Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217927
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217927.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/21/2013-35 zo dňa 24.04.2014 a proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra č. k. 15C/21/2013-53 zo dňa 04.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomzamietolnávrh,ktorýmsažalobcadomáhalzaplateniasumy
915,09 eura ako náhrady majetkovej škody a sumy 183,02 eura ako nemajetkovej ujmy podľa zákona

č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Levice v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. 14Er/318/2010.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Rozhodnutie vo veci samej po právnej stránke odôvodnil podľa
§ 3 ods. 1 písm. a), d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17

ods. 1, 2 a § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov, podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného v čase začatia
exekučného konania (ďalej len "Exekučný poriadok") ako aj podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že v exekučnom konaní na
Okresnom súde Levice podal JUDr. Rudolf Krutý, súdny exekútor so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava,

dňa 28.04.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie. Podkladom pre exekúciu bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Bratislava,
Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 20202/9, vydaný proti povinnému D. W. o vymoženie 180,-
eur s príslušenstvom. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 07.01.2011 č. k. 14Er/318/2010-19 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 04.02.2011. Žalobca sa následne obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody. Súd nezisťoval, či došlo k prieťahom v exekučnom konaní, ale
či bola dodržaná zákonná 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Zistil, že táto nebola dodržaná.
Podľa názoru súdu počas exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode
nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Pokiaľ by v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene
exekútora mala vzniknúť navrhovateľovi škoda, bolo treba preukázať, že škoda vznikla v príčinnej

súvislosti s nedodržaním uvedenej lehoty, čo navrhovateľ nepreukázal. Právny základ tohto nároku by
musel spočívať v zodpovednosti žalovaného za konanie súdneho exekútora, ktorý mal vykonať až doprávoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene všetky potrebné úkony v prospech oprávneného, a ak
by ich nevykonal, bolo treba, aby žqalobca preukázal, že mu práve nečinnosťou pôvodného exekútora
vznikla škoda. Žalobca neprodukoval dôkazy, že škoda spočíva v zmenšení jeho majetku alebo ušlom

zisku, ale ako majetkovú škodu uvádzal vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou vykonávanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o tom. Žalobca teda nepreukázal vznik škody na jeho strane v
dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o náklady
spojené so správou pohľadávky - pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému,

na udržiavanie a správu informačného systému - túto škodu žalobca nešpecifikoval a tieto položky
nemožno považovať za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Ku škode, ktorá
má spočívať v úkonoch na administráciu listín a komunikácii s pôvodným súdnym exekútorom a na
administratívne spracovanie textov urgencií na publikačné výdaje v spojení s vyhotovením urgencií,
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom
súde žalobca nepreukázal. Počas doby od podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutie o tomto

návrhunevzniklažiadnaškoda.Vyjadreniažalobcuorizikáchneskoréhovydaniarozhodnutiaaotom,že
nastalo riziko zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosti,
súd považoval za bezvýznamné.
V odôvodnení súd poukázal na to, že nevyhnutnými predpokladmi vzniku za škodu je protiprávny
úkon alebo škodová udalosť, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodovou

udalosťou) a vznikom škody a zavinenie (pre prípad subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Zo strany žalobcu stačilo preukázať, že mu vznikla škoda
v dôsledku činnosti príslušného orgánu štátu. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá sa

dá vyjadriť v peniazoch a spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje
také majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu
alebo, aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky tohto, že navrátene do predošlého stavu nie je možné
alebo účelné. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené týmto

postupom. Náhradu nemajetkovej ujmy by súd mohol priznať len za podmienok upravených v § 17
ods. 3 zákona. K vydaniu rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote došlo v čase, kedy sa oprávnený
domáhal v exekučných konaniach zaplatenia svojich pohľadávok vo veľkom množstve návrhov, ktoré
nebolo možné fyzicky vybaviť v zákonom stanovenej lehote. Súd nezistil dôvod pre finančnú satisfakciu
žalobcu. Zistenie, že vo veci ide o prieťah, nie je všeobecný súd oprávnený konštatovať. Súd mal

jednoznačnezapreukázané,žeškodažalobcovinevzniklaaakbyajžalobcaškoduajreálnedokladoval,
nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora, teda, že by mu ním
tvrdené náklady nevznikli aj tak. Prípadné priznanie nemajetkovej ujmy by bolo v rozpore so zákonným
ustanovením § 1 ods. 1 OSP. Žalobca podniká za účelom dosiahnutia zisku v oblasti spotrebiteľských
zmlúv na základe formulárov a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú veľké množstvo

neprijateľných podmienok, neprehľadne a zložito formulovanými podmienkami a oslovuje spotrebiteľov
ako najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľov, ktorá nemôže týmto zmluvným podmienkam rozumieť.
Domáha sa na všetkých súdoch aj takých plnení, ktoré sú zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné
podmienky.
Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalnapadnutýrozsudokzrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,jehorozhodnutievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy
obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po

vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu.
Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek
tomu,žezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty
a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna

istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského
súdu, ale len súdu exekučného. Ním predložené znalecké posudky sú právne významné pre vyhovene
žalobe. V konaní boli preukázané všetky predpoklady uplatnenej zodpovednosti, a preto bolo treba
žalobe vyhovieť. Súdu nepatrí polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jehopovinnosťou je aplikovať platné právo a jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy,

nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. V odvolaní poukazoval na obsah znaleckých posudkov. Ak
bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred
rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa
§ 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho
súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom odvolací súd zisťuje aj to, či preskúmavané
rozhodnutie je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým jeho napadnutým výrokom. Nedostatok alebo
nesprávnosť odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako porušenie
ustanovenia § 157 ods. 2 OSP.

Súd prvého stupňa v odôvodnení operoval skutkovým zistením, že oprávnený (žalobca) v exekučnom
konaní navrhol zmenu súdneho exekútora a o tomto návrhu na zmenu súd nerozhodol včas. Pritom
z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14Er/318/2010 vyplýva, že súdny
exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.04.2010 a súd uznesením
č.k. 14Er/318/2010-19 zo dňa 07.01.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto uzneseniu

oprávnený odvolanie nepodal a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2011. Keďže súdny
exekútor nebol poverený na vykonanie exekúcie, oprávnený ani nemohol podávať žiadny návrh na
zmenu súdneho exekútora. Tento skutkový záver súdu prvého stupňa nebol správny a nebolo správne
ani následné odôvodňovanie neopodstatnenosti žaloby s poukazom na konanie exekučného súdu v
súvislosti s rozhodovaním o zmene exekútora. Preto odvolací súd nemohol už len z tohto dôvodu

považovať napadnutý rozsudok za vecne správny, aj keby sám podľa obsahu spisu usúdil, že žaloba
opodstatnená nie je. Preto napadnutý rozsudok s nesprávnym odôvodnením musel zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa opätovne oboznámi s obsahom exekučného spisu a o žalobe
nanovo rozhodne; bude sa zaoberať aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným (v spise na č. l. 23).

Prirozhodovaníaodôvodňovanínovéhorozhodnutianebudemôcťoperovaťrozhodovanímexekučného
súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora, ale tým, čo tvrdí v žalobe žalobca, t. j. údajným neskorým
rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na poverenie vykonaním
exekúcie s omeškaním 341 dní. Súd sa teda nanovo bude musieť vysporiadať s tvrdením žalobcu, že
mu vznikla škoda a nemajetková ujma v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu

v konaní Okresného súdu Levice. Svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách § 157 ods. 2 OSP tak, aby
bolo zodpovedajúce obsahu spisu, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné.

Súd prvého stupňa druhým napadnutým rozhodnutím - uznesením č. k. 150C/21/2013-53 zo dňa
04.12.2014 - uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny

poplatok za odvolanie v sume 20,- eur podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 10, § 8 ods. 4 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je
prílohou zákona o súdnych poplatkoch, s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený,
bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť. Namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je odôvodnenie. Navyše
súdny poplatok bol nesprávne vyrubený, lebo podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov
spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody, a teda spoplatneniu nepodliehajú ďalšieúkonyvovecisamej,akosúodvolanie,dovolanieapod.Súdniejeoprávnenýsvojvoľnerozširovaťokruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, keďže v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa §
18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. Žaloba bola v tomto prípade podaná pred 01.10.2012 a konanie sa začalo pred
účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., preto je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.

Odvolací súd rozhodujúc aj o tomto odvolaní bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
aplikoval najmä nižšie ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým

konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012
sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.
septembri 2012.

V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych
poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou

od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na
neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou vykonanou zákonom č. 273/2007 Z. z. účinným

od 01.07.2007 bol § 4 ods. 1 doplnený o písm. k), ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych
konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka
súdnych poplatkov. Posledná zmena v tomto smere bola uskutočnená zákonom č. 286/2012 Z. z.
s účinnosťou od 01.10.2012 tak, že z § 4 ods. 1 bolo vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych

poplatkov za položku 7 bola vložená položka 7a v znení, podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
je sadzba poplatku 20,- eur. Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. V súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla žalobcovi,

ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, podľa § 5 ods. 1 písm.
a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach
v zmysle § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie alebo aj dovolanie;
v takom prípade obdobne vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych
poplatkoch podaním odvolania alebo aj dovolania.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že spoplatneniu podlieha len žaloba na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom,
a nie aj odvolanie, resp. dovolanie. Podaním odvolania mu vznikla poplatková povinnosť podľa § 5
ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Osobitne v tejto súvislosti treba poukázať na § 6 ods. 2
zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie

sa tým konanie na jednom stupni, takže poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom a
dovolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na
návrh žalobcu pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu
prvého stupňa žalobca predložil po jeho účinnosti, bolo potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti

žalobcu ako odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to
podľa ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch tak, ako je citované vyššie.
S ohľadom na uvedené právne posúdenie odvolací súd konštatoval, že napadnuté uznesenie súdu
prvéhostupňaopovinnostižalobcuzaplatiťsúdnypoplatokzaodvolanieprotirozsudkujevecnesprávnea správne je aj odôvodnené. Preto odvolanie žalobcu nepovažoval za opodstatnené a podľa § 219 ods.
1 OSP uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.