Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/662/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899956
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1202899956.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu:

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovatelia: X/ R. R., Z. O. XX, Z., X/
W.Á. R., Z. O. XX, Z., obaja zastúpený: JUDr. Helena Dobosová, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava,
proti odporcom: R.. R.. S. Q., Z. F. XXX/X, M. I. Z., R.. S. Q.H., Z. F. XXX/X, M. I. Z., v zastúpení
Mgr. Viliam Janáč, advokát so sídlom Račianska 53/B, Bratislava, za účasti vedľajšej účastníčky na
strane odporcov X. Z., Z. T. XX, Z., zastúpenej JUDr. Ladislav Jonáš, advokátom so sídlom Bajzova
1, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcov III. a IV. proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 15C/273/2002-711 zo dňa 12.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 15C/273/2002-711 zo dňa 12.06.2013 p o
t v r d z u j e.

Odporcovia III. a IV. sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľom trovy odvolacieho konania, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 312,53 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že vlastníkmi nehnuteľností, zapísaných Správou
katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva Č.. XXXX pre N. Ú.E. O., Z. Č.. XX na X. B..,
pozostávajúceho z dvoch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva v celkovej výmere podlahovej

plochy XX,XX W., nachádzajúceho sa O. O. Č.. XX Z. X. M.. Č.. XXXX na O. Č.. XX, XX F. XX,
postaveného na B.. Č.. XXXX T. O. XXX W., B.. Č.. XXXX T. O. XXX W. F. B.. Č.. XXXX T. O. XXX W., a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku B.. Č.. XXXX T. O. XXX W., B.. Č.. XXXX T. O. XXX W. F. B.. Č.. XXXX T. O. XXX
W. O. O.Ľ. XXXX/XXXXXX, sú R. R., I.. XX. X. XXXX, L.. Č.. XXXXXX/XXXX F. W. R., L.. N., I.. XX. X.
XXXX, L.. Č.. XXXXXX/XXXX, T. M. G. B. O. XX, Z. v podiele 1/1.

Odporcom v III. a IV. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu
4.436,58 € na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom v III. a IV. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom v 1. a 2. rade
náhradu iných trov konania 433,- € a náhradu trov právneho zastúpenia 1.750,90 € na účet advokátky
JUDr. Heleny Dobosovej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 3 ods.
1, § 31 ods. 1, § 31 ods. 4, § 39, § 40 ods. 1,3, § 46 OZ a vecne tým, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sa
návrhom vo veci samej, podaným na súd dňa 04. 12. 2002, domáhali proti K. K. ako odporkyni v I. rade
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23. 4. 2002 uzavretej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade akopredávajúcimi a K. K. ako kupujúcou, ktorej predmetom bol prevod O.Í. Z. Č.. XX, X. B., nachádzajúceho
sa v bytovom dome na O. U.. Č.. XX O. Z.. Podaním zo dňa 21. 5. 2003 navrhovatelia v 1. a 2.
rade rozšírili svoj návrh proti odporkyni Helene Hladkej o určenie vlastníctva k tomuto bytu. Písomným

podaním zo dňa 11. 12. 2003 navrhovatelia žiadali pripustiť do konania ako odporkyňu v II. rade X.
T. a písomným podaním zo dňa 07. 4. 2004 žiadali, aby súd pripustil rozšírenie návrhu o určenie, že
zámennázmluvazodňa28.10.2003,uzavretámedziodporkyňouvI.radeaodporkyňouvII.rade,ktorej
predmetom bol Z. Č.. XX, X. B., nachádzajúci sa v bytovom dome na O. U.. Č.. XX O. Z., je neplatná.
Súd uznesením zo dňa 02. 8. 2004 č. k. 15C 273/02-137 pripustil, aby do konania pristúpila odporkyňa

v II. rade, o rozšírení návrhu nerozhodol, ale tento rozšírený návrh bol odporkyni v II. rade doručený dňa
10. 12. 2004 (č. l. -149 spisu). Písomným podaním zo dňa 09. 02. 2006 navrhovatelia žiadali pripustiť do
konania ako odporcov v III. a IV. rade súčasných odporcov a žiadali, aby súd v súvislosti s nimi rozhodol,
že určí, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a k pozemkom sú navrhovatelia, pretože po začatí konania a tiež po
podaní rozšíreného podania zo 06. 04. 2004, došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2004 medzi

odporkyňou v II. rade X. ako predávajúcou a manželmi R.. S. Q. F. W. Q., ktorej predmetom je Z. Č..
XX I. M. na X. B. (X. I. B.) Z. X. na O. U. Č.. XX O. Z., zapísaný na liste O. Č.. XXXX pre N. Ú. O. s
povoleným vkladom B. S.. Č.. O.-XXXX/XX dňa 08. 06. 2004. Uznesením zo dňa 24. 02. 2006 č. k. 15C
273/02-248 súd pripustil, aby do konania pristúpili odporcovia v III. a IV. rade a spolu s uznesením im
dňa 03. 3. 2006 doručil aj písomné podanie zo dňa 09. 02. 2006.

Uznesením zo dňa 19. 5. 2006 č. k. 15C 273/02-266, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 6. 2006,
súd zastavil konanie proti odporkyniam v I. rade K. K. a II. rade X. T. o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a určenie neplatnosti zámennej zmluvy podľa § 96 O. s. p., navrhovateľom vrátil krátené súdne
poplatky za návrh u určenie neplatnosti právnych úkonov 1.600,- Sk. O trovách konania v konaní o
návrhu navrhovateľov proti odporkyniam v I. a II. rade rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.

s. p. tak, že im nepriznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľom, ktorí procesne zavinili
zastavenie konania, keďže odporkyniam v I. a II. rade v konaní žiadne trovy nevznikli.

Za daného stavu predmetom konania voči odporcom v III. a IV. rade zostal návrh na určenie vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam a konanie voči nim nebolo súdom v celom rozsahu zastavené,

keď zmena návrhu im bola riadne doručená. Procesne o pripustení zmeny návrhu proti odporcom v
III. a IV. rade rozhodol súd uznesením zo dňa 02. 12. 2009 č. k. 15C/273/2002-434, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14. 12. 2009.

Odporcovia v III. a IV. rade v písomnom vyjadrení z 20.4.2006 k návrhu navrhovateľov podanému proti

nim, tento navrhli ako nedôvodný zamietnuť a prisúdiť odporcom všetky trovy konania. Poukázali na to,
že uzavretá kúpna zmluva medzi nimi ako odporcami v III. a IV. rade a pôvodnou odporkyňou v II. rade
X. T., ktorej predmetom je Z. Č.. XX na X. B. Z. X. M.. Č.. XXXX na U.. O. O. Z., netrpí žiadnou právnou
vadou, ktorá by spôsobila relatívnu, resp. absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Predmetné
nehnuteľnosti odporcovia v III. a IV. rade nadobudli dobromyseľne do bezpodielového spoluvlastníctva.

V priebehu konania odporcovia doplnili vyjadrenie k návrhu v tom smere, že aj keby podpis Heleny
Hladkej na predmetnej kúpnej zmluve nebol jej vlastnoručným podpisom, odvolávajú sa na rozhodnutie
- nález Ústavního soudu ČR zo dňa 16. 10. 2007, sp. zn. Pl.ÚS 78/06, ako aj ďalšie citované rozhodnutia
Ústavného súdu ČR, v ktorých sa tento súd zaoberal problematikou dobrej viery v prípade nadobudnutia

nehnuteľnosti od nevlastníka, ktoré možno v tomto prípade analogicky použiť a z ktorých vyplýva
primárna ochrana dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľností. Konanie navrhovateľov je podľa odporcov
v III. a IV. rade v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo preukazuje
aj postup navrhovateľov v súdnom konaní, keď najskôr tvrdili, že boli uvedení do omylu pri predaji bytu
a neskôr, keď bolo jednoznačne aj orgánmi činnými v trestnom konaní preukázané, že navrhovatelia

dobrovoľne predali byt a teda prejavili vôľu previesť vlastnícke právo k bytu, začali po 4 rokoch od
uzavretia kúpnej zmluvy tvrdiť, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že nie je podpísaná kupujúcou
K. K.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľov,

podaný proti odporcom v III. a IV. rade, je dôvodný.

Pre posúdenie návrhu navrhovateľov, podaného proti odporcom, súd sa ako predbežnou otázkou (§ 135
ods. 2 O. s. p.) musel zaoberať neplatnosťou prvotnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu na O.uzavretej dňa 23. 4. 2002 medzi navrhovateľmi ako predávajúcimi a K. K. ako kupujúcou, a to z hľadiska
dôvodov jej absolútnej neplatnosti.

Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je pritom potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti,
ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi,
prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť,
nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavriete rozpor so zákonom a pod. Viď rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010).

V tomto smere je námietka odporcov, že konanie navrhovateľov je v rozpore s dobrými mravmi podľa ust.
§3ods.1Občianskehozákonníka,ktorízačaliažpo4rokochoduzavretiakúpnejzmluvytvrdiť,žekúpna
zmluva je neplatná z dôvodu jej nepodpísania kupujúcou K. je neopodstatnená, keď aj bez tvrdenia tohto
dôvodu neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy navrhovateľmi, na tento dôvod spôsobujúci absolútnu
neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy prihliada súd z úradnej povinnosti. Z uvedeného

vychodí, že až keď súd nezistí žiaden z dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu, je namieste
zaoberať sa a vyhodnocovať účastníkmi konania tvrdené dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu
(v danom prípade navrhovateľmi tvrdenej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej s K. K. podľa
§ 49a OZ) alebo povedané inak, pokiaľ je právny úkon absolútne neplatný, je nadbytočné zaoberať sa
účastníkmi tvrdeným dôvodom relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

Výpoveďami svedkov K. K., F. B., E. G. tak v trestnom konaní ako aj v tomto konaní bolo nesporne
preukázané, že K. K. ako kupujúca uzavrela v priebehu rokov 2002-2003 okrem kúpnej zmluvy na
byt v Bratislave s navrhovateľmi ďalšie dve kúpne zmluvy na Z. O. Z. a to s RNDr. W. W. F. E.I. G.
F. E. W., spolu teda tri kúpne zmluvy, na ktorých nebol podpis predávajúcej K. K. úradne osvedčený.

Všetky záležitosti ohľadne kúpy týchto troch bytov vybavoval syn K. K. F. B., podľa ich tvrdenia na
základe splnomocnenia. Listinnými dôkazmi bola v konaní preukázaná aj skutočnosť, že v priebehu
rokov 2002-2003 K. K. ako predávajúca následne nakladala so všetkými bytmi, ktoré kúpila na základe
uvedených kúpnych zmlúv, uzavretím zámennej zmluvy s X. T. a kúpno-predajných zmlúv s manželmi
W. F. Q., na ktorých je podpis K. K. ako predávajúcej úradne osvedčený. Spolu teda mala K. K. v

uvedenom krátkom časovom období podpísať šesť zmlúv o prevode vlastníctva k bytom, z toho tri ako
kupujúca a tri ako predávajúca. Pri porovnaní podpisov K. K. na týchto zmluvách, je aj bez odborného
posúdenia viditeľná zhodnosť podpisov K. K. na kúpnych zmluvách uzavretých s navrhovateľmi a E.
G. F. E. W. a rozdielnosť s podpismi K. K. na ostatných štyroch zmluvách, z ktorých je na troch podpis
K. K. úradne osvedčený, pričom K. K. F. F. B. zhodne pred vyšetrovateľom ako svedkovia vypovedali,

že kúpnu zmluvu so E. G. F. E. W. K. K. ako kupujúca vlastnoručne nepodpísala a túto vlastnoručne
podpísal F. B. jej menom, teda svojou rukou napísal jej meno. Vzhľadom na krátky časový odstup od
uzavretia týchto zmlúv a výpovedí K. K. F. F. B. pred vyšetrovateľom, mali títo svedkovia v čerstvej
pamäti všetky okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu aj podpisovanou uvedených zmlúv, preto zmenené
výpovede K. K. F. F. B. ako svedkov v tomto konaní v roku 2006, keď si s odstupom vyše tri a pol roka

od uzavretia predmetných zmlúv „spomenuli“, že kúpnu zmluvu so E. G. F. E. W. podpisovala K. K., je
nevierohodné a účelové. Tvrdenie K. K. pred súdom, že pred vyšetrovateľom vypovedala v rozrušení,
lebo jej krátko predtým zomrel manžel, je rovnako účelové a zavádzajúce, pretože manžel K. K. V. K.
bol v roku 2006, keď K. K. vypovedala ako svedok pred vyšetrovateľom, mŕtvy už 14 rokov (zomrel v
roku 1992). Skutočnosť, že K. K. vlastnoručne nepodpísala kúpnu zmluvu uzavretú tak so E. G. F. E. W.

ako aj navrhovateľmi a že tieto obidve zmluvy s vysokou pravdepodobnosťou podpísal totožný pisateľ,
ale nie K. K., bola preukázaná aj vypracovaným znaleckým posudkom súdom ustanovenou znaleckou
organizáciou.
Na základe uvedených skutočností, keď mal súd jednoznačne za preukázané, že K. K. vlastnoručne
nepodpísala kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú dňa 23. 4. 2002 s navrhovateľmi, je

tento právny úkon absolútne neplatný pre jeho rozpor so zákonom pre nedostatok formy (§ 39, § 40
ods. 1, 3 OZ).
Nedostatok vlastnoručného podpisu K. K. na kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností uzavretej s
navrhovateľmi, nemôže zhojiť ani jej dodatočné vyhlásenie urobené pred notárom formou notárskej
zápisnice dňa 5. 6. 2013, v ktorom vyhlásila, že jej podpis na uvedenej zmluve je jej vlastnoručným

podpisom a tento uznáva za svoj vlastný, pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez
ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolokladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 96/1995).
Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho

urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností
nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).
Pokiaľ odporcovia vychádzajú z názoru, že boli dobromyseľní pri nadobudnutí predmetného bytu,

konali v dobrej viere, keď nadobudli vlastnícke právo k bytu od subjektu, ktorý bol v katastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastník, pričom nebolo jeho povinnosťou zisťovať, či údaje zapísané v
katastri nehnuteľností zodpovedajú skutočnému stavu a sú pravdivé a poukázali v tejto otázke na
rozhodnutia Ústavného súdu ČR, k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných
nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010 sp. zn.
I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest,

quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí
nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“

preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom
prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale
nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej
na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“.

Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva
a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný
právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie
je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými
slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad

zápisom v katastri. Uvedené právne závery sú plne opodstatnené a akceptovateľné aj v predmetnej veci.
Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci (v danej veci je ním K. K.) vlastníkom
nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (vrátane
odporcov v III. a IV. rade) vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého
kupujúceho. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu

vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 3. 2011 sp. zn. 3 Cdo 144/2010).
Čo sa týka rozhodnutí Ústavného súdu ČR, na ktoré poukázali v tejto otázke odporcovia, v prvom rade

ide o rozhodnutia vydané súdom iného štátu, ktorými sú viazané pri rozhodovacej činnosti iba súdy tohto
štátu, nie súdy iného štátu. Odhliadnuc od uvedeného ide o rozhodnutia, v ktorých boli posudzované
účinky odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností na vlastnícke právo tretích osôb, ktoré neboli
účastníkmi zmluvy zrušenej odstúpením, ktorých závery nie je možné ani analogicky aplikovať pre
posúdenie predmetnej veci, v ktorej sa posudzuje absolútna neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ aj

Ústavný súd ČR vydal rozhodnutie, podľa ktorého je možné nadobudnúť nehnuteľnosť od nevlastníka,
ak je nadobúdateľ v dobrej viere, Najvyšší súd ČR vo svojich následne vydaných rozhodnutiach striktne
odmietol tento názor Ústavného súdu ČR a ani Ústavný súd ČR sa k nemu v neskoršej judikatúre
neprihlásil, ale naopak vo svojej ďalšej judikatúre zotrval na zásade, že nehnuteľnosť nie je možné
nadobudnúť od nevlastníka.

Námietka odporcov, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení
ich vlastníctva k nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c) O. s. p.), je neopodstatnená. Súdna prax sa ustálila
na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam
evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie
evidovaného právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad

v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003.
So zreteľom na uvedené súd návrhu navrhovateľov, podanému proti odporcom v III. a IV. rade vyhovel
a určil, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podieli 1/1 predmetných nehnuteľností.O náhrade trov konania štátu rozhodol prvostupňový súd v súlade s § 148 ods. 1 O. s. p. Trovy
konania štátu sú svedočné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov svedkovi E. G. v sume
7,30 € (220,- Sk), odmena priznaná súdom ustanovenému advokátovi JUDr. Miroslavovi Viceníkovi

za zastupovanie navrhovateľov v sume 3.486,16 € vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov na
základe uznesenia súdu zo dňa 04. 3. 2009 č. k. 15C/273/2002-404 a časť znalečného v sume 943,12
€ vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov súdom ustanovenej znaleckej organizácii za podaný
znalecký posudok. Na základe uznesenia súdu zo dňa 26. 02. 2013 č. k. 15C/273/2002-676. Trovy
konania štátu sú spolu 4.436,58 €.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. a zaviazal
odporcov v III. a IV. rade povinnosťou zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom v 1. a 2. rade
náhradu iných trov konania 433,- € a náhradu trov právneho zastúpenia 1.750,90 € na účet advokátky
JUDr. Heleny Dobosovej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie odporcovia v III a IV. rade. Žiadala, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamieta, odporcovia majú právo na náhradu

trov súdneho konania.
Podané odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/,b/,d/ a f/ O. s. p.
Odporcovia v III. a IV. rade vo svojom odvolaní uvádzajú, že svedecké výpovede E. boli účelové a
tieto osoby sú ako svedkovia absolútne nedôveryhodní. E. sa vyše 20 rokov poznal s navrhovateľmi a
spoločne vykonávali obchodné aktivity. Odporcovia taktiež nevedia, akú skutočnosť by vôbec svedecké

výpovede týchto osôb mali preukazovať. Ďalej namieta tým, že súd ako jeden z dôkazov v otázke
posudzovania neplatnosti Kúpnej zmluvy bral do úvahy výpoveď K. K. uskutočnenej pred policajným
vyšetrovateľom, v ktorej vypovedala , že uvedený podpis na Kúpnej zmluve nie je jej vlastnoručným
podpisom. Lenže v tomto prípade sa malo jednať o úplne inú zmluvu, než tú, ktorej platnosť bola
predmetom posudzovania. Namieta taktiež posúdenie podpisu K. K. na Kúpnej zmluve súdom, čím malo

prísť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa odporcov, aj ak by odvolací súd bola názoru, že Kúpna
zmluva bola neplatným právnym úkonom, potom bolo potrebné žalobu zamietnuť. Dobromyseľnosť
odporcov odvodzuje od toho, že odporcovia nadobudli byt na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi Odporcami ako kupujúcimi a p. X. T. ako predávajúcou, naopak navrhovateľov považuje za
nedobromyseľných,ktorípostupovalivrozporesdobrýmimravmi.Odporcoviaprezdôraznenievýznamu

princípu dobrej viery v ich právnej veci predložili výber z najnovšej judikatúry Ústavného súdu Českej
republiky, ktorá sa venuje problematike posudzovania otázok dobrej viery v súvislosti s možnosťami
nadobúdania vlastníckeho práva od nevlastníka. Odporcovia takisto namietajú tým, že vo veci bolo
rozhodované 11 rokov. Taktiež je odporcami poukazované na to, že súd sa nezaoberal postupom
navrhovateľov, ktorý bol v príkrom rozpore s dobrými mravmi a špekulatívnymi pohnútkami pri výkone

ich práv, ignorovali právne závery vyplývajúce z najnovšej judikatúry Ústavného súdu Českej republiky.
Svojím rozhodnutím poškodil odporcov. Náhradu trov konania odporcovia považujú za nesprávne
priznanú a správne mal súd o náhrade trov rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Súd mal taktiež porušiť
zásadu kontradiktórnosti konania. Odporcovia si uplatňujú trovy odvolacieho konania.
K odvolaniu odporcom v III. a IV. podali vyjadrenie navrhovatelia v I. a II. rade. Navrhovatelia

nezdieľajú právny názor odporcov v III. a IV. rade, ktorý považujú za nesprávny a nemajúci oporu v
zákone. Navrhovatelia považujú znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline pod č. 334/2012 za vysoko odborne vypracovaný, ktorý vyvracia námietky odporcov.
Navrhovatelia sa taktiež stotožňujú s postupom súdu aj v tom, že sa súd zaoberal ako otázkou
predbežnou, neplatnosťou prvotnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu nF. Navrhovatelia ďalej

poukazujú na to, že súd vzhliadol právny úkon ktorý predchádzal právnemu úkonu na základe ktorého
odporcovia nadobudli vlastnícke právo k bytovej nehnuteľnosti ako neplatný. Pričom princíp dobrej
viery nemôže byť princípom silnejším, ako je samotná absolútna neplatnosť právneho úkonu. Tvrdenia
o tom, že súdne konanie trvá 11 rokov pokladajú navrhovatelia za právne irelevantné. Odôvodnenie
prvostupňového súdu pokladajú za dostatočné, vecne správne a v súlade so zákonom. Rovnako

považujú navrhovatelia výrok o náhrade trov za správny.
Rozsudok považujú za vecne správny, spravodlivý a zákonný. Náhradu trov odvolacieho konania si
navrhovatelia uplatnili vo výške 312,53 eur.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanieodporcov

v III. a IV. rade nie je opodstatnené.
Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ichzáklade dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
tak, že úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 312,53 eur, a to za

úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.10.2013 a to podľa § 10 ods. 1, vyhl. č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu s režijným paušálom
vo výške 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. spolu s DPH v sadzbe 20% podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.