Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215976
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7912215976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r.

o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Účastníkom súd trovy konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť škodu a

nemajetkovú ujmu z dôvodu, že v exekučnom konaní č. k. XXEr/XX/XXXX nerozhodol o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote podľa Exekučného poriadku. Tvrdil, že
je daná zodpovednosť odporcu za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa z. č. 514/2003 Z. z.,
preto uplatňuje z titulu majetkovej škody voči odporcovi sumu 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy
385,40 Eur.

Výška majetkovej škody predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou

navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
plynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. V tom období vynaložil
navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pomocou
informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur,
na administráciu listín sumu 50,- Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na

exekučnom súde sumu 15,- Eur. Celkovo teda vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu, márne sumu
125,- Eur. Táto suma by nezaťažovala navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dodržal zákonom stanovenú lehotu.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatňuje preto lebo samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Trebišov je podľa navrhovateľa dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené

so zásahom do výkonu nemajetkových práv navrhovateľa. Navrhovateľ ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúci
konečné vymoženie pohľadávky uplatňuje sumu 446,25 Eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku

alikvotným pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu (podľa doktríny
Ústavného súdu, teda 660,- Eur za rok / 12 mesiacov v roku = 55,- Eur za mesiac).

Navrhovateľ svoj návrh ďalej odvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
predbežné prerokovanie náhrady škody u odporcu ale odporca v zákonnej lehote o jeho žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 18.12.2015 a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Zdôraznil, že odporcovi boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už

dňa 27.09.2012 boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal
po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Zdôraznil, že v súlade s §15 ods. 1 a §16 ods. 4 z. č. 514/2003
Z. z. poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, preto má zato, že navrhovateľ uplatnil
nárok na súde predčasne. Poukázal aj na to, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť v konaní

na predbežné prerokovanie žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca ako orgán príslušný podľa §4 ods. 1
písm. a) z. č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tvrdil,
že podania navrhovateľa, ktoré označuje ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručené odporcovi pred podaním návrhu na začatie súdneho konania ako aj návrh na začatie

súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú procesné predpisy pre
kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. a Občianskeho súdneho
poriadku. Nakoľko podľa odporcu už v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
absentovali také údaje ako označenie súdnych exekučných konaní spisovými značkami ako aj určitosť
právnej kvalifikácie hmotnoprávneho záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu je potrebné takéto

návrhy navrhovateľa na začatie súdneho konania z a m i e t n u ť.

Odporca ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Odporca ďalej za nedôvodné uplatnenie

nároku navrhovateľa hodnotí aj tým, že nároky navrhovateľa sú premlčané, že navrhovateľ v žalobách
škodu ako majetkovú ujmy vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov,
že navrhovateľ nevyužil inštitút podania sťažností na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné
sťažnosti na Ústavnom súde.

Poukázal aj na to, že v kontexte podaných návrhov nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní,
v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa spojené s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila

najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom rôznych exekučných konaní, ktoré inicioval navrhovateľ a
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť

pod č. O./W (XXXX) [XXXX] adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únií,
v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom návrhu nazačatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (K. C-XX/XX).
Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcií navrhovateľa verejnosťou resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012, ktorý súdu

v prílohe predložil. Z článku napr. vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou.
Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konania v prejednávanej veci za mimoriadne
závažnú, nečestnú činnosť pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotlivý spotrebitelia
napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal
na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimeranú sankciu, úroky). Z popísaného je zrejmé,

že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné praktiky, zneužívajúca
slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových osôb.

Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti škody štátu za
škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako ani nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva, preto považuje odporca jeho návrh za právne neopodstatnený a žiada ho zamietnuť.

Súd zistil a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody

formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku u odporcu a rovnako nie je sporné, že odporca o jeho
žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či táto žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo odporca
jednoznačne odmieta.

Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádza z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu

Trebišov v exekučnej veci č. k. XXEr/XX/XXXX, ktorý spočíval v tom, že konajúci súd nerozhodol o jeho
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia. Tvrdil,
že vec nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžaduje spoluprácu s účastníkmi konania,
napriek tomu súd rozhodol o žiadosti udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.08.2010
(konanie pritom začalo dňa 19.01.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

K rozhodnutí o žiadosti udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie
viac ako 209 dní).

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa§3ods.1písm.d)z.č.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak:
1.) škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2.) škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.) škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa §9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv právom chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 cit. zák. účinného do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaním dôkazom.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný

postup sa nepovažuje postup podľa výsledku postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 86 psím. a)/ a písmeno d)/ Ústavy Slovenskej republiky a postup, alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej
republiky.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len s výsledkov vybavenia sťažností za prieťahy, žiadosti o prešetrenia
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa §62 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania, alebo strana v
konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušeniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo porušeniu za zásady dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi, alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohu pri výkone súdnictva.

Podľa §63 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

Podľa §64 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní, alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

Podľa §49 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba, alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením, alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva, alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa §17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlí zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §17 ods. 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na:
a.) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje

b.) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k nej došlo
c.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa §17 ods. 4 cit. zák. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť

vyššia, ako výška náhrady poskytnutá osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu.Podľa §19 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie, alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,

ktorým bolo zmenené, alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa §44 ods. 8 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa §44 ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú

zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa §80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu, alebo z porušenia

práva.

Vzhľadom k tomu, že ide drobný spor podľa §200ea ods. 1 OSP, lebo predmet konania nepresahuje 1
000,- súd rozhodol bez pojednávania podľa §156 ods. 1 OSP verejným vyhlásením rozsudku.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom, čo zistil, že v tomto štádiu konania
navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú
ujmu z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní č. k. XXEr/XX/XXXX rozhodol o jeho
návrhu na vydanie poverenia až po uplynutí zákonnej lehoty.

V konaní o náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom
konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na náhradu škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie
takéhoto prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v prieťahu konaní. Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť
dôvodnosť sťažností na prieťahy v konaní iba predsedovi súdu a Ústavnému súdu. Táto špeciálna

právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie prieťahov v súdnom konaní s právnymi
účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti na náhradu škody spôsobenej prieťahmi v súdnom konaní
má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov nemohli preskúmavať zákonnosť postupu
súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania, inak by mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa
by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní iného súdu posúdil odlišne od Ústavného

súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka súdneho konania na prieťahy v konaní alebo
odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa §63 ods. 1 a §64 ods.
4 z. č. 757/2004 Z. z..

Z uvedeného dôvodu ak sa má posudzovať aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní o náhradu

škody spôsobenú prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existencia právne účinného
aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v
konaní kvalifikovaná ako dôvodná. Navrhovateľ nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie
nároku, ktorého sa domáha podaným návrhom v tejto veci, preto súd jeho návrh zamietol. Navrhovateľ
nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o konštatovaní

prieťahov v exekučnej veci Okresného súdu Trebišov č. k. XXEr/XX/XXXX preto nie je za daného stavu
dôležité a rozhodujúce či exekučný súd rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia včas alebo skutočne
po 15 dňovej lehote lebo k zamietnutiu návrhu došlo z iného, vyššie uvedeného dôvodu..

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného po

01.01.2013, teda po podaní návrhu navrhovateľa na začatie konania v tejto veci, avšak to na vyššie
uvedenom konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku navrhovateľa nič nemení.Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch ako aj Ústavy Slovenskej republiky boli
účinné aj v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na vydanie poverenia a súd v
tejto lehote o jeho žiadosti nerozhodol. Skutočnosť, že aj keď od 01.01.2013 je ustanovenie §9 ods. 2

z. č. 514/2003 Z. z. rozdielne od úpravy účinnej do 31.12.2012, nič to menení na právnych záveroch
odôvodenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 by
súd z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol
z rovnakých dôvodov.

Navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca si trovy konania uplatnil ale ich vznik nepreukázal, preto
súd podľa §142 ods. 1 OSP účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.