Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9515100262
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Giertli

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2016:9515100262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Giertliho a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jozefa Šutku v trestnej veci obžalovaného H.
G. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 25. januára 2016 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. G., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava - R. H., ul. J. č. XXX/X,

j e v i n n ý, že

dňa 30. júna 2015, v čase okolo 09.40 h, v Bratislave na ul. Miletičovej č. 42 vo vestibule Colného úradu
Bratislava na prízemí, na osobnom stretnutí si ako colník v súvislosti s podaním žiadosti o zaradenie
do evidencie obchodníkov s vybraným minerálnym olejom pre právnickú osobu Eni Austria GmbH,
so sídlom Handelskai 94-96, Viedeň, Spolková republika Rakúsko (ďalej len „Eni Austria GmbH“), so
slovami „Čo vie klient ponúknuť“, vyžiadal pre seba od Mgr. J. V., konajúceho za právnickú osobu Eni

Austria GmbH, úplatok v nešpecifikovanej podobe, následne svoju požiadavku so slovami „Toto nie je
na fľašu a dezert“, Mgr. J. V. potvrdil, pričom dňa 1. júla 2015, v čase o 14.27 h v Bratislave na ul.
H. č. 42 na ulici, pri vchodových dverách Colného úradu Bratislava, na osobnom stretnutí s Mgr. J. V.,
svoju požiadavku zopakoval a konkretizoval tak, že od neho vyžiadal finančnú hotovosť vo výške 700,-
€, pričom dňa 3. júla 2015, v čase o 09.50 h v telefonickom rozhovore s Mgr. J. V. úplatok zvýšil na
sumu vo výške 1.500,-€, a to za urýchlenú prípravu podkladov potrebných na vydanie povolenia na
obchodovanie s vybraným minerálnym olejom a osvedčenia o zaradení do evidencie obchodníkov s
vybraným minerálnym olejom podľa § 25a zák. č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v

znení neskorších predpisov, pre daňový subjekt Eni Austria GmbH,

t e d a

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu žiadal priamo pre seba úplatok a taký čin spáchal

ako verejný činiteľ,

č í m s p á c h a l

zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákonaZ a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona sa

obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa obžalovanému ukladá
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v

súčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomokresnéhosúduvmiestebydliskaobžalovaného,alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu s protikorupčnou
témou.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú

probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v mieste bydliska obžalovaného.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá peňažný trest vo výške 5.000,- (päťtisíc)
Eur.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu služby v ozbrojených

zboroch Slovenskej republiky a trest zákazu činnosti súvisiacej s výkonom funkcie verejného činiteľa na
dobu 7 (sedem) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave, podal
dňa 31. decembra 2015 špecializovanému trestnému súdu obžalobu na obvineného H. G. pre zločin

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorý mal obvinený spáchať na tom
skutkovom základe, že
dňa 30. júna 2015, v čase okolo 09.40 h, v Bratislave na ul. Miletičovej č. 42 vo vestibule Colného úradu
Bratislava na prízemí, na osobnom stretnutí si ako colník v súvislosti s podaním žiadosti o zaradenie
do evidencie obchodníkov s vybraným minerálnym olejom pre právnickú osobu Eni Austria GmbH,

so sídlom Handelskai 94-96, Viedeň, Spolková republika Rakúsko (ďalej len „Eni Austria GmbH“), so
slovami „Čo vie klient ponúknuť“, vyžiadal pre seba od Mgr. J. V., konajúceho za právnickú osobu Eni
Austria GmbH, úplatok v nešpecifikovanej podobe, následne svoju požiadavku so slovami „Toto nie je
na fľašu a dezert“, Mgr. J. V. potvrdil, pričom dňa 1. júla 2015, v čase o 14.27 h v Bratislave na ul.
Miletičovej č. 42 na ulici, pri vchodových dverách Colného úradu Bratislava, na osobnom stretnutí s Mgr.

J. V., svoju požiadavku zopakoval a konkretizoval tak, že od neho vyžiadal finančnú hotovosť vo výške
700,- €, pričom dňa 3. júla 2015, v čase o 09.50 h v telefonickom rozhovore s Mgr. J. V. úplatok zvýšil
na sumu vo výške 1.500,-€, a to za urýchlenú prípravu podkladov potrebných na vydanie povolenia na
obchodovanie s vybraným minerálnym olejom a osvedčenia o zaradení do evidencie obchodníkov s
vybraným minerálnym olejom podľa § 25a zák. č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v

znení neskorších predpisov, pre daňový subjekt Eni Austria GmbH.

Obžaloba bola podaná pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov. Predseda
senátu preto postupom podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal podanú obžalobu a podľa
jej obsahu a obsahu spisu zistil, že je možné vo veci určiť termín hlavného pojednávania. Na hlavné

pojednávanie predvolal obžalovaného, upovedomil o ňom prokurátora a obhajcu obžalovaného.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po tom ako bol osobitne poučený aj podľa § 257 Trestného
poriadku o tom, že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ako sú tieto vymenované v § 257 ods. 1 písm. a),

písm. b), písm. c) Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ako je uvedený
v obžalobe prokurátora. Po predmetnom vyhlásení obžalovaného súd postupoval primerane podľa §
333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku, keď otázkami overoval
u obžalovaného, či tento rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku kladeného obžalovanému za vinu, či
ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či si ako obvinený mohol

slobodne zvoliť obhajcu a s ním sa radiť o spôsobe obhajoby, či rozumie právnej kvalifikácii skutku, či
bol oboznámený s trestnou sadzbou ustanovenou zákonom za trestný čin kladený mu za vinu a či sa
dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Keďže obžalovaný odpovedal na všetky položené
otázky kladne, prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného.

Senát prvostupňového súdu uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie

obžalovaného H. G. o uznaní viny. Nemal totiž žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný predmetné
vyhlásenie urobil dobrovoľne a jeho vyhlásenie je v súlade s obsahom podanej obžaloby a obsahu spisu,
ktorý bol spolu s obžalobou preskúmaný pred určením termínu hlavného pojednávania. Následne súd
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Súd
vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, preto ani odôvodnenie tohto rozsudku neobsahuje

zmienku o dôkazoch súvisiacich s vinou obžalovaného ani ich hodnotenie, lebo takéto dôkazy neboli
na hlavnom pojednávaní vykonané.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Rovnako niet záznamu na obžalovaného ani v Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky. Ani mestská časť Bratislava-R. neeviduje záznam na obžalovaného prerokovaný
komisiou verejného poriadku. Z uvedených podkladov je zrejmé, že obžalovaný H. G. viedol doposiaľ
riadny život a vec, ktorá bola prejednávaná súdom je výnimkou, je iba ojedinelým vybočením
obžalovaného z riadneho spôsobu života. Nič zo správ podaných na obžalovaného nachádzajúcich sa
vo vyšetrovacom spise ani najmenej nenaznačuje, že by obžalovaný mal sklony k páchaniu protiprávnej,

dokonca ku korupčnej trestnej činnosti.

Pri rozhodovaní o uložení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému sa špecializovaný trestný súd riadil
nasledujúcimi zákonnými ustanoveniami a úvahami.

Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 Trestného zákona možno páchateľovi za trestný čin prijímania úplatku
uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona sa páchateľ potrestá odňatím slobody na päť rokov až dvanásť
rokov, ak páchateľ spácha čin uvedený v odseku ako verejný činiteľ.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu a k
tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Obžalovanému bolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a to,
že viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život. Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného aj nahlavnom pojednávaní, bolo možné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, keď obžalovaný sa priznal ku spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa§39ods.3písm.d)Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu
však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona
dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Špecializovaný trestný súd mal za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody hroziaci obžalovanému
vo výmere päť rokov by bol neprimerane prísny vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného,
ktorý nebol súdne trestaný, nebol ani prejednávaný za priestupok, teda je zrejmé, že nemá sklony k

páchaniu trestnej činnosti alebo k páchaniu priestupkov. Je zrejmé, že obžalovaný neprevzal pôvodne
požadovaný úplatok, upustil od svojho konania bez akéhokoľvek nátlaku alebo impulzov od protistrany. Z
uvedeného možno vyvodiť potom podložený záver, že obžalovaný má vo svojom správaní zachované aj
kladné zásady správania sa, teda nekonať korupčne. V tomto smere možno ešte uviesť, že vyšetrovací
spis neobsahuje žiadne podklady od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky potvrdzujúce sklony

obžalovaného ku korupčnému správaniu sa počas trvania služobného pomeru.

Na tomto mieste považuje špecializovaný trestný súd uviesť aj to, že z hľadiska zásady bezprostrednosti
sa senátu javilo vyjadrenie obžalovaného o uznaní viny a o oľutovaní trestnej činnosti skutočne úprimné
a mienené vážne, v žiadnom prípade nie účelové. Obžalovaný si bol totiž dostatočne vedomý toho - mal

od začiatku trestného stíhania obhajcu, že po priznaní trestnej činnosti a tým uznaní jeho viny mu reálne
hrozí uloženie najmenej päťročného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Nemohol reálne na
základe žiadnej konkrétnej skutočnosti predvídať, či dokonca dôvodne očakávať, ako po jeho vyhlásení
o uznaní viny bude postupovať prokurátor pri navrhovaní druhu trestu a jeho výmery a rovnako nemohol
reálne predvídať a najmä nie dôvodne očakávať, najmä nie to, že senát prvostupňového súdu bude

k obžalovanému „zhovievavý“ pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery tak, že neuloží obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 5 rokov. Napriek tomu obžalovaný urobil
vyhlásenie o viny a svoje konanie úprimne oľutoval. Takýto jeho prejav možno preto vyhodnotiť ako
dostatočne silnú sebareflexiu, na ktorom tiež môže byť založený silný prevýchovný účinok hrozby trestu
odňatia slobody vo výmere troch rokov, aj keď bol výkon tohto trestu podmienečne odložený na pomerne

dlhú skúšobnú dobu päť rokov.

K vyššie spomenutým skutočnostiam o postoji páchateľa k spáchanej trestnej činnosti (napriek tomu,
že úplatok napokon neprevzal a to bez vonkajších vplyvov - okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1
Trestného zákona) pristupujú aj pomery páchateľa, na ktoré je podľa názoru špecializovaného trestného

súdu potrebné prihliadať podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona pri použití trestnej sadzby ustanovenej v
§ 329 ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaný sa spolu s manželkou starajú o jednu spoločnú dcéru vo veku 5 rokov. Manželka
obžalovaného pod vplyvom trestného stíhania manžela a hrozby uloženia mu minimálne päťročného

nepodmienečného trestu odňatia slobody potratila a pre vážne psychické problémy sa aktuálne nemôže
starať o maloletú dcéru, túto starostlivosť zabezpečuje obžalovaný so svojou matkou. Tieto skutočnosti
budú mať celkom zjavne veľmi dlhý a veľmi negatívny vplyv na spôsob života rodiny obžalovaného,
aj keď zároveň treba dodať, že korupčné konanie obžalovaného bolo na začiatku všetkého a onobolo spúšťačom radu veľmi negatívnych udalostí v živote jeho rodiny, ktoré vo svojej podstate môžu
mať napokon vážnejší dopad na život tak samotného obžalovaného ako aj jeho rodiny, než samotný
trestnoprávny postih páchateľa.

Na základe skôr uvedených rodinných pomerov obžalovaného je v tomto konkrétnom prípade podložené
konštatovanie opierajúce sa o znenie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, že ide o také pomery
páchateľa, že je z nich zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby (§ 329
ods. 2 Trestného zákona - 5 rokov až 12 rokov), by obžalovaný H. G. pociťoval podstatne citeľnejšie ako

iní páchatelia. Na tomto mieste treba pripomenúť postoj obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti
-uznanievinyaúprimnáľútosťipritýchtokrajnenepriaznivýchnásledkochvrodinnomaosobnomživote
(potrat, strata zamestnania,), i pri reálnej hrozbe uloženia minimálne päťročného nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Všetky spomenuté skutočnosti sú preto veľmi vhodným základom pre záver, že
práve v trestnej veci obžalovaného H. G. sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu
vzhľadom na pomery páchateľa podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný sa aktuálne sám stará o rodinu, ktorá žije z ním poberaného výsluhového dôchodku, pričom
zo zachytených majetkových pomerov v zápisnici o výsluchu obvineného je overiteľné, že jeho rodina v
žiadnom prípade nežije v nadštandardných podmienkach, skôr naopak. Aj na základe týchto skutočností
dospel prvostupňový súd k záveru, že v tomto konkrétnom prípade je na strane obžalovaného dostatok

konkrétnych skutočností svedčiacich pre záver, že postupom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona je
nielen zákonné ale aj vhodné podmienečne odložiť obžalovanému H. G. výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho tri roky. Súčasne súd určil obžalovanému skúšobnú dobu na tri roky. Doterajší kladný
spôsob života obžalovanéhoa jeho postoj k prejednávanej veci spolu s už skôr opísanými vážnymi
rodinnými problémami je dostatočne silnou zárukou toho, že obžalovaný bude v budúcnosti naďalej viesť

riadny život, keď v teraz prejednávanom konaní išlo iba o ojedinelé vybočenie obžalovaného z riadneho
spôsobu života.

Z dôvodu ukladania probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, bol súd
povinný uložiť obžalovanému aj určitú povinnosť, konkrétne v tomto prípade podľa § 51 ods. 4 písm.

g) Trestného zákona. Súd považoval za adekvátne ku spáchanému druhu trestnej činnosti uloženie
povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu s protikorupčnou témou. Takéto
pôsobenie na obžalovaného počas plynutia skúšobnej doby má za účel prehĺbiť účinok pôsobenia
skúšobnej doby na obžalovaného a natrvalo ho odradiť nielen najmä od korupčného, ale aj od

akéhokoľvek ďalšieho protiprávneho konania.

Podľa zistení prvostupňového súdu najmä z obsahu obžalobného návrhu (keďže sa dokazovanie k
vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní nevykonávalo z dôvodu vyhlásenia obžalovaného o vine a
jeho následného prijatia súdom), obžalovaný sa svojím konaním snažil získať neoprávnený majetkový

prospech. Tým boli splnené zákonné podmienky aj na uloženie peňažného trestu.

Je potrebné zdôrazniť, že súdom uložený peňažný trest niekoľkonásobne presahuje sumu úplatku, ktorý
obžalovaný za svoju činnosť požadoval od Mgr. J. V., niekoľkonásobne presahuje aj výmeru peňažného
trestu navrhovaného prokurátorom na uloženie obžalovanému. Aj pri určovaní výmery tohto druhu

trestu mal prvostupňový súd na mysli najmä dlhodobejšie výchovné pôsobenie trestu na obžalovaného
a nie výlučne represívne pôsobenie. Obžalovaný aktuálne poberá iba výsluhový dôchodok vo výške
476,06 € mesačne. Z uvedených skutočností je zrejmé, že uložená výmera peňažného trestu viac ako
desaťnásobne presahuje mesačný príjem obžalovaného z výsluhového dôchodku, teda bude citeľne a
opakovane obžalovanému pripomínať jeho jednorazové zlyhanie a v prípade, že by obžalovaný chcel

úmyselne zmariť výkon peňažného trestu, je tu ešte hrozba výkonu náhradného trestu odňatia slobody.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu a súd v súlade s
ustanovením § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovil
obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov.

Obžalovaný spáchal prejednávanú trestnú činnosť v priamej súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou
verejného činiteľa. Obžalovaný mal rozhodovaciu právomoc o zaradení do evidencie a zápise daňových
subjektov, preto súd považoval za potrebné a súladné so zákonom uložiť obžalovanému aj trestuzákazu činnosti súvisiacej s výkonom funkcie verejného činiteľa. Keďže súd neukladal obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia, považoval za účelné obžalovanému uložiť zároveň aj trest zákazu služby
v ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, aby tak čo najviac obmedzil obžalovanému oblasti činností,

pri ktorých by mohol niekedy v budúcnosti pôsobiť. Aj takýto spôsob obmedzenia obžalovaného do
budúcnosti a bez súčasného uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody bude na obžalovaného
vyvíjať viacročný tlak s výchovným účinkom. Súd mohol obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti v
rozpätí jeden rok až desať rokov. Na posilnenie výchovného účinku podmienečne odloženého trestu
odňatia slobody špecializovaný trestný súd považoval za primerané a zároveň potrebné z hľadiska

ochrany spoločnosti uložiť obžalovanému predmetný zákaz v hornej polovici zákonom stanovenej
trestnej sadzby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho
oprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.