Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/253/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414205323
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414205323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: J.
T., rod. L., bytom X. XXXX/X, J. W., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava,IČO:35807598,vkonaníozaplatenie1.205,02Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/164/2014-112 zo dňa 18. marca 2015,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č.k. 6C/164/2014-112 zo dňa 18.03.2015 zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1.205,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 1.205,02 Eur od 29.03.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 300,00 Eur na účet
jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že návrh žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dôvodný. Na základe Zmluvy
o úvere zo dňa 31.10.2003 poskytol žalovaný žalobkyni sumu 1.493,73 Eur. Zmluva o
úvere neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, vtedy v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jej úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže
žalobkyňa žalovanému zaplatila až 2.698,75 Eur, potom sa žalovaný obohatil na jej úkor o 1.205,02
Eur, ktorú sumu je povinný žalobkyni vrátiť spolu s príslušným úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa

takto rozhodol po tom, keď sa zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Konštatoval,
že v danom prípade premlčacia lehota v trvaní 10 rokov začala plynúť dňa 24.08.2004 (dátum, kedy
aj podľa žalovaného bola suma žalobkyňou vyplatená v celosti), preto je zrejmé, že žaloba, ktorá bola
podaná na súde dňa 07.04.2014, bola podaná pred uplynutím premlčacej lehoty v trvaní 10 rokov podľa
ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať
ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 150 O.s.p., keď trovy konania, ktoré si právny
zástupca žalovanej vyúčtoval vo výške 594,80 Eur, krátil približne o 50 % na sumu 300,00 Eur, keď
okolnosti hodné osobitného zreteľa videl v tom, že išiel o spor svojou výškou blízky k drobnému sporua naviac trovy konania sa potom javili k žalovanej sume neprimerané vzhľadom aj na zložitosť sporu a
skutočnosť, že právny zástupca v obdobných sporoch zastupuje opätovne.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaný.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí a poukázal na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď zdôraznil, že účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch
je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej

dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Poukázal na to, že vo vyjadrení k návrhu na začatie konania vzniesol
námietku premlčania, ktorou sa súd pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal. Podľa žalovaného nárok
žalobcu je premlčaný v subjektívnej i objektívnej premlčacej lehote. Zmluva bola uzatváraná podľa
Obchodného zákonníka a bezdôvodné obohatenie a následné preskúmanie otázky, či išlo o úmyselné

alebo neúmyselné obohatenie sa odvolateľ považuje za bezpredmetné, pretože Obchodný zákonník
nerozlišuje úmysel, ale pevne stanovuje dobu premlčania bezdôvodného obohatenia viazanú na 4 roky.
Preto podľa neho bol nárok premlčaný dňom 24.08.2007 a žalobca podal žalobu na súd 07.04.2014.
Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že popiera právny status žalobkyne ako spotrebiteľky. Predmetnú
zmluvu nemožno posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských

úveroch, a preto potom zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN. Zmluva obsahuje všetky obligatórne
náležitosti, ku ktorým ju zaväzuje Obchodný zákonník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že návrh žalovanej v celom rozsahu zamietol, prípadne rozhodnutie zruší a vec vráti
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Právnyzástupcažalobkynevpodanomodvolanínavrholrozsudokokresnéhosúduzmeniťvčastivýroku

o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 594,80 Eur
na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zdôraznil, že nesúhlasí
s krátením trov konania na polovicu, pretože advokátska kancelária právneho zástupcu žalobkyne sa
takmer výlučne zaoberá problematikou spotrebiteľského práva, ktoré zahŕňa vzťahy založené okrem
iného úverovými zmluvami uzavretými spotrebiteľmi. Väčší počet podobných konaní je zapríčinený skôr

žalovaným, nakoľko ani právny zástupca ani žalobkyňa si existenciu týchto sporov nevymysleli, ale tieto
vznikli pre porušenie zákona zo strany žalovaného a hlavne pre jeho ignorovanie o mimosúdne riešenie
sporu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi

konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli odvolatelia v rámci odvolacieho konania, dospel k záveru, že okresný
súd dostatočne zistil skutkový stav, vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne rozhodol.
Všetky skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako aj ich právne posúdenie

okresný súd podrobne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa s nimi v
celom rozsahu stotožňuje a v tomto rozhodnutí na ne odkazuje, rozhodnutie považuje za správne a
dostatočne odôvodnené v súlade s ust. § 157 O.s.p. a preto v súlade s citovaným ust. § 219 ods. 2
odvolací súd toto rozhodnutie bližšie neodôvodňuje.

Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovaným v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru,
než k akému dospel prvostupňový súd. V odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti,
ktoré by boli významné a odôvodňovali by iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal žalovaný.Okresný súd správne posúdil, že právny vzťah účastníkov založený na Základe zmluvy o úvere č.
5440018 , ktorá bola podpísaná účastníkmi dňa 31.10.2003 (a pripojená k návrhu na začatie konania),
je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 (platný
v čase uzavretia úverovej zmluvy).

Pokiaľ žalovaný v odvolaní výslovne popiera právny status žalobkyne ako spotrebiteľa, bližšie resp.
žiadne skutočnosti k tomu neuviedol, možno k tomu dodať, že dlžník (v tomto konaní žalobkyňa)

je v zmluve označená menom a priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo ju
jednoznačne definuje ako fyzickú osobu, ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako subjekt konajúci v rámci
podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti a preto v tomto smere odvolací súd s odvolateľom nemohol
súhlasiť. Taktiež nemohol prisvedčiť argumentom žalovaného, že súd prvého stupňa sa nezaoberal
námietkou premlčania. Ani v tomto smere prvostupňovému súdu nemožno vytknúť žiadne pochybenie,
keď odvolací súd zhodne s právnym záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že dlhodobé ignorovanie

žalovaným uvádzať zákonnú povinnosť, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť
inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, a
preto s poukazom na uvedené bolo správne aplikovať ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka o 10-
ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť 24.08.2004, teda od dátumu, kedy bola suma žalobkyňou
vyplatená v celosti žalovanému.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka vychádza zo správne a náležite súdom zisteného
skutkového stavu.

Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani odvolaniu žalobkyne v časti výroku o trovách konania. Odvolací
súd v krátení uplatnených trov o 50 % na sumu 300,00 Eur súdom prvého stupňa, ktorý použil ust. §
150 ods. 1 O.s.p. o dôvodoch hodných osobitného zreteľa nezistil žiadne pochybenie, práve naopak, v
celom rozsahu sa s ním stotožnil.

V odvolacom konaní nebol úspešný ani žalovaný ani žalobkyňa, preto bolo rozhodnuté, že účastníkom
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.