Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200860
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816200860.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletého A. W. nar. XX.XX.XXXX,

zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťaťa rodičov Ž. T. nar. XX.XX.XXXX, zamestnanej CBA Slovakia
a. s. Lučenec, bytom C. Q. XX, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom,
Rožňava Čučmianska Dlhá 21 a E. W. nar. XX.XX.XXXX, SZČO, bytom C. D. XXX, na návrh matky, o
zvýšenie výživného na maloletého, takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Rožňava mení rozsudok tunajšieho súdu 5P 57/2009 - 46 zo dňa 07.01.2010 vo výroku
o výživnom tak, že zvyšuje výživné na maloletého A. W. F.. XX.XX.XXXX zo strany otca E. W. nar.

XX.XX.XXXX na 120,- Eur mesačne od 01.02.2016 vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do
rúk matky Ž. T. nar. XX.XX.XXXX.

Súd zaväzuje otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletého za obdobie od 01.02.2016 do
30.04.2016 v úhrnnej sume 210,- Eur v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných spolu s bežným
výživným od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky, pod následkami straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého zo strany otca od 01.02.2016 na
200,-Eurmesačne.Svojnávrhodôvodnilatým,ževčaseposlednejsúdnejúpravyvýživnéhovroku2010
maloletý navštevoval materskú školu a ona pracovala ako predavačka so zárobkom 250,- Eur mesačne.
Žila s priateľom v rodinnom dome a v ich domácnosti bývala aj jej matka. Maloletý od tej doby vyrástol
a tento školský rok už navštevuje 6 ročník základnej školy. Stravuje sa doma a hradí mu všetky potreby
vrátane školských potrieb a pomôcok, poplatkov v škole a uhrádza aj jeho každodenné potreby. Maloletý
navštevuje centrum voľného času a za krúžkovú činnosť platí 4,- Eur mesačne. Jeho zdravotný stav je

dobrý. Otec na výživu maloletého prispieva nepravidelne, má nedoplatok na výživnom v sume 200,- Eur
a tento nedoplatok vymáha exekučne. V mesiaci február 2016 otec na výživu maloletého prispel sumou
50,- Eur, ale za mesiac marec 2016 ešte výživné neuhradil. So synom sa stýka nepravidelne a nepodieľa
sa na jeho ďalších potrebách. Občas mu dá obnosené šatstvo po sebe a niekedy na sviatky mu poskytne
darček. Matka ďalej uviedla, že zmenili sa aj jej pomery, lebo z jej spolužitia s D. T. sa 21.01.2013 narodil
syn Q. T.. Bola s ním na materskej dovolenke a zároveň aj pracovala. V súčasnej dobe už rodičovský
príspevok nepoberá a jej príjem činí asi 470,- Eur mesačne. Jej priateľ je nezamestnaný. Naďalej žije v

ich domácnosti aj jej matka, ktorá na domácnosť prispieva sumou 50,- Eur až 100,- Eur mesačne.
Matka aj na pojednávaní dňa 12.05.2016 trvala na svojom návrhu a vo svojej výpovedi uviedla, že otec
má ešte nedoplatok na výživnom v sume 100,- Eur. Od 01.02.2016 od kedy žiada zvýšiť výživné otec
uhradil výživné na maloletého iba za mesiac február, ale za mesiace marec, apríl a máj ešte nemáuhradené výživné. Posledné dva víkendy bol maloletý u starých rodičov zo strany otca, kde sa s ním
otec stretol.

Otec s návrhom matky nesúhlasil a navrhol zvýšiť výživné o 10,- Eur mesačne. Vo svojej výpovedi
uviedol, že je zaviazaný svojim rodičom a musí splácať úver v sume 400,- Eur mesačne. Po odchode
zo spoločnej domácnosti v roku 2009 s matkou maloletého mali dlhy, ktoré musel uhradiť v exekučnom
konaní. Na výživu maloletého prispieva po 50,- Eur mesačne a nie je si vedomý toho, že by mal dlh na
výživnom. V čase poslednej súdnej úpravy výživného býval u svojich rodičov. V roku 2014 sa musel od

nich odsťahovať lebo rodičia už mu nevládali finančne pomáhať. Museli čerpať pôžičku na jeho dlhy,
ktorú im teraz spláca. Bol nezamestnaný a neskôr pracoval sezónne v Taliansku. Bol zamestnaný aj v
Nemecku prostredníctvom agentúry, ale pracovný pomer rozviazal, lebo mu nezvýšili plat. V roku 2012
sa vrátil domov a nikde nepracoval. Neskôr sa vrátil do Rakúska, kde v súčasnej dobe od 01.02.2016 má
živnostenské oprávnenie a pracuje ako opatrovateľ. Prácu vykonáva prostredníctvom agentúry Marcely
Bystrianskej zo Zvolena. Dva týždne pracuje a dva týždne má voľno. Jeho príjem činí 840,- Eur mesačne

a rodina, v ktorej práce vykonáva mu prepláca cestovné v sume 100,- Eur. Platí odvody a po odpočítaní
nákladov mu zostáva 700,- Eur mesačne. Spláca aj pôžičku a pripoistenie. Ďalšie náklady na stravu a
ošatenie činia asi 200,- Eur mesačne. Okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. So synom
sa stýka sporadicky, naposledy sa stretli v januári 2016. Na Vianoce mu dal 20,- Eur a na narodeniny
dostáva taktiež 20,- Eur. Minulý rok mu kúpil aj nové šatstvo v čase keď išli na turistiku. Ďalej uviedol,

že A. E. je iba jeho priateľka, nežijú v spoločnej domácnosti, ale očakávajú spolu narodenie dieťaťa.
Na pojednávaní dňa 12.05.2016 otec predložil súdu písomné dôkazy o svojich príjmoch a výdavkoch a
poukázal na to, že rodina v ktorej pracuje mu vypláca 840,- Eur mesačne. V čase keď dva týždne pracuje
mu poskytuje aj bezplatné ubytovanie. Cestovné si hradí sám. Otec trval na tom, že napriek tomu, že na
minulom pojednávaní uviedol, že rodina mu cestovné prepláca, teraz trvá na tom, že cestovné si hradí

sám. Náklady vrátane odvodov činia mesačne 181,12 Eur a do komory živnostníkov platí ročne 80,- Eur.
Mesačne mu takto zostáva 500,- Eur. Výživné na maloletého platí prostredníctvom exekútora a nevie o
tom, že má dlh. Nevie preukázať súdu, že výživné za mesiace marec a apríl 2016 uhradil. Od februára
2016 inou formou na potreby maloletého neprispel. Jeho priateľka je už v 8 mesiaci tehotenstva, preto
už nemôže pracovať a nepoberá ani nemocenské dávky. Bude sa ku nej sťahovať do Ružomberka. Keď

sa presťahuje zvýšia sa jeho náklady na bývanie.

Zo spisu tunajšieho súdu 5P 57/2009 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 07.01.2009 bol maloletý zverený
do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 50,- Eur mesačne. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 05.02.2010. V čase tejto súdnej úpravy výživného rodičia okrem maloletého

nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý navštevoval predškolské zariadenie. Matka pracovala
ako predavačka s príjmom 235,- Eur čistého mesačne a otec maloletého bol nezamestnaný. Jeho
posledný zamestnávateľ Tatravagónka Poprad v správe uviedol, že od 04.12.2008 do 22.03.2009 bol
práceneschopný, po skončení práceneschopnosti do práce nenastúpil, vykazoval neospravedlnenú
neprítomnosť a preto s ním bol okamžite skončený pracovný pomer. Súd preto vychádzal z jeho

zárobkových pomeroch u tohto zamestnávateľa, kde vlastným zavinením skončil pracovný pomer. Jeho
čistý priemerný mesačný zárobok činil 7.770,- Sk mesačne.

Podľa správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Rožňava, maloleté dieťa býva so svojou matkou v rodinnom dome, ktorý matka vlastní so svojou matkou

poberateľkou starobného dôchodku. Pracuje ako vedúca predajne so zárobkom 480,- Eur mesačne.
Náklady za bývanie činia 130,- Eur mesačne a nákup palivového dreva 600,- Eur ročne. V domácnosti
matky žije aj jej druh D. T., ktorý je nezamestnaný. Z ich spolužitia pochádza maloletý syn Q. T.. Matka
od januára 2016 rodičovský príspevok nepoberá. Maloletý navštevuje 6 ročník základnej školy v meste.
Jeho potreby sa zvýšili a súvisia s návštevou školy a športovými aktivitami - futbal, florbal. Dieťa je

zdravé. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplní pravidelne. Maloletý navštevuje starých
rodičov zo strany otca. Otec pracuje ako opatrovateľ v Rakúsku. Matka starostlivosť o maloletého
zabezpečuje na dobrej úrovni.

Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, 18.02.2016 bolo vykonané šetrenie

na adrese H. XX, kde bol zastihnutý otec maloletého a jeho priateľka A. E.. Nájomnú zmluvu s vlastníkom
má uzavretú priateľka otca a v byte bývajú aj jej dve maloleté deti z predchádzajúceho vzťahu. Ide o
3 izbový byt. Otec maloletého sa striedavo zdržiava v byte priateľky a u svojich rodičov v Dobšinej.
S priateľkou v júni 2016 očakávajú narodenie dieťaťa. Z tohto dôvodu priateľka otca ukončila prácuv zahraničí ako opatrovateľka, je bez príjmu a finančne jej pomáha otec maloletého. Otec maloletého
pracuje v Rakúsku na rakúsku živnosť. Pracuje na 14 dňové turnusy. Uviedol, že jeho príjem činí 890,-
Eur mesačne. Z toho platí povinné odvody v Rakúsku v sume 157,- Eur, cestovné do práce a z práce

100,- Eur, splátky spoločných úverov s matkou maloletého 200,- Eur, nájomné za byt v Ružomberku
350,- Eur a výživné na maloletého po 50,- Eur mesačne.

Zo správy od Mestského úradu Dobšiná súd zistil, že matka pracuje v miestnej predajni potravín. Žije s
druhom D. T., z ich spolužitia pochádza syn Q.. Matka sa stará aj o maloletého syna A., žiaka 6 ročníka

základnej školy. Bývajú v rodinnom dome, kde býva aj jej mama. Jej starostlivosť o deti je na veľmi dobrej
úrovni. Otec maloletého má trvalý pobyt v meste, ale v meste sa už dlhšiu dobu nezdržiava.

Podľa správy od Mestského úradu Ružomberok, otec býva s priateľkou na adrese H. XX S.. V
meste nemá nahlásený prechodný pobyt. Pracuje v Rakúsku ako opatrovateľ. Informácie poskytla jeho
priateľka, ktorá uviedla, že bývajú v podnájme v spoločnej domácnosti. Priateľka otca má dve deti z

predchádzajúceho vzťahu a je tehotná. Otec maloletého dva týždne pracuje a dva týždne je doma.

Zo správy od Sociálnej poisťovne Rožňava súd zistil, že rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti,
ani dávky nemocenského poistenia.

Podľa správy od zamestnávateľa otca matky CBA Slovakia a. s. Lučenec, pracovná morálka matky je
na požadovanej úrovni. Dosahuje v priemere 516,60 Eur čistého mesačného zárobku.

Podľa správy od Marcela Bystrianska EURO-PARTNER Zvolen, 16.12.2015 uzavrela s otcom
maloletého zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb. Otec maloletého pracuje na rakúsku

živnosť, ide o opatrovanie osôb v uvedenej rodine. Platové podmienky má otec maloletého dohodnuté
nasledovne: 60,- Eur v hrubom na jeden pracovný deň.

Súd sa oboznámil aj s predloženými písomnými dôkazmi o príjmoch a výdavkoch otca, ktoré otec
predložil na výzvu súdu v nemeckom jazyku.

Otec predložil súdu aj čestné prehlásenie svojej matky, ktorá potvrdzuje, že jej prispieva čiastkou 200,-
Eur mesačne na úver, ktorý zobrali kvôli jeho dlhom a exekúciám, ktoré nadobudol s matkou maloletého.

Podľa správy od Základnej školy Dobšiná, maloletý je žiakom 6 triedy a dosahuje dobré vyučovacie

výsledky. Zapája sa aj do mimoškolskej činnosti. Na vyučovanie si nosí pomôcky. Náklady spojené s
návštevou školy činia asi 150,- Eur až 200,- Eur.

Potaktovykonanomdokazovaníprávnyzástupcamatkypoukázalnaprevedenédokazovanie,nazmenu
pomerov od poslednej súdnej úpravy výživného, na zvýšené náklady na maloletého ako aj na to, že otec

v čase poslednej súdnej úpravy výživného bol nezamestnaný, kým v súčasnej dobe pracuje s príjmom
840,- Eur mesačne. Pri určení výšky výživného žiadal, aby súd neprihliadol na jeho úvery a pôžičky a
navrhol návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.

Kolízny opatrovník maloletého navrhol zvýšiť výživné na maloletého zo strany otca a taktiež poukázal

na zmenu pomerov a na to, že od poslednej súdnej úpravy výživného uplynulo 7 rokov. Výšku výživného
ponechal na zvážení súdu.

V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo

zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté
dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na
vývoj životných nákladov.

V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodič ktorý má príjmy z inej než

závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností, potrebných na rozhodnutie.
Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej

činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a
schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto
výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu

výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2010
sa zmenili pomery tak na strane maloletého, ako aj na strane rodičov. Odôvodnené potreby maloletého
sú podstatne vyššie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného. V čase poslednej súdnej úpravy
výživného maloletý navštevoval predškolské zariadenie, kým toho času už navštevuje druhý stupeň
základnej školy. Podstatne sa teda zvýšili jeho potreby v súvislosti s návštevou školy a sú zvýšené

v dôsledku jeho rastu a fyzického dospievania. Ďalšie zvýšené potreby maloletého súvisia s jeho
mimoškolskou záujmovou činnosťou a s jeho zdravotným stavom. Na zvýšených potrebách maloletého
sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s
prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.

Matka sa o maloletého stará veľmi dobre a zabezpečuje aj jeho potreby. Okrem maloletého jej pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi z terajšieho vzťahu. Matka je zamestnaná a jej príjem
činí 516,60 Eur mesačne.
Otec v čase poslednej súdnej úpravy výživného bol nezamestnaný so subjektívnych dôvodov a preto
súd pri určení výšky výživného vychádzal z jeho príjmov od posledného zamestnávateľa, kde dosahoval

7.770,- Sk čistého mesačne. Ani otec okrem maloletého nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a ani
v súčasnej dobe ďalšiu vyživovaciu povinnosť ešte nemá. Je samostatne zárobkovo činná osoba a
živnostenské oprávnenie má v Rakúsku, kde pracuje ako opatrovateľ. Má pravidelný mesačný príjem,
ktorý podľa názoru súdu presahuje sumu 500,- Eur mesačne, teda jeho príjem je vyšší ako v čase
poslednej súdnej úpravy výživného. Je síce preukázané, že spláca dlhy a pôžičky, ale súd na jeho dlhy

neprihliadol, lebo výživné na maloleté dieťa je prednostná pohľadávka, preto otec si v prvom rade musí
uspokojiť potreby dieťaťa. Potreby dieťaťa sú pri tom podstatne vyššie ako v čase poslednej súdnej
úpravyvýživnéhoapodľanázorusúdu,otecmáfinančnépredpokladyktomuabysanatýchtozvýšených
potrebách maloletého podieľal. Vychádzajúc z týchto skutočností preto súd zvýšil výživné na maloletého
zo strany otca od 01.02.2016, ako to žiadala matka a výšku výživného určil po 120,- Eur mesačne. Takto

stanovené výživné podľa názoru súdu zodpovedá zisteným pomerom a je v súlade s odôvodnenými
potrebami maloletého s prihliadnutím na finančné pomery obidvoch rodičov a na ďalšiu vyživovaciu
povinnosť matky.Súd zvýšil výživné na maloletého zo strany otca od 01.02.2016 a preto otcovi vyčíslil aj nedoplatok na
výživnom do 30.04.2016 úhrnnou sumou 210,- Eur. Tento nedoplatok na výživnom predstavuje rozdiel
medzi výživným po 50,- Eur mesačne podľa posledného rozhodnutia súdu a zvýšeným výživným na

120,- Eur mesačne od 01.02.2016. Nedoplatok na výživnom súd povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným. Pokiaľ otec možnosť splátok nevyužije bude povinný
naraz uhradiť celý dlh.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesproti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /