Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 5, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202618
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414202618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu:

COFIDIS, a.s. Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava IČO: 36 816 337 zast. Advokátska kancelária Antovszká,
s.r.o., Vlárska 32, 831 01 Bratislava, proti žalovanej: N. W., I. Ú. XXX, 841 04 Bratislava, za účasti
vedľajšiehoúčastníkanastranežalovanej:SpotrebiteľskézdruženieOSA,Fedinova9,85101Bratislava
o zaplatenie 665,10 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.02.2014 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy

665,10 eura s príslušenstvom, trovy konania vo výške 39,50 eura a náhrady trov právneho zastúpenia vo
výške 213,34 eura. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila žalobcovi celý
dlžný záväzok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o revolvigovom úvere č. 70233845 (ďalej len ,,zmluva
o úvere,,), ktorú žalovaná uzatvorila so žalobcom 14.11.2008. Uvedená zmluva o úvere bola medzi
účastníkmi uzatvorená v zmysle zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka.
Žalobca po posúdení predložených podkladov schválil žalovanej úverový limit v zmysle zmluvy o úvere
vo výške 995,82 eura.

Žalovaná sa predmetu sporu nevyjadrila, hoci jej dňa 22.05.2015 bola doručená spolu s predvolaním
na pojednávanie výzva na vyjadrenie sa k žalobe.

Dňa 27.08.2014 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka Spotrebiteľské
združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava do konania. Vedľajšiemu účastníkovi bola doručovaná
súdom kópia žaloby s prílohami spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 07.mája 2015. Vedľajší

účastník sa predmetu konania nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na 05. júna 2015, na ktoré účastníkov riadne
predvolal, žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho
neprítomnosti na základe predložených dôkazov písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené v deň
pojednávania, teda 05. júna 2015, podľa podacej pečiatky súdu, bolo toto podanie doručené o 11:00
hod., teda presne v čase začatia pojednávania. Súčasťou tohto podania boli aj námietky proti vstupu

vedľajšieho účastníka do konania. Žalovaná sa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila písomným
podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.06.2015. Žalovaná nežiadala o odročenie pojednávania, v
ospravedlnení len uviedla, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu liečenia sa.Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 14.11.2008 uzatvorila žalovaná so žalobcom zmluvu o revolvigovom úvere č. 70233845 (ďalej
len ,,zmluva o úvere,,). Uvedená zmluva o úvere bola medzi účastníkmi uzatvorená v zmysle zák. č.
258/2001 o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka. Žalobca po posúdení predložených
podkladov schválil žalovanej úverový limit v zmysle zmluvy o úvere vo výške 995,82 eura. Na základe

úverovej zmluvy došlo zo strany žalovanej aj k čerpaniu úveru vo výške 995,82 eura dňa 19.11.2008.
Žalovanávmesačnýchsplátkachod10.12.2008do07.03.2013splatilažalobcovicelkovosumu1.826,52
eura. Od poslednej splátky uhradenej dňa 07.03.2013 už žalovaná neuhradila žiadnu ani čiastočnú
splátku. Žalobca vyzval žalovanú pokusom o zmier zo dňa 20.11.2013 k úhrade celej dlžnej čiastky
vo výške 665,10 eura spolu s trovami právneho zastúpenia vo výške 142,22 eura. Keďže žalovaná
neuhradila uvedenú sumu, žalovaný pristúpil k vymáhaniu uvedeného nároku súdnou cestou v tomto

konaní.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“) zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktorý je k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka, predpisom lex specialis.

Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) naúčely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Účastníci uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch, na základe ktorej žalobca ako veriteľ v rámci svojho podnikania (čo je súdu známe z jeho
úradnej činnosti) poskytol žalovanej ako spotrebiteľovi (v konaní nebol tvrdený ani preukázaný opak)
spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a) tohto zákona vo výške 995,82 eura.

Podľa § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 3, písm. zák. č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva

o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že uvedená zmluva
je označená ako zmluva o revolvingovom úvere, táto je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nie
revolvingovom úvere, nakoľko nedošlo zo strany žalovanej k ďalšiemu čerpaniu úveru v zmysle bodu
3.5 Všeobecných obchodných podmienok. Z vykonaného dokazovania (prehľadu čerpania úveru a jeho

splátok) je zrejmé, že došlo len k jednorazovému čerpaniu úveru, čo nespochybňuje ani žalobca.

Sám žalobca v žalobe uvádza, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a keďže malo ísť o
revolvingový úver nie možné presne vyčísliť počet splátok úveru ani dobu splácania úveru. Podľa názoru
súdu aj v takto uzatvorenej zmluve (zmluve o revolvingovom úvere) je nutné v zmysle § 4 ods. 2,

písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. vymedziť konečnú splatnosť úveru. Pri uzatváraní obdobnej zmluvy
o revolvingovom úvere je jednoznačne možné určiť konečnú splatnosť úveru, nakoľko na začiatku
úverového vzťahu je medzi účastníkmi jasné akú výšku úveru spotrebiteľ čerpá a za akých podmienok.
Až prípadným dočerpaním úveru zo strany spotrebiteľa by sa samozrejme zmenila aj konečná splatnosť
úveru. Avšak aj v tom prípade musí byť zrejmá konečná splatnosť úveru, nakoľko je jednoducho

matematickyvyjadriteľné,žepridočerpanírevolvingovéhoúveruoistúsumusakonečnásplatnosťúveru
predĺži o primerané obdobie, pri zachovaní ostatných podmienok úveru. Je len na veriteľovi, aby si svoje
interné procesy nastavil tak, aby bol schopný poskytovať spotrebiteľské úvery spotrebiteľom pri dodržaní
všetkých revelantných zákonných ustanovení o poskytovaní spotrebiteľských úverov.

Vzhľadom na uvedené, súd po vykonanom dokazovaní poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zák. č. 258/2001 Z. z. Žalovanej bol poskytnutý úver
vo výške 995,82 eura, pričom ako sám žalobca uvádza v splátkach zaplatila sumu 1.826,52 eura teda
sumu, ktorá prevyšuje poskytnutý úver. Vzhľadom na súdom vyslovenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru, žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že žalovanej ako úspešnej účastníčke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konanianeuplatnila. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

K otázke vedľajšieho účastníka v tomto konaní súd považuje za potrebné uviesť, že v čase po vyhlásení
rozsudku, konkrétne dňa 26.06.2015, bolo súdu doručené jeho vyjadrenie k predmetu konania, súd však
naň nemohol prihliadať, nakoľko vo veci už rozhodol rozsudkom dňa 05.06.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.