Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219588
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713219588.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
47233516, proti odporcovi H. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, občanovi SR, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom, so
sídlom Košice, Sofijská 13, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária
Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 1.018,04 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške
138,90 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 15.11.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy
1.018,04 € spolu s príslušenstvom bližšie špecifikovaným v písomnom petite návrhu. Vychádzal zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200032757, ktorú mali účastníci uzatvorenú zo dňa 10.12.2010. V

zmysle uvedenej zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 1.170,-- € a tento sa zaviazal
splatiť ho v 42 mesačných splátkach po 62,69 € v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na
základe žiadosti sa dohodli účastníci na odklade splátok č. 17,18 a 19, ktoré sa zaviazal odporca splatiť
ako splátky č. 43,44 a 45. Odporca uhradil sumu 1.614,94 €. Nakoľko sa dostal do omeškania s úhradou
splátky viac ako tri mesiace bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 OZ
okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Okrem istiny žiadal priznať navrhovateľ aj príslušenstvo
a to zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne z jednotlivých

splátok v dátumoch bližšie špecifikovaných v písomnom petite.

Odporca sa niekoľkokrát dostavil na pojednávanie, ktoré nebolo zahájené s tým, že následne zaslal
súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na
jeho strane a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Vedľajší účastník na strane odporcu zaslal súdu vyjadrenia k návrhu s tým, že poukazovali na tú

skutočnosť, že odporca podľa karty klienta vrátil navrhovateľovi sumu 1.614,94 € oproti požičanej sume
1.001,83 €. Okrem toho sú dohodnuté neprimerané úroky a RPMN v úverovej zmluve je vypočítaná v
neprospech spotrebiteľa v nižšej výške ako skutočná RPMN, ktorá predstavuje 92,98%. Poukazovali
na ustanovenia § 5 Zákona na ochranu spotrebiteľa, ako aj na ustanovenie § 39 Občianskehozákonníka s tým, že sa tu jedná o civilno-právnu úžeru, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu. Okrem toho podmienkou pri spotrebiteľských úveroch je aj písomná forma v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. s tým, že akceptácia zmluvy nebola jednoznačná a došlo

tu k zmene údajov v porovnaní s pôvodnou zmluvou čím nedošlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy a nie
je preukázané, že by odporca akceptoval dohodu v zmysle znenia schváleného revolvingového úveru.
Zároveň požadovali náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci.

Navrhovateľ k návrhu pripojil pokus o zmier zo dňa 4.4.2013, ktorý adresoval odporcovi na úhradu dlžnej

sumy vo výške 1.018,04 €.

Súčasťou návrhu je aj oznámenie o zosplatnení zo dňa 6.1.2013 bez pripojenej doručenky.

Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8200032757 vyplýva,
že odporca ako dlžník vyplnil bod 2 osobné údaje, bod 5 údaje o požadovanom revolvingovom

úvere, z ktorých vyplýva, že požadoval úverový limit 1.170,-- € v splátkach 42. Mesačná splátka
vrátane úrokov bola 62,69 €, predpokladaný RPMN za úver 70,02 a predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 63,32 €. V časti 6 sú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré vyplnil
veriteľ, t.j. navrhovateľ, kde schválili odporcovi úverový limit 1.170,-- € v počte 42 splátok, avšak
dátum splatnosti bol dohodnutý neskôr na 24-ty deň v mesiaci. Ďalej je rozdiel v RPMN za úver, kde

schválili 67,38 €, predpokladaná RPMN úveru za poskytnutie revolvingu 60,50%. Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru bola odporcom podpísaná 8.12.2010. Navrhovateľ po vypísaní údajov v časti 6
schválil 10.12.2010.

Súčasťou návrhu sú aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit

Slovakia, s.r.o., kde sú upravované podmienky celkovej výške úveru RPMN revolvingu, úroky za
poskytnutie úveru, zabezpečenie úveru, práva a povinnosti dlžníka, započítanie, súhlas subjektu,
sankcie pri porušení zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj ďalšie ustanovenia.

Z oznámenia veriteľov o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8200032757

vyplýva, že bol schválený úver vo výške 1.170,-- € splatných na 42 mesiacov, výška mesačnej splátky
62,69 €, odplata za poskytnutie služby 168,17 €, ako aj kartu klienta, z ktorej vyplýva, že vyplatená
čiastka odporcovi dňa 10.12.2010 po odpočítaní odplaty predstavovala 1.001,83 €. Ďalej sú tu splátky
v jednotlivých dňoch poukazované na účet navrhovateľa celkovo vo výške 1.614,94 €.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.Podľa ustanovenia § 261 ods. 3, písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššej prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si plnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Z predložených listinných dôkazov doložených predovšetkým navrhovateľom do spisu je nepochybné,
že odporca zaslal navrhovateľovi žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru tak ako to vyplýva z
časti 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 8.12.2010.
V zmysle žiadosti požadoval odporca priznať revolvingový úver vo výške 1.170,-- € za ďalej bližšie

špecifikovaných a upravených podmienok v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Následne
10.12.2010 navrhovateľ podpísal zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá však mal rozdielne dojednania
ohľadom výšky RPMN za úver. Návrhom sa navrhovateľ domáhal vrátenia nie poskytnutého revolvingu,
nakoľko na revolving odporcovi nevznikol nárok z dôvodu porušenia a nedodržania podmienok
upravených v zmluve, ale domáhal sa vrátenia poskytnutého úveru na základe údajov o schválenom

revolvingovom úvere (časť 6 žiadosti/zmluvy) čo považoval za zmluvu o revolvingovom úvere. Aj keď
sa v danej veci medzi účastníkmi konania jedná o obchodný záväzkový vzťah, súd pri všeobecných
ustanoveniach vychádzal z ustanovení občianskeho zákonníka, kde sú upravené všeobecné náležitosti
návrhu na uzatvorenie zmluvy. Bod 5 žiadosti/zmluvy je návrhom, ktorý bol adresovaný navrhovateľovi s
určitými konkrétnymi požiadavkami zo strany odporcu. Navrhovateľ tento návrh prejednal a podmienky

upravil v bode 6 tejto žiadosti/zmluvy čo nazval zmluvou o revolvingovom úvere. Súd mal za to, že sa
tu jedná o prijatie návrhu, avšak podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak prijatie návrhu obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je to považované za odmietnutie pôvodného návrhu
a ide tu o nový návrh. V danej veci navrhovateľ zaslal odporcovi nový návrh tak ako to vyplýva z
oznámenia veriteľa o schválenom úvere dlžníkovi zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 10.12.2010

bez pripojenej doručenky, ako aj bodu 6 žiadosti/zmluvy. V danej veci teda navrhovateľ predostrel
odporcovi nový návrh, nakoľko údaje o schválenom revolvingovom úvere obsahujú iné ujednania,
ktoré súd chápal ako odmietnutie pôvodného návrhu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ boli
upravené náležitosti v súvislosti s RPMN. Keďže navrhovateľ nepreukázal akceptáciu nového návrhu
zo strany odporcu mal súd za to, že tu nedošlo k písomnému uzavretiu úverovej zmluvy a v danej

veci vzťah medzi účastníkmi konania súd posudzoval podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch nebola splnená základná podmienky v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom
znení a to dodržanie písomnej formy medzi účastníkmi konania. Z tohto dôvodu mal súd za to, že
nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania, navyše zmluvné dojednania zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. sú uvedené na osobitnom liste, ktorý

doložil navrhovateľ do spisu. Nepreukázal a nedoložil dôkazy preukazujúce oboznámenie sa odporca
s týmito zmluvnými dojednaniami, kde v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo
na zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní uplatňoval rovnako ako aj rozhodcovské
doložky zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťousamotnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález
Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3513/2011). Medzi účastníkmi sa jedná jednoznačne
o spotrebiteľský vzťah, kde odporca má postavenie spotrebiteľa a navrhovateľ postavenie dodávateľa.

Samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je skutočnosť, že sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k uzatvoreniu
samotnej zmluvy. Je to najmä s poukazom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a lepšiu
znalosť práva, jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a v neposlednom rade s poukazom na
možnosť stanovovať zmluvné podmienky, ktoré sú dané jednostranne cestou formulárových zmlúv

koncipovaných dodávateľom, t.j. navrhovateľom. Zákonodarca sa pokúsil vyrovnať s touto faktickou
nerovnosťou formou obmedzenia autonómie vôle a v tomto smere súd poukazuje aj na tú skutočnosť,
že v prípade účastníkov konania je to práve formulárová zmluva, ktorá by mala byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľná, prehľadná a logicky usporiadaná tak, aby jej porozumel. V danej veci
je zrejmé, že je zmluva neprehľadná, nezrozumiteľná s tým, že nie je jednoznačne dané čo je predmetom
zmluvy, za akých podmienok a čo vlastne odporca od navrhovateľa mal poskytnuté. Bolo povinnosťou

navrhovateľa, aby preukázal, že zmluva bola riadne dohodnutá, že odporca bol riadne oboznámený
s podmienkami zmluvy a následkami v dôsledku omeškania sa pri nesplnení povinnosti a to najmä s
povinnosťouaspoukazomnapovinnosťzaplatiťzmluvnúpokutu,ktorábymalabyťsúčasťouzmluvného
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj obchodných podmienok za ktorých sa zmluva
uzatvárala. Samotná skutočnosť preukazujúca to, že odporca bol s týmito podmienkami oboznámený

nebola v konaní preukázaná. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., veta prvá mal súd za
to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odporca mal vedomosť o tom čo je
predmetom ujednaní pre prípad porušenia a neplnenia zmluvných povinností a že došlo k riadnemu
uzavretiu zmluvy v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch. V konaní bolo preukázané, že odporca zaplatil 1.614,94 €. Skutočne a reálne

poskytnutá čiastka odporcovi bola 1.001,83 €. To znamená, že dlh, ktorý mu bol reálne poskytnutý
vyrovnal v celom rozsahu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd považoval vo zvyšnej časti návrh za
nedôvodný a ako nedôvodný ho zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151

ods. 1, veta prvá O.s.p.. Úspešnému odporcovi by prináležalo právo na náhradu trov konania. Odporca
však náhradu trov konania nepožadoval, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd mu priznal náhradu trov voči
navrhovateľovi za dva úkony právnej pomoci, 2 x režijný paušál, nakoľko mal za to, že obrana, ktorú
zvolil vedľajší účastník na strane odporcu v konaní bola účelná. Hodnota právneho úkonu v súlade s

vyhláškouMSSRč.655/2004Z.z.vplatnomznenípredstavuje61,41€,režijnýpaušál8,04€.Spolubolo
priznaných 138,90 €, ktoré je navrhovateľ povinný vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu uhradiť
do 3 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).