Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710209990
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710209990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. Eduard
Hyránek, PhD., so sídlom Púchovská 12, 821 06 Bratislava, správca úpadcu Casa Mia, s.r.o., so sídlom
Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 845 902, proti odporkyni: A. U., C. XX, XXX XX T., zast.: JUDr.
Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, Piaristická 2, 949 01 Nitra, o zaplatenie 12.676,83 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 34 Cb/11/2011
- 103 zo dňa 17.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 34 Cb/11/2011 - 103 zo dňa 17.06.2013

p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,95 eur na
účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD., advokáta, č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňarozhodoltak,ženávrhzamietolvcelomrozsahuaodporkyni
priznal voči navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou navrhovateľ žiadal, aby súd deklaroval povinnosť

odporkyne zaplatiť mu peňažnú sumu 12.676,83 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov
súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako podnikateľka odoberala v rokoch 2006
a 2007 od spoločnosti Casa Mia, s.r.o., t. j. od úpadcu tovar, ktorý bol úpadcom vždy fakturovaný ku
koncu roka, a to konkrétne faktúrami č. XXXXXXX (na sumu 7.107,10 eura, pôvodne 238.209,30 Sk) a
č. XXXXXXX (na sumu 4.769,73 eura, pôvodne 143.693,-Sk).
Konajúci súd ďalej uviedol, že na navrhovateľovi bola povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodnuté pre jeho
nárok (onus proferendi), ale ho zaťažila aj povinnosť preukázať svoje tvrdenia (onus probandi).

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepredložil dodacie listy potvrdené odporkyňou, z ktorých by
bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa prevzala fakturovaný tovar, pričom zo samotných faktúr
odkazujúcich na dodacie listy, nebolo zrejmé, že ich odporkyňa prevzala.
Vypočutí svedkovia Z.. S., P.. E. I. E.. P. síce uviedli, že odporkyňa prevzala tovar, Z.. S. však nevidela
konkrétny tovar, ktorý si mala odporkyňa odobrať a svedkovia P.. E. a E.. P. uviedli, že odporkyňa
si prevzala nábytok indického typu, resp. z indického agátu, nevedeli však presne uviesť, ktoré kusy
nábytku to boli a ani za akú cenu. Navrhovateľ tak bez pochybností nepreukázal, že úpadca dodal tovar

odporkyni za cenu, aká bola uvedená na faktúrach č. XXXXXXX I. Č.. XXXXXXX.
Svedkovia ako aj účastníci konania zhodne vypovedali, že medzi konateľom úpadcu a odporkyňou boli
nadštandardnévzťahy,atozdôvodublízkehovzťahukonateľaúpadcuspríbuznouodporkyne.Obdobne
nebolo sporné, že odporkyňa vykonávala pre úpadcu práce, ktoré pri svojom podnikaní za bežnýchokolností vykonávala odplatne, pričom však od úpadcu nepreberala peňažné prostriedky, keď rozsah
týchto prác a hodnota zostala medzi účastníkmi konania sporná.
Uvedené skutočnosti v spojení s nepreukázaním prevzatia konkrétneho tovaru odporkyňou, malo podľa

záveru súdu prvého stupňa za následok, že navrhovateľ nepreukázal bez rozumných pochybností
uzatvorenie dohody medzi úpadcom a odporkyňou, čo aj konkludentnou formou o dodaní druhovo
určeného tovaru v dohodnutom množstve a druhu odporkyni a prevedení vlastníckeho práva na
odporkyňu a záväzok odporkyne zaplatiť za to úpadcovi odplatu (§ 409 Obchodného zákonníka).
V konaní tiež nebolo preukázané prevzatie tovaru určiteľného čo do množstva a druhu samotnou

odporkyňou, a teda prípadné bezzmluvné plnenie (§ 451 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Prvostupňový súd dospel k záveru, že vyššie uvedené pochybnosti sú navyše umocnené aj potvrdením
zo dňa 01.02.2008, podľa ktorého odporkyňa nemala voči úpadcovi žiadne záväzky. Konateľ úpadcu
nespochybnil svoj podpis, spochybnil však podpísanie listiny s týmto obsahom. Okrem výpovede
samotného konateľa úpadcu však nebol produkovaný žiaden dôkaz, že by potvrdenie bolo podpísané
konateľom úpadcu bez textu a že tento bol dodatočne na túto listinu vnesený. List D.. E. A. zo dňa

02.09.2008 adresovaný úpadcovi bol spísaný v súvislosti so záväzkami odporkyne voči úpadcovi, avšak
obsahoval odlišné celkové ceny tovaru dodaného odporkyni, nebolo tiež zrejmé, o aký konkrétny tovar
ide, preto tento list súd prvého stupňa nepovažoval za uznanie dlhu odporkyne, nakoľko len dopĺňal
obraz rozpornosti vykonaných dôkazov a dokladal nepreukázanie nároku navrhovateľa.
Okresný súd Pezinok teda uzavrel, že nemá za preukázané uzatvorenie zmluvy s predmetom plnenia

navrhovateľa a odporkyne tak ako bolo uvedené v žalobe a nebolo preukázané ani plnenie navrhovateľa
v prospech odporkyne v konkrétnom rozsahu. Dôkazná povinnosť je podľa § 120 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť, a to čo do tvrdenia navrhovateľa
o uzavretí zmluvy, predmetom ktorej by bol záväzok navrhovateľa dodať odporkyni nábytok a ďalšie
hnuteľné veci a záväzok odporkyne zaplatiť za to navrhovateľovi kúpnu cenu vo výške 7.107,10 eura

(pôvodne 238.209,30 Sk) a 4.769,73 eura (pôvodne 143.693,-Sk). Navrhovateľ bol povinný navrhnúť
vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol
vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia, keď z navrhnutých dôkazov bolo preukázané dodanie
tovaru v neurčitom množstve a druhu, nebolo však preukázané dodanie práve tovaru uvedeného vo
faktúrach č. XXXXXXX I. Č.. XXXXXXX, pričom nie je možné priznať navrhovateľovi odplatu, či už za

všetok tovar uvedený vo vyššie uvedených faktúrach, avšak ani za nejakú časť, keďže táto časť nie je
určiteľná. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie
tvrdenia o uzavretí zmluvy, vykonania plnenia tvrdeného navrhovateľom pre odporkyňu, a teda že
vznikla povinnosť odporkyne poskytnúť navrhovateľovi protiplnenie za plnenie navrhovateľa. Vzhľadom
na zistený skutkový a právny stav veci prvostupňový súd návrh zamietol v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.
7 O.s.p. tak, že plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O. s. p..

Uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil listinu predloženú odporkyňou zo dňa
01.02.2008 o tom, že nemá žiadne záväzky voči úpadcovi. Nepravá listina je podľa názoru odvolateľa
zrejme falzifikátom s tým, že potvrdenie vystavila odporkyňa sama.
Podľa odvolateľa konajúci súd tiež nedostatočne vyhodnotil list D.. A. doručený navrhovateľovi, v ktorom
ponúka zmier a snahu vysporiadať záväzky odporkyne. Konajúci súd uvedený list nepovažoval za dôkaz

existencie dlhu voči úpadcovi. Keďže tento list bol reakciou na doručenie faktúr zo strany navrhovateľa,
navrhovateľ ho považoval za uznanie záväzku.
Navrhovateľ tiež zastáva názor, že všetci svedkovia potvrdili, že odporkyňa predmetný tovar od
navrhovateľa odoberala, potvrdila to aj ona sama, naproti tomu nepreukázala uhradenie predmetnej
sumy žiadnym dokladom.

Absencia písomnej zmluvy o aranžérskych prácach odporkyne a absencia dodacích listov a faktúr za
tieto práce poukazujú na to, kto bol nositeľom snahy tieto činnosti presunúť do šedej ekonomiky. Naproti
tomu navrhovateľ riadne vystavil za tovar dodacie listy a faktúry.
V priebehu dokazovania podľa odvolateľa nebol vytvorený priestor na to, aby jednotliví svedkovia
identifikovali jednotlivé položky dodacích listov a faktúr. Súd mal možnosť vykonať aj ďalšie dôkazy,

napríklad kópiami bločkov z registračnej pokladne odporkyne alebo podkladmi jej účtovnej závierky.
V závere svojho odvolania navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že konajúci súd nesprávne posúdil
priznanie súdnych trov odporkyni, nakoľko navrhovateľ je od 14.04.2010 v konkurze a vzťahuje sa
na neho § 100 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii týkajúci sa súdnych trov. Nazáklade uvedeného ustanovenia sa niektoré pohľadávky z uspokojenia vylučujú. K týmto pohľadávkam
sa zaraďujú aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach
súvisiacich s týmto konaním. Prvostupňový súd nebral vôbec do úvahy uvedené ustanovenie a

nesprávne tak rozhodol o priznaní trov súdneho konania odporkyni voči navrhovateľovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 34 Cb/11/2011 zo dňa 17.06.2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny. Poukázala okrem iného na rozhodnutie IV. ÚS 252/2004, podľa ktorého: „Do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“
K otázke trov účastníkov konania sa vyjadril právny zástupca odporkyne, ktorý uviedol, že uvedená
právna vec je sporom o zaplatenie pohľadávky, pričom trovy konania z takéhoto súdneho sporu nie

sú vylúčené z uspokojenia v konkurze. Poukázal pritom na právny názor prezentovaný v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Ndc 25/2011 zo dňa 13.09.2011.
Súčasne uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby za vyjadrenie k
odvolaniu navrhovateľa - vo výške 287,14 eur + režijný paušál 7,81 eur, spolu s DPH.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobu - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok a odvolanie navrhovateľa, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p..

Po oboznámení sa s dokladmi tvoriacimi obsah spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal
skutkový stav, od ktorého odvodzuje svoj právny nárok.

List právnej zástupkyne odporkyne zo dňa 02.09.2008 (č. l. 69 spisu) nemožno podľa názoru súdu

prvého stupňa ani odvolacieho súdu považovať za uznanie záväzku. V liste právna zástupkyňa len
navrhla vzájomné vysporiadanie záväzkov a pohľadávok, pričom tieto nie sú presne špecifikované. Z
listu vyplýva, že D.. A. mala odporkyňu zastupovať vo veciach zo vzájomného usporiadania pohľadávok.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá

sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Pre platnosť uznania záväzku sa vyžaduje určitosť a zrozumiteľnosť uznávacieho prejavu. Z obsahu
právneho úkonu a okolností musí byť jednoznačne zrejmé, že ide o uznanie záväzku.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.01.2009 sp. zn. 32 Cdo 3851/2007: ...„Uznanie záväzku
je jednostranným právnym úkonom, pre ktorý Obchodný zákonník predpisuje obligatórnu písomnú
formu, pričom ustanovenie § 323 ods. 1 ďalej vymedzuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o
záväzokurčitý,t.j.žemusíbyťjednoznačneidentifikovaný.Akpotomzákonspôsobvtakejtoidentifikácie
neurčuje, možno ju vykonať akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Určitosť uznávaného záväzku musí

pritom vyplývať z písomného prejavu dlžníka a nemožno ju vyvodzovať z toho, že účastníkom muselo
byť známe, aký záväzok dlžníka uznáva....“Predmetný list v žiadnom prípade nemožno považovať za uznanie záväzkov, ktorých sa mali týkať
uvedené faktúry, nakoľko záväzok v nich nie je dostatočne identifikovaný. Podľa uvedeného listu
nemožno ani identifikovať o vysporiadanie akých záväzkov malo v danom prípade ísť.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa vypočul viacerých svedkov, z ktorých výpovedí
jednoznačnevyplynulo,ženevedeliurčiť,akýkonkrétnytovarmalbyťodporkynidodaný.Nemožnopreto
súhlasiť s argumentom odvolateľa, že nebol daný priestor na to, aby svedkovia identifikovali jednotlivé
položky dodacích listov (č. l. 83 spisu súdu prvého stupňa) - svedkovia H.. S., H.. E., H.. P.. Nevedeli

špecifikovať jednoznačne tovar, ktorý mal byť odporkyni dodaný.

Odvolateľ taktiež argumentoval tým, že potvrdenie vystavené konateľom o tom, že odporkyňa nemá voči
úpadcovi žiadne záväzky, je falzifikátom.
Odvolací súd dospel k záveru, že bez ohľadu na túto listinu, navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné
bremeno. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo založené len na tomto dôkaze. Konajúci súd

vychádzal predovšetkým z výpovede svedkov a zo skutočností, že prevzatie tovaru nebolo preukázané
dodacími listami. Navrhovateľ predložil len faktúry (č. l. 9 - 18), ktoré nepreukazujú vznik záväzku, sú
len účtovným dokladom.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia

zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové
podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto
skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú
zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v
súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len z náležitej podpory legitímnosti

nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na
skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ
pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri
neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je
dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

V súvislosti s priznanou náhradou trov konania úspešnej odporkyni považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že podľa § 100 ods. 2 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii z uspokojenia
vkonkurzesú(okreminého)vylúčenéajtrovyúčastníkovkonania,ktoréimvznikliúčasťouvkonkurznom
konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním; za takéto spory možno považovať najmä spory o

určenie pohľadávok, spory o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty a podobne. Priznané trovy konania
je vzhľadom na dikciu citovaného zákonného ustanovenia potrebné považovať za nevymáhateľné v
konkurznom konaní (samozrejme nie je možné ich vymáhať ani proti správcovi úpadcu ako fyzickej,
resp. právnickej osobe). Po skončení konkurzu je takáto pohľadávka vymáhateľná voči úpadcovi. NS
SR v dovolacom konaní sp. zn. 1 M Obdo V 1/2005 výslovne konštatoval, že v konkurznom konaní

zásadne nemožno uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich
s konkurzom.

To však neznamená, že náhradu trov v takýchto konaniach nemožno priznať; o ich náhrade
súd nerozhoduje podľa ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale podľa ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Tieto pohľadávky nemožno považovať za neoprávnené, pretože z
hľadiska hmotného práva nezanikajú a nie je vylúčené, že po skončení konkurzného konania zostane
majetok dlžníka, z ktorého bude možné ich uspokojiť.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti účastníka v konaní tak, že úspešnej
odporkyni súd priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci + paušál + DPH spolu
vo výške 294,95 eur v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.