Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114222520
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114222520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so
sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. C. E., bytom E., M. XXX/XX, a
2.B.E.,bytomE.,M.XXX/XX,ozaplateniesumy1.747,50euraspríslušenstvom,oodvolanížalovaných
v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/244/2014-28 zo dňa 27.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.177,50 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2013

do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol, konanie v časti
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 297 eur zastavil s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“). Toto rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie §
3 ods. 10, § 4 ods. 1, 2, 3, § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52
ods. 1, 2, 4 písm. k), § 53 ods. 5, 8, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.
1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. Konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.747,50

eura s príslušenstvom na tom základe, že žalovaní si nesplnili zmluvnú povinnosť a dlhujú mu žalovanú
sumu. Žalobca totiž so žalovanými uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220121685, podľa ktorej
im poskytol spotrebiteľský úver 1.500 eur s dohodnutou odplatou 570 eur, čo sa žalovaní zaviazali
vrátiť v 13 mesačných splátkach - prvé tri splátky po 7,50 eura a 10 splátok po 204,75 eura. Priemerná
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená pri splatnosti úveru 13 mesiacov 46,52 % a v
obchodných podmienkach bola RPMN uvedená pri splatnosti úveru 13 mesiacov 67,70 %. Po vykonaní
dokazovania súd zistil, že žalovaní zaplatili žalobcovi sumu 322,50 eura. Odplatu za poskytnutie úveru

a dojedaný 20%-ný úrok z istiny súd považoval v nebankovom sektore za neprimeraný. Dojednaná
odplata je totiž v rozpore s ustanovením § 3 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády,
lebo podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, s výnimkou odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty
RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, zodpovedajúcu štvornásobku

hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej
úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Údaj o

výške úrokov a poplatkoch musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený. Zmluva
neobsahuje jasné a presné vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru a RMPN; je v nej uvedená
iba priemerná RPMN a údaj o všeobecnej hodnote RPMN na predtlači zmluvných podmienok súd
nepovažoval za splnenie podmienky uviesť v zmluve RPMN, ktorá ani nemôže zodpovedať skutočnosti
vzhľadom na zmätočnú a neurčitú splatnosť splátok, pričom v zmluve je uvedené, že prvá splátka je

splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a odporúčaný termín úhrady je 25. dňa v mesiaci. Z týchto
dôvodov sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za situácie, keď sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca sa môže dôvodne domáhať len zaplatenia doposiaľ
nesplatenej istiny, t. j. sumy 1.177,50 eura, čo je rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1.500 eur a
medzi zaplatenou sumou 322,50 eura. Túto sumu súd žalobcovi priznal spolu s požadovaným úrokom z

omeškania podľa § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z. a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a návrh vo zvyšku
zamietol. Keďže žalobca návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty 297 eur vzal späť, súd konanie v tejto
časti s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 OSP zastavil.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí žiadali napadnutý
rozsudok zrušiť. Uviedli, že je pravda, že so žalobcom uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale len v

sume 930 eur, a nie v sume 1.500 eur. Na základe toho je zrejmé, že súd zistil skutkový stav nesprávne
a rozhodol nesprávne, lebo sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli uplatnené.
Žalobca proti rozsudku odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaných sa nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1

OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny a ako taký ho podľa
§ 219 ods. 1 OSP v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods.
2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na
dôvažok odvolací súd dodáva:
Podľa obsahu spisu žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 220121685 dňa 21.06.2012, na
základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver v sume 1500 eur. Žalovaní tento úver v dohodnutých

splátkach nesplácali, pretože zaplatili spolu 322,50 eura. Skutkové zistenie súdu prvého stupňa, že
účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere v znení uvedenom v prvostupňovom rozsudku, bolo
správne a má podklad v listinnom dôkaze predloženom žalobcom (v spise na č. l. 3). Žalovaní boli
na pojednávanie nariadené súdom prvého stupňa riadne a včas predvolaní, pojednávania sa však
nezúčastnili a ospravedlnili sa emailovým podaním z dôvodu náhleho ochorenia, pričom o odročenie

pojednávania nepožiadali. Súd pojednávanie uskutočnil v súlade s ustanovením § 101 ods. 1 OSP,
podľa ktorého ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Na základe toho súd prvého stupňa v ich neprítomnosti vykonal
dôkazy navrhnuté žalobcom a po vykonanom dokazovaní vyhlásil predmetný rozsudok.

Z dôvodu, že žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadny iný odvolací dôvod, ktorým by bol odvolací
súd viazaný, odvolací súd sa zaoberal len tým, či bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo výške
1.500 eur alebo v nimi uvádzanej výške 930 eur. Žalovaní v podanom odvolaní teda namietali len to, že
súd nesprávne zistil skutkový stav, pretože oni uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 930
eur a žiadali napadnutý rozsudok zrušiť. Pritom k odvolaniu nedoložili žiadne právne významné listiny

a ani neuviedli, ako by mal súd prvého stupňa v ďalšom konaní postupovať a ako by malo byť vo veci
rozhodnuté. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a keďže žalovaní namietali len
nesprávne skutkové zistenie týkajúce sa obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd urobil
záver, že nimi uvádzané odvolacie dôvody sú neopodstatnené. Ich tvrdenie je totiž v rozpore s obsahom
žalobcom doložených listín oboznámených na prvostupňovom pojednávaní, na ktoré sa nedostavili,

dôvod neprítomnosti nedoložili a ani netrvali na tom, aby bolo odročené pojednávanie na iný termín,
kedy by svoje tvrdenia relevantne preukázali (§ 120 ods. 1 OSP).
Odvolací dôvod žalovaných nemá oporu v riadne vykonanom dokazovaní, pričom podľa § 120 ods. 4
OSP boli vopred v písomnom predvolaní poučení o tom, že majú všetky dôkazy a skutočnosti predložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsakončídokazovanie.Keďžetakneurobili,súd
prvého stupňa postupoval v súlade s procesným predpisom a na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov opierajúc sa o hmotnoprávne predpisy správne rozhodol o povinnosti žalovaných

zaplatiť žalobcovi sumu 1.177,50 eura s príslušenstvom. Odvolací súd k odkazu prvostupňového súdu
nazákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov však dodáva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere bola uzavretá dňa 21.06.2012, kedy uvedený zákon stratil účinnosť v dôsledku prijatia nového

zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto bolo potrebné rozsudok odôvodniť s odkazom na
tento nový právny predpis, o ktorý sa vo svojom znení opierala aj účastníkmi uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Táto nesprávnosť v odôvodnení rozsudku však nemala dopad na posúdenie
dôvodnosti podanej žaloby v časti sumy 1.177,50 eura s príslušenstvom a žalovaní túto skutočnosť v
odvolaní ani nenamietali. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti

a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdnerozhodolvsúladesustanovením§224ods.4OSP,podľa
ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.