Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6T/40/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410010174
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8410010174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2014 v
trestnej veci obžalovaného Ondreja Chovanca pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 40/10 zo dňa 02.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaný:
Ondrej Ch o v a n e c, nar. 26.11.1957 v Kežmarku, trv. bytom Kežmarok,
Lanškrounská 1600/13, t.č. v ÚVTOS Prešov

j e v i n n ý, že

-vnociz10.12.2009na11.12.2009a11.12.2009vKežmarku,naul.Lanškrounskejč.1600/13,kdetrvale
býva, pod vplyvom požitého alkoholu a tým zvýšenej agresivity sa svojej manželke Márii Chovancovej
opakovane vyhrážal, že ju podreže, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu, že tieto svoje vyhrážky uskutoční

t e d a

-inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

-prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák.

Podľa § 44 Tr. zák., u p ú š ťa od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T 161/11 zo dňa

19.9.2013, ktorým mu bol za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,
b/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením pre jeho výkon
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ktorým mu bolo uložené ochranné liečenie
protialkoholické ústavnou formou, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného Ondreja Chovanca za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
- od decembra 2009 až do 04.01.2010 v Kežmarku, na ul. Lanškrounskej č. 1600/13, kde trvale

býva, vždy pod vplyvom požitého alkoholu sa svojej manželke Márii Chovancovej opakovane vyhrážal
ublížením na zdraví alebo smrťou.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T 161/2011 zo dňa 19.9.2013, ktorým mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia a ktorým mu bolo uložené ochranné liečenie protiakoholické ústavnou
formou, súd považoval na nápravu páchateľa za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie v neprospech obžalovaného okresný prokurátor. V

písomných dôvodoch odvolania namietal, že Okresná prokuratúra v Kežmarku po ukončení prípravného
konania podala Okresnému súdu Kežmarok obžalobu na obvineného Ondreja Chovanca pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.. Vyjadril
názor, že nie je možné súhlasiť s rozhodnutím súdu v časti uznanej viny, úpravy skutkovej vety a právnej
kvalifikácie. Poukázal najmä na výpoveď poškodenej Márie Chovancovej, ktorá po podaní trestného

oznámenia v rámci prípravného konania, ale aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísala správanie a
chovanie sa obžalovaného voči nej, požívanie alkoholu, jeho agresivitu, vulgárne nadávanie, urážanie,
vyhrážky, strhávanie periny, zákazy spania, svietenia, púšťania televízora, rádia. Rovnako poukázal aj
na výpoveď svedkyne Lenky Krajňákovej, dcéry obžalovaného, ktorá vypovedala po celý čas zhodne,
že počas návštev u rodičov bola svedkom, nadávok a provokácií obžalovaného. Pozornosť upriamil aj

na výsledky vykonaných znaleckých dokazovaní, kedy znalkyňa MUDr. Andrea Remecká potvrdila, že
obžalovaný môže plnohodnotne abstinovať len v chránenom prostredí, kontaktovala ju matka i sestra
obžalovaného s tým, že doma požíva alkoholické nápoje, u znalkyne bol triezvy naposledy 7.9.2009,
potom sa už nedostavil. Znalkyňa PhDr. Ľubica Pokrievková potvrdila, že poškodená si dokáže správne
chronologicky usporiadať spomienky, správne vnímať a správne neskreslene tieto reprodukovať, jej

výpoveď je možné považovať z hľadiska psychologického za objektívnu. Za takto vykonaného
dokazovania preto prokurátor nesúhlasil so záverom súdu, že konanie obžalovaného v danom prípade
napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Naopak mal za to, že
konanie obžalovaného jednoznačne napĺňa znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby § 208
ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.. Nesúhlasil ani s postupom podľa § 44 Tr. zák. a upustením od

uloženia súhrnného trestu odňatia slobody. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, eventuálne, aby na podklade vykonaného
dokazovania rozhodol vo veci sám.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora ako oprávnenej osoby podaného v zákonnej

lehote v súlade s ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že rozhodnutím súdu prvého stupňa
bolo porušené ustanovenie trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.).

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Krajský súd však ešte považoval za potrebné doplniť dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu
obžalovaného zo dňa 7.1.2010 z č.l. 15 a zo dňa 26.3.2010 z č.l. 28-30, ako aj znaleckého posudku

z odvetvia psychiatrie z č.l. 56-73 a znaleckého posudku z odvetvia psychológie z č.l. 74-85, a preto
dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní okresného prokurátora doplnil.

Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že by sa obžalovaný dopustil skutku uvedeného v obžalobe, teda že sa v období najmenej od začiatku

septembra 2009 až do 4.1.2010 v Kežmarku, na ul. Lanškrounskej č. 1600/13, kde trvale býva, vždy pod
vplyvom požitého alkoholu a tým zvýšenej agresivity, svoju manželku Máriu Chovancovú budil v noci zo
spánku, strhával z nej perinu, zakazoval jej zapínať vo večerných hodinách a skorých ranných hodinách
svetlo, zakazoval jej zapínať televízor a rádio, vyhrážal sa jej podrezaním, rozpredával potraviny a cennéveci zo spoločnej domácnosti a za takto utŕžené peniaze si kupoval alkohol, pričom jeho konanie a
agresivita voči poškodenej Márii Chovancovej sa stupňovala a konania sa dopustil aj napriek tomu, že
bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 203/08 zo dňa 18.12.2008 odsúdený pre zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným
dohľadom, . Dokazovaním bolo totiž preukázané, že medzi obžalovaným a jeho manželkou dochádzalo
k manželským konfliktom, ktoré sa prejavovali tzv. schválnosťami, a to budením zo spánku, vypínaním
svetla, televízie, avšak takéto konanie nemohlo byť znakom týrania blízkej a zverenej osoby, pretože za

týranie sa považuje len také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa prejavuje hrubším stupňom
necitlivosti a bezohľadnosti, poškodená by mala takéto konanie pociťovať ako ťažké príkorie, čo sa v
tomto prípade nepotvrdilo.

Súd prvého stupňa ustálil, že preukázaná bola len tá skutočnosť, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal
zabitím, od polovice decembra 2009 do 4.1.2010, čo poškodená brala vážne a vyhrážok sa bála. Na

základe uvedeného potom súd prvého stupňa uzavrel, že obžalovaný od decembra 2009 až do 4.1.2010
v Kežmarku, na ul. Lanškrounskej č. 1600/13, kde trvale býva, vždy pod vplyvom požitého alkoholu
sa svojej manželke Márii Chovancovej opakovane vyhrážal ublížením na zdraví alebo smrťou, a týmto
svojim konaním naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák.

Odvolací súd má za to, že skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo výroku svojho rozsudku nie
celkom presne zodpovedal celkovej dôkaznej situácii.

Samotný obžalovaný priznal, že aj napriek uloženému zákazu požívať alkoholické nápoje, tieto on

požíval, ešte do konca septembra 2009 pracoval ako stavebný robotník v spoločnosti Drepal v Spišskej
Belej, v prvej polovici októbra 2009 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení v Poprade, zlom
nastal v decembri 2009, kedy kvôli nezamestnanosti začal častejšie požívať alkohol. Manželka mu
prehľadala bundu a ráno zistil, že mu chýbajú peniaze, a preto sa pohádali. Poprel, aby sa poškodenej
vyhrážal zabitím, alebo aby jej vypínal svetlo, priznal, že z domu vynášal potraviny a alkohol, čo zostal

zo svadby.

Zo spáchania tejto trestnej činnosti bol obžalovaný jednoznačne usvedčený výpoveďou samotnej
poškodenej, ktorá uviedla, že v noci zo dňa 10. na 11. decembra 2009 jej obžalovaný nedovolil spať celú
noc, chodil ju budiť, strhával z nej perinu, vyhrážal sa, že ju podreže. Vyhrážky pokračovali 11.12.2009,

kedy prišla domov o 16.00 hod. a manžel sa zobudil, ona z týchto vyhrážok mala strach. Poškodená
ďalej uviedla, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu, čo sa stávalo niekedy aj celý týždeň, niekedy pil
len dva až trikrát do týždňa, jej vulgárne nadával, zhášal jej svetlo, prekážalo mu, keď ona sledovala
televíziu alebo rozhlas, rozpredával veci z domácnosti, budil ju zo spánku, ťahal ju za nohu, sťahoval
z nej perinu, vykrúcal jej roky, vykrikoval jej, že oznámením na polícii nič nedosiahla, čo vyvrcholilo v

noci v polovici decembra.

Nepriamo bol z uvedeného skutku obžalovaný usvedčený aj výpoveďou svedkyne Lenky Krajňákovej,
dcéry obžalovaného, ktorá potvrdila, že otec sa jej matke vyhrážal, že ju podreže, o čom ona vedela
sprostredkovane od mamy, keď bola u rodičov cez vianočné sviatky, otec 29.12.2009 pod vplyvom

alkoholu matke vulgárne nadával.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého plynie, že obžalovaný trpel poruchami psychiky a správania
súvisiacimi s nadužívaním alkoholu, pričom znalci u neho konštatovali IV. - tzv. terminálne vývinové

štádium alkoholizmu podľa Jellineka. V čase skutku v dôsledku opilosti obžalovaného bola jeho
schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, ako aj schopnosť ovládať svoje
konanie znížená nepodstatnou mierou a pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska
nepovažovali znalci za nebezpečný, obžalovanému navrhli uložiť ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Zo znaleckého posudku znalkyne v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých
plynie, že poškodená Mária Chovancová má priemerné intelektové a nadpriemerné pamäťové
schopnosti, schopnosť vnímať, myslieť, orientovať sa v realite bola zachovaná. Správanie obžalovanéhospočiatku u nej vyvolávalo pobavenie, ale so stúpajúcou intenzitou týchto prejavov a stúpajúcou
agresivitou, toto správanie u nej vyvolávalo strach a napätie. U poškodenej bola prítomná mierna
depresívna symptomatológia, znížený záujem o dianie okolo, zhoršený spánok. Poškodená nemá

tendenciu skresľovať, vymýšľať si, zveličovať, z psychologického hľadiska sa dá považovať jej výpoveď
za objektívnu.

Na základe uvedeného potom dospel aj odvolací súd k záveru, že konanie obžalovaného nenapĺňa
znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr.

zák.. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou alebo blízkou osobou, vyznačujúce sa vyšším
stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitým trvaním, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť
páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti na intenzite zlého zaobchádzania. Je pravdou,
že sa nevyžaduje, aby išlo o konanie sústavné alebo dlhšiu dobu trvajúce. Dokonca sa nevyžaduje, aby
u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť,
bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. V zásade platí, že čím menej intenzívne

bude konanie páchateľa, tým dlhšiu dobu bude musieť takéto zlé zaobchádzanie trvať, aby mohlo ísť
o týranie. V tomto konkrétnom prípade dospel krajský súd k záveru, že obžalovaný sa voči poškodenej
dopúšťal čiastkových schválností, vulgárne jej nadával, zakazoval sledovať TV, rádio, svietiť svetlo,
avšak zároveň dospel k záveru, že nešlo o intenzívne konanie, navyše trvajúce relatívne krátke obdobie
(štyroch mesiacov, z ktorých časť bol obžalovaný hospitalizovaný) aby naplnilo znaky skutkovej podstaty

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Správne potom dospel prvostupňový súd k záveru, že konanie obžalovaného vo vzťahu k vyhrážaniu
sa poškodenej podrezaním naplnilo všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1,2 písm. b) Tr. zák., pretože sa obžalovaný vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť a aj

vzbudilo u poškodenej dôvodnú obavu, skutku sa dopustil voči chránenej osobe, ktorou je blízka osoba
(§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.). Krajský súd však musel upresniť vo výrokovej časti napadnutý rozsudok,
pretože poškodená jednoznačne uviedla dátum, kedy ku skutku došlo, ako aj presné znenie vyhrážky,
pričom súd prvého stupňa len všeobecne uviedol, že k týmto vyhrážkam dochádzalo od decembra 2009
do 1.1.2010, a že sa obžalovaný vyhrážal ublížením na zdraví alebo smrťou.

Pri úvahách o treste zohľadnil krajský súd zásady ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr.
zák., ktorými sú najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, ktorým bola ľahká depresia poškodenej
bez prítomnosti syndrómu týranej osoby, zavinenie a pohnútku, pričom krajský súd zistil, že v tomto
prípade boli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, pretože rozsudkom

OkresnéhosúduKežmaroksp.zn.1T161/11zodňa19.9.2013bolobžalovanýOndrejChovanecuznaný
vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a bolo mu uložené protialkoholické
liečenie ústavnou formou. Keďže prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák. obžalovaný Ondrej Chovanec spáchal vo viacčinnom súbehu so zločinom týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., boli splnené všetky zákonné

predpoklady - formálne podmienky zakotvené v ustanoveniach § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na
uloženie súhrnného trestu
odňatia slobody za použitia tzv. asperačnej zásady. Súd prvého stupňa však v tomto prípade správne
prihliadol na spojenie a vzájomnú vyváženosť dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu
individualizácie trestu. Pri rozhodovaní o treste totiž nemožno posudzovať jednotlivé ustanovenia

týkajúce sa ukladania trestu izolovane bez ohľadu na ich vzájomnú prepojenosť a súvzťažnosť, t.j. bez
zhodnotenia toho, či ukladaný trest je v súlade so všetkými základnými zásadami, ktoré je konajúci súd
pri ukladaní každého trestu povinný zohľadniť.
Pri úvahách týkajúcich sa ukladania súhrnného trestu podľa ustanovení § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr.
zák. súd prvého stupňa teda náležite skúmal aj to, či sú splnené podmienky na upustenie od uloženia

súhrnného trestu podľa ustanovenia § 44 Tr. zák., teda či trest uložený skorším rozsudkom možno
pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Odvolací súd prisvedčil názoru súdu prvého stupňa, ktorý nepovažoval súhrnný trest odňatia slobody,
na uloženie ktorého boli splnené formálne podmienky ustanovené v § 42 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák.,
za trest, ktorý by zodpovedal požiadavkám proporcionálnosti - primeranosti a spravodlivosti trestu.

Podľa názoru odvolacieho súdu trest odňatia slobody uložený obžalovanému Ondrejovi Chovancovi
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č.k. 1T/161/2011-518 zo dňa 19.9.2013, vo výmere 5 rokov,
je dostatočný a primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti (t.j. vo vzťahu k prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zločinu týrania blízkej osoby azverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.), a to tak na ochranu spoločnosti,
ako aj na nápravu obžalovaného. Tento trest dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu
z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje

možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Navyše obžalovaný súčasne vykonáva aj trest odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 203/08 dňa 18.12.2008
vo výmere 3 rokov, ktorý výkon trestu bol nariadený uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T
203/08 zo dňa 13.11.2012. Spolu teda obžalovaný v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody
vo výmere 8 rokov, čo za súčasného výkonu protialkoholického liečenia ústavnou formou považoval aj

krajský súd za dostatočné na prevýchovu a nápravu obžalovaného, ako aj pre ochranu spoločnosti.
Z týchto dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.
v celom rozsahu zrušil a následne na základe § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.