Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/314/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221405
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113221405.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcov: 1. Ing. N. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX a 2. Ing. Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. XXX,
proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Úradu geodézie kartografie a katastra
Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, P. O. Box 57, 920 12 Bratislava 212, o náhradu
nemajetkovej ujmy 10.000 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1 a 2 sa žalobou zo dňa 12.8.2013 doručenou súdu dňa 13.8.2013 domáhali voči žalovanej

Slovenskej republike zaplatenia sumy 10.000 eur titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Ako orgán konajúci za Slovenskú republiku v predmetnej veci pôvodne
označili Katastrálny úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava. V podanej žalobe uviedli, že v r. 2000 kúpili
rodinný dom č. XXX s prislúchajúcimi pozemkami v obci X.. Okresnému úradu v Senici, katastrálny
odbor predložili návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra z 25.7.2000 s prílohami - kúpna zmluva
z 25.7.2000 a znalecký posudok č. XXX/XXXX z 16.7.2000. Vklad do katastra bol bez výhrad povolený
7.8.2000 pod č. V - XXXX/XX. Žalobcovia s potvrdením o povolení vkladu prevzali výpisy z LV č. XXX

a LV č. XXXX vyhotovené dňa 6.9.2000, na ktorých nebola uvedená žiadna ťarcha, žiadna poznámka,
žiadny iný vlastník, preto mali za to, že všetko je v poriadku, presťahovali sa, zmenili trvalé bydlisko,
podali priznanie na daň z nehnuteľnosti. Za nehnuteľnosť riadne platili daň, v dobrej viere ju užívali a
zhodnocovali vo vedomí, že sú jedinými bezpodielovými spoluvlastníkmi. V marci r. 2013 sa náhodou
prostredníctvom stránky www.katasterportal.sk dozvedeli, že už nie sú
jedinými bezpodielovými vlastníkmi celej kúpenej nehnuteľnosti, a to parc. č. XXX/X na LV č. XXX,
na ktorý LV bol pripísaný nový vlastník s 1 podielom t. j. na výmeru XXX m2 a že na LV č. XXX

boli opakovane bez upovedomenia žalobcov robené zásahy. Toto zistenie im spôsobilo stres, poruchy
spánku, poškodenie zdravia a situáciu s ktorou sa nevedia a nemôžu zmieriť. Po prvotnom šoku a
následnom vynaložení nevyčísliteľného času a energie na zistenie čo a prečo sa stalo, bolo potrebné
konať a ďalej si vyžaduje nesmierny čas, úsilie a prostriedky na to, aby žalobcovia uviedli celú záležitosť
do poriadku. Táto situácia znižuje každodennú kvalitu ich života. Kataster žalobcov ako dotknuté osoby
v roku 2006, ani neskôr neinformoval o vykonaní zápisov do LV č. XXX a LV č. XXXX, a to o zázname
R - XXX/XX, vz. XX/XX, o dodatočnom zápise dedičstva podľa D XXX/XX po neb. Z. F. v prospech

B. A., rod. F. a následne po jej smrti o zázname podľa osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. XD/XX/
XXXX v prospech A. A.. Podľa žalobcov tak bola niekoľkonásobne zanedbaná povinnosť podľa §
37 Katastrálneho zákona, aby správa katastra oznámila osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo
zápisom dotknuté, že vykonala zápis záznamom, do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Okresnýúrad v Senici, odbor katastrálny vklad bez výhrad, bez prerušenia konania povolil, pričom však zanedbal
svoje základné povinnosti vyplývajúce z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a nepreskúmal, či prevodca
jeoprávnenýnakladaťsnehnuteľnosťou,čimázmluvnúvoľnosťajehoprávonakladaťsnehnuteľnosťou

nie je obmedzené. Z e-mailu zo dňa 12.3.2013 od D..C..sk vyplýva, že parcela č.
XXX/X kat. úz. X. bola ako spoločný dvor pôvodne evidovaná na pozemkovoknižnej vložke č. XXX
prislúchajúca k parcele č. XXX, v pozemkovoknižnej vložke č. XXX prislúchajúca k parcele č. XXX, v
pozemkovoknižnej vložke č. XXX prislúchajúca k parcele č. XXX, v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
prislúchajúca k parcele č. XXX/X. S. č. XXX/X nadobudla P. K. podľa kúpnej zmluvy pod sp. zn. V -

XXXX/XX, avšak predmetom kúpy nebola príslušná časť spoločného dvora, ktorú predávajúca B. A.,
rod. F. vlastnila, a to titulom dedenia po neb. Z. F. podľa D XXX/XX, teda zostávajúca časť spoločného
dvora v podiele 1 zostala zapísaná na pôvodnú vlastníčku B. A., rod. F. a následne podľa osvedčenia o
dedičstve pod sp. zn. XD/XX/XXXX bol vykonaný zápis v prospech A. A.. Žalobcovia uviedli, že nemali
dôvod zaujímať sa o právny úkon, ktorým parcelu č. XXX/X v minulosti nadobudla P. K. podľa kúpnej
zmluvy pod sp. zn. V - XXXX/XX (LV č. XXXX z XX.X.XXXX), keďže o ňom nebol v časti C žiadny iný

údaj, ani poznámka, ktorá by naznačovala o prepojenie na parc. č. XXX/X. Žalobcovia nevedeli nič o
predchádzajúcom vlastníkovi B. A., rod. F., na žiadnom LV nebola zmienka o dedičstve podľa D XXX/XX,
ktorú po neb. Z. F. získala dnes už nebohá B. A., rod. F.. Žalobcovia sa domnievajú, že už pri návrhu na
vklad na základe kúpnej zmluvy pod sp. zn. V - XXXX/XX mal kataster upozorniť na previazanosť parciel
XXX/X a XXX/X a nepovoliť predaj parc. č. XXX/X bez príslušnej časti parc. č. XXX/X. Kataster ani raz

nezastavil katastrálne konanie, ani vyššie uvedené údaje neuviedol na žiadnom mieste LV č. XXX a LV
č. XXXX ani v časti C zo dňa 6.9.2000, ktoré žalobcovia ako noví majitelia prevzali spolu s povolením
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra. Pretože podľa žalobcov bolo preukázané, že katastrálny
odbor Okresného úradu v Senici urobil rozhodnutie v rozpore s katastrálnym zákonom, žiadali, aby súd
uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcom sumu 10.000 eur ako náhradu za prekonaný stres, ujmu

na zdraví, zníženú kvalitu každodenného života v dôsledku nevyčísliteľnej straty času, životnej energie
a prostriedkov, ktoré vynaložili a musia vynakladať, aby boli zapísaní vo verejnej listine v LV č. XXXX
pre parc. č. XXX/X, ako jediní bezpodieloví spoluvlastníci, keďže parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 je
spoločným dvorom pre parc. č. XXX, XXX, XXX a tiež pre parc. č. XXX/X, ktoré žalobcovia majú vo
výlučnom vlastníctve.

Uznesením č. k. 13C/314/2013-16 zo dňa 9.10.2013 súd žalobcov vyzval na odstránenie vád žaloby, na
základe ktorého uznesenia žalobcovia 1 a 2 doplnili svoju žalobu v tom smere, že sú už starí ľudia (70 a
73 r.) veľmi nešťastní a veľmi vyčerpaní daným stavom, keď si museli zaobstarať a naučiť sa využívať
primerané technické pomôcky a musia tráviť neprimerané množstvo času na webových stránkach, aby

mohli komunikovať so súdom a dovolávať sa súdnou cestou ochrany svojich práv. Nehnuteľnosť, ktorú
kúpili v r. 2000, užívali až do marca 2013 v dobrej viere v celosti ako jediní bezpodieloví spoluvlastníci.
Súdnou cestou musia žiadať, aby kataster niesol zodpovednosť za stav, ktorý žalobcovia nijako nemohli
ovplyvniť. Štátny orgán ich totiž neochránil pred situáciou, ktorá na nich ťaživo doľahla a donútila ich
ku krokom, o ktoré nestáli a ktoré nepriaznivo zasahujú do každodenného života. Žalobcovia sa museli

aktivizovať a vynaložiť nevyčísliteľné množstvo času a úsilia, aby zistili čo a prečo sa stalo, zistili si
kontaktné údaje a hľadali možnosti mimosúdneho riešenia na katastri, alebo u bývalých majiteľov.
Vyriešenie problému sa môže podpísať aj na ich fyzickom zdraví, pretože vec nie je možné riešiť ináč,
len súdnou cestou a každý deň do vyriešenia je pre žalobcov nočnou morou, každodenným stresom,
tichým zabijakom zdravia. Od zistenia problému, že na LV je zapísaný nový vlastník žalobkyňa 1 schudla

7 kg, žalobca 2 schudol 5 kg, zle spávajú, trápia sa. Zástupkyňa novopripísanej spoluvlastníčky - A.
A. (nesvojprávna), je ochotná predať jej podiel po ocenení znalcom a po schválení súdom. Riaditeľka
Správy katastra v Senici im povedala, že je oprávnená konať len na základe rozhodnutia súdu a
nepripustila, že kataster urobil chybu.

V doplnení žaloby zo dňa 5.12.2013 žalobcovia uviedli, že vykonanie zápisu pod č. R - XXX/
XX nie je predmetom žaloby, avšak neoznámenie jeho vykonania je ďalším ohnivkom reťaze postupu
štátneho orgánu v rozpore so zákonom. O skutočnosti, že LV č. XXXX a LV č. XXX sú po
rokoch odlišné, sa žalobcovia dozvedeli až v marci 2013, teda nie po vykonaní zápisu pod R - XXX/
XX, ani do 15 dní po vykonaní zápisov v časti C: Ťarchy, resp. Poznámky a zápise 1 vlastníctva do

LV č. XXXX v prospech nového vlastníka. Od r. 2001 doteraz vyberal Obecný úrad Osuské od
žalobcov daň z nehnuteľnosti za celú nehnuteľnosť v rozsahu povolenia vkladu, teda za celú výmeru
XXX m2 parc. č. XXX/X v zmysle LV č. XXX a LV č. XXXX a návrhu na vklad, keďže Okresný úrad
v Senici, odbor katastrálny dňom 7.8.2000 bez pripomienok vklad povolil. Obecný úrad akceptovalpovolený vklad, žalobcovia na rovnakom základe platili dane a v dobrej viere nehnuteľnosť užívali v
celosti bez vedomosti o iných vlastníkoch. Predmetom žaloby je skutočnosť, že kataster zanedbal svoje
základné povinnosti vyplývajúce z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď nepreskúmal, či prevodca je

oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či má zmluvnú voľnosť a jeho právo nakladať s nehnuteľnosťou
nie je obmedzené. Pretože kataster tieto skutočnosti nepreskúmal, neprerušil povoľovacie katastrálne
konanie, ale povolením vkladu pod č. V - XXXX/XXXX dňa 7.8.2000 povolil vklad bez výhrad, následne
neuviedol existujúci právny stav do LV č. XXX a č. XXXX, ktoré boli vyhotovené a žalobcom odovzdané
dňa 6.9.2000, uviedol žalobcov ako aj obecný úrad do omylu, spôsobil žalobcom škodu a donútil ich

vec riešiť súdnou cestou. Žalobcovia zdôrazňovali, že mali byť informovaní o zápisoch zmien na LV
a opakovane poukazovali na ustanovenie § 37 Katastrálneho zákona. Kataster ich mal v roku 2000
ochrániť pred situáciou, ktorá na nich ťaživo dolieha a nepriaznivo zasahuje do ich každodenného
života. Postup štátneho orgánu je nesprávnym úradným postupom pri výkone štátnej správy. Žalobcovia
boli predávajúcimi podvedení a katastrom uvedení do omylu, čo prehlbuje ich neurotické problémy a
ohrozuje zdravie.

Uznesením č. k. 13C/314/2013-74 zo dňa 7.2.2014 súd žalobcov opakovane vyzval na odstránenie vád
žaloby v časti označenia žalovaného, teda príslušného orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky
na úseku štátnej správy katastra.

Podaním zo dňa 19.2.2014 žalobcovia upresnili označenie žalovanej tak, že žalovanou je Slovenská
republika konajúca prostredníctvom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so
sídlom Chlumeckého 2, 920 12 Bratislava 212.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 12.3.2014 s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju

v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukazovala na to, že v podanej žalobe žalobcovia nesprávne
označili žalovanú: Slovenská republika - Okresný úrad Trnava. Uviedla, že štát ako zodpovedný subjekt
nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán
štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát
zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Úrad geodézie,

kartografieakatastraSlovenskejrepublikyjetakýmtoorgánomštátu,naktorýsapreniesliúlohyštátneho
orgánu a štát zodpovedá za tento orgán. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo 87/98, podľa ktorého v sporových konaniach, ktoré môžu začať iba na základe návrhu,
nemožno za účastníka konania považovať toho, kto nebol žalobcom v žalobe označený ako žalovaný,
a to ani v prípade, že sa ho vec inak týka. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní

nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Občianske
súdne konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu je sporové
konanie, ktoré sa môže začať len na návrh, vzhľadom k čomu za účastníkov takéhoto konania možno
považovať len subjekty, ktoré žalobca označil ako žalovaných v žalobe. Žalobca si uplatnil na okresnom
súde nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, čo odôvodnil

tým, že kataster porušil zákon a zanedbal svoju povinnosť napriek tomu, že mal vedomosť a všetky
dokladyotom,žepredávajúcinebolioprávneníspredmetomzmluvynakladaťaichzmluvnávoľnosťbola
obmedzená..., ... bolo preukázané, že katastrálny odbor Okresného úradu v Senici urobil rozhodnutie
v rozpore s katastrálnym zákonom. Podľa žalovanej zo žaloby nie je zrejmé, aký nesprávny úradný
postup je označený ako rozporný so zákonom. Podľa žalovanej možno predpokladať, že ide o zápis

evidovaný pod č. R - XXX/XX, čiže o zápis evidenčnej zmeny podľa § 9 ods. 1 písm. l) vyhlášky č.
22/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra, ktorý nemá
vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Zápis bol urobený v súlade so zákonom na
základe verejných a iných listín, ktorými sú pkn. vložky, dedičské rozhodnutia, osvedčenie o vydržaní
a kúpne zmluvy. Žalobcovia kúpili na základe kúpnej zmluvy (ktorej vklad bol polený pod č. V-XXXX/

XXXX zo dňa 7.8.2000) pozemky v k. ú. X. parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X a XXX/X v podieloch
v zmluve uvedených. Kým pri pozemkoch parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX/X sú podiely v zmluve
expressis verbis vyčíslené a predstavujú spolu 1/1, t.j. celok, v prípade pozemku parc. č. XXX/X bol v
zmluve len odkaz na list vlastníctva č. XXX, v ktorom sú ako vlastníci pozemku, ktorý tvorí spoločný
dvor, uvedení vlastníci vedení na ďalších listoch vlastníctva, a to LV č. XXX a č. XXX. V zmluve teda

nebolo uvedené absolútne číslo podielu a toto sa v tom čase neuvádzalo ani na LV č. XXX. Podiel na
spoločnom dvore nebol uvedený ani v žiadnom výroku rozhodnutia, pretože v čase povolenia vkladu
sa rozhodnutie o povolení vkladu len vyznačilo do zmluvy. Žalobcovia sa tak mylne domnievali, že
kúpili celok spoločného dvora. V skutočnosti v zmysle rímskoprávnej zásady nemo plus iuris nemohližalobcovia od svojich právnych predchodcov nadobudnúť viac práv ako mali oni sami, a preto nadobudli
spolu len podiel 3 na spoločnom dvore a 1/4 ostala neprevedená, pretože predchádzajúca kúpna zmluva
č. V-XXXX/XX medzi predávajúcou B. A. a kupujúcou P. K. neobsahovala zmienku o prevode podielu

na spoločnom dvore, ktorý patril k prevádzanému pozemku parc. č. XXX/X, stalo sa, že tento 1/4-
ový podiel ostal vo vlastníctve pôvodnej majiteľky p. B. A.. Žalobca túto skutočnosť zistil až potom,
čo vtedajšia Správa katastra Senica vykonala evidenčný zápis podielov na spoločnom dvore na list
vlastníctva pod číslom R - XXX/XX. Týmto zápisom, sa však po právnej stránke nič nezmenilo, nakoľko
sa deklaroval len právny stav, ktorý vychádzal z listín a ktorý existoval už v roku 2000, teda ešte v

čase, keď žalobca nehnuteľnosť kupoval. Zápis na liste vlastníctva bol v súlade s vtedajším interným
predpisom, a to Metodickým návodom na vedenie evidencie právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v
evidencii nehnuteľností Slovenského úradu geodézie a kartografie č. 984 410 MN-1/83 z roku 1983,
ktorý v zmysle bodu 7.5. predpisoval zápis spoločného dvora na samostatný list vlastníctva s odkazom
na čísla listov vlastníctva tých nehnuteľností, ktorých vlastníci budú mať podiel na spoločnom dvore.
Po zrušení tohto metodického návodu sa evidenčným zápisom priebežne rozpisovali konkrétne podiely

vlastníkovnaspoločnejnehnuteľnosti,kčomudochádzalopotom,akodošlokprávnejzmenevsúvislosti
s nehnuteľnosťou, ktorá predstavovala spoločný dvor. Zápis dotknutých nehnuteľností bol teda v súlade
so zákonom. Zápis evidenčných zmien vykonaných na listoch vlastníctva sa oznamuje vlastníkom na
LV uvedeným, avšak ide iba o bežnú poštu bez doručeniek, o ktorej sa nevedie žiaden záznam, preto
Okresný úrad Senica nie je schopný preukázať doručenie oznámenia o vykonaní evidenčnej zmeny na

LV. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 5.12.2013 uviedol, že vykonanie zápisu pod č. R - XXX/
XX nie je predmetom žaloby, predmetom žaloby je skutočnosť, že kataster zanedbal svoje základné
povinnosti vyplývajúce z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď nepreskúmal, či prevodca je oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či má zmluvnú voľnosť, či jeho právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je
obmedzené, vzhľadom na čo mal prerušiť povoľovacie konanie, ale povolením vkladu pod č. V - XXXX/

XXXX dňa 7.8.2000 povolil vklad bez výhrad, následne neuviedol existujúci právny stav do LV č. XXX
a LV č. XXXX odovzdaných žalobcom dňa 6.9.2000, čím uviedol žalobcov a obecný úrad do omylu
a spôsobil žalobcom škodu. Žalovaná poukázala na to, že zo žaloby nie je zrejmé, či sa žalobca
domáha nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu alebo z nezákonného
rozhodnutia, ktoré vydal orgán štátu. Ak k vydaniu nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo k jeho

nesprávnemu úradnému postupu došlo po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na
náhradu škody je potrebné predbežne prerokovať s príslušným ústredným orgánom štátnej správy. Ak
sa uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré bolo
vydané pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je potrebné predbežne prerokovať s príslušným ústredným

orgánom štátnej správy. Žalobca opomenul povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, keď nárok na
náhradu škody predbežne neprerokoval s príslušným ústredným orgánom štátnej správy. Žalovaná tiež
namietla premlčanie nároku na náhradu škody, keď podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia

(oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom upravuje § 22 zákona o náhrade
škody. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom ustanovuje len subjektívnu premlčaciu dobu (§ 22 ods. 1 cit. zák. prvá
veta), ktorá je trojročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Objektívnu

premlčaciu dobu na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
na rozdiel od práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zákon o náhrade škody
neupravuje. Podľa § 20 zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom (ďalej len OZ). Vzhľadom na toto ustanovenie je potrebné
objektívnu premlčaciu dobu posudzovať podľa ustanovení OZ. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa

právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo
dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví. Premlčanie práva sa
teda posudzuje aj z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorá v tomto prípade je tiež trojročná
vzmysle§106ods.2OZ,nomomentjejplynutiasaposudzujeinak.Premlčacialehotazačínaplynúťodo
dňa,keďdošlokudalosti,zktorejškodavznikla(podľarozsudkuKrajskéhosúdvNitreč.k.7Co/137/2006

zo dňa 25.1.2007). Keďže k udalosti z ktorej škoda mala vzniknúť nemohlo dôjsť evidenčným zápisom č.
R-XXX/XX (nakoľko žalobca výslovne vylúčil, že vykonanie zápisu pod č. R-XXX/XX nie je predmetom
žaloby), k udalosti by tak malo dôjsť v roku 1999 a to povolením vkladu V-XXXX/XX zo dňa 20.8. 1999 na
základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi B. A. ako predávajúcou a P. K. ako kupujúcou, avšak v zmyslevyššie uvedeného, by šlo o premlčanie. Z predmetnej žaloby možno skôr dedukovať, že žalobca namieta
nezákonné rozhodnutie (aj keď v žalobe výslovne namietal nesprávny úradný postup) Okresného úradu
v Senici, katastrálneho odboru č. V-XXXX/XXXX zo dňa 7.8.2000. Žalobca v konečnom dôsledku v

žalobe označil rozhodnutie Okresného úradu v Senici, katastrálneho odboru č. V-XXXX/XXXX zo dňa
7.8.2000, ktoré má byť podľa námietok žalobcu vecne nesprávne a teda prichádza do úvahy ako
rozhodnutie, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nakoľko toto rozhodnutie bolo vydané až dňa
7.8.2000 je zrejmé, že ak škoda mala byť spôsobená týmto rozhodnutím, potom dôvodnosť žaloby je
potrebné posúdiť podľa z. č. 58/1969 Zb. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody

nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť
nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu, je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. V
danom prípade možno konštatovať, že rozhodnutie Okresného úradu v Senici katastrálneho odboru č.
V-XXXX/XXXX zo dňa 7.8.2000, nebolo pre jeho nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, a preto
týmto rozhodnutím je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Predpokladmi vzniku zodpovednosti
žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci (či už

podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z.) sú: nezákonné rozhodnutie orgánu
štátu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a škodou.
Pokiaľ ide o vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že
nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup,

prípadne protiprávny úkon, musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody,
nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu
podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola
priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť

totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezprostredný, konštatoval Ústavný
súd Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 177/08). Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Podmienky vzniku zodpovednosti

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci sú stanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť vzhľadom na
to, že neexistuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním správneho orgánu, preto
žalovaná žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobcovia vzhľadom na toto písomné vyjadrenie žalovanej, zotrvali na svojom stanovisku, že Okresný
úrad v Senici, katastrálny odbor, zanedbal svoje základné povinnosti podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona, keď nepreskúmal oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, nepreskúmal či prevodca
má zmluvnú voľnosť a jeho právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené a rovnako tým, že
minimálne 3x nebolo väčšinovému vlastníkovi oznámené vykonanie zmien na jeho LV, teda nebol

dodržaný ani postup podľa § 37 Katastrálneho zákona. Na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX
vyhotovených dňa 14.7.2000 sú ako vlastníci uvedení len : R. K., N. E. a P. K., teda nie je tam uvedená
zmienka o inom vlastníkovi. Žalobcovia ako kupujúci nevideli dôvod spochybňovať prácu súdneho
znalca, realitnej kancelárie ani katastrálneho odboru. Po 13 rokoch užívania nehnuteľnosti v dobrej
viere, že sú jediní vlastníci, po náhodnom nahliadnutí do katastra cez internet v marci 2013 zistili

problém, chceli ho odstrániť bez podania návrhu na súd, konzultovali ho s pracovníčkami katastra,
cez katasterportál a s riaditeľkou Správy katastra v Senici. Nikto ich neusmernil o nejakom opomenutí
povinností, ale potvrdil sa im fakt, že Okresný úrad Senica, odbor katastrálny pri povoľovaní vkladu
zanedbal nielen povinnosti, ktoré mu vyplývajú z katastrálneho zákona, ale vydal chybné, zavádzajúce
LV č. XXX a č. XXX. Žalobcovia uviedli, že berú na vedomie stav zápisu pod číslom R - XXX/XX,

keďže im neprináleží riešiť kúpnu zmluvu č. V - XXXX/XX medzi predávajúcou B. A. a kupujúcou P.
K. a nespochybňujú ani rímskoprávnu zásadu nemo plus iuris. Na tento stav pri povoľovaní vkladu
vlastníctva na základe predložených dokladov mal reagovať ten, kto vydal všetky príslušné verejné
listiny a povolil vklad vlastníctva pričom kupujúcich neinformoval žiadnym zápisom v časti C LV č. XXXX,
resp. LV č. XXX. Ten kto žalobcom zavinil infarktový a každodenne stresujúci stav právnej neistoty, ktorý

s vynaložením neprimeraného, nadľudského psychického a fyzického úsilia zatiaľ s nevyčísliteľnými
nákladmi musia žalobcovia riešiť, by mal niesť zodpovednosť a žalobcovia by mali dostať primerané
zadosťučinenie formou požadovanej náhrady. Podľa žalobcov Okresný úrad v Senici, odbor katastrálny
pochybil vo vydaných LV č. XXX a č. XXX zo dňa 14.7.2000, ktoré boli použité na právne úkony,nedodržal viaceré ustanovenia Katastrálneho zákona v povoľovacom konaní č. V - XXXX/XXXX zo dňa
7.8.2000, pochybil vo vydaných LV č. XXX a č. XXXX zo dňa 6.9.2000, keď v nich neurobil žiadny zápis
v časti C. Ťarchy, resp. poznámky, niekoľkokrát urobil nové zápisy do LV väčšinového vlastníka bez

toho, aby mu túto skutočnosť oznámil, čím navrhovateľom zapríčinil psychickú ujmu, ohrozil ich zdravie
a pre uvedenie veci do poriadku ich vystavil neprimerane náročnej záťaži po stránke psychickej, fyzickej,
finančnej a časovej.

Uznesením č. k. 13C/314/2013-96 zo dňa 30.9.2014 súd žalobcov opakovane vyzval na odstránenie

vád podanej žaloby.

Žalobcovia na uznesenie súdu reagovali podaním zo dňa 30.10.2014 v ktorom uviedli, že namietajú
nesprávny úradný postup orgánu štátu katastrálneho odboru Okresného úradu v Senici, a to v súvislosti
s vydaním LV č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXXX zo dňa 14.7.2000, keď v nich okrem predávajúcich nebol
uvedený žiadny iný vlastník ani napr. poznámka na LV č. XXXX, že k parc. č. XXX/X neprináleží časť

spoločného dvora z LV, s povoľovacím konaním č. V - XXXX/XXXX, ktorý návrh bez preskúmania,
či predávajúci sú oprávnení nakladať s nehnuteľnosťou, bez preskúmania, či predávajúci majú zmluvnú
voľnosť a ich právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené, schválil a povolil dňom 7.8.2000, s
vydaním LV č. XXX a č. XXXX zo dňa 6.9.2000, keď v nich neurobil žiadny zápis o inom vlastníkovi, ani
v časti C. Ťarchy, resp. poznámky a že niekoľkokrát urobil nové zápisy do katastra do LV väčšinového

vlastníka bez toho, aby túto skutočnosť žalobcom oznámil. Podanie smeruje proti nesprávnemu postupu
v povoľovacom konaní V- XXXX/XXXX, ktoré predchádzalo zápisu R - XXX/XX. Ak by kataster
nepostupoval nedbalo a prerušil ho, mohol byť včas odstránený nedostatok spôsobený zlou kúpnou
zmluvou V - XXXX/XX medzi P. K. a B. A., resp. žalobcovia by mali možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy.
Kataster však na žiadnom z vydaných dokumentov neuviedol zmienku o ďalšom vlastníkovi. Ani v

prípade parc. č. XXX/X - spoločný dvor, nie je uvedený žiadny list vlastníctva s menom B. A.. Na listoch
vlastníctva č. XXX a č. XXX sú ako vlastníci uvedení len predávajúci K., E. a K. s ktorými uzatvorili
kúpnu zmluvu V - XXXX/XXXX, žalobca bol nedbalosťou katastra uvedený do omylu že kúpil celok
spoločného dvora. Aj zhotoviteľ znaleckého posudku vzal za fakt, že celá výmera spoločného dvora
je predmetom ocenenia pre uzavretie zmluvy, ani Obecný úrad Osuské, si doklady vydané katastrom

nevysvetlil ináč a vymeriaval daň na celú výmeru spoločného dvora. Žalobcovia nemohli predpokladať
budúci problém - zápis ďalšieho vlastníka, ktorý vyústil do podania na nesprávny postup orgánu štátu.
Ako náhradu za infarktový a každodenne stresujúci stav právnej neistoty, odo dňa zistenia, že žalobcovia
nie sú jedinými bezpodielovými vlastníkmi zakúpenej nehnuteľnosti, požadujú nemajetkovú ujmu v sume
10.000 eur, ktorá môže byť primeranou satisfakciou za ich ohrozené zdravie, ťažký nervový otras, za

právnu neistotu a stav v ktorom bez vlastnej viny prežívajú starobu. Podľa žalobcov ide o primeranú
náhradu za absurdný, nezrozumiteľný, ťažko riešiteľný zmätočný stav, do ktorého ich zanedbaním
povinností dostal dotknutý štátny orgán, ktorý stav teraz s vynaložením neprimeraného nadľudského
psychického a fyzického úsilia musia riešiť. Žalobcovia po prvotnom šoku museli pátrať, čo sa stalo,
dlhé hodiny strávili v Senici na katastri, komunikáciou s predávajúcimi, surfovaním na internete. Otras,

stres, vyčerpávajúce pátranie, neistota, zlosť aj bezmocnosť, všetko spojené s depresiou, neprespatými
nocami a nechuťou vykonávať obvyklé domáce práce, pripraviť si jedlo, najesť sa, venovať sa svojim
záujmom, odpočinku, to všetko zásadne znížilo kvalitu ich každodenného života a odrazilo sa na ich
zdraví. Zle na nich doliehajú aj podania na súd a snaha Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vyviniť
sazproblému.Dotknutýštátnyorgánnastolenýproblémneriešil,zlehoriešilužvr.1999,avšakžalobcov

sa týka hlavne skutočnosť, že povoľovacie konanie V - XXXX/XXXX po podaní vkladu pre nezrovnalosti
neprerušil, hrubou nedbalosťou a porušením katastrálneho zákona preniesol problém, ktorý žalobcovia
zistili až po 13 rokoch na žalobcov, ktorých zdravotný stav a kvalita života sa týmto problémom zhoršil.
Žalobcovia namiesto pokojnej staroby žijú v právnej neistote o vlastníctvo, pretože nehnuteľnosť vrátane
celej výmery spoločného dvora riadne kúpili a zaplatili. Kataster ich však žiadnym spôsobom neochránil,

nezabezpečil, aby sa dozvedeli o inom vlastníkovi, nezabránil, aby s predávajúcimi uzavreli kúpnu
zmluvu a zaplatili im za to, čo nevlastnili a následne roky nechal žalobcov žiť vo vedomí, že sú jedinými
bezpodielovýmivlastníkmiparcielnaLVč.XXXXaspoločnéhodvora.PodľaLV č.XXXXsúžalobcovia
uvedení ako jediní vlastníci všetkých štyroch parciel vrátane parcely č. XXX/X o celkovej výmere
XXX m2, ku ktorým je v bode C. zaznamenané, že k nim prináleží spoločný dvor evidovaný na LV č.

XXX, avšak z LV č. XXX vyplýva, že 1 spoločného dvora teda XXX m2, je vo vlastníctve iného vlastníka,
ktorý parc. č. XXX/X, ku ktorej táto 1 patrí, nevlastní. Až do odstránenia uvedeného stavu sú žalobcovia
vystavení veľkému utrpeniu a právnej neistote, a preto sa domnievajú, že požadovaná satisfakcia za
nemajetkovú ujmu je opodstatnená.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1 a 2, výsluchom žalovanej, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a to: znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 16.7.2000, listom vlastníctva č.

XXX zo dňa 14.7.2000, listom vlastníctva č. XXX zo dňa 14.7.2000, listom vlastníctva č. XXXX zo dňa
14.7.2000, listom vlastníctva č. XXX zo dňa 14.7.2000, kópiou mapy z katastra nehnuteľností, návrhom
na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 25.7.2000, výpisom z listu vlastníctva č. XXX zo dňa
6.9.2000, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 6.9.2000, výpisom z listu vlastníctva č. XXX zo
dňa 8.3.2013, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 8.3.2013, e-mailom D..C..sk ,

kúpnou zmluvou zo dňa 25.7.2000, vyjadrením Okresného úradu Trnava zo dňa 15.11.2013 a zo dňa
18.12.2013, e-mailovou komunikáciou žalobkyne s katasterportálom, lekárskym nálezom žalobcu 2 zo
dňa 27.1.2015, žalobou žalobkyne 1 vo veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7C/46/2013,
ako aj s uznesením Okresného súdu Senica č. k. 7C/46/2013-45 zo dňa 12.12.2014, oboznámením sa
s ostatnými listinnými dôkazmi, obsahom pripojených spisov Okresného úradu Senica sp. zn. V - XXXX/
XX, sp. zn. V - XXXX/XX, sp. zn. R - XXX/XX, sp. zn. Z - XXXX/XX a s obsahom celého spisového

materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa 1 v konaní uviedla, že prevod nehnuteľností riešili cez realitnú kanceláriu a mali za to, že
všetky podklady sú čisté. Kúpili oplotenú nehnuteľnosť, nevedeli, že ich pozemok je spoločným dvorom,
nebolo to nikde zaznačené. Pochybenie štátu nastalo už vtedy, keď dovolili kúpiť pani K. hospodársku

budovu bez spoločného dvora. Vo výmere v znaleckom posudku, ako aj v kúpnej zmluve sa uvádza, že
predávajúcipredávajúpozemokvcelostivovýmereXXXm2.Nesprávnyúradnýpostupkatastraspočíval
v tom, že nemal povoliť vklad č. V -XXXX/XX, pretože mal žalobcov upozorniť, že časť spoločného
dvora je vo vlastníctve ďalšej osoby. To že skutočný stav je iný, žalobkyňa zistila pred dvomi rokmi, keď
pripravovala darovaciu zmluvu na celú nehnuteľnosť pre vnuka. Na katasterportály si vyhľadala listy

vlastníctva a zistila, že je tam zapísaný iný vlastník. Bola v šoku a bolo to pre nich niečo neskutočné.
Žalobkyňa 1 bola na vyšetrení, mala problém so srdcom, avšak nevyžiadala si potvrdenie. Snažila sa
vec riešiť na katastri v Senici, bola tam 2-krát, pričom po každé bola odpoveď pracovníčok, že všetko je
zapísané správne. Obrátila sa emailom aj na Úrad geodézie kartografie a katastra, či im môžu pomôcť
vec riešiť, odpoveď bola, že sa majú obrátiť na Správu katastra. Chceli vec riešiť vydržaním, keďže za

nehnuteľnosť museli platiť dane, ale bolo im povedané, že si majú zobrať právnika. Žalobcovia podali
žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva, čo bolo zamietnuté, tak potom podali trestné oznámenie
na predávajúcich, pričom im povedali, že je to premlčané a majú sa obrátiť na súd, preto podali voči
predávajúcim žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak súd je nečinný. Náhrady nemajetkovej
ujmy sa domáhajú z dôvodu nesprávneho úradného postupu katastra v Senici pri povoľovaní vkladu

V XXXX/XXXX, tiež z dôvodu, že im neboli oznámené zmeny zápisov do LV, keď tam bola zapísaná
B. A.. Ujma im bola spôsobená v tom, že sa museli obrátiť na súd a vec riešiť. Žalobkyňa 1 nebola
schopná riešiť nič iné len otázku, že nie sú výlučnými vlastníkmi pozemku, ktorý kúpili. Osobne si
prevzali povolenie vkladu V - XXXX/XXXX spolu s LV na katastri dňa 6.9.2000. Svoj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy voči štátu žalobcovia pred podaním žaloby na súd neprerokovali s Úradom geodézie

kartografie a katastra, pretože nevedeli, že by mali takúto povinnosť. Podľa žalobkyne 1 zo strany
žalovanej ide o snahu vyviniť sa z dôvodu premlčania. Podľa žalobkyne 1, žalobcovia nežalujú štát
za spôsobenú škodu, ktorá im vznikla ako náklady za uvedenie veci do poriadku, ale žiadajú len
nemajetkovú ujmu za psychické problémy, ktoré im boli spôsobené. Problematika spoločných dvorov
je komplikovaná a nechce sa toho ujať žiadny právnik. Podľa žalobkyne, keďže na kúpnej zmluve bolo

uvedené, že nehnuteľnosť sa prevádza v celosti, teda celých XXX m2, kataster mal preskúmať zmluvnú
voľnosť prevodcu, teda či je vlastníkom prevádzaných nehnuteľnosti v celosti.
Žalobca 2 v konaní uviedol, že pri kúpe nehnuteľnosti mali za to, že kupujú celý pozemok, čistý, čo
vyplývalo aj z vypracovaného znaleckého posudku. Neskôr zistili, že na LV, v časti spoločného dvora je
uvedený iný vlastník. Podľa žalobcu 2 im pri zápise do katastra malo byť oznámené, že tam nie je všetko

v poriadku. Kataster nepostupoval správne, keď zavkladoval vlastnícke právo žalobcov bez ďalšieho,
mal konanie prerušiť a upozorniť ich, že na spoločnom dvore je ešte ďalší vlastník. Keď sa to žalobca
2 dozvedel, mal takmer infarktový stav. Bola len náhoda, že sa žalobcovia prostredníctvom internetu
dozvedeli, že na LV je zapísaný ďalší vlastník. Platili dane za celú plochu bez toho, že by niekto vedel, že
jetamďalšívlastník.Predmetnýpozemokužrazkúpilicelý,pretobytomaldaťniektodoporiadku.Pokiaľ

ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, žalobcovia súhrne zvážili, čo celú dobu robia a ako sa trápia. Nespali
mnoho nocí po sebe, trápili sa, zasiahlo ich to. Žalobca 2 mal prechodne zhoršený zdravotný stav,
ale nie je naučený utekať so všetkým k lekárovi. Pokiaľ ide o nejaké prerokovanie nároku na náhradu
nemajetkovejujmyvočištátu,podľažalobcu2jeevidentné,žesasniminiktootomnechcelbaviť.Priamona Úrad geodézie a kartografie katastra sa so svojim nárokom na zaplatenie nemajetkovej ujmy 10.000
eur neobrátili, všetci im povedali, že sa majú obrátiť na súd. Žalovaná sa snaží zodpovednosti zbaviť
vznesením námietky premlčania. Žalobca 2 potvrdil, že povolenie vkladu spolu s listami vlastníctva č.

XXXX a č. XXX zo dňa 6.9.2000 si prevzali osobne na katastri dňa 6.9.2000. Boli pritom milo prekvapení,
že bolo tak rýchlo rozhodnuté. Kataster v Senici tiež nesprávne postupoval v tom, že im neoznámil
zmeny zápisov do LV vtedy, keď bola na LV č. XXX zapísaná B. A.. Mali príležitosť im oznámiť zmeny,
keď zomrel p. A. a potom keď zomrela B. A. a bola tam zapísaná ich nesvojprávna dcéra A. A..

Žalovaná v konaní uviedla, že problematika spoločného dvora nie je upravená zákonom, a to čo je
uvedené v biltene, má len odporúčací charakter. Žalovaná namietala nedostatok pasívnej legitimácie,
nakoľko žalobcovia označili za odporcu SR zastúpenú Okresným úradom Trnava. Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa jednoznačne vyjadril, že v sporoch o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pasívne vecne legitimovaným
subjektom je štát, keď uviedol, že „štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt,

ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie,
na ktorý sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú
subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu proti iným subjektom než štátu, nemôžu
byť tieto iné subjekty nositeľmi právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú
z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb., teda

nemajú pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Ak by teda žaloba o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom smerovala proti inému subjektu
ako štátu, tento by nebol podľa citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pasívne vecne legitimovaný (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.8.2008, sp.
zn. 4Cdo 185/2007). Vzhľadom na to, že navrhovatelia namietajú nesprávny úradný postup z roku 2000,

aj keď podľa žalovanej by malo ísť o nezákonnosť rozhodnutia z r. 2000, treba na tento prípad aplikovať
zákon č. 58/1969 Zb., ktorý neumožňuje uplatňovať si náhradu nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma
bola zakotvená až v zákone č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na to, že navrhovatelia si uplatňujú duplicitný
nárok na bezdôvodné obohatenie, žalovaná navrhovala konanie prerušiť do právoplatného skočenia
konania na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7C/46/2013. Príčinná súvislosť medzi konaním orgánu

štátu a spôsobenou škodou musí byť priama a bezprostredná a ak je tu prípadne aj nejaký iný škodca,
teda pôvodný predávajúci, príčinná súvislosť nie je splnená. Navrhovatelia nikdy neboli vlastníkom 1/4
spoločného dvora. Inštitút spoločného dvora k dnešnému dňu neupravuje žiadny zákon a bola len dobrá
vôľa Úradu geodézie kartografie a katastra, že podali nejaký metodický pokyn. Realitná kancelária
vedela, že navrhovateľom ide prevádzať spoločný dvor, pretože to bolo uvedené na liste vlastníctva

s tým, že podiely tam neboli uvedené. Tieto podiely nevedel ani kataster, tento to zisťoval priebežne,
postupne ako mu chodili listiny, dedičské rozhodnutia. Keď kataster povoľoval vklad, nemal sa ako
dozvedieť, že je tam aj podiel B. A., revízia údajov bola vykonaná až v r. 2006. Žalobca si uplatnil na
Okresnom súde v Senici žalobu, kde na strane žalovaného je P. K. z dôvodu neoprávneného obohatenia
sa pri predaji nehnuteľnosti, ktorú žalobcovia kúpili a užívali v dobrej viere. Z nálezu II. ÚS 165/2012-45

zo dňa 13. februára 2013 vyplýva, že nárok na náhradu škody môže byť voči štátu úspešne uplatnený
len vtedy, ak poškodený nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný mu ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia
vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za
škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca si uplatnil na Okresnom súde
v Senici žalobu z dôvodu neoprávneného obohatenia pri predaji nehnuteľnosti a o ktorej nebolo
doteraz rozhodnuté, žalovaný je toho názoru, že nárok na náhradu škody v zmysle predmetného

nálezu Ústavného súdu treba zamietnuť, nakoľko žalobcovi škoda ešte nevznikla, a preto nemôže
byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Žalobca namietal, že žalovaný
zanedbal povinnosti vyplývajúce z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď nepreskúmal oprávnenie
prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou a či prevodca mal zmluvnú voľnosť a či jeho právo nakladať s
nehnuteľnosťou nebolo obmedzené a že urobil rozhodnutia v rozpore s katastrálnym zákonom. Tieto

obvinenia žalobcu smerujú voči nezákonnému rozhodnutiu a nie voči nesprávnemu úradnému postupu,
nakoľko § 31 Katastrálneho zákona celý smeruje k vydaniu rozhodnutia, avšak zo žaloby nevyplýva,
ktoré nezákonné rozhodnutie žalobca žaluje. Bývalá správa katastra postupovala v súlade so zákonom
a nezanedbala svoju povinnosť vyplývajúcu z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Keďže žalobcanežaluje nezákonnosť rozhodnutí, ktoré boli vydané správnym orgánom na úseku katastra, tieto sú
právoplatné, neboli zrušené a súdy rozhodujúce o náhrade škody sú takýmto rozhodnutím viazané v
zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Podľa § 3 cit. zák. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno

nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil
možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je
súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Žalobca žaluje nesprávny úradný postup, avšak z rozsudku

NS SR sp. zn. 6 Cdo 115/2010 zo dňa 31.5.2010 vyplýva, že ak orgán štátu zisťuje podmienky a
predpoklady pre vydanie rozhodnutia a za tým účelom zhromažďuje podklady, dôkazy, hodnotí zistené
skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia.
Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve
v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa § 1- 17 zák.
č. 58/1969 /t. j. zodpovednosť štátu spôsobenú rozhodnutím/. Za nesprávny úradný postup v zmysle

§ 18 teda nie je možné považovať pochybenie, nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred
svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr.
nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v
spôsobe vedenia konania. Žalobca vo svojej žalobe, ako aj vyjadrení na pojednávaní dňa 16.1.2015

jasne uviedol, že nesprávny úradný postup žalovaného mal vzniknúť v súvislosti s povolením vkladu
č. V-XXXX/XX a V - XXXX/XXXX, teda v rokoch 1999 -2000. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Z vyjadrení žalovaného tak vyplýva, že k nesprávnemu
úradnému postupu malo dôjsť už v roku 1999 až 2000, avšak v tom prípade sa vzťahuje na náhradu
škody zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý však nemajetkovú ujmu nepriznáva. V danom prípade
nie je daná ani príčinná súvislosť medzi konaním správneho orgánu a vznikom škody, nakoľko táto

musí byť priama a bezprostredná. Sám žalobca podal žalobu za neoprávnené obohatenie aj na P.
K., čím potvrdil, že vlastne presne nevie, kto mu škodu spôsobil (viď nález Ústavného súdu II. ÚS
165/2012-45 zo dňa 1.02.2013). Žalobca v zmysle zásady nemo plus iuris nemohol od svojich právnych
predchodcovnadobudnúťviacprávakomalonsám.Nadobudollenpodiel3naspoločnomdvoreapodiel
v 1/4 ostal neprevedený, pretože predchádzajúca kúpna zmluva č. V -XXXX/XX medzi predávajúcou

B. A. a kupujúcou P. K. neobsahovala zmienku o prevode podielu na spoločnom dvore, ktorý patril k
prevádzanému pozemku parc. č. XXX/X. Tak sa stalo, že tento podiel 1 ostal vo vlastníctve pôvodnej
majiteľky B. A.. Žalobca teda nikdy nebol vlastníkom tohto podielu v 1/4 a preto mu nemohla vzniknúť
žiadna škoda, nebol ukrátený na svojich vlastníckych ani iných právach. Žalovaná preto navrhovala
podanú žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa 1 svoje vyjadrenie doplnila tak, že pokiaľ ide o príčinnú súvislosť náhrady nemajetkovej
ujmy, každodenný život žalobcov bol poškodený počnúc dňom 28.2.2013, po prečítaní si záznamov
aktualizovaného listu vlastníctva č. XXX, ktorý obsahoval šokujúce, im dovtedy neznáme údaje o
novej vlastníčke (nesvojprávna A. A., predtým jej matka), ktoré neboli uvedené v žiadnom z dokladov

vydaných katastrom na účely znaleckého posudku a kúpnej zmluvy V - XXXX/XXXX, ani v nových
dokladoch na základe povolenia vkladu. Predávajúcich žalobcovia považovali za jediných vlastníkov
celej nehnuteľnosti, vrátane parc. č. XXX/X o rozlohe XXX m2, ktorá bola uvádzaná na všetkých
listoch vlastníctva ako zastavaná plocha. Záznamom katastra sa žalobcovia dozvedeli, že im nepatrí
pozemok vo výmere XXX m2, pričom ide o plochu bez vyznačenej hranice, ktorá je neoddeliteľnou

súčasťou nehnuteľnosti, o ktorú sa museli v dobrej viere celé roky starať, vynakladať prostriedky na jej
užívanie, platiť za ňu daň z nehnuteľnosti. V potrebných dokladoch nebol uvedený 1 vlastník parcely
č. 220/2, alebo poznámka, že s kúpou parc. č. XXX/X nebol odkúpený podiel na spoločnom dvore.
Na aktualizovaných listoch vlastníctva sú uvádzané adresy žalobcov neplatné od novembra 2000.
Kataster si po vykonanom zápise nesplnil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť. Žalovaná sa

nevyjadrila k nedodržiavaniu katastrálneho zákona, snaží sa dosiahnuť zamietnutie žaloby poukazom
na iné rozsudky, meniace sa zákony a ich platnosť v súvislosti s požiadavkou žalobcov na náhradu
nemajetkovej ujmy. Kataster krátky čas pred vydaním dokladov na účely znaleckého posudku a kúpnej
zmluvyV-XXXX/XXXX,vydalapovolilvkladpreparc.č.XXX/Xpodč.V-XXXX/XX,kdevpríslušnomLVje uvedené, že B. A. je súčasne vlastníčkou podielu na LV č. XXX (vlastníctvo však nebolo nedbalosťou
katastra do LV č. XXX prenesené). Ak kataster vedel po šiestich rokoch, že je tam podiel B. A., vedel
to aj pri povoľovaní vkladu pod V - XXXX/XXXX. Žalovaná tiež zavádza, keď uviedla, že na zápis

evidenčnej zmeny R - XXX/XX sa vzťahuje § 9 ods. 1 písm. l) vyhlášky č. 22/2010 Z. z., pričom však
ide o vyhlášku z 21.12.2009, podľa ktorej nemohol byť vykonaný zápis č. R - XXX/XX. Podľa žalobcov
zostáva nezodpovedanou otázka, na základe čoho kataster vykonal revíziu v roku 2006. Žalobcovia
ďalej poukazovali na § 45 ods. 1 z. č. 162/1995 Z. z. Zistenie po 13 rokoch, že kataster svojim zlým,
nedbanlivým a nesprávnym postupom pri vydávaní dokladov a povoľovaní vkladu, okrem toho, že

nepreskúmal zmluvnú voľnosť a právo predávajúcich nakladať s nehnuteľnosťou, neuviedol aj ďalšieho
1 vlastníka do LV a ani po jeho dodatočnom pripísaní túto skutočnosť žalobcom neoznámil, negatívne
zasiahlo do každodenného života žalobcov. Nielenže museli platiť daň za XXX m2 pozemku, museli sa
o neho starať, bolo im znemožnené riešiť vec v čase, keď pôvodný vlastník žil, bolo znemožnené vyriešiť
vec trestným oznámením pre podvod, pretože polícia oznámila, že trestný čin je premlčaný, spôsobuje
im psychické útrapy a depresiu. Dlhodobo pretrvávajúce napätie a psychické vyčerpanie v dôsledku

zistenia a potreby riešenia žalobcami nezavineného a pre nich neriešiteľného problému, vyústilo teraz
aj do život ohrozujúceho stavu žalobcu 2, vzalo im akúkoľvek radosť zo života. Preto vzhľadom na
preukázaný zlý život ohrozujúci stav žalobcu 2 - operácia 13.2.2015, žalobkyňa 1 navrhla, aby súd
podľa uváženia zvýšil pôvodnú finančnú čiastku a tiež, aby súd uložil odporcovi v prospech žalobcov,
dať do poriadku vlastnícky podiel A. A. na spoločnom dvore, pretože kataster nedodržaním viacerých

ustanovení katastrálneho zákona umožnil predávajúcim podvod a predaj toho, čo nevlastnili.

K svojmu vyjadreniu žalobkyňa predložila e-mailovú komunikáciu s katasterportálom, z ktorej vyplýva,
že žalobcovia žiadali, aby na LV č. XXXX bol novopridaný spoluvlastník vymazaný a tiež o zaslanie
podkladov o vlastníctve z roku 1999, na čo im bola zaslaná odpoveď, že údaje je možné poskytnúť len

na príslušnej okresnej správe katastra, kde sa listiny archivujú.

V konaní žalobcovia 1 a 2 poukazovali na to, ako na nich doľahla závažnosť situácie od
28.2.2013 po prečítaní záznamov aktualizovaného LV č. XXX, o ktorých od katastra nikdy nedostali
žiadne písomné vyrozumenie. Žiadali v konaní vypočuť svedkov, ktorí nespochybnili podklady a doklady

vydané katastrálnym odborom Okresného úradu v Senici, prečo žalobcovia ako kupujúci nemali dôvod
domnievaťsa,žesanestalijedinýmivlastníkmiobhliadnutejazakúpenejnehnuteľnosti,zaktorúvsúlade
s povoleným vkladom v plnom rozsahu platili daň, a to svedkov P. K., N. E., R. K., P. B., ktorý ako realitný
maklér sprostredkoval predaj, Ing. A. K., ktorý vyhotovil znalecký posudok a M. R., bývalú starostku
obce, ktorá na základe povolenia vkladu V - XXXX/XXXX vyrúbila daň na celú nehnuteľnosť.

Žalobkyňa 1 uviedla, že pokiaľ ide o časovú súvislosť, ktorú namieta žalovaná, rozhodujúce je to, čo sa
žalobcom stalo až tým, keď sa dozvedeli o tom, že nie sú výučnými vlastníkmi. Nemajetkovú ujmu teda
žiadajú až v súvislosti s tým, čo sa im stalo, keď sa o uvedenej skutočnosti dozvedeli. Podali tiež žalobu
na predávajúcich. V e-maily katastra z marca 2013 sa píše, že parcely kúpila p. K. bez príslušnej časti

spoločného dvora. Podľa žalobkyne je však otázka, či spoločný dvor správne prislúcha k parc. č XXX/
X. Vo vyjadrení katastra chýbajú časové údaje, žalobcovia sú vlastníkmi všetkých parciel, chýbajú však
údaje, kedy a za kých okolností bol spoločný dvor pričlenený k parc. XXX/X. Podľa žalobkyne spoločný
dvor nikdy nemal prináležať k nejakej šope, ale má prislúchať k domu, pričom parc. XXX/X nikdy neústila
do spoločného dvora. Žalobou sa domáhajú náhrady za nemajetkovú ujmu, pretože im bola spôsobená

trauma, znížená kvalita života, poškodené zdravie, potom čo náhodu zistili, že na LV je 1 vlastníctvo k
parc. č. XXX/X pre novú osobu. Kataster ich nikdy neoboznámil, že na LV č. XXX urobil o ňom zápis,
nakoniec ani v zákonnom termíne ich nevyrozumel o povolení vkladu, boli sa sami informovať, či bol
vklad urobený a prevzali si ho. Kataster teda nedodržal katastrálny zákon, čím sa dopustil nesprávneho
úradného postupu. Toho sa dopustil už tým, že do dokumentov vydaných pre uzavretie kúpnopredajnej

zmluvy,použitýchnásledneprepodanienávrhunavklad,akoajvnovýchdokladoch,tedanaLVč.XXXa
č. XXXX neuviedol žiadnu ťarchu, žiadnu poznámku ani meno vlastníka parc. č. XXX/X, teda spoločného
dvora a nechal žalobcov celú túto plochu udržiavať a platiť za ňu daň, čo žalobcovia robili v dobrej
viere, že im celá nehnuteľnosť patrí tak, ako im ju traja predávajúci, ako jediní vlastníci nehnuteľnosti
ukázali, súdny znalec aj realitný maklér odobril, kataster vklad bez výhrad povolil a starostka na základe

predložených dokladov vyrubila daň na celú nehnuteľnosť. Svedkov, ktorých navrhovali, chceli vypočuť
za tým účelom, aby bolo preukázané, že na žiadnych dokumentoch nebol uvedený iný vlastník. Pokiaľ
ide o škodu, tá žalobcom vznikla za to, že sa starali o nehnuteľnosť a tiež že za ňu platili daň. Uplatňujú
si náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v súvislosti s poškodením zdravia a zhoršením kvalityživota. Boli by radi, keby kataster dal vec do poriadku, pretože nemajú sily na to, aby to zvládli sami, je
to finančne náročné, preto ani nemajú advokáta, stálo ich to veľa fyzických síl. Povinnosť ohlásiť zmenu
adresysižalobcoviasplniliohlásenímtejtoskutočnostiCentrálnejevidenciiobyvateľov.Tí,ktorýmpredali

byt, im preposielali poštu. Podľa žalobkyne je jasné, že ak kúpili nehnuteľnosť, ako vlastníci domu mali
adresu tam, kde je nehnuteľnosť. Žalobu podali preto, že s nehnuteľnosťou nemôžu nakladať, preto
podávali aj návrh na rozšírenie petitu, pretože bude zrejmé potrebné, aby podali ďalšiu žalobu o určenie
vlastníckeho práva. Celú záležitosť žalobkyňa považuje za nespravodlivosť a balvan, ktorý im zostal,
všetko to vyústilo do ich zdravotného stavu, nikto im nič nepovedal. Prostriedky ktoré by získali, chcú

použiť na právnika, ktorý by dal vec do poriadku.
Žalobca 2 poukázal na to, že sa mu rapídne zhoršil zdravotný stav, čo však nepripisuje výlučne len
pôsobeniu stresu. Momentálne je často u lekárov, ktorí mu hovoria, že žije v strese. Na tom, čo musí
podstupovať, má veľkú vinu situácia, do ktorej sa žalobcovia dostali kvôli pochybeniu katastra. Nijako
to však nevie preukázať. Uviedol, že mu je smutno z toho, že sa žalovaná snaží vyviniť poukazom na
určité organizačné nedostatky, keď žalobcovia predmetnú situáciu nezavinili, iba náhodou sa dozvedeli

o tom, že nie sú výlučnými vlastníkmi. Svedkovia, ktorých navrhovali vypočuť sú osobami, ktoré určitým
spôsobom mali podiel na tom, že žalobcovia nevedeli o tom, že nie sú výlučnými vlastníkmi v časti
prevádzanej nehnuteľnosti. Požadovaná kompenzácia by mala aspoň trochu zmierniť to, čo žalobcov
ešte čaká, aby vec vyriešili. Kataster by mal dať celú vec do poriadku.

Žalovaná doplnila, že pokiaľ žalobcovia žiadajú, aby kataster dal niečo do poriadku, žalovaná poukazuje
na to, že kataster dal do poriadku vec, ktorá nebola v poriadku, a to pripísaním 1 -novej spoluvlastníčky.
Z výpovedi žalobkyne 1 vyplýva, že spochybnila existenciu vlastníctva v podiele 1 nesvojprávnej
A. A., avšak v tomto konaní o náhradu škody si súd ani ako predbežnú otázku, nemôže vyriešiť
otázku vlastníckeho práva. Žalovaná poukazovala tiež na to, že podľa § 19 Katastrálneho zákona,

kataster pracuje s informáciami, ktoré sú mu povinní dodávať vlastníci. Zrejme sa teda stalo to, že
žalobcovia katastru už od roku 2000 neoznámili novú adresu, keď sa im zmenila, tým sa stalo to,
že kataster doručoval všetky oznámenia, ktoré žalobcovia spochybňujú na poslednú známu adresu.
Je to však len domnienka čo sa mohlo stať, pretože tieto oznámenia sa nedoručujú do vlastných
rúk. Tým, že si žalobcovia nesplnili povinnosť podľa § 19 Katastrálneho zákona, sa zároveň dopustili

priestupku. Centrálna evidencia osôb nie je prepojená na kataster, preto je v § 19 Katastrálneho zákona
upravená všeobecná povinnosť oznamovať zmenu údajov katastru. Pokiaľ žalobcovia poukazovali v
tomto vyjadrení na to, že žalovaná zavádza, že pokiaľ ide o zápis R-XXX/XX neplatila vyhláška č.
22/2010 Z. z., je pravdou, že v tom čase platila vyhláška č. 534/2001 Z. z., kde v § 8 psím. n) je rovnako
register R. Žalobcovia v podaní zo dňa 5.12.2013 uviedli, že zápis R-XXX/XX nie je predmetom žaloby.

Ust. § 45 Katastrálneho zákona, na ktoré žalobcovia poukazovali sa na predmetnú vec nevzťahuje, týka
sa líniových stavieb. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobcovia platili daň, tento nárok si môžu uplatňovať
v inom konaní. Žalobcovia v konaní namietali nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup
z r. 1999 až 2000, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb., ktorý neupravuje nemajetkovú ujmu.

Pokiaľ ide o preukázanie svojho zhoršeného zdravotného stavu, žalobcovia predložili dekurz zo
dňa 11.3.2015 vystavený MUDr. Z. M., klinickým onkológom, z ktorej vyplýva, že žalobcovi 2 bol
diagnostikovaný zhubný nádor konečníka, bola mu odporučená chirurgická operácia; ďalej predložili
prepúšťaciu správu žalobcu 2 z nemocnice UNsP Milosrdný bratia s. r. o. Bratislava, z ktorej vyplýva, že
žalobca 2 bol hospitalizovaný od 16.2.2015 do 20.2.2015 pre zhubný nádor konečníka, bol odovzdaný

do starostlivosti chirurgickej ambulancie; lekársku správu zo dňa 24.2.2015 potvrdzujúcu výber stehov,
ošetrovateľskú prepúšťaciu správu chirurgického oddelenia zo dňa 20.2.2015 o prepustení žalobcu 2
do domácej starostlivosti. Žalobkyňa 1 na preukázanie svojho zdravotného stavu predložila prepúšťaciu
správu NSP Myjava zo dňa 19.3.2015, podľa ktorej bola hospitalizovaná od 6.3.2015 do 19.3.2015
pre akútnu bronchitídu agens chlam. pneum. k čomu uviedla, že ešte mesiac predtým ako bola

hospitalizovaná, bola v starostlivosti svojej lekárky pre akútnu bronchitídu.

Žalobcovia 1 a 2 predložili znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. A. K., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností, znalecký posudok č. XXX/XXXX
zo dňa 16.7.2000 o cene nehnuteľností - rodinného domu s. č. XXX s príslušenstvom, nachádzajúcej sa

v katastrálnom území X., v obci X., v okrese K., na pozemku parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X
a č. XXX/X, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXX. Zo znaleckého posudku vyplýva, že cena
nehnuteľnosti - rodinného domu s. č. XXX s príslušenstvom ku dňu ohliadky bola znalcom stanovená na
219.560Sk(7.288,06eura),pričompozemokvedenýnaLVč.XXX-parcelač.XXX/X-zastavanéplochyo výmere XXX m2, bol ocenený na sumu 9.416 Sk (312,55 eura). Znalec v časti posudku vlastnícke
a evidenčné údaje uviedol, že vlastníkmi nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere
XXX m2, v zmysle listu vlastníctva č. XXX sú: 1/ vlastníci uvedení na LV č. XXX t. j.: R. K., C. K. A.

s. č. XXX, 4/ vlastníci uvedení na LV č. XXX, t. j. P. K., Z. nám. č. XX, Z. a N. E., C. K. A., pri vlastníkoch
neboli uvedené spoluvlastnícke podiely.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 14.7.2000,
vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a parc. registra

„C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a dom s. č. XXX na parc. č. XXX boli P. K. v podiele
1 a N. E. v podiele 1.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 14.7.2000,
vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a parc. registra
„C“ č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy, bol R. K. v podiele 1/1. V poznámke je uvedený zápis:

spoločný dvor na LV XXX.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 14.7.2000,
vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy, bola P. K.
v podiele 1/1.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 14.7.2000,
vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy, boli 1/
vlastníci uvedení na LV č. XXX, podiel 0/0 a 4/ vlastníci uvedení na LV č. XXX, podiel 0/0.

Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 25.7.2000 vyplýva, že účastníci kúpnej zmluvy
R.K.,P.K.,N.E.aP..Q.K.amanželkaN.K.,navrhujúOkresnémuúraduvSenici,katastrálnemuodboru,
aby rozhodol o vklade vlastníckeho práva v prospech kupujúcich k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa
v kat. úz. X., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parc. č. XXX o výmere XX m2, zast.
pl., na LV č. XXX ako parc. č. XXX o výmere XX m2, zast. pl., dom s. č. XXX, parc. č. XXX o výmere

XX m2, zast. pl., na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X o výmere XX m2, zast. pl. a na LV č. XXX ako parc.
č. XXX/X o výmere XXX m2, zast. pl., spoločný dvor. V návrhu je uvedené, že predávajúci R. K., P. K.
a N. E. sú vlastníkmi nehnuteľnosti v kat. území X., ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností v LV č.
XXX ako parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2, zast. pl., spoločný dvor. Vlastníci sú zapísaní v LV č. XXX
a v LV č. XXX. Predávajúci R. K., P. K. a N. E. predávajú im prislúchajúce podiely na spoločnom dvore -

parc. č. XXX/X uvedenej v čl. I kúpnej zmluvy kupujúcim Ing. Q. K. a manželke N. K. do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 6.9.2000,
vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy, sú 1/ vlastníci

uvedení na LV č. XXX, podiel 0/0 a 4/ vlastníci uvedení na LV č. XXXX, podiel 0/0.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 6.9.2000,
vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy, parc. registra
„C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy, parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané

plochy, parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a dom s. č. XXX na parc. č. XXX
sú K. Q. P.. a N. r. U. Ing. v podiele 1/1.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 8.3.2013,
vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,

sú 1/ K. Q. P.. a N. r. U. P.. v podiele 1, 2/ K. Q. Ing. a N. r. U. Ing. v podiele 1, 3/ K. Q. Ing. a N. r. U.
Ing. v podiele 1, titul nadobudnutia: LV XXXX k p. č. XXX, XXX, XXX, kúpna zmluva V - XXXX/XXX a
R - XXX/XX a 4/ A. A. (nesvojprávna) v podiele 1, titul nadobudnutia k p. č. XXX/X na LV XXXX, XD/
XX/XXXX, Z - XXXX/XX, zm. č. XXX/XX.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 8.3.2013,
vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.
registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXX o výmere
XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochya nádvoria a dom s. č. XXX na parc. č. XXX sú K. Q. P.. a N. r. U. P.. v podiele 1/1. V iných údajoch je
uvedené: Spol. dvor k p. č. XXX/X, XXX, XXX, XXX na LV č. XXX. vz.XX/XX.

Ve-mailySprávykatastraSenicazodňa12.3.2013(D.C.)jeuvedené,žeparc.č.XXX/XnadobudlaP.K.
podľa kúpnej zmluvy pod sp. zn. V - XXXX/XX, avšak predmetom kúpy nebola príslušná časť spoločného
dvora, ktorú predávajúca B. A., rod. F. vlastnila, a to titulom dedenia po neb. Z. F. podľa D XXX/XX,
teda zostávajúca časť spoločného dvora v podiele 1 zostala zapísaná na pôvodnú vlastníčku B. A., rod.
F. a následne podľa osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. XD/XX/XXXX bol vykonaný zápis v prospech

A. A.. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2000 - vklad povolený pod č. V - XXXX/XX dňa
7.8.2000 bola parc. č. XXX/X (spoločný dvor) evidovaná na liste vlastníctva č. XXX bez výšky podielov
pripadajúcich na každého predávajúceho, nakoľko výška podielu v spoločnom dvore sa v tomto období
na list vlastníctva neuvádzala. Predávajúci teda nemohli dokladovať výpisom z LV, že sú vlastníkmi
uvedenej parcely v celosti. V texte kúpnej zmluvy taktiež nie je uvedená výška podielu pripadajúca na
každého predávajúceho. Zápis podielov spoločného dvora bol vykonaný na základe evidenčnej zmeny

pod sp. zn. R - XXX/XX, teda nejde o vydanie rozhodnutia.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2000 uzatvorenej medzi predávajúcimi R. K., P. K. a N. E. a kupujúcimi
P.. Q. K. a P.. N. K., predávajúci R. K., P. K. a N. E. predávajú (okrem iného) im prislúchajúce
podiely na spoločnom dvore - parc.č. XXX/X uvedenej v čl. I tejto kúpnej zmluvy kupujúcim P.. Q. K. a

manželke P.. N. K. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kupujúci P.. Q. K. a manželka P.. N.
K. kupujú nehnuteľnosť parc.č XXX/X uvedenú v čl. I tejto kúpnej zmluvy v celosti do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov od predávajúcich R. K., P. K. a N. E..

Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov podal dňa 15.11.2013 vyjadrenie k veci, v ktorom

uviedol,žeKatastrálnyúradTrnavaúčinnosťouz.č.180/2013Z.z.oorganizáciimiestnejštátnejsprávya
o zmene a doplnení niektorých zákonov zanikol a jeho nástupcom je Okresný úrad Trnava. Okresný úrad
Trnava, okrem toho, že poukázal na to, že nie je správne označený žalovaný subjekt, uviedol, že zápis
evidenčnej zmeny pod č. R - XXX/XX nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam.
Zápis bol urobený v súlade so zákonom na základe verejných a iných listín, ktorými sú pkn. vložky,

dedičské rozhodnutia, osvedčenie o vydržaní a kúpne zmluvy. Manželia Schunoví kúpili v roku 2000
pozemky v k. ú. X. parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX/X a XXX/X v podieloch v zmluve uvedených. Kým
pri pozemkoch parc. č. XXX, XXX, -XX a XXX/X sú podiely v zmluve expressis verbis vyčíslené a
predstavujú spolu 1/1, t.j. celok, v prípade pozemku parc. č. XXX/X bol v zmluve len odkaz na list
vlastníctva č. XXX, v ktorom sú ako vlastníci pozemku, ktorý tvorí spoločný dvor, uvedení vlastníci

vedení na ďalších LV, a to LV č. XXX a XXX. V zmluve teda nebolo uvedené absolútne číslo podielu,
a toto sa v tom čase neuvádzalo ani na LV č. XXX. Podiel na spoločnom dvore nebol uvedený ani v
žiadnom výroku rozhodnutia, pretože v čase povolenia vkladu sa rozhodnutie o povolení vkladu len
vyznačilo do zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa kupujúci manželia K. od začiatku mylne domnievali, že
kúpili celok spoločného dvora. V skutočnosti v zmysle rímskoprávnej zásady nemo plus iuris nemohli

od svojich právnych predchodcov nadobudnúť viac práv ako mali oni sami, a preto nadobudli spolu len
podiel 3/4 na spoločnom dvore a 1/4 ostala neprevedená, pretože kúpna zmluva č. V-XXXX/XX
medzi predávajúcou B. A. a kupujúcou P. K. neobsahovala zmienku o prevode podielu na spoločnom
dvore, ktorý patril k prevádzanému pozemku parc. č. XXX/X. Tak sa stalo, že tento 1/4-ový podiel ostal
vo vlastníctve pôvodnej majiteľky p. B. A.. Manželia K. túto informáciu zistili až potom, čo vtedajšia

Správa katastra Senica vykonala evidenčný zápis podielov na spoločnom dvore na list vlastníctva pod
číslom R-XXX/XX. Po právnej stránke sa však týmto zápisom nič nezmenilo, deklaroval sa len z listín
vychádzajúci právny stav, ktorý existoval už v roku 2000, keď manželia K. nehnuteľnosti kupovali,
ale o ktorom mali nesprávnu predstavu. Zápis na LV bol v súlade s vtedajším interným predpisom,
a to Metodickým návodom na vedenie evidencie právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v evidencii

nehnuteľnostíSlovenskéhoúradugeodézieakartografieč.984410MN-1/83zroku1983,ktorývzmysle
bodu 7.5. predpisoval zápis spoločného dvora na samostatný list vlastníctva s odkazom na čísla listov
vlastníctva tých nehnuteľností, ktorých vlastníci budú mať podiel na spoločnom dvore. Po zrušení tohto
metodického návodu sa evidenčným zápisom priebežne rozpisovali konkrétne podiely vlastníkov na
spoločnej nehnuteľnosti, k čomu dochádzalo po tom, ako došlo k nejakej právnej zmene v súvislosti s

nehnuteľnosťou, ktorá predstavovala spoločný dvor. Zápis dotknutých nehnuteľností bol teda v súlade
so zákonom. Kataster nenesie žiadnu zodpovednosť za neznalosť, resp. nepochopenie zápisu. Zápis
evidenčných zmien vykonaných na LV sa oznamuje vlastníkom na LV uvedeným, avšak ide iba o bežnúpoštu bez doručeniek, o ktorej sa nevedie žiaden záznam, preto Okresný úrad Senica nie je schopný
preukázať doručenie oznámenia o vykonaní evidenčnej zmeny na LV.

Okresný úrad Trnava vo vyjadrení zo dňa 18.12.2013 uviedol, že zápis na LV týkajúci sa spoločného
dvora bol správny (Metodický návod z r. 1983), vklad vlastníckeho práva V - XXXX/XXXX v prospech
manželov Schunových bol povolený správne, vtedajšia správa katastra bola oprávnená vykonať bez
návrhu zápis evidenčnej zmeny č. R - XXX/XX, zápisom evidenčnej zmeny sa nijakým spôsobom
nezmenilo vlastníctvo nadobudnutej nehnuteľnosti a vlastníci neboli týmto zápisom žiadnym spôsobom

ukrátení na svojich právach. Stav vlastníctva manželov Schunových bol od začiatku taký, aký bol
premietnutý do zápisu na LV č. XXX po zápise R - XXX/XX. Správa katastra oznamuje zápis na list
vlastníctva v zmysle § 37 Katastrálneho zákona a nie je dôvod, aby tak neurobila aj v tomto prípade. Ide
o bežnú zásielku. Do vlastných rúk sa zasielajú len rozhodnutia a tým zápis evidenčnej zmeny nie je.
Neexistuje žiadna evidencia bežných zásielok, akými sa tieto oznámenia posielajú, čo však neznamená,
že tak kataster neurobil a na tomto by bola založená jeho zodpovednosť za škodu, keď vlastnícky

sa nikdy nič nezmenilo. Platenie dane z nehnuteľností nemá žiaden vplyv na stav vlastníckych práv.
Prípadný rozdiel v platbe dane z nehnuteľností na základe nesprávneho daňového priznania je potrebné
riešiť podľa príslušných právnych predpisov.

Z lekárskej správy gastroenterológa MUDr. Z. C. zo dňa 27.1.2015 vyplýva, že žalobca 2 absolvoval

uvedeného dňa vyšetrenie s nálezom tumor rekta v 12 cm hĺbke. Bola mu odporučená onkochirurgická
liečba.

Žalobou zo dňa 16.6.2013 podanou na Okresnom súde Senica sa žalobkyňa 1 domáhala voči žalovanej
P. E., rodenej K. vydania neoprávneného obohatenia pri predaji nehnuteľnosti. Vec bola vedená na

OkresnomsúdeSenicapodsp.zn.7C/46/2013.UznesenímOkresnéhosúduSenicač.k.7C/46/2013-45
zo dňa 12.12.2014, bolo podanie žalobkyne zo dňa 16.6.2013 odmietnuté. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.2.2015.

Z pripojeného spisu Okresného úradu v Senici sp. zn. V - XXXX/XX vyplýva, že Okresnému úradu v

Senici,odborukatastrálnemu,boldňa20.8.1999doručenýnávrhnavkladvlastníckehoprávanazáklade
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou B. A., rod. F. a kupujúcou P. K.. Z predloženej kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 16.7.1999 vyplýva, že predmetom bol pozemok parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha o výmere XX m2, v kat. úz. X., zapísaná na LV č. XXX. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. V - XXXX/XX dňa 27.12.1999.

Z pripojeného spisu Okresného úradu v Senici sp. zn. V XXXX/XX vyplýva, že Okresnému úradu v
Senici, odboru katastrálnemu bol dňa 25.7.2000 doručený návrh na vklad vlastníckeho práva na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi R. K., P. K. a Viktor E. a kupujúcimi P.. Q. K. a manželka
P.. N. K.. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2000 vyplýva, že predmetom boli nehnuteľnosti parc.

č. XXX - zast. pl. o výmere XX m2 na LV č. XXX, parc. č. XXX - zast. pl. o výmere XX m2 a dom s. č.
XXX na LV č. XXX, parc. č. XXX - zast. pl. o výmere XX m2 na LV č. XXX, parc. č. XXX/X - zast. pl.
o výmere XX m2 na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - zast. pl., spoločný dvor o výmere XXX m2 na LV č.
XXX. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V - XXXX/XXXX dňa 7.8.2000.

Z pripojeného spisu Správy katastra Senica sp. zn. R - XXX/XX vyplýva, že dňa 21.3.2006 bol na LV
č. XXX týkajúci sa spoločného dvora - parc. č. XXX/X vykonaný záznam pod sp. zn. R - XXX/XX na
základe ktorého boli do tohto LV zapísaný ako vlastníci 1- K. Q. P.. a N. r. U. v podiele 1, 2. K. Q. P.. a
N. r. U. v podiele 1, 3. K. Q. P.. a N. r. U. v podiele 1 a 4. A. B. r. F. v podiele 1.

Z pripojeného spisu Správy katastra Senica sp. zn. Z - XXXX/XX vyplýva, že na základe doručeného
Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XX/XXXX-XX, D not XXX/XXXX - Do zo dňa 19.6.2012, po
poručiteľke neb. B. A., rod. F., bol vykonaný záznam do katastra nehnuteľností pod sp. zn. Z - XXXX/
XX dňa 29.10.2012.

Predmetom konania je nárok žalobcov 1 a 2 na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur
titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným
rozhodnutím.Podľa § 1 ods. 1 a 2 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli (1). Zodpovednosti

podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (2).

Podľa § 4 ods. 1 a 2 z. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný (1). Ako výnimku z ustanovenia odseku
1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez

ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené
alebo zmenené (2).

Podľa § 9 ods. 1 z. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako
aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať

s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných

prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej
republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom
bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,
v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo

spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie
(§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 z. č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej

časti na súde.

Podľa § 18 ods. 1 a 2 z. č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia (1). Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (2).

Podľa § 20 z. č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto
zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 1, 2 a 3 z. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho
rozhodnutia (1). Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo
doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu
na zdraví (2). Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia

doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov,
neplynie (3).

Podľa § 25 ods. 1 a 2 z. č. 58/1969 Zb., za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej

socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská
socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
(1). V právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený
v § 9 ods. 1 (2).Podľa § 27 z. č. 58/1969 Zb., zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu škody
spôsobenejrozhodnutiami,ktorébudúvydanépodninadobudnutiaúčinnostitohtozákona,ananáhradu

škody spôsobenej po tomto dni nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 27 ods. 1 a 2 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1. júla 2004

pozn.) a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona (1). Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi (2).

Podľa § 3 ods. 1 a 2 z. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom (1). Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (2).

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) z. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 z. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (1). Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda (2).

Podľa § 15 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.8.2007, uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk (1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (2).

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 a 5 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, Uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak (2). Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskomuplatnení (3). V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2 (5).

Podľa § 19 ods. 1, 2 Z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia (1). Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;

to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 (2).

Podľa § 25 ods. 1 Z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcov uplatnený
v tomto konaní na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur je nedôvodný. Žalobcovia 1 a 2 sa
uvedenej náhrady nemajetkovej ujmy domáhali titulom nesprávneho úradného postupu katastrálneho
odboru Okresného úradu v Senici (resp. neskôr Správy katastra Senica).

V konaní najskôr bolo potrebné odstrániť vadu v označení orgánu konajúceho v mene žalovanej
Slovenskej republiky, keď v žalobe zo dňa 12.8.2013 žalobcovia označili ako žalovanú Slovenskú
republiku - Katastrálny úrad v Trnave, Vajanského 2, Trnava. Tento úrad v priebehu konania v zmysle
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinnosťou tohto zákona (t. j. 1.10.2013) zanikol, pričom jeho právnym nástupcom sa stal Okresný

úrad Trnava, Vajanského 2, Trnava. Na základe toho žalobcovia podaním zo dňa 5.12.2013 zmenili
označenie žalovanej na Slovenská republika - Okresný úrad Trnava, Vajanského 2, Trnava. Uznesením
č. k. 13C/314/2013-74 zo dňa 7.2.2014 súd vyzval žalobcov na opravu a doplnenie podanej žaloby v
časti označenia žalovanej, teda, aby žalobcovia správne označili orgán, ktorý má za Slovenskú republiku
v predmetnej právnej veci konať. Na základe tejto výzvy súdu, žalobcovia podaním zo dňa 19.2.2014

upresnili označenie žalovanej ako Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava 212.

Žalobcovia svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 10.000 eur v zmysle ich písomných podaní
ako aj vyjadrení na pojednávaní odvodzovali jednak od nesprávneho úradného postupu katastrálneho

odboru Okresného úradu v Senici pri povoľovaní vkladu vlastníckeho práva žalobcov pod sp. zn. V -
XXXX/XX, keď kataster podľa žalobcov pochybil vo vydaných LV č. XXX a č. XXX zo dňa 14.7.2000,
ktoré boli použité na právne úkony, zanedbal svoje základné povinnosti vyplývajúce z § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona, keď nepreskúmal, či prevodca je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či má
zmluvnú voľnosť a jeho právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Pretože kataster tieto

skutočnostinepreskúmal,neprerušilpovoľovaciekatastrálnekonanie,alepovolenímvkladupodč. V
- XXXX/XXXX dňa 7.8.2000 povolil vklad bez výhrad, následne neuviedol existujúci právny stav do LV č.
XXX a č. XXXX, ktoré boli vyhotovené a žalobcom odovzdané dňa 6.9.2000, keď v nich neurobil žiadny
zápis v časti C. Ťarchy, resp. poznámky, tým uviedol žalobcov do omylu a ďalej pochybil keď niekoľkokrát
urobil nové zápisy do LV č. XXX a č. XXXX, keď tam bola zapísaná B. A. a neskôr po jej smrti A. A.,

pričom žalobcom túto skutočnosť neoznámil, čím žalobcom zapríčinil psychickú ujmu, ohrozil ich zdravie
a pre uvedenie veci do poriadku ich vystavil neprimerane náročnej záťaži po stránke psychickej, fyzickej,
finančnej a časovej. Podľa žalobcov, ak by kataster nepostupoval nedbalo a povoľovacie konanie by
prerušil, mohol byť včas odstránený nedostatok spôsobený zlou kúpnou zmluvou V - XXXX/XX medzi
P. K. a B. A., resp. žalobcovia by mali možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy. Kataster však na žiadnom z

vydaných dokumentov neuviedol zmienku o ďalšom vlastníkovi, ani v prípade parc. č. XXX/X - spoločný
dvor, nie je uvedený žiadny list vlastníctva s menom B. A.. Na základe takéhoto postupu katastra sa
stalo, že žalobcovia nevedeli, že uvedenou kúpnou zmluvou sa nestali výlučnými vlastníkmi spoločného
dvora parc. č. XXX/X na LV č. XXX a že 1 vlastníkom tejto parcely zostala B. A.. O tejto skutočnosti sa
dozvedeli náhodou až vo februári roku 2013 cez webovú stránku katsterportal.sk, čo im spôsobilo šok.

Z obsahu spisu ako aj spisov Okresného úradu Senica vyplýva, že žalobcovia uzatvorili dňa 25.7.2000
kúpnu zmluvu s predávajúcimi R. K., P. K. a N. E., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. X., zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX akoparc. č. XXX o výmere XX m2 - zast. pl., na LV č. XXX ako parc. č. XXX o výmere XX m2 - zast. pl., dom
s. č. XXX, parc. č. XXX o výmere XX m2 - zast. pl., na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X o výmere XX m2
- zast. pl. a na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zast. pl., spoločný dvor. Nehnuteľnosť

evidovaná na LV č. XXX je teda spoločným dvorom, na ktorý sa vzťahuje osobitný právny režim. V tejto
kúpnej zmluve je uvedené, že predávajúci R. K., P. K. a N. E. sú vlastníkmi nehnuteľnosti v kat. území
X., ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností v LV č. XXX ako parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2, zast.
pl., spoločný dvor. Vlastníci sú zapísaní v LV č. XXX a v LV č. XXX. Predávajúci R. K., P. K. a N. E.
predávajú im prislúchajúce podiely na spoločnom dvore - parc. č. XXX/X uvedenej v čl. I kúpnej zmluvy

kupujúcim P.. Q. K. a manželke N. K. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kupujúci Ing. Q. K.
a manželka Ing. N. K. kupujú nehnuteľnosť parc.č XXX/X uvedenú v čl. I tejto kúpnej zmluvy v celosti
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov od predávajúcich R. K., P. K. a N. E..

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 14.7.2000,
vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a parc. registra

„C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a dom s. č. XXX na parc. č. XXX boli P. K. v podiele 1 a
N. E. v podiele 1. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného
14.7.2000, vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a
parc. registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy, bol R. K. v podiele 1/1. V poznámke je
uvedený zápis: spoločný dvor na LV XXX. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre okres K.,

obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 14.7.2000, vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX/X o
výmere XX m2 - zastavané plochy, bola P. K. v podiele 1/1. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre
okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného 14.7.2000, vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra „C“ č.
XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy, boli 1/ vlastníci uvedení na LV č. XXX, podiel 0/0 a 4/
vlastníci uvedení na LV č. XXX, podiel 0/0.

Za účelom uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bol vypracovaný znalecký posudok vyhotovený
znalcom Ing. A. K., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie
nehnuteľností, č. XXX/XXXX zo dňa 16.7.2000 o cene nehnuteľností - rodinného domu s. č. XXX s
príslušenstvom,nachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíX.,vobciX.,vokreseK.,napozemkuparcelách

č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X a č. XXX/X, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXX. Zo
znaleckého posudku vyplýva, že cena nehnuteľnosti - rodinného domu s. č. XXX s príslušenstvom ku
dňu ohliadky bola znalcom stanovená na 219.560 Sk (7.288,06 eura), pričom pozemok vedený v LV č.
XXX - parcela č. XXX/X - zastavané plochy o výmere XXX m2, bol ocenený na sumu 9.416 Sk (312,55
eura). Znalec v časti posudku vlastnícke a evidenčné údaje uviedol, že vlastníkmi nehnuteľnosti - parc.

č. XXX/X - zastavané plochy o výmere XXX m2, v zmysle listu vlastníctva č. XXX sú: 1/ vlastníci uvedení
na LV č. XXX t. j.: R. K., C. K. A. s. č. XXX, 4/ vlastníci uvedení na LV č. XXX, t. j. P. K., Z. nám. č. XX,
Z. a N. E., C. K. A., pri vlastníkoch neboli uvedené spoluvlastnícke podiely.

Na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2000 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva

zo dňa 25.7.2000, podľa ktorého účastníci kúpnej zmluvy R. K., P. K., N. E. a P.. Q. K. a manželka
N. K., navrhujú Okresnému úradu v Senici, katastrálnemu odboru, aby rozhodol o vklade vlastníckeho
práva v prospech kupujúcich k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. X., zapísané v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX ako parc. č. XXX o výmere XX m2 - zast. pl., na LV č. XXX ako parc. č. XXX
o výmere XX m2 - zast. pl., dom s. č. XXX, parc. č. XXX o výmere XX m2 - zast. pl., na LV č. XXXX ako

parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - zast. pl. a na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zast.
pl., spoločný dvor. V návrhu je uvedené, že predávajúci R. K., P. K. a N. E. sú vlastníkmi nehnuteľnosti
v kat. území X., ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností v LV č. XXX ako parc. č. XXX/X vo výmere
XXX m2 - zast. pl., spoločný dvor. Vlastníci sú zapísaní v LV č. XXX a v LV č. XXX. Predávajúci R. K.,
P. K. a N. E. predávajú im prislúchajúce podiely na spoločnom dvore - parc. č. XXX/X uvedenej v čl.

I kúpnej zmluvy kupujúcim Ing. Q. K. a manželke N. K. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V - XXXX/XXXX dňa 7.8.2000.

Žalobcom boli po povolení vkladu dňa 6.9.2000 vydané listy vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam,
pričom podľa LV č. XXXX, pre okres K., obec X., kat. úz. X., vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č.

XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy, parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy,
parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy, parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XX
m2 - zastavané plochy a dom s. č. XXX na parc. č. XXX sú K. Q. P.. a N. r. U. Ing. v podiele 1/1; a podľa
LV č. XXX zo dňa 6.9.2000 pre okres K., obec X., kat. úz. X. sú vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra„C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy, sú 1/ vlastníci uvedení na LV č. XXX, podiel 0/0
a 4/ vlastníci uvedení na LV č. XXXX, podiel 0/0.

Z listov vlastníctva týkajúcich sa predmetných nehnuteľností vyhotovených dňa 8.3.2013 vyplýva, že
podľa LV č. XXXX, pre okres K., obec X., kat. úz. X., vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX
o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané
plochyanádvoria,parc.registra„C“č.XXXovýmereXXm2-zastavanéplochyanádvoria,parc.registra
„C“ č. XXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria a dom s. č. XXX na parc. č. XXX sú K. Q.

Ing. a N. r. U. Ing. v podiele 1/1, pričom v iných údajoch pribudol zápis: Spol. dvor k p. č. XXX/X, XXX,
XXX, XXX na LV č. XXX. vz.XX/XX a podľa LV č. XXX pre okres K., obec X., kat. úz. X., vyhotoveného
8.3.2013, vlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a
nádvoria, sú 1/ K. Q. P.. a N. r. U. P.. v podiele 1, 2/ K. Q. P.. a N. r. U. P.. v podiele 1, 3/ K. Q. P.. a
N. r. U. Ing. v podiele 1, titul nadobudnutia: LV XXXX k p. č. XXX, XXX, XXX, kúpna zmluva V - XXXX/
XXX a R - XXX/XX a 4/ A. A. (nesvojprávna) v podiele 1, titul nadobudnutia k p. č. XXX/X na LV XXXX,

XD/XX/XXXX, Z - XXXX/XX, zm. č. XXX/XX.

Z uvedeného vyplýva, že problém žalobcov vznikol v súvislosti s evidenciou vlastníckeho práva k
pozemku parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ - zastavané plochy a nádvoria - spoločný
dvor, ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXX pre kat. úz. X., avšak pôvodne boli vlastníci tohto

pozemku evidovaní nie na LV č. XXX, ale na ďalších listoch vlastníctva, a to LV č. XXX a č. XXX.
Žalobcovia sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy domnievali, že od predávajúcich kúpili celok spoločného
dvora, avšak na predmetných listoch vlastníctva neboli uvedené konkrétne spoluvlastnícke podiely
predávajúcich. Metodický návod na vedenie evidencie právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v evidencii
nehnuteľností Slovenského úradu geodézie a kartografie č. 984 410 MN-1/83 z roku 1983 v zmysle

bodu 7.5. predpisoval zápis spoločného dvora na samostatný list vlastníctva s odkazom na čísla listov
vlastníctva tých nehnuteľností, ktorých vlastníci budú mať podiel na spoločnom dvore. Vzhľadom na to,
že kúpna zmluva č. V-XXXX/XX uzatvorená medzi predávajúcou B. A. a kupujúcou P. K. neobsahovala
zmienku o prevode podielu na spoločnom dvore, ktorý patril k prevádzanému pozemku parc. č. XXX/
X, ostal tento 1/4-ový podiel vo vlastníctve pôvodnej vlastníčky p. B. A.. Kataster následne po zrušení

vyššie uvedeného metodického návodu, evidenčným zápisom priebežne rozpisoval konkrétne podiely
vlastníkov na spoločnej nehnuteľnosti, k čomu podľa vyjadrenia katastra dochádzalo spravidla po tom,
ako došlo k právnej zmene v súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá predstavovala spoločný dvor. Tak sa
stalo, že zápisom R - XXX/XX zo dňa 21.3.2006 boli na LV č. XXX týkajúci sa spoločného dvora - parc.
č. XXX/X zapísaní ako vlastníci 1- K. Q. P.. a N. r. U. v podiele 1, 2. K. Q. P.. a N. r. U. v podiele 1, 3. K.

Q. P.. a N. r. U. v podiele 1 a 4. A. B. r. F. v podiele 1 a na základe doručeného Osvedčenia o dedičstve
sp. zn. XD/XX/XXXX-XX, D not XXX/XXXX - Do zo dňa 19.6.2012, po poručiteľke neb. B. A., rod. F. a
bol tiež vykonaný zápis do katastra nehnuteľností pod sp. zn. Z - XXXX/XX dňa 29.10.2012, kedy bola
namiesto B. A. ako vlastníčka podielu 1 zapísaná jej dedička A. A. (nesvojprávna).

Pokiaľ ide o problematiku úpravy vlastníckeho práva k spoločným dvorom, táto nie je zákonom
upravená. Inštitút spoločného dvora je špecifickým druhom vlastníctva k pozemku. Spoločný dvor
je nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve. Podiel na spoločnom dvore sa viaže k
nehnuteľnosti - k stavbe a nie ku konkrétnemu vlastníkovi. S prevodom stavby sa prevádza i podiel zo
spoločného dvora. Dôvodom, pre takýto postup je zabezpečenie riadneho užívania stavby. Nakladanie

so spoločným dvorom sa riadi rovnakými pravidlami ako nakladanie s pozemkom, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve.

Žalobcovia sa náhrady škody voči štátu domáhali jednak z dôvodu nesprávneho úradného postupu
katastra pri rozhodovaní o povolení vkladu pod V - XXXX/XX a jednak z dôvodu, že kataster žalobcom

ako vlastníkom dotknutých nehnuteľností neoznámil vykonanie zápisov R - XXX/XX zo dňa 21.3.2006
a Z - XXXX/XX dňa 29.10.2012 na LV č. XXX a LV č. XXXX. Žalobcovia sa teda celkovej náhrady
nemajetkovej ujmy, domáhali v súvislosti s viacerými nimi tvrdenými nesprávnymi úradnými postupmi
Okresného úradu v Senici, katastrálneho odboru, pričom každý z týchto postupov bolo potrebné
posudzovať podľa príslušnej právnej úpravy. Na daný prípad teda bolo potrebné aplikovať jednak z. č.

58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom účinným do 30.6.2004, ako aj z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný od 1.7.2004. Podľa
ustanovenia § 27 z. č. 514/2003 Z. z. sa totiž zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona vzťahujena škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Na žalobcami tvrdený nesprávny úradný postup katastra v súvislosti s povolením vkladu pod V - XXXX/
XX teda bolo potrebné aplikovať z. č. 58/1969 Zb. a na postup katastra pri vykonaní zápisov R - XXX/

XX a Z - XXXX/XX bolo potrebné aplikovať z. č. 514/2003 Z. z.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,
alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:
a) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup,
b) existencia škody,

c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom a škodou.

Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej

z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Je to žalobca, kto musí preukázať v občianskom súdnom konaní
existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním a škodou) a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá.

Základným procesným predpokladom pre uplatnenie nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, je predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, v danom prípade príslušným ústredným
orgánom štátnej správy, ktorým na úseku katastra je Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej
republiky.

V danom prípade sa však žalobcovia s návrhom na predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy na Úrad geodézie kartografie a katastra neobrátili a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy titulom zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu s ním predbežne neprerokovali. Žalobcovia
uviedli, že nevedeli, že mali takúto povinnosť a tiež, že všetci im povedali, že sa majú obrátiť na súd.

Pokiaľ ide o predbežné prerokovanie nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, význam má
správna právna kvalifikácia formy zodpovednosti štátu za škodu, ktorá má byť titulom nároku žalobcov,
teda či sa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy domáhajú z dôvodu nesprávneho úradného postupu
orgánu štátu, alebo titulom nezákonného rozhodnutia. Žalobcovia v celom konaní poukazovali na
nesprávny úradný postup, keď dôvodili, že kataster jednak v listoch vlastníctva vydaných pre účely

uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2000 neuviedol žiadneho iného vlastníka okrem predávajúcich,
nebola tam zmienka o 1 spoluvlastníčke spoločného dvora B. A., ďalej pochybil v tom keď riadne
neskúmal oprávnenie prevodcov nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou, pričom mal konanie o
povolenie vkladu vlastníckeho práva prerušiť, žalobcov upozorniť na to, že nenadobúdajú celok
spoločného dvora, ale že je tam ešte spoluvlastníčka B. A. a ďalej pochybil, keď im po zavkladovaní

vlastníctva vydal listy vlastníctva bez uvedenia 1 vlastníčky B. A.. Súd dospel k záveru, že takýmto
vymedzením nedostatkov v činnosti katastra zo strany žalobcov, žalobcovia odvodzovali svoj nárok
jednak z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, keď poukazovali na listy vlastníctva vydané
katastrom pred uzatvorením kúpnej zmluvy neobsahujúce všetky údaje o vlastníkoch spoločného dvora,
na skutočnosť, že kataster mal správne konanie o povolení vkladu prerušiť, aby žalobcov upozornil,

že predmetom prevodu nie je 1 podiel spoločného dvora a tiež keď po povolení vkladu V- XXXX/XX
podľa žalobcov vydal listy vlastníctva, v ktorých rovnako neboli údaje o zostávajúcej 1 spoluvlastníčke
spoločného dvora B. A.. V tejto časti nárok žalobcov vychádza z nimi tvrdeného nesprávneho úradného
postupu katastrálneho odboru Okresného úradu v Senici. Nesprávny úradný postup totiž môže byť
založený i súhrnom čiastkových pochybení, ktoré vo svojom súhrne a vzájomných súvislostiach viedli k

ujme účastníka. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu ale
vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniuporiadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu
môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho
rozhodovacej činnosti.

Zároveň vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcami, sa jedná tiež o titul aj z tvrdeného nezákonného
rozhodnutia orgánu štátu, pretože žalobcovia namietali nesprávnosť postupu katastra pri povoľovaní
vkladu V - XXXX/XX, keď podľa nich kataster neskúmal oprávnenie prevodcov nakladať s prevádzanými
nehnuteľnosťami. Ak orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia a za tým

účelom zhromažďuje podklady, dôkazy, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o
činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní
sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia, preto z hľadiska zodpovednosti štátu takéto vady musia
byť hodnotené ako zodpovednosť štátu spôsobenú rozhodnutím.

Pokiaľ teda ide o poukaz žalobcov na postup katastra pri povoľovaní vkladu V - XXXX/XX, z

hľadiska skutkového stavu opísaného žalobcami, dospel súd k záveru, že nárok žalobcov je potrebné
právne kvalifikovať ako zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
orgánu štátu ako aj zodpovednosť štátu z dôvodu nezákonného rozhodnutia. Správne právne posúdenie
uplatneného nároku je pritom vecou súdu.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 z. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Až vtedy, ak ústredný orgán
neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený
domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zákon č. 58/1969 Zb. teda ako procesnú podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody titulom
zodpovednosti štátu, vyžadoval v prípade nezákonného rozhodnutia, aby poškodený svoj nárok s
príslušným ústredným orgánom štátu vopred predbežne prerokoval. Predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody sa podľa tohto zákona nevyžadovalo v prípade nesprávneho úradného postupu orgánu
štátu.

Žalobcovia svoj nárok uplatnený v tomto konaní s Úradom geodézie kartografie a katastra Slovenskej
republiky ako ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností vopred neprerokovali.
Pokiaľ ide o úradný postup katastra pri povoľovaní vkladu V - XXXX/XX, ako už bolo uvedené, zákon
č. 58/1969 Zb. predbežné prerokovanie nároku ani nevyžadoval, avšak predbežné prerokovanie bolo

potrebné, pokiaľ ide o nezákonnosť rozhodnutia o povolení vkladu V- XXXX/XX. Rovnako bolo potrebné
predbežné prerokovanie nároku žalobcov na náhradu škody, pokiaľ ide o nimi tvrdený nesprávny úradný
postup katastra pri vykonaní zápisov R - XXX/XX a Z - XXXX/XX.

Zákonná požiadavka na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s ústredným orgánom

štátnej správy je podmienkou pre súdne uplatnenie nároku na náhradu nemateriálnej ujmy vzniknutej
nezákonným rozhodnutím. V prípade, že žaloba voči štátu bola podaná bez predbežného prerokovania,
ide o odstrániteľný nedostatok podmienok konania v zmysle § 103 a § 104 Občianskeho súdneho
poriadku, teda súd by mal účastníkov vyzvať na predloženie dokladu, že k uplatneniu nároku u
ústredného orgánu došlo, prípadne im poskytnúť i priestor, ak poškodený tento úkon dosiaľ neurobil.

V danom prípade sa však takýto postup javil neefektívny vzhľadom na to, že konanie prebiehalo už
dlhšiu dobu a z postoja orgánu konajúceho za Slovenskú republiku, t. j. Úradu geodézie, kartografie a
katastra bol zrejmý jeho odmietavý postoj k uplatnenému nároku, keď žalovaná vo svojich písomných
vyjadreniach k žalobe žalobcov opakovane žiadala žalobu zamietnuť, z čoho možno predpokladať, že

v prípade dodatočného podania návrhu žalobcov Úradu geodézie kartografie a katastra o predbežné
prerokovanie nároku, by bol ich nárok úradom rovnako odmietnutý. Za takejto situácie požiadavka, aby
žalobcovia svoj nárok predbežne prerokovali, predstavovala v tomto prípade iba formálne naplnenie
litery zákona bez ambície dosiahnuť pôvodný účel inštitútu predbežného prerokovania a v konečnom
dôsledku by znamenal iba nehospodárne predĺženie súdneho konania (rovnako rozsudok Nejvyššího

soudu ČR z 16.6.2010, sp. zn. 25 Cdo 737/2008). Súd mal preto za to, že nebolo potrebné lpieť na
splnení podmienky predbežného prerokovania nároku žalobcov u žalovanej a po uvážlivom zhodnotení
všetkých okolností prípadu, nárok žalobcov aj bez jeho predbežného prerokovania s Úradom geodézie
kartografie a katastra vecne prejednal. Nie je pritom pochýb o tom, že predbežné prerokovanie nárokunie je hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti žaloby a že nesplnenie uvedenej podmienky nie je
dôvodom k vecnému rozhodnutiu tak, že žaloba by mala byť zamietnutá. Predbežné prerokovanie
nároku je teda iba procesnou podmienkou pre uplatnenie nároku na súde.

Súd teda v danom prípade, pokiaľ ide o nesplnenie požiadavky na predbežné prerokovanie nároku
žalobcov titulom tvrdeného nezákonného rozhodnutia o povolení vkladu V - XXXX/XX ako aj
nesprávneho úradného postupu katastra pri vykonaní zápisov R - XXX/XX a Z - XXXX/XX, od splnenia
tejtopožiadavkyvýnimočneupustil,pretožetrvanienapostupepodľa§104ods.2Občianskehosúdneho

poriadku, by vzhľadom na v konaní prejavené negatívne stanovisko žalovanej k nároku žalobcov,
nespĺňalo rozumný zmysel a nemohlo by naplniť účel sledovaný zákonom, takýto postup by bol teda
celkom formálny a odporoval by zásadám rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. Pokiaľ ide o
uplatnený nárok z nesprávneho úradného postupu katastra v konaní pod V - XXXX/XX, v tejto časti v
zmysle zákona č. 58/1969 predbežné prerokovanie nároku s príslušným ústredným orgánom ani nie je
obligatórne.

Preto súd pristúpil k vecnému skúmaniu nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy titulom
tvrdeného nesprávneho úradného postupu pri povoľovaní vkladu vlastníckeho práva žalobcov k
predmetným nehnuteľnostiam a titulom tvrdeného nezákonného rozhodnutia V - XXXX/XX, pričom
vzhľadom na to, že išlo o úradný postup a rozhodnutie z roku 2000, bolo potrebné v tejto časti nároku

žalobcov aplikovať zákon č. 58/1969 Zb.

Ustanovenie § 18 Z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na
zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú

nesprávny úradný postup, vznik škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch) a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia len vtedy, ak zákon
nemá vlastnú úpravu (§ 20 zák. č. 58/1969 Zb.). Uvedený zákon bližšie nedefinuje pojem škoda a ani
neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka

(§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Zákon č. 58/1969 Zb. účinný v čase, keď podľa tvrdenia žalobcov malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu katastra v súvislosti s povolením vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa
25.7.2000 a keď bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu pod V - XXXX/XX, však upravoval iba nárok
poškodeného na náhradu skutočnej materiálnej škody, nepriznával poškodenému nárok na náhradu
nemateriálnej ujmy. Z. č. 58/1969 Zb. teda nepoznal inštitút náhrady nemajetkovej škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia. Predovšetkým vzhľadom

na túto skutočnosť, musel súd žalobu žalobcov v časti ich nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
súvislosti s postupom katastra pri povoľovaní vkladu a rozhodnutím o vklade pod sp. zn. V - XXXX/XX
zamietnuť ako neodôvodnený. Žalobcovia pritom v konaní vyslovene uviedli, že nežalujú štát na náhradu
škody ktorá im vznikla ako náklady za uvedenie veci do poriadku, ale žiadajú len nemajetkovú ujmu za
psychické problémy, ktoré im boli spôsobené. Pretože si žalobcovia uplatnili nárok titulom nesprávneho

úradného postupu a nezákonného rozhodnutia na ktoré sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb., ktorý však
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepriznával, bolo potrebné žalobu žalobcov v tejto časti zamietnuť.

Navyše pokiaľ ide o tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcov na
základekúpnejzmluvyzodňa25.7.2000,dňa7.8.2000podč.V-XXXX/XXXX,nebolasplnenáaniďalšia

podmienka stanovená zákonom č. 58/1969 Zb. vyžadovaná ustanovením § 4 ods. 1 cit. zákona, podľa
ktorého nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán; rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o
náhrade škody viazaný. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2000, nebolo
zrušené príslušným orgánom ako nezákonné a súd je týmto rozhodnutím viazaný. Súd v konaní o

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu nie je oprávnený skúmať
ako predbežnú otázku zákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Pokiaľ rozhodnutie,
ktorým mala byť spôsobená škoda, nie je zrušené platí prezumpcia jeho správnosti. V tomto smere
teda žalobcovia nepreukázali splnenie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za škoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,tedaexistenciunezákonnéhorozhodnutiaorgánuštátu,zktorého
dôvodu bola žaloba v časti o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím Okresného úradu v
Senici o povolení vkladu pod. č. V - XXXX/XXXX, rovnako zamietnutá.

Žalovaná vzniesla tiež námietku premlčania nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, keď
poukázala na ustanovenie § 22 zákona č. 58/1969 Zb. v spojení s ustanovením § 20 zákona.
Podľa žalovanej sa premlčanie práva posudzuje aj z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej lehoty,
ktorá v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je trojročná, a

to v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka a začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla (podľa rozsudku Krajského súd v Nitre č.k. 7Co/137/2006 zo dňa 25.1.2007).

Nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy súd posúdil titulom nesprávneho úradného postupu v
konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcov pod č. V - XXXX/XXXX a titulom nezákonného
rozhodnutia o povolení vkladu pod č. V - XXXX/XXXX. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Z. č. 58/1969 Zb., právo

na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o
škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia
doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za
desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým
bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V danom prípade obaja žalobcovia potvrdili, že rozhodnutie o povolení vkladu si prevzali na katastri
osobne dňa 6.9.2000. Od tohto okamihu začala plynúť objektívna desaťročná premlčacia lehota pre
uplatnenie nároku titulom nezákonného rozhodnutia na súde, ktorá márne uplynula dňa 6.9.2010. Z toho
vyplýva, že nárok žalobcov na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím Okresného úradu v Senici, odbor

katastrálny o povolení vkladu pod č. V - XXXX/XXXX je premlčané a žalovaná v tejto časti úspešne
vzniesla námietku premlčania.

Pokiaľ ide o nárok žalobcov titulom nesprávneho úradného postupu Okresného úradu v Senici, odbor
katastrálny, v konaní o povolení vkladu pod č. V - XXXX/XXXX, zákon č. 58/1969 v ustanovení

§ 22 ods. 1 v súvislosti s neprávnym úradným postupom upravoval iba subjektívnu premlčaciu lehotu,
a to tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Uvedené ustanovenie neobsahuje úpravu
objektívnej premlčacej doby v súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Zákon č.
58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny
zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (§ 20 zákona

č. 58/1969 Zb.). Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Z toho vyplýva, že právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu sa premlčuje vo všeobecnej objektívnej
premlčacej lehote práva na náhradu škody upravenej v Občianskom zákonníku (obdobne rozsudok

Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.1.2007, sp. zn. 7Co/137/2006). Premlčacia lehota pritom začína plynúť
odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, teda odo dňa nesprávneho úradného postupu
orgánu štátu. Pretože žalobcovia poukazovali na nesprávny úradný postup katastra, ktorý mal byť
dokončený vydaním im listov vlastníctva dňa 6.9.2000, od tohto dňa začala plynúť objektívna trojročná
premlčacia doba pre uplatnenie nároku žalobcov titulom nesprávneho úradného postupu Okresného

úradu v Senici, odboru katastrálneho v konaní o povolení vkladu pod č. V - XXXX/XXXX, ktorá objektívna
premlčacia doba márne uplynula dňa 6.9.2003. Žalovaná teda v konaní dôvodne vzniesla námietku
premlčania nároku žalobcov na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu a nezákonného
rozhodnutia v konaní pod č. V - XXXX/XXXX a aj vzhľadom na túto skutočnosť, súd v tejto časti žalobu
žalobcov zamietol.

Žalobcovia v konaní navrhli výsluch svedkov P. K., N. E., R. K., P. B., ktorý ako realitný maklér
sprostredkoval predaj, Ing. A. K., ktorý vyhotovil znalecký posudok a M. R., bývalej starostky
obce, ktorá na základe povolenia vkladu V - XXXX/XXXX vyrúbila daň na celú nehnuteľnosť. Týchto
svedkov žiadali vypočuť na okolnosť, že na žiadnych dokumentoch nebol uvedený iný vlastník, preto títo

svedkovia nespochybnili podklady a doklady vydané katastrálnym odborom Okresného úradu v Senici,
resp. že títo svedkovia mali mať určitým spôsobom podiel na tom, že žalobcovia nevedeli o tom, že nie
sú výlučnými vlastníkmi v časti prevádzanej nehnuteľnosti.Súd návrh na výsluch týchto svedkov zamietol, pretože ich výsluch považoval za neúčelný. Predmetom
konania je totiž nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia
orgánu štátu a jeho nesprávneho úradného postupu. Pre skúmanie splnenia zákonných podmienok a

predpokladov pre priznanie nároku poškodenému, nie je potrebný výsluch svedkov, ktorí sa na tejto
rozhodovacej činnosti orgánu štátu, resp. jeho úradnom postupe nezúčastňovali a mali by vypovedať
o skutočnostiach, ktoré sú zreteľne uvedené v predložených listinných dokladoch. Tiež nie je potrebné
viesť dokazovanie za účelom zistenia, či sa títo svedkovia rovnako ako žalobcovia domnievali, že
žalobcovia sú vlastníkmi celku spoločného dvora, pretože táto okolnosť nemá vplyv na posúdenie

zodpovednosti štátu. Navyše ako vyplýva z vyššie uvedeného, žaloba žalobcov bola v časti uplatneného
nároku titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu v súvislosti s povolením
vkladu pod V - XXXX/XX zamietnutá jednak z dôvodu, že zákon č. 58/1969 Zb. nepriznával
poškodenému nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, tiež z dôvodu, že predmetné rozhodnutie nebolo
zrušené ako nezákonné a tiež z dôvodu premlčania nároku žalobcov v tejto časti. Preto by bol výsluch
žalobcami navrhovaných svedkov nadbytočný.

Žalobcovia v podaní doručenom súdu dňa 9.2.2015 navrhli, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie
konania tak, aby súd podľa uváženia zvýšil pôvodnú finančnú čiastku (10.000 eur. pozn.) a tiež,
aby súd uložil žalovanej v prospech žalobcov, dať do poriadku vlastnícky podiel A. A. na spoločnom
dvore, pretože kataster nedodržaním viacerých ustanovení katastrálneho zákona umožnil predávajúcim

podvod a predaj toho, čo nevlastnili. Súd takúto zmenu návrhu na začatie konania na pojednávaní
konanom dňa 8.4.2015, uznesením vyhláseným za prítomnosti všetkých účastníkov konania, proti
ktorému uzneseniu nie je prípustné odvolanie, nepripustil a to predovšetkým z dôvodu, neurčitosti
navrhovaného petitu v časti aby súd podľa svojho uváženia zvýšil pôvodne žalovanú čiastku, keď v
zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže prekročiť návrhy účastníkov

a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak
z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Súd teda nemôže
podľa vlastného uváženia stanoviť vyššiu sumu náhrady nemajetkovej ujmy, než akej sa žalobcovia
podanou žalobou domáhajú. V časti zmeny žalobného návrhu, aby súd uložil žalovanej v prospech
žalobcov dať do poriadku vlastnícky podiel A. A. na spoločnom dvore, pretože kataster nedodržaním

viacerých ustanovení katastrálneho zákona umožnil predávajúcim podvod a predaj toho čo nevlastnili,
v tejto časti súd zmenu návrhu na začatie konania nepripustil, pretože takýto návrh je neurčitý, nejasný
a nevykonateľný, žalobcovia neuviedli, čo konkrétne myslia pod pojmom „dať vlastnícky podiel A. A.
do poriadku“. Navyše takýto postup súdu neumožňuje ani z. č. 58/1969 Zb. ani z. č. 514/2003 Z. z.,
na základe ktorých sa poškodený môže domáhať predovšetkým náhrady škody, či ušlého zisku, nie

uloženia povinnosti správnemu orgánu konať nejakú povinnosť, čo by prípadne spadalo do právomoci
správneho súdu, a teda okresný súd nie je ani vecne príslušný na konanie o takomto nároku žalobcov.

Ďalej sa žalobcovia svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy domáhali z dôvodu nesprávneho
úradného postupu orgánu štátu, keď Správa katastra Senica, im ako vlastníkom nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX a č. XXXX neoznámila vykonanie zápisov do týchto listov vlastníctva v
súvislosti so zápisom spoluvlastníckeho podielu B. A. na spoločnom dvore a tiež v súvislosti so
zápisom jej dedičky A. A. (nesvojprávnej). Tieto zápisy boli vykonané pod č. R - XXX/XX a pod č. Z -
XXXX/XX. Podľa žalobcov tak bola niekoľkonásobne zanedbaná povinnosť podľa § 37 Katastrálneho
zákona, aby správa katastra oznámila osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že

vykonala zápis záznamom, do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Podľa žalobcov zápismi do LV
väčšinového vlastníka bez toho, aby mu túto skutočnosť oznámil, zapríčinil kataster žalobcom psychickú
ujmu, ohrozil ich zdravie a pre uvedenie veci do poriadku ich vystavil neprimerane náročnej záťaži po
stránke psychickej, fyzickej, finančnej a časovej.

Žalovaná sa v konaní bránila tým, že zápis evidovaný pod č. R - XXX/XX je zápisom evidenčnej
zmeny, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Zápis bol urobený v
súlade so zákonom na základe verejných a iných listín, ktorými sú pkn. vložky, dedičské rozhodnutia,
osvedčenie o vydržaní a kúpne zmluvy. Zápis evidenčných zmien vykonaných na listoch vlastníctva sa
oznamuje vlastníkom na LV uvedeným, avšak ide iba o bežnú poštu bez doručeniek, o ktorej sa nevedie

žiaden záznam, preto Okresný úrad v Senici nie je schopný preukázať doručenie oznámenia o vykonaní
evidenčnej zmeny na LV. Žalovaná poukazovala tiež na to, že podľa § 19 Katastrálneho zákona, kataster
pracuje s informáciami, ktoré sú mu povinní dodávať vlastníci. Podľa žalovanej sa teda zrejme stalo to,
že žalobcovia katastru už od roku 2000 neoznámili novú adresu, keď sa im zmenila, tým sa stalo to, žekataster doručoval všetky oznámenia, ktoré žalobcovia spochybňujú, na poslednú známu adresu. Je to
však len domnienka čo sa mohlo stať, pretože tieto oznámenia sa nedoručujú do vlastných rúk.

Na to sa žalobkyňa 1 bránila tým, že povinnosť ohlásiť zmenu adresy si žalobcovia splnili ohlásením tejto
skutočnosti Centrálnej evidencii obyvateľov, navyše tí, ktorým predali byt, im preposielali poštu. Podľa
žalobkyne je jasné, že ak kúpili nehnuteľnosť, ako vlastníci domu mali adresu tam, kde je nehnuteľnosť.
Na to žalovaná uviedla, že Centrálna evidencia osôb nie je prepojená na kataster, preto je v § 19
Katastrálneho zákona upravená všeobecná povinnosť oznamovať zmenu údajov katastru.

Ustanovenie § 37 zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého správa katastra oznámi tým osobám, ktorých
právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní
odo dňa zápisu práva do katastra, je účinné od 1.9.2009. Toto ustanovenie sa teda nevzťahovalo na
zápis evidenčnej zmeny pod č. R - XXX/XXXX, ktorou bola na základe revízie údajov katastra do LV
č. XXX zapísaná ako 1 -ová spoluvlastníčka B. A., rod. F., keď na tento LV boli zapísaní ako vlastníci

1. K. Q. P.. a N. r. U. v podiele 1, 2. K. Q. P.. a N. r. U. v podiele 3. K. Q. P.. a N. r. U. v podiele 1
a 4. A. B. r. F. v podiele 1. Navyše podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky č. 534/2001 Z. z. spravovací poriadok, obyčajná zásielka sa nezapisuje a jej príjem
sa nepotvrdzuje. Zápis evidenčnej zmeny nie je rozhodnutím, nedoručuje sa doporučenou zásielkou, ale
v zmysle spravovacieho poriadku iba obyčajnou zásielkou, ktorá sa nezapisuje. V spisovom materiály

Okresného úradu v Senici sp. zn. R - XXX/XX, preto nie sú doručenky, ktoré by potvrdzovali zaslanie
oznámenia o vykonanom zápise žalobcom.

Citované ustanovenie § 37 zákona č. 162/1995 Z. z. sa vzťahovalo na zápis evidenčnej zmeny pod
č. Z - XXXX/XX. Na tento zápis sa vzťahovalo tiež ustanovenie § 21 ods. 3 vyhlášky Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 22/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre
katastrálne úrady a správy katastra. V zmysle tohoto ustanovenia doporučené zásielky, zásielky na
doručenku a na doručenku do vlastných rúk, súrne zásielky a balíky sa zapisujú do poštových podacích
hárkov, v ktorých pošta potvrdzuje prevzatie zásielky na prepravu, obyčajné zásielky sa nezapisujú a
ich príjem sa nepotvrdzuje. Z pripojeného spisu Správy katastra Senica sp. zn. Z - XXXX/XX vyplýva,

že na základe doručeného Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XX/XXXX-XX, D not XXX/XXXX - Do
zo dňa 19.6.2012, po poručiteľke neb. B. A., rod. F., bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností pod
sp. zn. Z - XXXX/XX dňa 29.10.2012. V tomto spise nie sú pripojené doručenky, potvrdzujúce zaslanie
oznámenia o vykonanom zápise žalobcom.

Okresný úrad Senica tak v prípade zápisu evidenčnej zmeny č. R - XXX/XX ako aj v prípade zápisu
evidenčnej zmeny pod č. Z - XXXX/XX teda nedisponuje dôkazom o tom, že tieto zápisy evidenčných
zmien žalobcom 1 a 2 oznámil. Pokiaľ však ide o zápis evidenčnej zmeny pod č. R - XXX/XX, z. č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností takúto povinnosť správe katastra ani neukladal, pretože ako
bolo vyššie uvedené, ustanovenie § 37 zákona o katastri nehnuteľností nadobudlo účinnosť až dňa

1.9.2009, teda Okresný úrad v Senici sa v súvislosti so zápisom R - XXX/XX ani nemohol dopustiť
nesprávneho úradného postupu neoznámením vykonaného zápisu vlastníkom nehnuteľnosti, pretože
mu túto povinnosť zákon neukladal. Pokiaľ ide o zápis evidenčnej zmeny pod č. Z - XXXX/XX, nešlo
o rozhodnutie, preto správa katastra oznámenie o zápise nebola povinná oznamovať vlastníkom
doporučenou zásielkou, ale stačilo zaslanie obyčajnej zásielky, ktorá sa nezapisovala.

Navyše ako vyplýva z listov vlastníctva č. XXX a č. XXXX zo dňa 8.3.2013, pri vlastníkoch - žalobcoch
kataster eviduje údaj o ich poslednom bydlisku ako D. XX, XXX XX C.. Podľa § 19 písm. a) z. č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností, vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra
týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri

riadne evidované, a ohlásiť každú zmenu správe katastra do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku
rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie správy katastra predložiť v určenej lehote doklady na zápis
týchtoúdajovdokatastra;nafyzickéosobysanevzťahujepovinnosťohlasovaťúdajeonehnuteľnostiach
uvedené vo verejných listinách a v iných listinách.

Žalobcovia 1 a 2 mali teda povinnosť katastru oznámiť zmenu adresy svojho trvalého bydliska. Ak si túto
notifikačnú povinnosť nesplnili, nemôžu sa domáhať nesprávneho úradného postupu správy katastra
tým, že im neboli doručené oznámenia o vykonaní zápisov č. R - XXX/XX a Z - XXXX/XX.Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia 1 a 2 nepreukázali, že sa Okresný úrad v Senici, odbor katastrálny
v súvislosti s neoznámením vykonania zápisov č. R - XXX/XX a č. Z - XXXX/XX dopustil nesprávneho
úradného postupu. V čase vykonania zápisu č. R - XXX/XX zákon povinnosť oznamovať túto skutočnosť

správe katastra neukladal, pričom žalovaná tvrdila, že takéto oznámenie sa zasielalo iba obyčajnou
zásielkou. V čase vykonania zápisu č. Z - XXXX/XX síce správa katastra povinnosť oznámiť vlastníkovi
vykonanie zápisu do LV mala, ale žalobcovia nepreukázali, že si splnili oznamovaciu povinnosť voči
katastru a oznámili mu zmenu adresy svojho trvalého bydliska. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že túto
skutočnosť oznámili Centrálnej evidencii obyvateľov, toto nie je v zmysle § 19 katastrálneho zákona

relevantné, tiež nie je dostatočné tvrdenie žalobcov v tom, že je zrejmé, že ak kúpili nehnuteľnosť v
X., majú bydlisko tam. To, že sa fyzická osoba stane vlastníkom nehnuteľnosti neznamená automaticky
zmenu jej trvalého bydliska, pretože jedna fyzická osoba môže byť vlastníkom viacerých nehnuteľností.
Žalobcovia teda v súvislosti s oznamovaním zápisov č. R - XXX/XX a č. Z - XXXX/XX nepreukázali, že
sa Okresný úrad v Senici, katastrálny odbor dopustil nesprávneho úradného postupu, preto ani v tejto
časti nemohol súd žalobe žalobcov vyhovieť a zamietol ju.

Navyše vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovia tiež žiadnym
spôsobom nepreukázali jej vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť
uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy

potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola
inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa
žalobcom nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného úradu v Senici,
katastrálneho odboru, resp. Správy katastra Senica vznikla akákoľvek nemajetková ujma. Žalobcovia

uvádzali, že potom ako sa 28.2.2013 náhodou prostredníctvom internetu dozvedeli, že na príslušných
listoch vlastníctva boli vykonané zmeny a že nie sú výlučnými vlastníkmi spoločného dvora - parc. č.
XXX/X na LV č. XXX, keď tam bola pripísaná spoluvlastníčka B. A., s podielom 1 na danej nehnuteľnosti,
utrpeli šok, infarktový stav, uvedené zistenie a snaha dať vec do poriadku im zhoršila zdravotný stav
a zhoršila tiež kvalitu života. Utrpeli stres, trpeli poruchami spánku, obaja schudli, utrpeli psychickú

ujmu, snaha zistiť čo sa stalo a ako to napraviť im spôsobovala záťaž psychickú, fyzickú, finančnú a
časovú,muselivynaložiťveľačasuaenergie,utrpeliťažkýnervovýotras,trpelidepresiamiaboliuvedení
do stavu právnej neistoty. Žalobkyňa 1 uviedla, že bola na vyšetrení, mala problém so srdcom, avšak
nevyžiadala si potvrdenie. Žalobca 2 uviedol, že mal v tejto súvislosti prechodne zhoršený zdravotný
stav, ale nešiel s tým k lekárovi. Neskôr v konaní uviedli, že dlhodobo pretrvávajúce napätie a psychické

vyčerpanie v dôsledku zistenia a potreby riešenia žalobcami nezavineného a pre nich neriešiteľného
problému, vyústilo teraz aj do život ohrozujúceho stavu žalobcu 2, vzalo im akúkoľvek radosť zo života.
Žalobca 2 poukázal na to, že sa mu rapídne zhoršil zdravotný stav, na tom, čo musí podstupovať, má
veľkú vinu situácia, do ktorej sa žalobcovia dostali kvôli pochybeniu katastra. Pokiaľ ide o preukázanie
svojho zhoršeného zdravotného stavu, žalobcovia predložili lekárske správy preukazujúce, že žalobcovi

2 bol diagnostikovaný zhubný nádor konečníka, podstúpil chirurgickú operáciu a onkologickú liečbu.
Žalobkyňa 1 na preukázanie svojho zdravotného stavu predložila lekársku správu, podľa ktorej bola
hospitalizovaná od 6.3.2015 do 19.3.2015 pre akútnu bronchitídu agens chlam. pneum.

Žalobcovia pritom v konaní výslovne uviedli, že si neuplatňujú náhradu škody, ale náhradu nemajetkovej

ujmy za psychické problémy, ktoré im boli spôsobené. Nemajetková ujma predstavuje zásah do
inej než majetkovej sféry poškodeného. V prípade, že nepriaznivé pôsobenie nesprávneho výkonu
verejnej moci má dopad na zdravotný stav poškodeného, vyvoláva účinky jeho stresu a neistoty,
prípadne spôsobuje zásah do doterajšieho spôsobu života, možno hovoriť o spôsobení nemajetkovej
ujmy. Vznik tejto nemajetkovej ujmy, je však žalobca povinný preukázať. V danom prípade žalobcami

tvrdená nemajetková ujma v konaní nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcoch bolo preukázať
svoje tvrdenia. Žalobcovia svoje tvrdenia o nemajetkovej ujme v návrhu všeobecne popísané nijako
nedokladovali. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné tiež preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo zo žaloby nevyplýva, preto
žalobcovia nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada

v peniazoch. Žalobcovia síce predložili lekárske správy z januára až marca r. 2015, podľa ktorých
žalobcovi 2 bol diagnostikovaný zhubný nádor konečníka a žalovanej 1 akútna bronchitída, avšak tieto
listinné doklady nepreukazujú, akou ujmou trpeli žalobcovia v čase podania návrhu na začatie konania
dňa 13.8.2013. Takisto nepreukazujú splnenie ďalšej nevyhnutnej podmienky a to existencie príčinnejsúvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou ujmou. Nesprávny úradný postup sa na
vzniknutej ujme musí podieľať priamo a nie sprostredkovane, prípadne len v presvedčení poškodeného,
hoci bezprostrednou príčinou ujmy bola okolnosť iná. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom orgánu štátu a vznikom ujmy, v tomto prípade ujmou na zdraví, musí byť pritom bezpečne
preukázaná, nestačí len pravdepodobnosť. V predmetnej právnej veci však žalobcovia nepreukázali, že
práve konkrétny nesprávny úradný postup bol priamou príčinou ich lekárskych diagnóz a zhoršeného
zdravotného stavu, či utrpenej psychickej ujmy. Navyše výška nemajetkovej ujmy 10.000 eur sa javí ako
zjavne neprimeraná k hodnote spoluvlastníckeho podielu A. na predmetnej nehnuteľnosti - spoločnom

dvore, o ktorú v danom prípade ide, ktorá všeobecná hodnota nehnuteľnosti o výmere XXX m2 bola
znaleckým posudkom z r. 2000 ohodnotená na 9.416 Sk t. j. 312,55 eura., z toho 1 teda mala hodnotu
78,14 eura.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia 1 a 2 nepreukázali, že by v súvislosti
s vykonaním zápisov evidenčných zmien pod č. R - XXX/XX a Z - XXXX/XX došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, nepreukázali vznik ani výšku prípadnej nemajetkovej ujmy, nepreukázali ani príčinnú
súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného úradu v Senici a uplatnenou
nemajetkovou ujmou.

Žalobcovia teda nepreukázali svoj nárok, nepreukázali splnenie základných zákonných podmienok v

zmysle zákona č. 58/1969 Zb. ani v zmysle z. č. 514/2003 Z. z. a preto je ich návrh v celom rozsahu
nedôvodný a z tohto dôvodu súd žalobu žalobcov zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1
Občianskeho súdneho priadku a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože

si ich neuplatnila a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.