Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809208391
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7809208391.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne H. G., nar. X.XX.XXXX, bytom B., P. XX, zastúp. JUDr. Máriou
Ďurajovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Šafárikova 71, proti žalovanému W., spol. s r.o. B., R. XXX,
Brzotín, zastúp. JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, so sídlom Rožňava, Akademika Hronca 9, o
zaplatenie 54.438,16 € s prísl., o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku 4C 125/2009-511
z 1.4.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3 460,23
€ s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 1.9.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal, žalobkyňu zaviazal
zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava 979,85 € a žalovaného 66,45 € z titulu trov konania, ktoré

preddavkovo platil štát.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala od žalovaného zaplatenia 15 269,20
€ (460.000,- Sk) s 9 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od 18.4.2007 do zaplatenia a
mesačného nájomného vo výške 663,88 € (20.000,- Sk), splatného vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc
mesiacom jún 2007, na tom právnom základe, že jej ako oprávnenej osobe v rámci reštitučného konania

bolo právoplatným rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, odboru PPLH, č.s. 2003/00025, ev. č.
2003/006657 zo dňa 4.2.2003 priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - zastavaným plochám a
dvojpodlažnej budove v k. ú. E., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Rožňava a
to parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX - zastavaná plocha (dvor), parc. č. XXXX/X o výmere XXXX
mX - zastavaná plocha (dvor), parc. č. 1377 o výmere XXX mX - zastavaná plocha budova s. č. XXX.
Tieto nehnuteľnosti doposiaľ užíva žalovaný, s ktorým sa mimosúdne nevedela dohodnúť na uzavretí

kúpnej ani nájomnej zmluvy. Žalobkyňa v mimosúdnom konaní predložila žalovanému nájomnú zmluvu,
vktorejuplatnilafinančnúčiastkupaušálnousumouzaužívaniepozemkovadvojpodlažnejbudovy,ktorú
žalovaný užíva, a to mesačne za všetky nehnuteľnosti o celkovej výmere X.XXX m2, v sume 20.000,-
Sk od právoplatného priznania vlastníckeho práva k reštitučným nehnuteľnostiam, t. j. od 23.6.2005,
ale žalovaný jej nároky neuznal. Žalobkyňa preto v konaní uplatnila sumu zodpovedajúcu užívaniu
pozemkov za všetky nehnuteľnosti o celkovej výmere 2.257 m2, za obdobie od 1.7.2005 ku dňu podania

žaloby, vrátane mesiaca máj 2007, t. j. za 23 mesiacov, 20.000,- Sk x 23 = 460.000,- Sk, žiadala priznať
aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka od 18.4.2007 do zaplatenia. Zároveň žiadala zaviazať žalovaného aj
na mesačné nájomné do budúcnosti počnúc mesiacom jún 2007, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci.
Žalovaný uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva vo februári 1993 ich vkladom
do základného imania spoločnosti Ing. B. Z.. Uvedené nehnuteľnosti nerušene užíval, zhodnocoval

a od roku 1993 postupne rekonštruoval dom s.č. XXX na parc. č. XXXX, k. ú. E.. Investície, ktoré
žalovaný vynaložil do zhodnotenia uvedenej stavby, v tom čase ako vlastnej, sa priznaním vlastníctvažalobkyni stali jej bezdôvodným obohatením. Uviedol, že suma 20.000,- Sk mesačne za užívanie
nehnuteľností je neprimeraná. Má však záujem usporiadať vzájomné vzťahy so žalobkyňou odkúpením
jej nehnuteľností, resp. ich nájmom, prirodzene však len za primeranú cenu. Žalobkyňa sa domáha

nájomného evidentne neopodstatnene, pretože žiadna nájomná zmluva medzi nimi nebola. V priebehu
konania (podaním doručeným súdu 25.6.2009) žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovaného došlo k
plneniu istiny: dňa 20.2.2009 uhradil časť istiny 12.429 € (374.436,-Sk), dňa 6.4.2009 uhradil 564 €
(16.991,-Sk), dňa 18.5.2009 zaplatil 282 € (8.495,53 Sk), spolu 13.275 € (399.922,53 Sk) a v tomto
rozsahu vzala žalobu späť. Trvala na zaplatení prevyšujúcej časti istiny 1.994,20 € s 9 % ročným úrokom

z omeškania od 18.4.2007 do zaplatenia, úrokoch z omeškania z už zaplatenej sumy vyčíslených vo
výške 2.211,20 €, mesačnom nájomnom vo výške 20.000,- Sk, splatnom vždy do 15. dňa v mesiaci,
počínajúc mesiacom jún 2007 s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa
mesačných splátok do zaplatenia a na zaplatení trov konania. Uznesením 4C 14/2007-225 z 13.7.2009
súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 13.275 € a v prevyšujúcej časti žalobu vylúčil na samostatné
konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté aj o trovách konania. Žalobkyňa s odôvodnením, že zo

strany žalovaného došlo k ďalšiemu plneniu v mesiacoch jún, júl, august 2009 po 282 €, vzala žalobu
späť v časti 846 €, žiadala zaplatiť 1.148,20 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 18.4.2007 do
zaplatenia, úroky z omeškania zo zaplatenej sumy vo výške 2.211,20 € a mesačné nájomné vo výške
663,88 €, splatnom vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom jún 2007 s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok do zaplatenia a tiež úrokov z

omeškania zo sumy zaplatenej žalovaným za mesiace jún, júl, august 2009. Uznesením 4C 91/2009-8
zo 17.9.2009 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 846,- € a v prevyšujúcej časti žalobu vylúčil
na samostatné konanie. Po vykonaní dokazovania znaleckým posudkom znalca Ing. E. L. na určenie
všeobecnej hodnoty ročného nájmu za predmetné nehnuteľnosti užívané žalovaným, súd rozsudkom
4C 125/2009-106 z 9.12.2010, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.148,20 € s 9 % ročným úrokom

z omeškania od 18.4.2007 do zaplatenia, 2.382,53 € ako sumu úrokov zo zaplatenej sumy a uložil mu
povinnosť platiť mesačne 663,88 € splatných do konca toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom máj
2007 do právoplatnosti rozsudku s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa
mesačnýchsplátokdozaplateniaavprevyšujúcejčastižalobuzamietol.Poodvolanísažalovanéhoproti
tomuto rozsudku, ktorý namietal, že on sa neobohatil tým, že spoločnosť S. užívala niektoré priestory

(tri kancelárie na poschodí o výmere 63 m2, terasy na poschodí o výmere 16 m2 a sociálne miestnosti
na prízemí vo výmere 14 m2, čo je zdokumentované aj v ZP Ing. Turociho) a v tejto časti nie je pasívne
legitimovaný, ďalej namietal správnosť samotného znaleckého posudku pokiaľ ide o vyčíslenie výšky
bezdôvodného obohatenia, Krajský súd v Košiciach uznesením 4Co 39/2011-168 z 23.8.2011 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvého

stupňa, že nesprávne zistil výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré nepochybne vzniklo, že rozhodol
aj o nároku, ktorý nebol predmetom žaloby a že sa nezaoberal námietkou žalovaného o čiastočnom
užívaní nehnuteľností spoločnosťou S. s.r.o. Súd doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského
súdu v Košiciach, vyzval znalca na doplnenie znaleckého posudku, vypočul svedkov Q.. B. Z. a Q.. K.
Z., konateľov žalovaného Ing. L. W. a G. N., súdneho exekútora JUDr. I. J. a vychádzajúc zo záverov

znaleckého posudku znalca Q.. J., po vykonaní obhliadky na mieste samom a právnom posúdení veci
podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov ustálil, že za užívanie od 23.6.2005 do 31.5.2007 a od 16.11.2008 do 31.8.2009, t. j. 2 roky,
8 mesiacov a 23 dní mal žalovaný podľa znaleckého posudku Ing. J. zaplatiť za kancelárie + ostatné

plochy 146,60 m2 x 2,72 rokov x 24,23 €, t. j. 9.661,76 €. Za pozemky - dĺžka užívania a vyčíslenie
uvedené v podaní žalovaného doručené súdu 3.1.2014 a to od 23.6. do 31.5.2007 a od 15.11.2008 do
31.3.2010 užíval celú parcelu 1 374/2 o výmere 1756 m2. Náhrada za užívanie pozemku 1,217 €/m2
ročne (viď. str. 7 ZP Ing. Hurajta - ide o obdobie pred účinnosťou vyhlášky č. 254/2010 Z.z.) x 1 756 m2 =
2.137,05 € ročne, teda od 23.6.2005 do 31.5.2007 a od 16.11.2008 do 31.3.2010, t. j. 3 roky, 3 mesiaca

a 23 dní užíval celú parcelu č. 1374/2 o výmere 1756 m2. Za 3,31 rokov x 2.137,05 € je 7.073,47 €, spolu
užívanie nehnuteľností 16.735,23 €. Od 23.6.2005 doteraz zaplatil žalovaný za užívanie nehnuteľností
žalobkyni 13.275 €, teda ostáva mu doplatiť 3.460,23 €, na zaplatenie ktorej preto zaviazal žalovaného
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Po námietke premlčania vznesenej žalovaným, nárok žalobkyne
za obdobie od 1.6.2007 do 15.11.2008 posúdil ako premlčaný z dôvodu, že žalobkyňa uplatnila žalobou

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.6.2005 do 31.5.2007, tak ako je uvedené
v rozsudku z 9.12.2010, a podaním doručeným súdu dňa 16.11.2010 žalobkyňa rozšírila žalobu tak, že
žiadala vydať bezdôvodné obohatenia za obdobie od 1.6.2007 do 31.10.2010, pričom súd túto zmenu
žaloby pripustil na pojednávaní dňa 25.2.2014. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému videl v širších
skutkových okolnostiach sporu (napriek tomu, že bolo dohodnuté odkúpenie nehnuteľností, nedošlo
k tomu, žalovaný nevypratal dobrovoľne nehnuteľnosti, ale až na základe súdneho rozhodnutia...). O

trováchštáturozhodolsúdpodľa§148ods.1O.s.p.avychádzajúczpomeruúspechuvoveci(žalobkyňa
mala úspech 6,35 % a žalovaný vo výške 93,65 %) zaviazal žalobkyňu nahradiť štátu, ktorý preddavkovo
zaplatil trovy za znalecké posudky vo výške 1.046,30 €, trovy vo výške 979,85 € (jej neúspech vo veci
bol 93,65 %) a žalovaného vo výške 66,45 € (jeho neúspech vo veci 6,35 %).

Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami obaja účastníci konania.

Žalobkyňa namietala proti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o trovách konania z odvolacích dôvodov podľa § 205 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla,
aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie alebo ho zmenil tak, že uloží žalovanému zaplatiť jej 1.148,20 € s 9 % úrokmi z omeškania

ročne od 18.4.2007 do zaplatenia, úroky zo zaplatenej sumy vo výške 2.383,28 € a opakujúce sa
mesačné plnenie za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vo výške 663,88 € splatné vždy
do 15. dňa v mesiaci počínajúc mesiacom máj 2007 s úrokmi z omeškania v sadzbe 9 % ročne od
splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok do reálneho odovzdania nehnuteľnosti. Ku dňu 25.2.2014
vyčíslila sumu za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vo výške 54.438,16 € (od mája 2007

do februára 2014). Žalobkyňa uviedla, že rozsudok v napadnutej časti je nespravodlivý, nezákonný,
neobjektívny a nedostatočné a nepresvedčivé je aj samotné odôvodnenie rozsudku. Rozhodnutie súdu
vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá v podstatnej časti oporu v prevedenom dokazovaní a
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli. Predmetom žaloby doručenej súdu 28.5.2007 je nárok z titulu bezdôvodného

obohatenia - finančnej náhrady zodpovedajúcej užívaniu pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu za
obdobie od 23.6.2005 (vtedy bolo žalobkyni priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v reštitučnom
konaní) ku dňu podania žaloby, vyčíslený pôvodne na sumu 460 000,-S, a pretože protiprávny stav
trval, žalobkyňa v pôvodnej žalobe uplatnila aj nárok na plnenie z titulu užívania nehnuteľností o
výmere 2 257 m2 vo výške obvyklého nájomného so splatnosťou k 15. dňu príslušného mesiaca

aj do budúcna, do doby, kým žalovaná neumožní žalobkyni disponovať s nehnuteľnosťou. Samotná
žaloba bola kvalifikovanou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. finančnej náhrady v
rozsahu obvyklého nájomného. Do omeškania sa tak žalovaná dostala so splnením peňažného
dlhu vždy počnúc od 16. dňa príslušného mesiaca sumou zodpovedajúcou výške bezdôvodného
obohatenia za predchádzajúci kalendárny mesiac. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania

žalobkyňa zdôraznila, že nepodávala nový návrh, ako to nesprávne vyhodnotil súd, ale svoj nárok, ktorý
uplatnila žalobou dňa 25.5.2007, ku dňu vyhlásenia rozsudku len špecifikovala a kapitalizovala, na čo
poukazovala už vo svojom vyjadrení z 25.3.2013, vždy to takto deklarovala a odkázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co 97/2011, podľa ktorého plnenie aj do budúcna je
založené podaním žaloby, ktorá je kvalifikovanou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia a

bezdôvodné obohatenie na základe užívania nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká každým dňom.
Dôvodila, že čas splatnosti pohľadávky založila v žalobe, jej nárok nebol a nie je premlčaný, a tak isto nie
je premlčaný ani vznik nároku na úrok z omeškania. V prejednávanej veci je daný jej nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia do rozhodnutia súdu. Po rozhodnutí súdu, do budúcna, formou opakujúceho
sa plnenia jej nárok nie je daný, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Z toho

dôvodu žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.2.2014 kapitalizovala požadované bezdôvodné obohatenie.
Tieto jej argumenty však súd vôbec nevyhodnotil. Žalobkyňa vidí bezdôvodné obohatenie v sume,
ktorú by ako vlastníčka získala za prenájom lukratívnych priestorov v priemyselnej zóne s obchodnými
a podnikateľskými aktivitami. Bezdôvodné obohatenie v požadovanej výške 663,88 € (20 000,-Sk) je
suma, ktorá by aj na základe znaleckého posudku zodpovedala sume, ktorú by žalovaný musel platiť,

keby mal nehnuteľnosti prenajaté, bez ohľadu, či objekty využíval alebo nie, lebo túto možnosť mal a
nie je rozhodujúce, či ju aj realizoval. Poukázala na platnú judikatúru, podľa ktorej výška bezdôvodného
obohatenia sa určuje čiastkou, zodpovedajúcou čiastke vynakladanej obvykle v danom čase, mieste
za užívanie nebytových priestorov, pozemkov, práve formou nájmu, ktorý by nájomca za obvyklých
okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Vytýkala súdu, že uveril tvrdeniu žalovaného o čase

vypratania nehnuteľností, a v tejto súvislosti poukázala na rozsudok o vyprataní sp. zn. 6Co 127/2009-93
z 26.5.2009 a exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 753/2009, z ktorej vyplynulo, že tvrdenie žalovaného o
vyprataní nehnuteľnosti v marci 2010 aj s poukazom na tvrdenie exekútora z 29.7.2011, je nepravdivé.
Exekúcia ku dňu vyhlásenia rozsudku nebola ukončená a až 4.4.2014 v exekučnom konaní žalovanývydal nehnuteľnosti žalobkyni. Takisto namietala, že súd uveril žalovanému, pokiaľ ide o rozsah ním
užívaných nehnuteľností, a to napriek tomu, že zo znaleckých posudkov nevyplýva, že by nehnuteľnosti
neužíval celé. Žiadala priznať trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 3.460 € s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.9.2009 z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnemustanoveniuvýškybezdôvodnéhoobohatenia,akoajprotivýrokuonepriznanínáhradytrov
konania z dôvodu, že takéto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,

aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti ukladajúcej mu povinnosť tak, že žalobu zamietne, resp. ho
zaviaže zaplatiť žalobkyni sumu 1.568,58 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 1.9.2009 a rozsudok vo
výroku o nepriznaní náhrady trov navrhol zrušiť a vrátiť vec na nové rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Poukázal na to, že v snahe urýchliť konanie pristúpil na kompromis a nenamieta výšku bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov, ale namieta proti výške bezdôvodného obohatenia za užívanie
nebytových priestorov, ktorá je určená nesprávne, a to napriek tomu, že súd si osvojil jej stanovenie

znalcami. Obaja znalci (Ing. L. a Ing. J.) uviedli, že pri jej stanovení vychádzali zo všeobecne záväzného
nariadenia Mesta B. o určovaní výšky nájomného z 24.2.2006, a to tak, že vypočítali priemerný nájom.
Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že sporné nebytové priestory sú v obci E. a nie v meste B.,
nenamieta výpočet podľa nájmov v B.. Znalci a ani súd však presvedčivo nezdôvodnili, prečo sa má
použiť priemerný nájom medzi úzkym centrom okresného mesta, teda I. zónou a pomerne širokou

priemyselnou a obchodnou II. zónou, keď nebytové priestory, ktoré užíval žalovaný, sú dokonca aj mimo
II. zóny. Podľa názoru žalovaného logicky sa malo vychádzať zo sadzieb pre II. zónu, teda 18,59 €/
m2 ročne pre kancelárie a 13,61 €/m2 ročne pre ostatné priestory. Pri takomto postupe by náhrada
za bezdôvodné užívanie nebytových priestorov bola 5.791 €, a nie 9.661,76 € ako stanovil súd prvého
stupňa. Znalcami zvolený výpočet priemerného nájmu je vypočítaný len zo sadzieb v Rožňave za nájom

kancelárskych a reštauračných priestorov nachádzajúcich sa v I. a II. zóne, kde je priemerná suma 24,23
€. Žalovaný pritom užíval len 26,9 m2 kancelárií a 119,7 m2 chodieb a sociálnych miestností, pre ktoré je
sadzba nájomného v Rožňave v I. zóne 700 Sk (23,23 €) a v II. zóne 410,- Sk (13,61 €), teda priemerný
nájom je 18,42 € ročne. Pri tomto výpočte by náhrada za bezdôvodné obohatenie nebytových priestorov
predstavovala 7.770,11 €, a nie 9.661,76 € ako to stanovil súd. Zdôraznil, že postup znalcov a napokon

aj súdu je absurdný, pretože má za užívanie chodby, schodiska a toalety v obci Brzotín zaplatiť 24,23 €/
m2, pričom nájomca napr. vinárne nachádzajúcej sa v centre Rožňavy na Námestí baníkov, za chodby,
schodisko, toalety, platí len 23,23 € a je to dokonca viac, ako platia nájomcovia v II. zóne okresného
mesta za kancelárie, resp. reštauračné priestory. Žalovaný namietal nesprávnosť výroku o nepriznaní
náhrady trov konania, keď mal úspech v konaní vo výške 93,65 % a nesúhlasil s tým, že boli naplnené

dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., pretože žalobkyňa celkom evidentne
uplatňovala nároky v takej výške a za také obdobie, ktoré vôbec nezodpovedali skutočnosti známej už
v roku 2009, keď žalovaný oznámil žalobkyni, že budovu vypratal.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že ho považuje za nedôvodné a

zmätočné. Na jednej strane žalovaný podáva odvolanie čo do povinnosti zaplatiť jej 3.460 € z dôvodu, že
súd nesprávne určil výšku bezdôvodného obohatenia, na druhej strane žalovaný uvádza, že nenamieta
výpočet podľa nájmov v Rožňave. Zdôraznila, že nie je dodnes preukázané tvrdenie žalovaného, že
užíval 26,9 m2 kancelárskych priestorov a 119,70 m2 nebytových priestorov. Je nespochybniteľné, že
pokiaľ žalovaný nehnuteľnosti dobrovoľne nevypratal, nevydal, mal ich vo svojej moci bez ohľadu na to,

či ich aj skutočne užíval. Uplatnila si náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolania účastníkov konania
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani pre
potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219), ani pre jeho zmenu (§ 220), preto napadnutý rozsudok podľa

§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a
žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, a f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1, že súd prvého stupnˇa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutocˇností, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/) a že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predpokladá, že účastník konania
navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci

samej a súd ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j. ak súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, príp. neprihliada na skutočnosti, ktoré

boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov alebo sú výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. možno uviesť, že právnym posúdením veci
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, prípadne zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., je potrebné uviesť, že súd je povinný
okrem vecí podľa § 120 ods. 2 O.s.p. poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých

sanenariaďujepojednávanie(§115aO.s.p.)najneskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamej,pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a (§ 120 ods. 4 O.s.p.), t.j. ak sa
týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník ich nemohol
bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel
k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľmi vo vzťahu k nimi

napadnutým výrokom rozsudku sú dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci (základu uplatneného nároku) podľa ustanovení
§ 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností (vlastnícky patriacich
žalobkyni) žalovaným bez právneho dôvodu, po ich vydaní žalobkyni v reštitučnom konaní.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov dostal.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu

ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne
sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho
dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.

V takomto prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho

majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá
právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým
vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedáčiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu, a
ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia
otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom

bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda, či priniesla
konzumentovi zisk.

Odkaz na analógiu nárokov z titulu (neexistujúcej) nájomnej zmluvy tak vedie k záveru o posúdenie
nárokov z titulu užívania nehnuteľností (ako je to v posudzovanej veci) podľa povahy takého zmluvného

vzťahu. Ten je z definície („Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby
ju dočasne/v dohodnutej dobe užíval, alebo z nej bral aj úžitky“) predstavovaný inštitútom dočasného
užívania. Pojem dočasnosti je pritom v práve (pozri ust. § 122 OZ) určený spravidla na dni, týždne,
mesiace alebo roky. Niet potom dôvodu neaplikovať pravidlá o počítaní času neoprávneného užívania
veci v závislosti na skutočnostiach zistených v konkrétnom konaní, a to podľa dní skutočného užívania
vecibezprávnehodôvodu.Vdôsledkutohojeodôvodnenýzáver,podľaktoréhobezdôvodnéobohatenie

spočívajúce v užívaní nehnuteľností bez právneho dôvodu, vzniká každým dňom užívania, s dôsledkami
pre posúdenie jeho vzniku, trvania, skončenia a aj pre hodnotenie lehoty k uplatneniu/neuplatneniu
takýchnárokov(viďrozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.28Cdo1128/2014).Splatnosť
pohľadávky z bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a ak nie je určená ani dohodou
účastníkov, považuje sa za deň splatnosti deň nasledujúci potom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na

plnenie (§ 563 OZ).

Súd prvého stupňa v zmysle § 107 ods. 1 OZ akceptoval vo veci námietku premlčania vznesenú
žalovaným a nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za premlčaný za
obdobie od 1.6.2007 do 15.11.2008 z dôvodu, že žalobkyňa sa v pôvodnej žalobe domáhala

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.6.2005 do 31.5.2007 a až podaním doručeným súdu
16.11.2010 žiadala priznať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.6.2007 do 31.10.2010.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že petit žalobného návrhu podaného žalobkyňou na súde dňa
28.5.2007 znel na uloženie povinnosti žalovanému „zaplatiť žalobkyni 460.000,- Sk s úrokom z

omeškania v sadzbe 9 % ročne za obdobie od 18.4.2007 do zaplatenia a mesačné nájomné vo
výške 20.000,- Sk, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom jún a trovy konania...“. Po
čiastočnom plnení zo strany žalovaného, žalobkyňa navrhla zastaviť konanie v časti plnenia (podaním
doručeným súdu 25.6.2009) a žiadala, aby jej žalovaný zaplatil „1.994,20 € s úrokom z omeškania v
sadzbe 9 % ročne za obdobie od 18.4.2007 do zaplatenia, úroky zo zaplatenej sumy vo výške 2.211,20

€, mesačné nájomné vo výške 20.000,- Sk, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom
jún 2007 s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok
do zaplatenia a trovy konania“. Po ďalšom späťvzatí žalobného návrhu v dôsledku čiastočného plnenia
žalovaným vo výške 846 € (súd konanie uznesením 4C 91/2009-8 zo 17.9.2009 zastavil v tejto časti) je
na č.l. 79 (II. zväzok spisu) založená listina s názvom „Sumarizácia nárokov žalobkyne“ (bez dátumu) s

podpisom jej právnej zástupkyne, z ktorej vyplýva, že žiada od žalovaného „zaplatenie sumy 1.148,20
€ s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od 18.4.2007 do zaplatenia, úroky zo zaplatenej sumy vo
výške2.383,29€,mesačnénájomnévovýške663,88€(20.000,-Sk)splatnýchvždydo15.dňavmesiaci
počínajúc mesiacom máj 2007 s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa
mesačných splátok do zaplatenia a trovy...“. Na pojednávaní dňa 12.10.2010 súd uznesením rozhodol,

že „pripúšťa zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania zo zaplatenej sumy“. Podaním doručeným súdu
16.11.2010 žalobkyňa žiadala, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie „1.148,20 € s úrokom z
omeškania v sadzbe 9 % ročne od 18.4.2007 do zaplatenia, 2.382,53 € úroky zo zaplatenej sumy a
opakujúceho sa plnenia, mesačne vo výške 663,88 € (20.000,- Sk) splatného vždy do 15. dňa v mesiaci
počínajúc mesiacom máj 2007 s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od splatnosti opakujúcich

sa mesačných splátok do zaplatenia“, pričom nárok upresnila tak, že uviedla splátky v jednotlivých
mesiacoch s úrokom z omeškania od mája 2007 do októbra 2010 (č.l. 96). Na č.l. 499 spisu (II. zväzok)
je písomné podanie advokátky žalobkyne s označením Petit pojednávanie dňa 25.2.2014, z ktorého
vyplýva, že žalobkyňa sa v konaní domáha od žalovaného zaplatenia „1.148,20 € s úrokom z omeškania
v sadzbe 9 % ročne od 18.4.2007 do zaplatenia, úroky zo zaplatenej sumy vo výške 2.383,29 €,

opakujúceho sa mesačného plnenia za užívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu vo výške 663,88 €
(20.000,-Sk) splatného vždy do 15. dňa v mesiaci počínajúc mesiacom máj 2007 s úrokom z omeškania
vsadzbe9%ročneodsplatnostiopakujúcichsamesačnýchsplátokdoreálnehoodovzdania,vypratania
nehnuteľnosti...“. V tomto podaní ku dňu 25.2.2014 vyčíslila sumu 54.438,16 € z titulu opakujúcich samesačných plnení vo výške 663,88 € od mája 2007 do februára 2014 (vrátane). Na pojednávaní dňa
25.2.2014 súd uznesením rozhodol, že „pripúšťa zmenu žaloby v znení, ako bola podaná v písomnom
podaní zo dňa 16.11.2010“ a následne ďalším uznesením rozhodol, že „pripúšťa zmenu žaloby“, potom,

čo mu právna zástupkyňa žalobkyne predložila podanie z č.l. 499.

Vychádzajúc z popísanej chronológie veci, je zrejmé, že žalobkyňa sa už pôvodnou žalobou domáhala
plnenia tzv. mesačného nájomného vo výške 20.000,-Sk, splatného vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc
mesiacom jún 2007. Odvolací súd sa síce stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že bezdôvodné

obohatenie nie je možné priznať do budúcna, pretože ešte nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
tento nárok, zároveň však poukazuje na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto pokiaľ žalobkyňa v pôvodnej žalobe na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia za dobu minulú (vyčísleného presnou sumou) uplatnila zároveň nárok aj
za ďalšie mesiace, do rozhodnutia vo veci, ktorý nazvala mesačným nájomným, súdu nič nebránilo,
aby v priebehu konania procesným postupom vyzval žalobkyňu (bola to dokonca jeho povinnosť, aby

odstránil vadu podania - § 43 ods. 1 O.s.p.), aby petit špecifikovala a vyčíslila ho, čo napokon žalobkyňa
urobila aj bez výzvy podaním na č.l. 499, keď tzv. mesačné nájomné za obdobie od júna 2007 do
februára 2014, t.j. do času pred rozhodnutím súdu, konkretizovala a vyčíslila v sume 54.438,16 €.
Nemožno sa preto stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že svoj nárok za obdobie od mája 2007,
resp. júna 2007 žalobkyňa uplatnila prvýkrát až v podaní 16.11.2010. Za kvalifikovanú výzvu na vydanie

bezdôvodného obohatenia treba považovať aj žalobu na jeho vydanie. Žalobkyňa sa návrhom na začatie
konania domáhala tak vydania bezdôvodného obohatenia za dobu minulú, ale aj uloženia povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie za dobu budúcu, do rozhodnutia vo veci samej. Na uvedené skutočnosti
potom nadväzuje aj posúdenie otázky premlčania nároku žalobkyne.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní námietky premlčania vychádzal z iného právneho názoru, a preto
nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, keď mal za to, že žalobkyňa až dňa 16.11.2010
uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od mája, resp. júna 2007.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne posúdiť, či nárok žalobkyne je

premlčaný, ak áno, za aké obdobie, resp. v akej výške je uplatnený nárok premlčaný a v tejto súvislosti
znova posúdiť aj to, kedy sa žalovaný dostal s plnením do omeškania. Súdu prvého stupňa treba tiež
vytknúť, že vo svojom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s úrokmi z omeškania, ktoré
žalobkyňa žiadala priznať z už zaplatených súm a vyčíslila ich výšku pevnou sumou 2.383,29 €; takisto z
napadnutého rozsudku nie je zrejmé (súd to nijako neodôvodnil), prečo sa súd stotožnil s dobou užívania

uvedenou žalovaným a či mal preukázané, že žalovaný v máji 2005 oznámil spoločnosti S. s.r.o., že už
nie je vlastníkom nehnuteľností.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný tým, že bez právneho dôvodu a bezodplatne užíval
nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni, sa bezdôvodne na jej úkor obohatil a je povinný bezdôvodné

obohatenie vydať. Nárok žalobkyne (jeho základ) je preto jednoznačne opodstatnený a akceptoval to
aj žalovaný, ktorý pristúpil k čiastočnému plneniu žalobkyni, ktorej zaplatil spolu 13.275,63 €. Pokiaľ
ide o výšku uplatneného nároku, v odvolaní žalovaný uviedol, že nenamieta výšku bezdôvodného
obohatenia za pozemok, avšak nesúhlasí s výškou bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových
priestorov,ajkeďnapokonakceptovaljehovýpočetpodľapriemernýchnájmovvRožňave(napriektomu,

že nehnuteľnosť je v Brzotíne).

Súd na určenie výšky bezdôvodného obohatenia nariadil znalecké dokazovanie a z jeho výsledkov
vychádzal pri svojom rozhodovaní, pričom neakceptoval námietky žalovaného týkajúce sa výšky a
spôsobu výpočtu bezdôvodného obohatenia.

Súd znalcovi Ing. Hurajtovi uložil, aby sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 54/08 z 29.5.2008 v
spojení s jeho doplnkami predchádzajúceho znalca Ing. L. a znovu určil výšku nájmu predmetných
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, ktoré užíva žalovaný, prípadne vyčlenil časti, ktoré žalovaný
neužíva. Znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že pri určení výšky nájmu jediným

relevantnýmpodkladomsú„Zásadypreurčovanievýškynájomnéhozanájomapodnájomnehnuteľností
vo vlastníctve mesta“ z 24.2.2006“, s čím sa stotožnil aj súd prvého stupňa.

Tento názor a postup súdu prvého stupňa však nie je správny.Zásady pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta
určujú podmienky a pravidlá určenia nájomného pri nájme nehnuteľného majetku, ktorý mesto dočasne

nepotrebuje, ako aj nehnuteľného majetku, ktorý bol daný mestom do nájmu obchodnej spoločnosti.
Predmetné zásady nie je možné použiť pre stanovenie prospechu získaného žalovaným pri užívaní
nehnuteľností žalobkyne, a to najmä z toho dôvodu, že predmetom ich úpravy je celkom iná situácia
(určenie nájomného pri nájme nehnuteľností vo vlastníctve mesta). Spôsob, akým zásady určujú „cenu
za prenájom“ je v rozpore so zásadami, podľa ktorých sa určuje rozsah bezdôvodného obohatenia

získaného užívaním bez právneho dôvodu (viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1 Cdo 154/2008 z 31.3.2010, sp. zn. 5 Cdo 8/2009 z 13.11.2009).

Odvolací súd poukazuje aj na to, že už formulácia otázok položených znalcovi súdom nebola správna,

pretože prvoradou úlohou súdu prvého stupňa bolo zistiť obvyklé nájomné v danej lokalite v rozhodnom
období, teda peňažnú čiastku, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase
za porovnateľné užívanie veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho
dôvodu, ktorým sa spravidla užívanie veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá, najčastejšie ide
o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca

v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné
je nájomným tržným a za účelom jeho zistenia sú najvhodnejšie správy realitných kancelárií, či už
miestnych alebo Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska o jeho výške v rozhodnom období
v danom mieste, alebo aj zistenie nájomného dohodnutého v nájomných zmluvách za porovnateľné
objekty, nachádzajúce sa na tom istom území.

Vzhľadom na uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok nie je vecne správny a
zákonný, preto rozsudok v napadnutých výrokoch vo veci samej, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách
konania a trovách štátu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho
úlohou odstrániť vytýkané nedostatky doterajšieho rozhodovania a po vykonanom dokazovaní opätovne

vo veci v súlade so zákonom rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Rozhodnutieboloprijatésenátompomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.vzneníúčinnom
od 1.5. 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.