Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208031
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814208031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: X. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, XXX XX I. J. Y. X, o zaplatenie 950,04 eur s prísl. t a k to

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 779 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania 104,19
eur, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 779 eur odo dňa 03.09.2014 do zaplatenia, ako
aj trovy konania vo výške 36,48 eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 950,04 eur, vyčíslený ročný

úrok z omeškania vo výške 127,08 eur a úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 950,04 eur
odo dňa 03.09.2014 a náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil odôvodil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 10.06.2012 Úverovú zmluvu
č. 4206037907, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky (ďalej len „ÚZP“)
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Predmetom úverovej zmluvy (ďalej len „ÚZ“) bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 779,- eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 10

pravidelných mesačných splátkach po 93,69 eur splatných v zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s
úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého
vyplývaprehľadjednotlivýchplatiebžalovanéhoaspôsobichzapočítania.VzmyslehlavyÚZPsnázvom
Ukončenia úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný
listom zo dňa 27.12.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po
splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok,
v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle

hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ. Ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca
eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina vo výške 439,10 eur, úrok vo výške 106,30
eur, zosplatnená istina 339,90 eur, upomienka II. vo výške 36,- eur a 12,- eur, poplatok za poistenie Bill
Protection vo výške 16,74 eur.

Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpisom z obchodného registra
žalobcu, podacím hárkom, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami, listom označeným
Informácie o poistení dohodnutou zmluvou č. 19100826/2009, výzvou k splateniu celého úveru, výpisom
čerpania, splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Úverová zmluva
je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je

prejavom slobodnej vôle žalovaného a žalobcu, je uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, ktoré
boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky, od ktorých by žalobca odvodzoval svoj právny nárok.

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 10.06.2012 úverovú zmluvu č. 4206037907500, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 779,- eur. Výška mesačnej splátky bola
dohodnutá vo výške 93,69 eur s počtom mesačných splátok 10. Prvá splátka mala byť uhradená podľa
zmluvy dňa 10.07.2012, úhrada nasledujúcich splátok vždy do 20.dňa v kalendárnom mesiaci. Ročná
úroková sadzba je podľa bodu 35 dohodnutá na 32,55 %. RPMN podľa bodu 55 je 38,40%. Žalovaný
zároveň súhlasil podľa bodu 64 s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhoročnej pracovnej
neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PLUS bola

vo výške 2,79 eur (3,07% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).

V zmysle preambuly Informácií o poistení dohodnutom zmluvou, ktoré sú súčasťou úverových
podmienokklientpodpisomÚZvyhlasuje,žesaoboznámilsobsahompoistnejzmluvyč.19100826/2009
uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako poistníkom a Českou pojišťovnou

ZDRAVÍ a.s., so sídlom Litevská 1174/8, 100 05 Praha 10, Česká republika, IČ: 49240749 ako
poistiteľom v zmysle ustanovenia §10 zákona Českej republiky č. 37/2004 Sb., o poistné smlouvě,
v platnom znení a so znením Zvláštnych poistných podmienok pre skupinové poistenie pravidelných
výdavkovzospotrebiteľských,hotovostnýcharevolvingovýchúverovč.j.04/2009aZvláštnychpoistných
podmienok pre skupinové poistenie výdavkov vzniknutých zneužitím kreditnej, či úverovej karty, stratou

dokladov alebo kľúčov č.j. 05/2009, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.

Podľa hlavy 1 §1 a § 2 Úverových zmluvných podmienok - DUO spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s., tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle §273 Obchodného zákonníka a
sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len

„spoločnosť“) a fyzickou osobou (ďalej len „klient“). Ak klient zmluvu o úvere z karty neuzatvoril, nie
sú pre neho ustanovenia týchto ÚP týkajúce sa Zmluvy o úvere z karty záväzné. Uzatvorením ÚZ sa
spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník z ÚZ sa zaväzuje
poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok, úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. na ktorom bude spoločnosť evidovať svoje pohľadávky a klientove záväzky, ktoré sa vzťahujú k
poskytnutému úveru.

V zmysle hlavy 3 §1 (Účel úveru) Úverových podmienok, úver spoločnosť poskytuje za účelom kúpy
veci, alebo úhrady ceny za službu. Konkrétny účel je špecifikovaný v ÚZ. Klient je povinný použiť úver
len na dohodnutý účel.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver,

a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú uvedené v
úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak.

ÚZ je uzatvorená na dobu trvania záväzkov z nej plynúcich. Klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na

požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s
platenímjednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,porušilniektorúzďalšíchpovinnostívyplývajúcich
z ÚZ, ÚP alebo dokumentov, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich u ÚZ ( hlava
7 § 1, § 3 písm. a) a c)).

Podľa hlavy 7 § 1, § 3 Úverových podmienok, v prípade pristúpenia k poisteniu pre prípad pracovnej
neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, invalidity, smrti následkom úrazu, invalidity následkom
úrazu, sa klient prihlasuje svojim podpisom.Podľa hlavy 15, § 1 Úverových podmienok, v prípade pristúpenia k poisteniu pre prípad pracovnej
neschopnosti, invalidity, smrti následkom úrazu, invalidity následkom úrazu, sa klient prihlasuje svojim
podpisom.

V zmysle § 1, §2, hlavy 18 Úverových podmienok, v prípade omeškania klienta s úhradou splátky, či
splátky RÚ, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania
uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade
druhej a ďalšej upomienky. V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať

a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur.
Táto pokuta bude vyúčtovaná spoločnosťou maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Spoločnosť
je oprávnená požadovať od klienta uhradenie úroku z omeškania v zákonnej výške.

Podľa hlavy 20 § 8 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov,

sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný vyčerpal celkovo 779,- eur, pričom vykonal
do zosplatnenia úhrady vo výške 0,00 eur. K zosplatneniu úveru došlo dňa 27.12.2012.

Listomzodňa27.12.2012žalobcažalovanémuoznámil,ževzhľadomktomu,žesadostaldoomeškania
sosplácanímdohodnutejsplátkyúveruaajnapriekopakovejvýzvenebolapohľadávkariadneuhradená,
ho spoločnosť vyzývala k splateniu úveru s tým, že dlžná čiastka činí 950,04 eur a vyzval ho na splatenie
do 15 dní od odoslania výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených

podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 27.12.2012 zosplatnil celý úver a vyzval
ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvekzmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého,

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny vo výške 439,10 eur a zosplatnenej
istiny vo výške 339,90 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 779,- eur a

žalovaný uhradil celkovo sumu 0,00 eur. Na základe týchto skutočností preto súd žalovaného zaviazal
na zaplatenie istiny v sume 779,- eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma za upomienky, ktoré si žalobca uplatňuje v zmysle zmluvy
a úverových podmienok s tým, že žalovanému účtoval poplatok za upomienku II., a to vo výške 36,-
eur a 12,- eur, ktoré mal byť žalobca oprávnený účtovať v zmysle citovaného § 1 hlavy 18 úverových

podmienok. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť
dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za
nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom

rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je
dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom
konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania
vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože
žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú,
keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného
vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému
úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z

ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto
spôsobom by boli ešte nižšie. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku
za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a
preveriť výšky pohľadávky, ktorú si uplatňuje a za súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako

takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, preto úhrady vykonané žalovaným na danú položku započítal na úhradu istiny.

Ďalším nárokom bol nárok z titulu poistenia Bill protection v sume 16,74 eur. Čo sa týka dojednania
poistenia pod bodom 64 zmluvy Balíček PLUS, súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej

úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o
poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby
bol poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo 3,07% z mesačnej splátky. Žalobca
nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade
nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaný na vedomie, že nemôže byť poistený

a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia
alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik
poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení
sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle preambuly úverových podmienok, podľa ktorých
podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy medzi žalobcom ako

poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a so znením Zvláštnych podmienok pre
skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov.
Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd
poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma
podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako

bolo uvedené v bode 64 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za
takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie
nerozhodolpouzavretíúverovejzmluvyaprípadnomzváženíistéhorizika,resp.vznikupoistnejudalosti,
ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnejúverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť
predstavujúcu poistenie. Rovnako aj pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto

žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z
tohto titulu žalobou zamietol.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý

bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 32,55% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách
v čase poskytnutia úveru (06/2012) činila úrok 7,33 % p.a.. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok
z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 25,22% vyšší, ako bola priemerná úroková miera z
úverov poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). V tomto prípade úroková miera dohodnutá
medzi účastníkmi viac ako 4 - násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené
závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno

ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný.

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani

moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 779,- eur, pričom žalovaný neuhradil žiadnu
predpísanú splátku, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru zaviazal
žalovaného zaplatiť sumu 779,- eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Táto
suma bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie sumy 779,- eur, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného
súdom vo výške 104,19 eur a v ďalšom úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 779,- eur,
ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením

vlády od 03.09.0145 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, a teda v časti o zaplatenie istiny 779,-
eur a vyčísleného ročného úroku vo výške 104,19 eur, čo predstavuje 82% úspech žalobcu a neúspechžalovaného vo výške 18%. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vznikol žalovanému
nárok na náhradu trov konania v celkovom pomere 64%.

Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 57,00
eur.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, keď žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 64 %, súd preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške

36,48 eur za zaplatený súdny poplatok.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.