sú veľmi časté.Z odpovede Mesta Trnava, Mestského úradu v Trnave zo dňa 1.8.2007 vyplýva, že navrhovateľke bolo
oznámené,žejejžiadosťonáhraduškodybolaodstúpenáškodovejkomisiinaprerokovanieaposúdenie
oprávnenosti požiadavky.

Z listu navrhovateľky zo dňa 8.4.2008 vyplýva, že navrhovateľka sa obrátila na škodovú komisiu
Mestského úradu Trnava, že žiada o vyjadrenie k jej žiadosti o náhradu škody.
Z oznámenia zo zasadnutia škodovej komisie Mestského úradu v Trnave zo dňa 18.4.2008 vyplýva, že
jej prípad bol postúpený spoločnosti RESPECT SLOVAKIA s.r.o., ktorá pre mesto zabezpečuje likvidáciu
poistných udalostí, s tým, že uvedená spoločnosť ju bude kontaktovať.

Z oznámenia poisťovne KOOPERATIVA a. s. zo dňa 7.5.2008 vyplýva, že ukončili šetrenie danej
škodovej udalosti, pričom poukazujúc na ustanovenie § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb.
odporcovi oznámili, že podľa predloženej fotodokumentácie vypukliny na chodníku nepredstavujú
závady v schodnosti chodníkov, ktoré by ani pri zvýšenej opatrnosti neumožňovali bezpečnú chôdzu,
preto nie je daná zodpovednosť Mesta Trnava za vzniknutú škodu, preto nie je možné zo zmluvy č.
6530562964 poskytnúť náhradu za uplatňovanú škodu.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2006 vyplýva, že navrhovateľka bola dňom 4.9.2006 prijatá do
pracovného pomeru na Základnej umeleckej škole J. Fischera - Kvetoňa v Seredi, pracovný pomer bol
uzatvorený na dobu určitú do 30.6.2007, s dohodnutým druhom práce učiteľ hudobného odboru v hre
na klavír.
Podľa potvrdenia Základnej umeleckej školy J. Fischera - Kvetoňa v Seredi zo dňa 25.4.2008,

navrhovateľka bola ich zamestnancom od 4.9.2006 do 30.6.2007 ako učiteľka klavírnej hry. Od 3.5.2007
do 14.5.2007 bola práceneschopná a od 14.5.2007 do 30.6.2007 čerpala dovolenku kvôli zlomenine
ruky, nakoľko nemohla vykonávať svoju pracovnú činnosť - vyučovanie hry na klavíri.
Podľa potvrdenia o príjme navrhovateľky, hrubý príjem navrhovateľky bol 13.697,- Sk, čistý mesačný
príjem bol 9.608 Sk, t. j. 318,93 eura, ušlá mzda za mesiace máj a jún spolu 19.216 Sk, t. j. 637,85 eura.

Zo správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 18.7.2011 vyplýva, že navrhovateľke neboli
z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej od 3.5.2007 do 13.5.2007 zo strany Sociálnej
poisťovne vyplácané nemocenské dávky.
Z oznámenia Základnej umeleckej školy J. Fischera - Kvetoňa v Seredi zo dňa 25.7.2011 vyplýva, že
za máj 2007 bola navrhovateľke vyplatená mzda 12.039 Sk (399,62 eura), z toho náhrada príjmu pri PN

za 3.5. - 12.5.2007 vo výške 2.508 Sk (83,25 eura), náhrada mzdy za čerpanie dovolenky v dňoch 14.
- 16.5., 21. - 30.5. (11 dní) vo výške 6.552 Sk (217,49 eura) a náhrada mzdy za platené voľno z dôvodu
ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení v dňoch 17. a 31.5. 2007 (2 dni) vo výške 1.191 Sk
(39,53 eura). Za jún 2007 jej bola vyplatená mzda 15.198 Sk (504,48 eura), z toho náhrada mzdy za
čerpanie dovolenky od 4. - 6.6, 11. - 13.6, 18.6., 20 - 21.6, 25.6, 28.6 (11 dní) vo výške 7.174 Sk (238,13

eura), náhrada mzdy za platené voľno z dôvodu ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení v
dňoch 19. a 27.6. vo výške 1.304 Sk (43,28 eura).
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. A. M., PhD., z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia,
traumatológia č. 44/2011 zo dňa 16.8.2011 vyplýva, že navrhovateľka utrpela pri úraze zranenie -
posunutá šikmá zatvorená zlomenina tela hornej tretiny ľavej ramennej kosti a zlomeninu krčka ľavej

ramennej kosti. Podľa z. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, znalec bolestné poškodenej obodoval 80 bodmi za zlomeninu tela ramennej kosti s posunom
úlomkov a 60 bodmi za zlomeninu krčka ramennej kosti nezaklínenej, spolu 140 bodov. Sťaženie
spoločenského uplatnenia navrhovateľky obodoval za obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu
ťažkého stupňa - do 90° vzpažením a predpažením ramena počtom bodov 250. Znalec uviedol, že podľa

§ 5 ods. 2 cit. zák., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na
náhradu podľa odseku 1 za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom
nahor. Z toho vyplýva, že finančná hodnota jedného bodu je pohyblivá a každý rok sa podľa uvedeného

zákona mení. Hodnota jedného bodu v čase úrazu bola 375,2 Sk. Pri odškodňovaní za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z násobku počtu vypočítaných bodov a násobku 2% z aktuálnej
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR daný Štatistickým úradom SR za príslušný
rok, v ktorom sa stal úraz.
Zo znaleckého posudku MUDr. A. M., PhD., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a

traumatológia č. 104/2014 zo dňa 16.12.2014 vyplýva, že vyšetrením navrhovateľky bolo zistené
obmedzenie pohyblivosti a rotácie pravého ramena v čase podania predchádzajúceho posudku
bolo takmer v rovnakom rozsahu ako v súčasnosti. Podľa znalca k ustáleniu zdravotného stavu
navrhovateľky došlo medzi poslednou rehabilitáciou 23.7.2007 a domácou rehabilitáciou. Pretože vlekárskej dokumentácii po dátume poslednej rehabilitácie nie sú uvedené ďalšie kontroly s meraním
rozsahu pohyblivosti ľavého ramena, znalec sa nedokázal presne vyjadriť, k akému presnému dátumu
došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky, avšak z klinických skúseností znalca a z priebehu

samotnej liečby navrhovateľky (nekomplikovaný priebeh hojenia a aj napriek neskorej diagnostike
zlomeniny hlavice ramennej kosti došlo k prehojeniu oboch zlomenín ľavej ramennej kosti v plnom
rozsahu v správnom postavení) možno predpokladať, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo do 1 roka
od úrazu - t. j. do 3.5.2008. Tento dátum ustálenia zdravotného stavu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v
priebehu oboch vyšetrení znalcom (od r. 2011 do r. 2014) nedošlo už k zmenám v pohyblivosti ľavého

ramena a teda ani k zmenám bodového ohodnotenia sťaženého uplatnenia.
Predmetom konania sú nároky navrhovateľky v súvislosti so škodou na zdraví ktorú utrpela pri
úraze dňa 3.5.2007, pádom na chodníku v správe odporcu. Navrhovateľka si uplatňovala nároky na
bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, mimoriadne zvýšenie základnej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a náhradu ušlej mzdy. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na náhradu ušlej
mzdy o tomto jej nároku bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom č. k. 17C/72/2008-173 zo dňa

26.4.2012, ktorým súd návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol, pričom proti tomuto výroku rozsudku
odvolanie podané nebolo, preto je rozhodnutie súdu o zamietnutí nároku navrhovateľky na náhradu ušlej
mzdy právoplatné. Ďalej bolo právoplatne rozhodnuté o nároku navrhovateľky na mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to uznesením súdu č. k. 17C/72/2008-233 zo dňa
19.9.2014, ktorým bolo konanie v tejto časti vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľkou

zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2014.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (1). Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (2).

Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2008, bolesť je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov (1). Sťaženie spoločenského uplatnenia
je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len "následok") (2).

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov (1). Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7
a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti (2).

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2008, náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti (1). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe

lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú
ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti (2).Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2008, pri určení výšky náhrady
za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov,
ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8) (1).

Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor (2).

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2008, o vydanie lekárskeho
posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2008, lekársky posudok sa vydáva,
len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Podľa § 3d ods. 3 a 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), v
znení účinnom do 30.6.2007, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí (3). Vlastníci a správcovia
pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na
ktorý sú určené (6).

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 veta prvá Cestného zákona, závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia (1). Závady v schodnosti priechodov
pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v
schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia

miestnych komunikácií (2).

Podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona, správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody,
ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a
prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov

a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa§12ods.2písm.a)vyhlášky35/1984Zb.,ktorousavykonávazákonopozemnýchkomunikáciách
(cestný zákon), závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti

týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde
prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a
nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a)
ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,

ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný
zákon), schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch
ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto

komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným
podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať.

Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný
zákon), závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov

a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné
závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti
chodcov.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľky

uplatnený v tomto konaní je čiastočne dôvodný. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala nárokov
v súvislosti so škodou na zdraví, ktorá jej bola spôsobená z dôvodu utrpenia úrazu dňa 3.5.2007
o 11.00 hod., na chodníku na ulici A. Hlinku v Trnave, kde bol vydutý asfaltový povrch - asfaltové
bubliny, keď navrhovateľka na tomto chodníku spadla a utrpela dvojitú zlomeninu ruky, ramennej kosti ahlavice ramena. V konaní medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na tomto chodníku v čase úrazu
navrhovateľky boli asfaltové výdute. Ďalej nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľka utrpela
úraz práve na tomto chodníku, ktorý je v správe Mesta Trnava. Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak

z výpovede navrhovateľky, z lekárskych správ potvrdzujúcich, že uvedeného dňa bola navrhovateľka
prijatá na traumatologicko - ortopedickú kliniku FN Trnava, ako aj z výpovedí svedkýň Mgr. B. S. a V.
S., ktoré potvrdili, že daného dňa sa stal navrhovateľke úraz na chodníku pre chodcov na ulici A. Hlinku
v Trnave. Túto skutočnosť odporca v konaní žiadnym spôsobom nespochybňoval, navyše na základe
podnetu navrhovateľky, dal po jej úraze úsek chodníka na ktorom došlo k úrazu opraviť.

Mesto Trnava je v zmysle § 3d Cestného zákona správcom miestnej komunikácie na ulici A. Hlinku v
Trnave, a preto je povinné udržiavať ju v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je táto komunikácia
určená, teda na bezpečný prechod chodcov po tejto komunikácii, je povinné odstraňovať závady v
zjazdnosti a schodnosti tejto miestnej komunikácie a podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona, zodpovedá
za škody, ktorých príčinou sú závady v schodnosti tohto chodníka, okrem prípadu, ak preukáže, že

nebolo v medziach jeho možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Navrhovateľka svoj nárok opierala o skutočnosť, že na chodníku na ulici A. Hlinku v Trnave bol v čase
jej úrazu vydutý asfaltový povrch s prevýšením asi 15-20 cm a napriek zvýšenej opatrnosti, pre veľké
množstvo týchto vydutín spadla na chodník a utrpela úraz, dvojitú zlomeninu ruky. Odporca sa v konaní

bránil tým, že podľa § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb., závadami v schodnosti chodníkov,
miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov sú závady obdobné závadám v zjazdnosti,
pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov, pričom podľa
fotodokumentácie vypukliny na chodníku nepredstavujú závady v schodnosti chodníko v, ktoré by ani
pri zvýšenej opatrnosti neumožňovali bezpečnú chôdzu, preto nie je daná zodpovednosť Mesta Trnava

za vzniknutú škodu. V danom prípade podľa odporcu nešlo o závadu v schodnosti chodníka, pretože pri
stave povrchu chodníka sa vzniknutej ujme dalo zabrániť zvýšenou opatrnosťou, ktorá by navrhovateľke
umožnila bezpečnú chôdzu. Navrhovateľka uvádzala, že začiatkom mája v r. 2007 išla z domu peši so
svojou dcérou, na Hlinkovej ulici pred susedným domom spadla, nakoľko ulica bola v strašne zlom
stave, boli tam asfaltové vydutiny, a to nie jedna, ale celé rodinky. Išla po strane plotov, kráčali kľudne,

bolo to medzi 10:00 a 11:00 hod. S dcérou mali namierené na cintorín, po ceste sa rozprávali. Jednou
nohou stúpila na vydutinu, stratila rovnováhu a v snahe vyrovnať rovnováhu s druhou nohou stúpila
na ďalšiu vydutinu. V tom momente natiahla ruku v snahe, že sa zachytí o plot, ale chýbalo jej pár
centimetrov, dopadla na zem a zlomila si ruku. Zacítila strašnú bolesť, ruka sa jej zlomila na dvoch
miestach. Navrhovateľka uvádzala, že od rohu Šoltésovej a Hlinkovej ulice boli tieto výdute po celej

dĺžke aj na druhej strane, pričom tento úsek nemohla obísť po ceste pretože je značne frekventovaná.
Výdute asfaltových bublín na chodníku, niektoré s prevýšením až cca 15-20 cm, boli tesne pri sebe
v dĺžke chodníka asi 50-60 metrov. Po tomto chodníku neutekala, snažila sa ísť opatrne, aj napriek
tejto opatrnosti došlo k úrazu, keď jednou nohou narazila na predmetný hrbol, stratila rovnováhu, aj keď
chcela druhou nohou vyrovnať túto nerovnováhu, zase narazila na ďalší hrbol, pričom múr bol ďaleko,

nemohla sa o neho zachytiť, preto padla a došlo k úrazu, takže ani pri zvýšenej opatrnosti nemohla
predísťtomutoúrazu. Chôdzupotomtochodníkunepodcenila,dávalasipozor,obutúmalavychádzkovú
obuv - mokasíny. Svedkyne B.. B. S. a V. S. potvrdili, že stav chodníka v mieste pádu navrhovateľky bol
zlý, boli tam veľké bubny, svedkyňa S. vyslovene uviedla, že na chodníku bol výsyp tých bubnov, nebol
tam jeden, ale bolo ich tam veľa, boli roztiahnuté po celom chodníku. Svedkyňa S. uviedla, že chodník

na ktorom došlo k pádu bol priamo pred jej domom, stav na tomto chodníku bol strašný, aj na celej ulici,
boli tam veľké bubny, bubny boli dosť husto vedľa seba a aj ona tam už padla. Dcéra navrhovateľky
uviedla, že s matkou išli na cintorín, rozprávali sa, išli pomaly a v priebehu rozhovoru svedkyňa matku
uvidela ako padá k zemi. Svedkyňa V. S. uviedla, že upravovala na okne muškáty, keď videla ísť okolo
susedu s dcérou, pričom suseda naraz zmizla, padla a utrpela úraz.

Na posúdenie technického stavu danej komunikácie bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie
znalcom Ing. B. O.. Tento v znaleckom posudku č. 25/2010 zo dňa 3.10.2010 uviedol, že stav
chodníka v čase ohliadky bol iný ako v čase úrazu navrhovateľky, pretože bubliny - pľuzgiere boli
v čase ohliadky čiastočne odstránené, preto vychádzal z rozmerovo podobného hrboľa - asfaltovej

bubliny a všeobecného rozboru stavu chodníka. Uviedol, že takéto poškodenie chodníka vzniká z
dôvodu chýbajúcej medzivrstvy odvádzajúcej vodné pary. Miestne nahromadenie vodných pár pod
vrstvou z liateho asfaltu pri vyšších letných teplotách spôsobí miestny zdvih obrusnej vrstvy v tvare
pľuzgiera. Takéto poškodenie ale nevznikne náhle a trvá dlhšie kým dôjde k takémuto zdvihnutiuasfaltu, nejde o prekážku náhlu, resp. o skryté poškodenie chodníka. Na základe platných technických
noriem znalec uviedol, že chodník nespĺňal parametre jednotného priečneho sklonu v rovnakom smere
a hodnote a takisto nebola splnená požiadavka rovnosti povrchu v zmysle z. č. 135/1961 Zb. o

pozemných komunikáciách. V danom prípade sa na chodníku nachádzala trvalá prekážka, a teda
možno ju považovať za prekážku v cestnej premávke, ktorá mala byť označená, a to správcom, avšak
napriek tomu, že nebola označená, bola viditeľná tak, aby mohla byť včas spozorovaná. Chodkyňa
bola povinná prispôsobiť svoje správanie stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v
cestnej premávke a svojim schopnostiam. Podľa znalca je nesporné, že na uvedenom chodníku nebola

vykonávaná preventívna údržba, pretože k zdvihnutiu chodníka v dôsledku pľuzgierov - bublín nedošlo
v krátkodobom období, ale v období viac ako jedného roku. V danom prípade sa jednalo o výraznú
terénnu nerovnosť, ktorá bola viditeľná. Predmetné vypukliny neboli prekážkou v schodnosti chodníka
pri dodržaní opatrnosti chodca, avšak parametre chodníka v danom mieste nezodpovedali parametrom,
ktoré sú kladené na chodníky, a to najmä čo sa týka rovnosti a priečneho sklonu, avšak vzhľadom na ich
trvalý charakter, umožňovali pohyb chodcov pri zachovaní zvýšenej opatrnosti, pretože boli za denného

svetla viditeľné.

Na základe uvedeného znaleckého posudku odporca ako aj vedľajší účastník argumentovali tým, že
nie je daná zodpovednosť mesta za škodu, ktorá vznikla odporkyni, pretože pri stave povrchu chodníka
sa vzniknutej ujme mohlo predísť zvýšenou opatrnosťou, ktorá by navrhovateľke umožnila bezpečnú

chôdzu, čiže nešlo o závadu v schodnosti chodníka, závada umožňovala pohyb chodcov pri zachovaní
zvýšenej opatrnosti, pretože bola za denného svetla viditeľná, čo vyplýva z fotodokumentácie.

Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciou stavu chodníka v čase pádu navrhovateľky, ktorá bola
prílohou návrhu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu

za škodu spôsobenú navrhovateľke jej úrazom na chodníku na ul. A. Hlinku dňa 3.5.2007
je daná. Z predloženej fotodokumentácie, výpovede navrhovateľky ako aj svedkýň a znaleckého
posudku Ing. Součeka je nepochybné, že na chodníku boli asfaltové výdute, a to v celej šírke tohto
chodníka. Tieto predstavovali výraznú terénnu nerovnosť, teda prekážku v cestnej premávke, ktorá
hoci nebola náhla a bola viditeľná, spôsobovala, že chodník na danom mieste nespĺňal požiadavky

zákonač.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách,anipríslušnétechnickénormy,nespĺňalparametre
jednotného priečneho sklonu v rovnakom smere a hodnote a požiadavku rovnosti povrchu. Hoci
znalec konštatoval, že predmetné vypukliny neboli prekážkou v schodnosti chodníka a pri
dodržaní opatrnosti chodca umožňovali pohyb chodcov pri zachovaní zvýšenej opatrnosti, pretože
boli za denného svetla viditeľné, súd dospel k záveru, že stav daného chodníka nezodpovedal

požiadavkám ustanovenia § 9a ods. 3 Cestného zákona a § 12 ods. 4 vyhlášky 35/1984 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, pretože v zmysle týchto ustanovení sa schodnosťou
miestnej komunikácie určenej pre chodcov rozumie taký stav komunikácie, ktorý umožňuje bezpečnú
chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré
môže chodec predvídať. Podľa tohto ustanovenia nestačí iba, aby chodník bol schodný pri dodržaní

opatrnosti chodca, ale toto ustanovenie vyžaduje, aby stav chodníka bol taký, aby umožňoval bezpečnú
chôdzu. Znalec konštatoval, že zistené poškodenie chodníka umožňovalo pohyb chodcov pri zachovaní
zvýšenej opatrnosti, neuviedol, že stav tejto komunikácie umožňoval bezpečnú chôdzu chodcov. Podľa
fotodokumentácie z miesta úrazu, vzhľadom na početnosť výdutín, ich výšku a rozmiestnenie po celej
šírke chodníka je zrejmé, že stav uvedenej komunikácie bezpečnú chôdzu chodcov neumožňoval

a obrana odporcu odvolávajúca sa na povinnosť chodcov dodržiavať zvýšenú opatrnosť neobstojí.
Odporca bol správcom danej komunikácie, ktorej poškodenie nevzniklo náhle, ale bolo tam dlhší čas,
v prípade, že odporca chodník riadne udržiaval, ktorá povinnosť mu vyplýva zo zákona, o závade na
chodníku mal vedieť a nemal sa spoliehať na dodržiavanie zvýšenej opatrnosti zo strany chodcov, ale
chodník opraviť. Odporca tak podľa všetkého vedel, že na danej komunikácii môže dôjsť k úrazu, pričom

nezabránil tomu, aby sa tak nestalo. Zodpovednosť odporcu podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona je
pritomformulovanáakoobjektívnazodpovednosťsmožnosťouliberácie.Znalecsíceuviedol,žechodník
umožňoval chôdzu pri zvýšenej opatrnosti, avšak vyhláška vyžaduje stav komunikácie umožňujúci
bezpečnú chôdzu. Pritom ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky 35/1984 Zb., za závadu v zjazdnosti
miestnych komunikácií vyslovene uvádza hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky,

ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Odporca tak podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona
zodpovedá za závadu v schodnosti tohto chodníka, keďže nepreukázal, že nebolo v medziach jeho
možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Znalec Ing. B. O. pritom
konštatoval, že je nesporné, že na uvedenom chodníku nebola vykonávaná preventívna údržba, pretožek zdvihnutiu chodníka v dôsledku pľuzgierov - bublín nedošlo v krátkodobom období, ale v období viac
ako jedného roku, pričom obdobné poškodenie chodníkov je v podmienkach našich miest a obcí bežné
a ako také je aj miestne trpené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. To však odporcu žiadnym

spôsobom neospravedlňuje. Súd pritom nezistil, že by navrhovateľka zvýšenú opatrnosť pri prechádzaní
týmto chodníkom nedodržala. Uviedla, že stav chodníka poznala, prechádzala ním často, chôdzu po
tomto chodníku nepodcenila, išla opatrne, dávala si pozor, obutú mala vychádzkovú obuv, napriek tomu
keď stúpila na jeden z hrbolov stratila rovnováhu, ktorú sa snažila vyrovnať, avšak stúpila na druhý hrbol
a spadla. Dcéra navrhovateľky uviedla, že s matkou išli pomaly, rozprávali sa, keď v tom jej matka padla.

Súd má za to, že navrhovateľka dodržala potrebnú mieru opatrnosti, avšak stalo sa, že stúpila na hrbol
nachádzajúci sa na chodníku, stratila rovnováhu, padla a zranila sa.
Cestný zákon upravujúci v citovanom ustanovení § 9a ods. 3 zodpovednosť správcu komunikácie
za škodu je pritom vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom.
Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona
je závada v schodnosti miestnej komunikácie určenej pre chodcov ako príčina vzniku škody. V danom

prípade bolo preukázané, že navrhovateľka na chodníku pre chodcov, ktorý vykazoval také závady v
schodnosti, ktoré neumožňovali bezpečnú chôdzu utrpela úraz, preto odporca zodpovedá za škodu,
ktorá jej týmto úrazom vznikla. Súd pritom nepovažoval za dôvodnú námietku vedľajšieho účastníka,
aby posudzoval aj spoluzavinenie navrhovateľky s ohľadom na prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka. Ako bolo vyššie uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľka chôdzu po

uvedenom chodníku nepodcenila, dodržala potrebnú mieru opatrnosti, nebolo preukázané žiadne jej
správanie, ktoré by preukazovalo opak, pričom zodpovednosť odporcu v zmysle ustanovenia § 9a ods.
3 Cestného zákona je objektívna, teda jediným jej predpokladom je existencia závady v schodnosti
miestnej komunikácie určenej pre chodcov, čo bolo v konaní preukázané, preto nie sú dané dôvody pre
aplikáciu ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka.

Ďalej bolo v konaní potrebné posúdiť nároky navrhovateľky, ktoré si v súvislosti s daným úrazom
uplatnila. V návrhu zo dňa 28.4.2008 navrhovateľka uviedla, že si uplatňuje stratu na zárobku 19.216
Sk, t. j. 637,85 eura, bolestné, ktoré mal vyčísliť znalec, orientačne 18.000,-Sk, t. j. 597,49 eura a
sťaženie spoločenského uplatnenia. Žiadala zvýšiť základnú sadzbu odškodnenia 50-násobne, k čomu
samalvyjadriťznalec.NazákladeznaleckéhoposudkuMUDr.M.,navrhovateľkasvojímpodanímzodňa

17.10.2011, doručeným súdu dňa 18.10.2011 žiadala priznať bolestné za 140 bodov x 375,20 Sk, čo je 1
743,61 eura, sťaženie spoločenského uplatnenia - 250 bodov x 375,20 k, čo je 3 113,59 eura a ušlú mzdu
za2mesiacemájajún2007-19216Sk,čoje637,85eura.Uviedla,ževcelomrozsahutrvánapodanom
návrhu. Na základe výzvy súdu na odstránenie vád návrhu v písomnom podaní zo dňa 18.8.2014
uviedla, že trvá na náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku a navrhla,

aby súd zvážil aj zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad rámec, ako bolo
uvedené znalcom, pretože jej stav sa zhoršil a je predpoklad jeho ďalšieho zhoršovania. Na pojednávaní
dňa 17.9.2014 uviedla, že v tomto konaní si od počiatku uplatňuje bolestné a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, a to jednak základnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
zmysle bodového ohodnotenia stanoveného znalcom v posudku, ako aj jeho mimoriadneho zvýšenia

50- násobne. Žiada priznať titulom bolestného sumu 1.743,61 eura v zmysle bodového ohodnotenia
znalcom, sumu 3.133,59 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Nakoniec na pojednávaní
dňa 17.9.2014 uviedla, že nežiada viac zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a na tomto návrhu
netrvá a v tejto časti vzala svoj návrh späť, preto súd uznesením č. k. 17C/72/2008-233 zo dňa 19.9.2014
konanie v časti o zvýšenie základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2014. V konaní bolo tiež právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu navrhovateľky na náhradu ušlej mzdy, a to rozsudkom č. k. 17C/72/2008-173 zo dňa 26.4.2012,
proti ktorému navrhovateľka odvolanie nepodala.

Predmetom konania tak zostal nárok navrhovateľky na zaplatenie bolestného v sume 1.743,61 eura a

náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 3.133,59 eura.

V zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, sa pri ujme na zdraví jednorazovo odškodňujú
bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú dve samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Bolesťou sa v zmysle

zákona č. 437/2004 z. z. rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb, alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Tieto nároky sú(s účinnosťou od 1.8.2004) upravené zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktorý ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Uvedené nároky sa priznávajú jednorazovo, na základe lekárskeho posudku (§ 7, § 8 zákona č. 437/204
Z. z.), a pri ich určení sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v lekárskom posudku ohodnotili (§5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). Výška týchto nárokov
sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky

zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na ich
náhradu, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. Posudzujúci
lekár hodnotí bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe zákona
č. 437/2004 Z. z. Lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať
za ustálený. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia je to spravidla až po uplynutí jedného roka
od poškodenia zdravia. Požiadať o vydanie lekárskeho posudku môže poškodený, alebo fyzická alebo

právnická osoba, ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady, avšak len ak im
dá poškodený súhlas.

Od okamihu ustálenia zdravotného stavu sa počíta dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa
ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je splnená druhá podmienka pre začiatok jej

plynutia, t. j. že poškodený v tom čase vie (pozná), kto je zodpovedným subjektom. Zákon č. 437/2004
Z. z. v § 5 ods. 5 zakotvuje moderačné právo súdu, avšak v obmedzenom rozsahu, keď súd môže
náhradu za bolesť alebo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %, ale iba
v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity.

Pretože navrhovateľka posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia nepredložila, bolo na
stanoveniebodovéhoohodnoteniabolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,ktorénavrhovateľa
utrpela pri páde na chodníku dňa 3.5.2007, vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia, pričom znalec MUDr. A. M., PhD., v predloženom
znaleckom posudku č. 44/2011 zo dňa 16.8.2011 uviedol, že navrhovateľka utrpela pri úraze

zranenie - posunutá šikmá zatvorená zlomenina tela hornej tretiny ľavej ramennej kosti a zlomeninu
krčka ľavej ramennej kosti. Podľa z. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, znalec bolestné poškodenej obodoval 80 bodmi za zlomeninu tela ramennej
kosti s posunom úlomkov a 60 bodmi za zlomeninu krčka ramennej kosti nezaklínenej, spolu teda 140
bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky obodoval za obmedzenie pohyblivosti ľavého

ramenného kĺbu ťažkého stupňa - do 90° vzpažením a predpažením ramena počtom bodov 250.
K tomuto znaleckému posudku účastníci konania pripomienky nemali, odporca ho považoval za
irelevantný, nakoľko odmietal svoju zodpovednosť za zranenie navrhovateľky.
Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci
roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1 za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli
na celé desiatky korún smerom nahor.
Z webovej stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky (http://archiv.statistics.sk/html/
showdoc.dodocid=8123.html ) vyplýva, že priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v

roku 2006 bola 18.761 Sk, t. j. 622,75 eura, z toho 2% predstavujú 375,22 Sk. Hodnota jedného bodu
v čase úrazu bola 375, 22 Sk, t. j. 12,46 eura.
Vzhľadom na uvedené, si navrhovateľka podaním zo dňa zo dňa 17.10.2011, oprávnene uplatnila
bolestné v sume 1 743,61 eura, ako 140 bodov x 375,20 Sk (správne si mohla uplatniť až 140 bodov x
12,46 = 1.744,40 eura) a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 3 113,59 eura, ako 250 bodov x

375,20 Sk (správne si mohla uplatniť až 250 bodov x 12,46 eura = 3.115 eura).
Odporca, ako aj vedľajší účastník na strane odporcu však vzniesli námietku premlčania. Odporca
poukazoval na to, že navrhovateľka si návrhom doručeným súdu dňa 28.4.2008 uplatnila stratu na
zárobku vo výške 19.216 Sk, t. j. 637,85 eura, bolestné predbežne 18.000 Sk, t. j. 597,49 eura
a zvýšenie odškodnenia pre pretrvávajúce následky 50-násobne v konkrétnosti ako vyčísli lekár.

Následne až 18.10.2011 si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa znaleckého posudku MUDr. M.. Došlo teda k premlčaniu nároku navrhovateľky na
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka
totiž podľa znaleckého posudku mala ustálený zdravotný stav dňa 3.5.2008 a mohla vedieť, žejej vznikli trvalé následky a kto za škodu údajne zodpovedá. Až uznesením súdu z 13.1.2012
súd pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovateľka sa domáhala bolestného 1.743,61 eura, sťaženia
spoločenského uplatnenia 3.113,59 eura a ušlej mzdy 637,85 eura. Až podaním zo dňa 18.10.2011

si navrhovateľka po prvýkrát uplatnila nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, preto je jej nárok
v časti pripustenej zmeny petitu premlčaný. Premlčacia doba v tomto prípade plynula od 3.5.2008 do
3.5.2010. Rovnako vedľajší účastník na strane odporcu namietal, že nárok navrhovateľky na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia je premlčaný, ako nárok v časti bolestného, ktoré bolo podaním
zo dňa 18.10.2011 uplatnené nad rámec sumy 18.000 Sk (597,49 eura) uvedenej v návrhu na začatie

konania. Podľa vedľajšieho účastníka totiž uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota, nakoľko
úraz sa stal v r. 2007, návrh podala navrhovateľka 28.04.2008, pričom v návrhu požadovala len
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré kvantifikovala len na 50- násobok, pričom náhradu
základného sťaženia spoločenského uplatnenia, si týmto návrhom neuplatnila. K uplatneniu došlo až
počas prebiehajúceho súdneho konania dňa 18.10.2011. Znalec konštatoval, že k ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľky došlo do 1 roka od úrazu, t. j. do 3.5.2008. Preto je jej nárok na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia, ako aj v časti bolestného, ktoré bolo podaním zo dňa 18.10.2011 uplatnené
nad rámec sumy 18.000 Sk (597,49 eura) uvedenej v návrhu na začatie konania, premlčaný v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe.
K námietke premlčania navrhovateľka uviedla, že v konaní si od počiatku uplatňuje bolestné a náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to jednak základnú náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia v zmysle bodového ohodnotenia stanoveného znalcom v posudku, ako aj jeho mimoriadne
zvýšenie 50- násobne. Neskôr svoj návrh časti zvýšenia základnej náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vzala späť.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z ustanovenia § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách
vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (§ 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a

zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na

súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať.

V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri premlčaní práva na náhradu škody na
zdraví je ustanovená subjektívna dvojročná premlčacia doba a na začatie jej plynutia treba rešpektovať

subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jednak jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom
úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu
škody aj uplatniť na súde, okamih vedomosti poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s
okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním; a jednak vedomosti poškodeného o tom, kto

za vzniknutú škodu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto
za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch,
nestačí len možnosť dozvedieť sa o nich a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia
doba. Touto osobou bude obvykle priamo škodca, ktorý ju spôsobil, v niektorých prípadoch to môže
byť iná osoba. Ak právo na náhradu škody na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne, ako v danom

prípade, jednak právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, súdna prax vychádza z názoru,
že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa posudzujú ako samostatné čiastočné nároky. Pri
práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví neplatí objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka.V danom prípade nebolo pochýb o tom, že navrhovateľka od počiatku vedela, že za závadný stav
chodníka, na ktorom sa jej stal úraz zodpovedá jeho správca, t. j. Mesto Trnava, na ktoré sa už pred

podaním návrhu vo veci na súd obrátila listom zo dňa 25.7.2007 so svojím nárokom na náhradu škody.
Bolo preto potrebné ustáliť okamih, kedy sa navrhovateľka dozvedela o spôsobenej škode.

Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto za ňu
zodpovedá, v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, je potrebné považovať deň ustálenia zdravotného

stavu poškodeného, kedy je už možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie, a to tak bolesti, ako i
sťaženia spoločenského uplatnenia. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil
pritom závisí od vyjadrenia lekára. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty poškodeného nie je
teda viazaný na okamih, kedy bola ukončená hospitalizácia, resp. rehabilitácia, či domáca liečba.

S uvedenými závermi korešponduje i konštantná súdna judikatúra. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku

sp. zn. MCdo 37/2000 pod R 68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho
považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom,
ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Najvyšší súd argumentoval tým, že len
čo je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť, týmto okamihom je teda bolesť
zistená bez ohľadu na to, kedy lekár vyhotoví posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

Posudok je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti preto
nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Za čas spôsobenia bolesti
treba teda považovať deň úrazu alebo iného poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih
ustálenia zdravotného stavu poškodeného.

Obdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo 1256/2006, kde uzavrel, že o škode
spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne
urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii
skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky kedy sa zdravotný
stav poškodeného ustálil závisí od vyjadrenia lekára. Na jednej strane síce nestačí sama možnosť

poškodeného dozvedieť sa o rozhodujúcich skutočnostiach, na druhej strane však začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku či
lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového ohodnotenia jeho ujmy.

Pretože otázka okamihu ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky, pre účely posúdenia bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia bola medzi účastníkmi konania sporná, nariadil súd o tejto
otázke znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku MUDr. A. M., PhD., znalca z odboru
zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia č. 104/2014 zo dňa 16.12.2014 vyplýva, že k ustáleniu
zdravotného stavu navrhovateľky došlo medzi poslednou rehabilitáciou dňa 23.7.2007 a domácou
rehabilitáciou. Znalec sa nedokázal vyjadriť, k akému presnému dátumu došlo k ustáleniu zdravotného

stavu navrhovateľky, avšak na základe svojich z klinických skúseností a z priebehu samotnej liečby
navrhovateľky (nekomplikovaný priebeh hojenia a aj napriek neskorej diagnostike zlomeniny hlavice
ramennej kosti došlo k prehojeniu oboch zlomenín ľavej ramennej kosti v plnom rozsahu v správnom
postavení) znalec konštatoval, že možno predpokladať, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo do 1
roka od úrazu - t. j. do 3.5.2008. Tento dátum ustálenia zdravotného stavu podľa znalca potvrdzuje aj

tá skutočnosť, že v priebehu oboch vyšetrení znalcom (od r. 2011 do r. 2014) nedošlo už k zmenám v
pohyblivosti ľavého ramena a teda ani k zmenám bodového ohodnotenia sťaženého uplatnenia.

Znaleckým posudkom č. 104/2014 zo dňa 16.12.2014 znalca B.. A. M., PhD., bolo preukázané, že
za deň ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky je potrebné považovať najneskôr deň 3.5.2008, t.

j. rok po úraze. S týmto dátumom sa možno stotožniť aj vzhľadom na priebeh liečby navrhovateľky,
dobu trvania jej práceneschopnosti a dátum ukončenia rehabilitácie dňa 23.7.2007, po ktorom dátume
už nenasledovali ďalšie lekárske nálezy. Pokiaľ navrhovateľka k záverom tohto posudku namietala,
že podľa nej k ustáleniu jej zdravotného stavu ešte nedošlo, pretože má od úrazu trvale subjektívne
bolesti, nielen pri výkone bežných prác, ale i v rôznych situáciách, najmä pri hre na klavíri, pri

vystupovaní a nastupovaní do motorových vozidiel, vlaku, pri zmene počasia, pri ľahu na ľavej strane
počas spánku, má postupnú stratu sily v ruke, intenzity úchopu a má obdobia, kedy cíti zhoršenie
stavu oproti minulosti, túto jej námietku zohľadniť nemožno, pretože pre obodovanie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia je rozhodujúce také ustálenie zdravotného stavu poškodeného,ktoré umožňuje lekárovi objektívne posúdiť ujmu spôsobenú vytrpenou bolesťou pri úraze a následnom
liečení ako aj ujmu spôsobenú sťažením spoločenského uplatnenia, a tým bol podľa záveru znalca
zdravotný stav navrhovateľky v čase rok po úraze, kedy už bolo možné predmetné obodovanie vykonať.

Jej subjektívne pocity nepohody by boli prípadne dôvodom, pre ďalšie dobodovanie bolestného, či
sťaženia spoločenského uplatnenia, ale ako znalec uviedol v znaleckom posudku, v priebehu oboch
vyšetrení znalcom (od r. 2011 do r. 2014) nedošlo už k zmenám v pohyblivosti ľavého ramena a teda
ani k zmenám bodového ohodnotenia sťaženého uplatnenia.

Súd tak vychádzal zo záveru, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo najneskôr dňom
3.5.2008 a s ohľadom na tento dátum posudzoval námietky premlčania vznesené odporcom a vedľajším
účastníkom na strane odporcu. Z ich vyjadrení vyplynulo, že považujú za premlčaný nárok navrhovateľky
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože podľa nich si navrhovateľka v samotnom
návrhu na začatie konania uplatnila iba zvýšenie základnej náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia súdom a to 50-násobne a tiež majú za premlčaný nárok navrhovateľky na bolestné nad sumu

18.000 Sk, t. j. nad sumu 597,49 eura, uplatnenú v návrhu.

V prejednávanej veci je súd toho názoru, že navrhovateľka si už v návrhu na začatie konania zo dňa
28.4.2008 uplatnila tak bolestné v sume 18.000 Sk, t. j. 597,49 eura, ako aj základnú náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu podaného návrhu, v ktorom

je vyslovene uvedené, že žiada sťaženie spoločenského uplatnenia, i keď v odôvodnení sa venovala
iba dôvodom pre jeho mimoriadne zvýšenie, vychádzajúc zrejme z toho, že základná náhrada sa určí v
zmysle znaleckého posudku. Skutočnosť, že navrhovateľka do samotného žalobného petitu nepreniesla
aj uplatnený nárok na základnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia jej však nemôže byť na
ujmu, pretože ako už bolo uvedené, z obsahu návrhu táto jej požiadavka nepochybne vyplýva.

Navrhovateľka však až podaním zo dňa 17.10.2011, doručeným súdu dňa 18.10.2011 na základe v
konaní vypracovaného znaleckého posudku MUDr. M. č. XX/XXXX uviedla, že konkrétne požaduje
bolestné v sume 1.743,61 eura a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.116,59
eura. Do tohto okamihu bol teda žalobný návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia neurčitý, pretože neobsahoval konkrétnu peňažnú čiastku, ktorej
sa navrhovateľka titulom sťaženia spoločenského uplatnenia domáha. Žalobný návrh pritom musí byť
jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len O.s.p.). Ak ide o peňažné plnenie uplatnené z dôvodu náhrady škody (§ 80 písm.
b) O.s.p.), musí byť jasne a presne uvedená peňažná čiastka, ktorú žalobca požaduje, ktorou je súd v

konaní a pri rozhodovaní viazaný, a od ktorej sa len výnimočne môže odchýliť v prípadoch uvedených v
ustanovení § 153 ods. 2 O.s.p. Žaloba na plnenie (§ 80 písm. b) O.s.p.) nie je presná a určitá, ak žalobca
urobí výšku plnenia závislú na „úvahe súdu.“ Žalobný petit žaloby na plnenie, teda aj žaloby na náhradu
škody, musí obsahovať jasný, určitý a zrozumiteľný petit, a to najmä pokiaľ ide o výšku uplatneného
nároku. Návrhom vo veci samej zo dňa 28.4.2008 sa navrhovateľka domáhala náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia bez uvedenia konkrétnej výšky požadovanej náhrady. Jej návrh tak bol až do
jeho doplnenia podaním zo dňa 17.10.2011 neurčitý a neúplný, preto až podaním zo dňa 17.10.2011,
v ktorom uviedla konkrétnu výšku požadovanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, si
navrhovateľka v konaní pred súdom riadne uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Urobila tak však až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť

dňa 3.5.2008 a márne uplynula dňa 3.5.2010 (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľka si
taksvojnároknanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniariadneuplatnilaažpodanímdoručeným
súdu dňa 18.10.2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty, teda oneskorene. Keďže odporca i vedľajší
účastník v priebehu konania vzniesli námietku premlčania tohto nároku, nebolo možné navrhovateľke
tento uplatnený nárok, s poukazom na § 106 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka priznať a súd

nárok navrhovateľky na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.113,59 eura
zamietol.

K rovnakému záveru dospel súd aj pokiaľ ide o uplatnenie náhrady bolestného nad sumu 18.000
Sk, t. j. 597,49 eura, ktoré si v podaní zo dňa 17.10.2011, doručenom súdu dňa 18.10.2011 na

základe znaleckého posudku uplatnila v sume 1.743,61 eura, vzhľadom na čo súd uznesením č. k.
17C/72/2008-164 zo dňa 13.1.2012 pripustil zmenu návrhu na začatie konania. V tomto prípade išlo o
rozšírenie návrhu na začatie konania. Avšak rovnako ako v prípade nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia, pretože k rozšíreniu návrhu v časti bolestného z pôvodnej sumy 597,49 eura na sumu1.743,61 eura navrhovateľka pristúpila až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá
rovnako ako v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia márne uplynula dňa 3.5.2010, urobila tak
oneskorene, po uplynutí premlčacej lehoty, a vzhľadom na námietky premlčania vznesené v tejto časti

odporcom a vedľajším účastníkom na strane odporcu, súd s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka navrhovateľke nemohol premlčané právo priznať, preto v časti o zaplatenie
bolestného v sume 1.146,12 eura (1.743,61 eura - 597,49 eura) návrh zamietol a navrhovateľke priznal
len včas uplatnenú a oprávnenú sumu bolestného vo výške 597,49 eura. Pretože si navrhovateľka úroky
z omeškania z uplatnených nárokov neuplatňovala, súd o nich nerozhodoval.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žaloba o náhradu škody musí v časti jednotlivých uplatnených
nárokov obsahovať konkrétnu žalobnú žiadosť. Určitosť petitu vyžaduje, aby sa uviedla osobitne výška
každej požadovanej náhrady. Súd nie je oprávnený ani povinný, aby žalobný petit podľa výsledku
konania sám doplňoval, alebo opravoval. Pokiaľ ide o určenie výšky náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ich výška sa stanovuje na základe lekárskeho posudku, ktorý spracováva

posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval posudok
v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Požiadať o vydanie lekárskeho posudku môže sám poškodený. Po ukončení rehabilitácie dňa 23.7.2007
navrhovateľka ďalšie lekárske zákroky, prípadne ošetrenia nepodstupovala. Podľa záverov znalca, bol
jej zdravotný stav ustálený najneskôr dňom 3.5.2008, to znamená, že bolo možné ohodnotiť bolesť, resp.

sťaženie jej spoločenského uplatnenia a navrhovateľke začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, kedy skutočne v konaní pred
súdom lekár vyhotovil posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Bolo predovšetkým
vecou navrhovateľky - poškodenej, aby zistila i za pomoci lekára, či znalca, kedy u nej nastal stav,
z ktorého možno usúdiť vznik konkrétnej ujmy na zdraví. Ak má poškodený ustálený zdravotný stav,

ktorý mu dovoľuje konkrétnym spôsobom dať ohodnotiť svoju ujmu spôsobenú bolesťou, či sťažením
spoločenského uplatnenia, je potrebné za moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu
považovať práve okamih, kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť.
Najneskôr od 3.5.2008 mala navrhovateľka všetky dostupné prostriedky na to, aby si dala vyhotoviť
listinný dôkaz o ohodnotení výšky jej ujmy na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, preto

práve tento dátum je momentom, kedy sa dozvedela o výške škody vzniknutej z týchto titulov.
Navrhovateľke nebránili žiadne objektívne prekážky, aby mohla uviesť konkrétnu výšku jednotlivých
uplatnených nárokov na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia včas. Pretože čakala na
znalecký posudok vypracovaný v konaní pred súdom, vystavila svoj nárok možnému premlčaniu, k čomu
nakoniec vzhľadom na úspešne vznesené námietky premlčania aj čiastočne došlo.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke včas
uplatnené bolestné v sume 597,49 eura a vo zvyšku (bolestné nad sumu 597,49 eura t. j. v sume
1.146,12 eura, ako aj v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.113,59 eura)
návrh navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.) a z dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi právo na
náhradu trov konania nepriznal, pretože má za to, že to zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov
účastníkov. Súd sa v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania výnimočne odklonil

od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 O.s.p.) a v konaní prevažne neúspešnú navrhovateľku
nezaviazal na náhradu trov konania odporcu a vedľajšieho účastníka. Súd prihliadal predovšetkým na
okolnosti konkrétneho prípadu, keď navrhovateľka sa v konaní domáhala nárokov v súvislosti so škodou
nazdraví,ktorájejvzniklaúrazomnachodníkuvspráveodporcu.Vkonaníbolanepochybnepreukázaná
zodpovednosť odporcu za škodu na zdraví, ktorá navrhovateľke vznikla, bolo preukázané zanedbanie

jeho povinností pri údržbe schodnosti predmetného chodníka. Navrhovateľka pritom utrpela poškodenie
zdravia - šikmú zatvorenú zlomeninu tela hornej tretiny ľavej ramennej kosti a zlomeninu krčka ľavej
ramennej kosti, ktoré zranenia mali pre ňu trvalé následky, v podobe obmedzenia pohyblivosti a rotácie
jej ľavého ramena, čo ju výrazne obmedzilo nielen v jej profesijnom živote, ako učiteľku hry na klavíri,
ale sťažuje jej to pohyb aj pri domácich prácach, osobnej hygiene, pri cestovaní a obmedzuje ju to tiež

pri spánku. Porušenie povinnosti odporcom, malo pre ňu nezanedbateľné trvalé následky. Odporca bol
v konaní prevažne úspešný vzhľadom námietku premlčania, ktorá bola úspešne vznesená len z toho
dôvodu, že navrhovateľka v konaní nezastúpená právnym zástupcom, neuplatnila svoje opodstatnené
nároky riadne a včas. Preto súd dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci bude spravodlivé, ak súdvýnimočne v tomto prípade odporcovi, ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, nárok na náhradu
trov konania neprizná, a tieto trovy si budú znášať sami.

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V danom prípade
bola v konaní prevažne neúspešná navrhovateľka, ktorá sa v konaní domáhala zaplatenia jednak
bolestného v sume 1.743,61 eura, náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 3.113,59 eura,
náhrady mzdy v sume 19.216 Sk, t. j. 637,85 eura a 50- násobného zvýšenia základnej náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia t. j. konkrétne 50 x 3.113,59 eura = 155.679,50 eura, teda celkovo
sa domáhala zaplatenia sumy 161.174,55 eura. Z tejto sumy jej bola priznaná suma len 597,49 eura,
teda jej úspech predstavuje iba 0,37 % (597,49 eura :161.174,55 eura x 100). Preto súd neúspešnej
navrhovateľke uložil nahradiť trovy konania štátu, ktoré vznikli 1. podaním znaleckého posudku
č. 25/2010 znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav komunikácií a dopravného
zabezpečenia Ing. B. O., ktorému bolo uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 17C/72/2008-102 zo

dňa 29.10.2010 priznané znalečné v sume 411,54 eura; 2. podaním znaleckého posudku č. 44/2011
znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. A. M., PhD., ktorému bolo
uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 17C/72/2008-154 zo dňa 5.9.2011 priznané znalečné v sume
324,38 eura a 3. podaním znaleckého posudku č. 104/2014 znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie
chirurgia a traumatológia MUDr. A. M., PhD., ktorému bolo uznesením Okresného súdu Trnava č. k.

17C/72/2008-266 zo dňa 4.2.2015 priznané znalečné v sume 205,46 eura. Celkovú sumu znalečného
941,38 eura (t. j. 411,54 eura + 324,38 eura + 205,46 eura), hradenú z prostriedkov štátu, súd uložil
neúspešnej navrhovateľke zaplatiť Okresnému súdu Trnava, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.