Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200574
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov a JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: V. W. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom N. X, W.
XX, XX-XXX Z., B., občan Poľskej republiky, zastúpený V4 Legal s.r.o., AK Tvrdého 783/4, Žilina, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 7332-3/2013-BA zo dňa 19.08.2013 takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovanej č. 7332-3/2013-BA zo dňa 19.08.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p.
z r u š u j ea vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 581,22 eur na účet spoločnosti
V4 Legal s.r.o. eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovanej č.
7332-3/2013-BA zo dňa 19.08.2013, ktorým žalovaná v konaní o odvolaní žalobcu potvrdila rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 233208-1/2011-SE ktorá určila, že žalobcovi dňom 01.08.2010
nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti u
zamestnávateľa F. Z. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17, IČO: 45 6 81 848, ktorý bol zamestnávateľom
žalobcu a ktorý ku dňu 21.09.2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť.

Rozhodnutiežalovanejpovažuježalobcazanezákonné,pretožepodľa§210ods.2zák.č.461/2003Z.z.
o sociálnom poistení bola organizačná zložka sociálnej poisťovne povinná rozhodnúť o veci najneskôr
do 60 dní od začatia konania, ktorú lehotu je možné predĺžiť najviac o 60 dni, čo je ale potrebné oznámiť
účastníkovi. Nedodržanie lehoty môže mať za následok porušenie subjektívnych práv a chránených
záujmovžalobcu,pretožeoodvolanížalovanározhodlatakmerpodvochrokoch.Žalobcapoukazovalna
to, že žalovaná pre vydanie rozhodnutia o odvolaní neúplne zistila skutkový stav, aplikovala nesprávny

hmotnoprávnypredpis,pretojetakétorozhodnutievspojenísrozhodnutímSociálnejpoisťovne,pobočky
Senica v rozpore so zákonom.

Dôvodnosť žalobyžalobcazaložilinaargumentáciivychádzajúcejzNariadeniaEurópskehoparlamentu
a Rady (ES) č. 987/2009, pretože žalovaná sa len formálne vyporiadala so zisteným skutočného
stavu veci, rozhodnutie riadne neodôvodnila iba paušálne odkázala na ustanovenia právnych predpisov
bez toho, aby posúdila individuálnu situáciu žalobcu. Žalovaná skonštatovala, že výsledky kontroly

vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Senica dňa 24.06.2011 u zamestnávateľa F. Z. zameranej
na skúmanie reálneho výkonu činnosti všetkých jeho zamestnancov počas trvania ich pracovného
pomeru nepreukázali, že by žalobca reálne vykonával činnosť na území Slovenskej republiky. Sociálnej
poisťovnibolažalobcompredložená pracovnázmluvažalobcu,výplatnélistiny,mzdovélistiny,evidenciadochádzky, kópie mesačných výkazov odvodu poistného, i kópie registračných listov, teda žalobca
splnil svoje povinnosti keď predložil všetku možnú a existujúcu dokumentáciu zamestnanca, čím
vyčerpal dôkazné bremeno o reálnom výkone závislej činnosti. Zo správy o vykonanej kontrole

vyplýva, že nedostatky pri výkone činnosti zamestnancov zistené neboli, ktorá informácia v rozhodnutí
žalovanej absentuje. Žalobca má za to, že žalovanou bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania
vyplývajúceho z Nariadenia, v zmysle ktorého podliehajú migrujúceho osoby na území členských
štátov EÚ rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu
a diskriminácia na základe štátneho občianstva sa zakazuje. Žalovaná ale svojim konaní porušila

princíp rovnakého zaobchádzania voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, hoci u
iných zamestnancov za rovnakej skutkovej situácie rozhodla, že slovenskej legislatíve podliehajú, ktorá
argumentácia tak zakladá dôvodnosť pre vyhovenie žalobe a zrušenie rozhodnutia žalovanej.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.04.2014 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť keď
zotrvala na názore, že žalobcovi účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v

nezamestnanosti dňom 01.08.2010 nevznikla. K situácii a k okolnostiam zamestnávania zamestnancov,
ktorí majú bydlisko na území Poľskej republiky začala Sociálna poisťovňa vykonávať kontroly zamerané
na reálny výkon činnosti týchto zamestnancov na základe podnetu poľskej inštitúcie sociálneho
zabezpečenia ZUS, pretože podľa informácii od ZUS na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré
sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v inom členskom štáte,

pričom často cieľom nie je skutočný výkon zamestnania, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov sociálneho
zabezpečenia v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti.

Žalovaná ako odvolací orgán následne na základe odvolania žalobcu preskúmala rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Senica a dospela k záveru, že je predmetné rozhodnutie je správne, k čomu

poukázala na to, že od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné
nariadenia spoločenstva, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa vo všetkých členských
štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnou úlohou koordinačných nariadení
je preto určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na
zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci ES. Uplatniteľná

legislatíva sa určuje na základe všeobecných a osobných pravidiel uvedených v nariadení ktoré
neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Dané
nariadenie je založené na princípe „lex loci laboris“ z čoho vyplýva, že príslušnou legislatívou je zvyčajne
legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Jedná sa o všeobecné
pravidlo uplatniteľných právnych predpisov, ktoré je uvedené v článku 11 (3) základného nariadenia.

Sociálna poisťovňa je povinná vykonávať kontrolu splnenia podmienok na určenie uplatniteľnej
legislatívy, ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie
uplatniteľnej legislatívy nadobudne pochybnosti v súvislosti s uplatniteľnou legislatívou. Na základe
tohobolaSociálnapoisťovňapovinnápreveriťpreurčenieuplatniteľnejlegislatívyrelevantnéskutočnosti

a preto vykonala kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike. Kontroly začala Sociálna poisťovňa na základe
podnetu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS ktorá upozornila na to, že v posledných rokoch
naúzemíPoľskejrepublikyvzniklifirmy,ktorésprostredkovávajúprepoľskésamostatnezárobkovočinné
osoby úväzok v iných členských štátoch a v mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je skutočný

výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu
odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú na
územíPoľskejrepublike.VtejtosúvislostiiSociálnapoisťovňazaznamenalanárastvregistráciipoľských
zamestnávateľov, ktorí sa prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom
vzťahu, ich príjem sa pohyboval v rozpätí od 25 do 50,- eur a rozsah činnosti 4 až 10 hodín mesačne.

Na základe týchto zistení bola Sociálna poisťovňa oprávnená preveriť, či nedochádza zo strany osôb
s bydliskom v Poľskej republike k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k
zneužívaniu slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa pobočka Senica sa
pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa ale zistila, že na adrese sídla podnikania
podnikateľa F. Z. a to Sobotište 17 je starý neobývaný domček, z vyjadrenie Obecného úradu Sobotište

vyplynulo, že uvedený podnikateľský subjekt nevykonáva ani na území obce nevykonával žiadnu
podnikateľskú činnosť, nemal tam zriadenú žiadnu prevádzku, objekt na adrese Sobotište 17 bol jeho
vlastníkom prenajatý, ale dňa 31.05.2011 bol súhlas so sídlom živnostníka F. Z. - PROJEKT PLUS
vlastníkom nehnuteľnosti odvolaný a napriek snahe Sociálnej poisťovne sa nepodarilo preukázať, žezamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania ich pracovnoprávneho vzťahu a že títo
zamestnanci skutočne na území Slovenskej republiky aj prácu vykonávali. Sociálna poisťovňa, pobočka
Senica vykonala i kontrolu na odvod poistného na sociálne poistenie za obdobie od 01.08.2010 do

30.06.2011 v súlade s § 242 a nasl. zák. o sociálnom poistení, o čom bola vyhotovená zápisnica zo dňa
04.10.2011. a Protokol č. 700-0710013511-AG 02/11.

K námietke žalobcu, podľa ktorej Sociálna poisťovňa nevyhodnotila vykonávanie činnosti každého
zamestnanca na území Slovenskej republiky individuálne žalovaná uviedla, že zamestnávateľ nespĺňa

kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, preto bolo potrebné
vychádzať z tejto skutočnosti i vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom a podanie prihlášky do poistenia
nemôže zakladať sociálne poistenie a deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s
koordinačnými nariadeniami EÚ. Ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do
sociálneho poistenia je právne neúčinná.

K námietke žalobcu týkajúcej sa vydania rozhodnutia po uplynutí lehoty uvedenej v zákone odo dňa
podaniaprihlášky(registračnéholistu)poukázalažalovanánarozhodnutiaNSSRsp.zn.7Sžso/20/2010
zo dňa 24.02.2011, podľa ktorého k oneskoreniu vydaním rozhodnutia nedošlo, žalovaný konanie o
odvolaní prerušil, lehota na rozhodovanie o odvolaní neplynula a až po zistení relevantných skutočností
bolo zo strany žalovanej v konaní o odvolaní pokračované a bolo vydané rozhodnutie, preskúmania a

zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha.

Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava v súlade
s článkom 16(4) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 na
uzatvoreniespoločnejdohody,vzmyslektorejvprípadezamestnancovuvedenéhozamestnávateľabolo

určené poľské zákonodarstvo a takéto určenie má konečnú platnosť.

V závere žalovaná zdôraznila, že ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, tak
vo vzťahu ku všetkých zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti sa rozhoduje o
nevzniku povinného sociálneho poistenia. U osôb, ktorých bydlisko sa nachádza na území Slovenskej

republiky neexistuje cudzí prvok a na situáciu takýchto osôb sa koordinačné správne predpisy ES
nevzťahujú. U osôb s bydliskom v Poľskej republike existuje cudzí prvok, preto sa uplatniteľná legislatíva
musí posudzovať podľa koordinačných nariadení ES a ak nie sú splnené kritéria na uplatnenie článku
13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3)
(a) základného nariadenia.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa účastníci nezúčastnili,
svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol i v ich neprítomnosti .
Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň

pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
(3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica č.

23311-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011 podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe článku
13(3)a13(4)NariadeniaeurópskehoparlamentuaRadyč.883/2004okoordináciisystémovsociálneho
zabezpečenia vydala rozhodnutie, podľa ktorého žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení,
dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010, ktoré rozhodnutie odôvodnila
zistením, že zamestnávateľ F. Z. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17 prihlásil žalobcu do poistenia odo

dňa 01.08.2010, ale sociálna poisťovňa vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa F. Z. nebolo možné
fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca rozhodla, že poistný vzťah odo dňa
01.08.2010 nevznikol.Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 09.09.2011 a tvrdil, že
pracovný pomer na dobu neurčitú mu vznikol na základe pracovnej zmluvy s firmou F. Z. - PROJEKT
PLUS na dobu neurčitú, jeho pracovnou náplňou bolo výkon činnosti reklamného a marketingového

poradcu s pracovným časom 8 hodín mesačne za odmenu 30,- eur mesačne. Výkon činnosti potvrdzujú
dochádzkové listy a vyplácaná dohodnutá odmena. Žalobca uvádzal, že jeho práca spočívala v
roznášaní letákov do poštových schránok a ich zakladanie za stierače automobilov pred obchodnými
centrami.

Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím prerušila konanie do dňa doručenia informácie ZUS postupom
podľa § 193 ods. 3, 5, 6 zák. č. 461/2003 Z.z. z dôvodu potreby získania relevantných informácií
potrebných na preskúmanie skutkového stavu a bez ktorých nie je možné o odvolaní žalobcu rozhodnúť.
Uvedené rozhodnutie bolo doručené i žalobcovi ale z jeho adresy sa vrátila zásielka neprevzatá.
Súčasťou administratívneho spisu je i osvedčenie Obvodného úradu Trnava, odbor živnostenského
podnikania zo dňa 23.07.2010, vydané na vykonávanie živnosti pre F. Z., ako i oznámenie o ukončení

podnikania, ktoré podľa výpisu zo živnostenského registra bolo ukončené k 29.01.2011, registračný
list zamestnávateľa F. Z., ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Senica a registračný list
zamestnanca - žalobcu. Súčasťou spisu je i list ZUS zo dňa 13.04.2011, ktorým bola požiadaná žalovaná
o poskytnutie informácie, či zamestnanie na úväzok sa skutočne vykonáva na území Slovenskej
republiky, teda v štáte, v ktorom má sídlo zamestnávateľ a či zamestnané osoby vykonávajú skutočné

zamestnanie na Slovensku. Podľa listu zo dňa 10.10.2013 mala Sociálna poisťovňa, ústredie zaslať
ZUS list a informovať, že vo firmách, medzi inými i F. Z. - PROJEKT PLUS, Sobotište sa nevykonáva
zamestnanie na území Slovenskej republiky a ZUS určí poľské zákonodarstvo na základe predpisov
práva EÚ podľa článku 16 ods. 4 nariadenie č. 987/2009 s dotazom, či je potrebné žalovanú vo veci
určenia poľského zákonodarstva informovať.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je zamestnávateľ pre fyzickú osobu
v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom
pomere.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý
vykonáva prácu na území Slovenskej republiky, alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia
určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase je povinne
dôchodkovo poistení zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistení.

Podľa § 196 od.s 1 zák. č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,

odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb
a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z
činnosti sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov
a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.

Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) avykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť,abysanazamestnancaasamostatnezárobkovočinnúosobunevzťahovalilegislatívydvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo

viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti

v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo
b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich

činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva

takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp.
samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii

osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského
štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s
uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho
výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnúlegislatívuustanovenýchvhlaveIIzákladnéhonariadeniajepojemreálnehovýkonučinnosti

jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých

prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike.

Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia

správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci
v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a
inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie
riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na

základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o
relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Inštitúcia sociálneho
zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností naurčenie uplatniteľnej legislatívy a Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej
legislatívy na území Slovenskej republiky bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

Krajský súd v Trnave s poukazom na vyššie citované právne ustanovenia a obsah administratívneho
spisu, ktorým má byť preukázaný rozsah dokazovania vykonaného správnym orgánom konštatuje, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Senica nevykonala žiadne dokazovanie a nezískala žiaden dôkaz, ktorý
by potvrdil, že žalobca na území Slovenskej republiky reálne nevykonával činnosť ako zamestnanec,
preto nemôže podliehať slovenskému právnemu predpisu podľa článku 13 (3) základného nariadenia.

Názor, na základe ktorého žalovaná o veci rozhodla považuje konajúci súd za predčasný, prijatý
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica svoje
rozhodnutie založila iba na konštatovaní, že fyzickou kontrolou nebolo možné preukázať reálny výkon
činností zamestnanca u zamestnávateľa F. Z. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17 a tento nedostatok
nebol odstránený ani žalovanou v odôvodnení jej rozhodnutia. Argumentácia, na ktorej žalovaná

založila svoje rozhodnutie je vzhľadom na rozsah zistených skutočností pochybná, nie je podložená
žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a spôsob, akým žalovaná vykonávala šetrenie na reálny výkon činnosti
žalobcom nie je postačujúci pre záver, ktorý žalovaná v rozhodnutí napadnutom žalobou prijala. Súd
má za to, že iba na základe nepreukázaných indícií zo strany žalovanej, o možnosti zneužívania
slovenského sociálneho systému, nie je možné prijať rozhodnutie, že u žalobcu účasť na sociálnom

poistení nevznikla. Rovnako považuje konajúci súd za nedostatočne preukázané okolnosti spojené
s uzatvorením dohody medzi Slovenskou republikou a orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej
republiky, čo nemôže postačovať na potvrdenie správnosti rozhodnutia žalovanej.

Podľa § 250j ods.2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného stavu veci, pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, preto ho podľa § 250j
ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné vykonať
dokazovanie v takom rozsahu, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca na území Slovenskej
republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov v rozsahu nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. v rozsahu 4 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) 2x
po 130,16 eur, (námietky voči postúpeniu a nesúhlas s prejednaním veci bez pojednávania ) 2x po 67

eur určené podľa § 13a ods.5 cit. vyhl. , k tomu paušálna náhrada 2x7,81 eur a 2x 8,04 eur, 20%DPH je
celkom 511,22 eur a 70 eur súdny poplatok, z ktorého si právny zástupca nedôvodne uplatnil 20% DPH
a ktorý mu súd v náhrade trov konania nepriznal.

Senátom Krajského súdu Trnava bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.