Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200211
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej v právnej veci žalobcu Kláštorná s.r.o., so dílom
Jantárová 30, Košice, IČO: 35 736 216, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so
sídlom Žriedlová 3, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/572343/2013 zo
dňa 27.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 12. februára 2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2014 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k. 1100308/1/572343/2013 zo dňa 27.11.2013 a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.

Rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Martin, ako správneho orgánu prvého stupňa č.
9514401/5/1270522/2012/Cab2 zo dňa 11.04.2013 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009

Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane v sume 108 554,60 eur na dani z pridanej
hodnoty podľa ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobie jún 2010, ktorý je splatný do
15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Žilina vedený v
Štátnej pokladnici číslo účtu: 5002240-8027324108/8180 variabilný symbol 2101270341.

Odôvodnenie citovaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je obsahom podrobného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie o
vyrubený dane č. 9514401/5/1270522/2012/Cab2, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu
rozdieldanezpridanejhodnotyvsume108554,60eurnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
jún 2010.

Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina, pobočka Martin, o vyrubení

rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 108 554,60 eur korešpondujú so žalobnými námietkami proti
napadnutému rozhodnutiu žalovaného.Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. j. 9514401/5/1270522/2012/Cab2 zo dňa 11.04.2013, ktorým

podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 108 554,60 eur daňovému subjektu Kláštorná s.r.o., Staničná
499, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 35 736 216, DIČ: 2021373090, IČ DPH: Sk2021373090,
zastúpenému splnomocneným zástupcom H.. Ľ. V., daňový poradca, J. XX, XXX XX V., potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u platiteľa dane z
pridanej hodnoty Kláštorná s.r.o., Staničná 499, 038 43 Kláštor pod Znievom, kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2010, marec 2010, apríl 2010, jún 2010, júl 2010, december
2010 na podnet orgánov činných v trestnom konaní. Daňová kontrola bola začatá v súlade s § 46 ods.
3 Daňového poriadku spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly č. j. 9500401/1/364885/2012 zo

dňa 07.03.2012. O výsledku zistenia z daňovej kontroly vypracoval správca dane protokol z daňovej
kontroly č. 9514401/5/3785550/2012/Cab2 zo dňa 18.12.2012, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 19.12.2012 prevzal osobne splnomocnený zástupca H.. Ľ.
V. dňa 21.12.2012. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu z daňovej kontroly podľa § 46 ods.
8 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie. Vo vyrubovacom konaní na základe písomného

vyjadrenia daňového subjektu k protokolu, správca dane vykonal dňa 19.02.2013
ústne pojednávanie s navrhnutým svedkom V. B., ktorého sa osobne zúčastnil aj
splnomocnený zástupca spoločnosti Kláštorná s.r.o.. O uvedenom správca dane vyhotovil zápisnicu o
ústnom pojednávaní č.j. 9514401/5/674288/2013/Cab2.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že dňa 03.04.2013 sa dostavil na
Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, H.. Ľ. V., splnomocnený zástupca spoločnosti Kláštorná s.r.o., kde
s ním spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9514401/5/1236793/2013/Cab2 zo dňa
03.04.2013, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k protokolu č.
9514401/5/3785550/2012 zo dňa 18.12.2012. Uviedol, že správca dane vyhodnotil vo vyrubovacom

konaní vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a na základe týchto dôkazov vydal rozhodnutie č. j. 9514491/5/1270522/2013/Cab2 zo dňa
11.04.2013. Konštatoval, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene
uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Ekosad, spol. s r.o., Pajštúnska 1,
Bratislava, za dodávku masívnej dubovej podlahy - palubovky, v celkovej sume DPH 108 554,60 eur, a

to faktúrami, ktoré jednotlivo aj špecifikoval.

Správca dane za účelom preverenia oprávnenosti nároku na odpočítanie dane zaslal miestne
príslušnému správcovi dane dodávateľa Ekosad, spol. s r.o., DÚ Bratislava dožiadanie č.
9514401/5/3695787/2012/Maj zo dňa 11.12.2012. Miestne príslušný správca dane vo svojej odpovedi

č. j. 9102405/5/3712621/2012/Ďat zo dňa 12.12.2012 uviedol, že spoločnosť Ekosad, spol. s r.o.
sa na adrese sídla uvedenej vo výpise z obchodného registra nenachádza, nájomná zmluva bola
spoločnosti vypovedaná s účinnosťou k 16.12.2011, písomnosti zasielané na adresu sídla sa vracajú
správcovi dane späť neprevzaté s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosť Ekosad, spol. s r.o. od
02.02.2011 nemá ani konateľa. Posledným konateľom zapísaným v obchodnom registri bol maďarský

občan V. U.. Žalovaný uviedol, že dňa 12.07.2012 zaslal správca dane daňovému subjektu výzvu
na predloženie dôkazov č. 9514401/5/1695972/2012/Cab2, ktorú splnomocnený zástupca prevzal dňa
17.07.2012, ktorou vyzval daňový subjekt na predloženie relevantných dôkazov a s nimi súvisiacich
dokladov a písomností preukazujúcich, že obchody s masívnou dubovou podlahou, ktorých nákup
daňový subjekt deklaroval v daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobia február až júl 2010 sa

reálne uskutočnili. V nadväznosti na výzvu správcu dane sa dňa 01.08.2012 dostavil na daňový úrad
splnomocnený zástupca daňového subjektu H.. Q. P., ktorý predložil k výzve písomné vyjadrenie. Vo
vyjadrení spoločnosť Kláštorná s.r.o. oznámila, že všetky dôkazy a doklady boli dňa 02.03.2012 na
základe zápisnice o vydaní veci odovzdané Prezídiu Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej
kriminalite, Košice a ďalšími dôkazmi spoločnosť Kláštorná nedisponuje.

Žalovaný poukázal na to, že správca dane v časti I. „Všeobecné údaje“ protokolu č.
9514401/5/378550/2012/Cab2 zo dňa 18.12.2012 uviedol zoznam dokladov, ktoré si vyžiadal od
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Košice, a z ktorých si vyhotovilkópie. Medzi týmito dokladmi sa nachádzali len dodávateľské faktúry, objednávky k faktúram -
nepodpísané odberateľom, protokoly o prevzatí tovaru medzi predávajúcim Ekosad, spol. s r.o. a
kupujúcim Kláštorná s.r.o., dodacie listy a kúpne zmluvy. Žiadne iné písomné dôkazy neboli odovzdané.

Ďalej kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt v riadku 15 daňového priznania uviedol dodanie tovarov
a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH vo výške 594 193 eur. Správca dane z
medzinárodných nákladných listov - CMR, ktoré boli priložené pri jednotlivých odberateľských faktúrach
zistil, že miestom nakládky tovaru - masívnej dubovej podlahy, bol sklad Ličartovce 299 a miestom
vykládky tovaru spoločnosť OMEGA - Hua, Belterulet 1810/15, Maďarsko 3980, Sátoraljaújhely.

Žalovaný konštatoval, že keďže správcom dane bolo zistené, že spoločnosti Ekosad, spol. s r.o. ako
dodávateľovi tovaru nevznikla daňová povinnosť, t.j. k dodaniu tovaru pre spoločnosť Kláštorná s.r.o.
nedošlo, nemohol daňový subjekt tento tovar dodať do iného členského štátu s oslobodením od dane.

Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že k zdaniteľným obchodom nedošlo potvrdzujú aj dôkazné
prostriedky - zápisnice o vypočutí svedka a zápisnice o vypočutí obvineného, ktoré správca dane získal

na základe žiadosti o nazeranie do spisu - koordinácia KS016 č. 9514401/5/3730842/2012/Maj zo
dňa 10.12.2012 od Finančného riaditeľstva SR, a ktoré správca dane použil ako podporné dôkazy
pri svojom rozhodovaní. Kontrolou zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že vecné
plnenie z predložených faktúr nenastalo a predložené faktúry boli vystavené bez reálneho plnenia. Právo
odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo

službe vznikla daňová povinnosť.

Žalovaný uviedol, že správca dane na základe skutočností zistených kontrolou dospel k záveru, že
tovar nemohol byť následne odoslaný z tuzemska do iného členského štátu, nakoľko nebolo preukázané
fyzické dodanie tovaru. Poukázal na to, že podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH nedošlo k oslobodeniu

od dane, a preto daňový subjekt nebol oprávnený uvedené dodávky tovaru do iného členského štátu
uviesť do riadku 15 daňového priznania. Žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim dôkazom pre vylúčenie
z nároku na odpočítanie dane faktúr od dodávateľa Ekosad, spol. s r.o. bola skutočnosť, že tejto
spoločnosti nevznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť, čo je základná podmienka
pri uplatnení odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané fyzické

dodanie tovaru.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že proti zisteniam správcu dane
uvedených v protokole z daňovej kontroly č. 9514401/5/3785550/2012/Cab2 zo dňa 18.12.2012
podal daňový subjekt písomné vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietky, s ktorými sa správca dane

vysporiadal a vyhodnotil vo vyrubovacom konaní, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. j.
9514401/5/11236793/2013/Cab2 zo dňa 03.04.2013.

Žalovaný k námietkam daňového subjektu, ktoré vzniesol v odvolaní uviedol nasledovné:

K námietke týkajúcej sa udelenia splnomocnenia daňovým subjektom pre H.. Q. P., ktorou namieta,
že takto udelené splnomocnenie neoprávňovalo H.. Q. P. na zastupovanie spoločnosti Kláštorná
s.r.o. pri daňovej kontrole z dôvodu, že toto nebolo udelené podľa Daňového poriadku ani podľa
Občianskeho zákonníka a splnomocňovalo len na zastupovanie vo veciach týkajúcich sa štátnej správy
a štátnej samosprávy a verejnej správy, žalovaný uviedol, že splnomocnenie na konanie za spoločnosť

Kláštorná s.r.o. pre H.. Q. P., ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 10.11.2008 bolo udelené podľa
vtedy platného zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o správe daní a poplatkov.
Konštatoval, že podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho
opatrovník sa mohol dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolil, ktorý konal v rozsahu plnomocenstva
udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nebol

rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považovalo sa toto plnomocenstvo za všeobecné. Konatelia
spoločnosti Kláštorná s.r.o. splnomocnili H.. Q. P. na všetky úkony voči štátnej správe, pričom daňové
úrady sú orgánom štátnej správy. Skutočnosť, že správca dane postupoval správne, t.j. konal s osobou
oprávnenou konať za daňový subjekt, potvrdzuje aj vyjadrenie pána H.. Q. P. do zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 08.11.2012, kde sa vyjadril, že je splnomocneným zástupcom spoločnosti Kláštorná

s.r.o. a v daňovom konaní nezastupuje iný daňový subjekt. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť
Kláštorná s.r.o. mala u správcu dane zaregistrovanú generálnu plnú moc udelenú pre H.. Q. P. a
správcovi dane bola dňa 08.01.2013 doručená nová plná moc udelená pre H.. Ľ. V., daňového poradcu,
bolo potrebné, aby sa konateľ spoločnosti vyjadril k rozsahu udelených splnomocnení. Na odstránenienedostatkov podania - duplicitne udelená plná moc, zaslal správca dane aj výzvu na odstránenie
nedostatkov podania zo dňa 10.01.2013. Dňa 15.01.2013 správca dane spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. j. 9514401/5/183499/2013/Cab2 s konateľnom spoločnosti Kláštorná s.r.o. H.. X. V.,

ktorej sa zúčastnil aj H.. Ľ. V., predmetom ktorej bolo vyjadrenie sa konateľa spoločnosti k udeleným
plným mociam na zastupovanie spoločnosti Kláštorná s.r.o.. Konateľ spoločnosti sa k udeleným plným
mociam vyjadril, že generálnu plnú moc pre H.. Q. P. ruší ku 15.01.2013 a bude mu udelené nové
poverenie, v ktorom bude oprávnený podpisovať len daňové priznania, hlásenia a súhrnné výkazy. Od
15.01.2013 splnomocňuje zastupovaním H.. Ľ. V. na všetky iné úkony pred správcom dane, Finančným

riaditeľstvom SR a Ministerstvom financií SR.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že z vyjadrenia konateľa daňového

subjektu jednoznačne vyplýva, že H.. Q. P. mal pre spoločnosť Kláštorná s.r.o. do 15.01.2013 udelenú
generálnu plnú moc na zastupovanie, preto námietku splnomocneného zástupcu, že správca dane pri
daňovej kontrole konal s neoprávnenou osobou, považoval žalovaný za neopodstatnenú a účelovú.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt v odvolaní poukazuje

na skutočnosť, že na preukázanie zdaniteľných obchodov predložil správcovi dane nielen faktúry,
bankové výpisy, účtovníctvo, ale samotné dodanie tovaru, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na vznik
daňovej povinnosti u dodávateľa a práva na odpočítanie dane u odberateľa preukázal svedeckou
výpoveďou p. V. B., osoby, ktorá predmetné obchody zabezpečovala.

K uvedenej odvolacej námietke žalovaný uviedol, že samotná výpoveď svedka bez predloženia
písomných dôkazov o realizácii zdaniteľných obchodov je nepostačujúcim dôkazom. Vyjadrenia p. V.
B. k dodávke masívnych dubových podláh boli nejednoznačné, navzájom si odporovali, preto správca
dane svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nepotvrdil, že tovar bol skutočne fyzicky dodaný
spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o.. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na konštrukciu zákona o

DPH je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou
preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, v opačnom prípade sa vystavuje
riziku, že neunesie dôkazné bremeno.

Žalovanýmalzato,žesprávcomdaneboldostatočnezistenýskutkovýstavveci,nakoľkovrámcivýkonu

daňovej kontroly bolo zistené, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo a predložené faktúry
boli vystavené bez reálneho plnenia. Pretože nebolo relevantnými dôkazmi preukázané fyzické dodanie
tovaru v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v dodávateľskej
spoločnosti a následne u daňového subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Uviedol, že podľa
§ 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane vznikne len vtedy, ak vznikla daňová povinnosť

v zmysle zákona o DPH. Meno pani B. sa správca dane dozvedel až zo svedeckej výpovede p. V.
B., teda po ukončení daňovej kontroly a samotný splnomocnený zástupca nenavrhol vo vyrubovacom
konaní jej vypočutie.

K námietke daňového subjektu, že správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť Kláštorná

s.r.o. sa zúčastnila na fiktívnom obchode a osobou, ktorá za Kláštornú s.r.o. v týchto obchodoch
vystupovala je p. Q. Š., člen dozornej rady spoločnosti žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu
dane ani z protokolu o daňovej kontrole nevyplýva a správca dane neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by
preukazoval, že spoločnosť Kláštorná s.r.o. sa vedome a úmyselne zúčastnila na fiktívnych obchodoch.
K osobe p. Q. Š. iba konštatoval, že má k dispozícii výpoveď svedka zo dňa 10.11.2011 a zo

dňa 22.12.2011 vyhotovenú v trestnom konaní, podľa ktorého osobou spolupracujúcou so skupinou
obchodujúcou fiktívne s masívnymi dubovými podlahami bola menovaná osoba. Žalovaný konštatoval,
že tento dôkaz nebol hlavným dôkazom, z ktorého správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal.

K časti odvolania, kde sa splnomocnený zástupca vyjadruje k úkonom vykonávaným orgánmi činnými

v trestnom konaní, že doposiaľ nebolo voči osobe p. Q. Š. vznesené obvinenie a nebol ani predvolaný
ako svedok v danej veci, žalovaný uviedol, že konanie, ktoré vedú orgány činné v trestnom konaní, je
samostatným konaním a daňovým orgánom neprináleží nijakým spôsobom hodnotiť a zasahovať do ich
činnosti. K námietke daňového subjektu, že správca dane mu neumožnil oboznámiť sa s úplným znenímsvedeckých zápisníc získaných v trestnom konaní, žalovaný uviedol, že šetrenia Prezídia Policajného
zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Východ Košice, sú rozsiahle, v ktorých boli
preverovanérôznetovarovékomodity,rôznespoločnosti,sktorýmidaňovýsubjektnemážiadenzmluvný

vzťah a týmto konaním by došlo k porušeniu právom chránených záujmov iných osôb.

V súvislosti s vypočutím navrhovaného svedka p. Q. Š. v daňovom konaní žalovaný uviedol, že v
rámci odvolacieho konania správca dane zaslal dňa 14.10.2013 menovanému predvolanie na výsluch
svedka č. j. 9514401/5/4630981/2013/Cab2 na deň 04.11.2013. Konštatoval, že menovaný si zásielku v

odbernej lehote neprevzal a ústneho pojednávania sa nezúčastnil. V súvislosti s vypočutím tejto osoby
žalovaný poukázal na skutočnosť, že výpoveď tohto svedka by nemala vplyv na merito veci, na základe
ktorej by došlo k zmene výroku rozhodnutia.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ust.
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že uplatnil predmetné odpočítanie dane za nákup dubových podláh oprávnene.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k.:

1100308/1/572343/2013 zo dňa 27.11.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v
podanej žalobe poukázal na priebeh konania pred Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin, ako aj na
jeho rozhodnutie č. 9514401/5/1270522/2012/Cab2 zo dňa 11.04.2013.

Žalobca konštatoval, že pokiaľ ide o zdôvodnenie správcu dane, že faktúra nie je dostatočným

podkladom na uplatnenie odpočtu DPH, je potrebné venovať sa zneniu § 51 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý aj citoval. Ďalej poukázal na
ustanovenie § 49 zákona o DPH a uviedol, že v súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobkyne v znení
vyššie citovaného zákona o DPH si dovoľuje poukázať aj na právnu úpravu v rámci Európskej únie,
konkrétne na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „smernica“), keďže tá je záväzná pre každý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie
výsledku, pričom voľba formy alebo metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na vnútroštátnom
orgáne, aj keď je nutné poukázať aj na skutočnosť, že konkrétne ustanovenia smernice môžu za
stanovených predpokladov nadobudnúť aj priamy účinok bez existencie adekvátnej transpozičnej normy
v slovenskom právnom poriadku. Žalobca citoval článok 168 písmeno a/ smernice a uviedol, že Súdny

dvor v niekoľkých konaniach týkajúcich sa smernice judikoval, že základná zásada neutrality DPH
vyžaduje, aby odpočítanie DPH na vstupe bolo priznané, ak sú splnené základné požiadavky, hoci určité
formálne požiadavky zdaniteľné osoby splniť opomenuli (rozsudok Ecotrade, C-95/07 a C-96/07, bod 63
z08.mája2008arozsudokUszodaépíto,C-392/09z30.septembra2010).Uviedol,ženazákladevyššie
uvedených skutočností možno teda konštatovať, že vnútroštátna úprava je zhodná s úpravou Európskej

únie, a teda aj v zmysle zákona o DPH, smernice, ako aj rozhodnutí Súdneho dvora, je uplatnenie
odpočtuDPHviazanélennasplneniejedinejformálnejpodmienky,ktoroujeriadnevystavenáfaktúra.Na
uplatnenie odpočtu nemožno ukladať dodatočné podmienky, ktoré by toto právo mohli urobiť neúčinným
a zároveň členské štáty môžu obmedziť právo na odpočítanie DPH len v prípade výslovne stanovenom
smernicou. Konštatoval, že všetko vyššie uvedené bolo postupom daňových orgánov popreté.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že v súlade s protokolom o daňovej kontrole si žalobkyňa túto
svoju jedinú povinnosť voči daňovému orgánu uloženú tak zákonom o DPH, ako aj smernicou riadne
splnila, keďže pri daňovej kontrole daňovému úradu tieto faktúry riadne predložila, a to prostredníctvom
Prezídia PZ, dokonca daňovému úradu predložila vyššie špecifikované podklady preukazujúce dodanie

tovarov a služieb žalobkyňou, ako aj dodanie tovarov a služieb žalobkyni nad rámec povinnosti uloženej
zákonom o DPH a smernicou, ktorá zahŕňa len preukázanie existencie faktúry. Uviedol, že rozhodnutie
o vyrubení dane, ako aj rozhodnutie o odvolaní vydané žalovaným na tom podklade, že predloženie
faktúr žalobkyňou na uplatnenie odpočtu DPH je nepostačujúce, sú rozhodnutiami vydanými na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že správca dane v protokole o daňovej kontrole

ani v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, ako ani v rozhodnutí o odvolaní neuvádza dôvod, pre ktorý
považuje zdaniteľné obchody medzi spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o. a jej dodávateľmi za nereálne,
uvádza iba to, že ich považuje za nereálne, a preto túto skutočnosť nie je možné označiť inak, ako
nedostatok odôvodnenia rozhodnutia.K dôvodom neuznania uplatneného nároku na odpočítanie DPH správcom dane žalobca poukázal na
to, že na uplatnenie odpočtu DPH je potrebné len vystavenie faktúry v súlade so zákonom o DPH,

ako aj smernicou, a teda je nutné opätovne poznamenať, že takýto postup správcu dane vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nedostatočného odôvodnenia. Konštatoval, že rovnako
je neprípustný postup daňových orgánov, ktorým sú vyvodzované negatívne dôsledky pre postavenie
žalobkyne z uskutočneného dokazovania u tretích subjektov, konkrétne z ich nečinnosti, respektíve z
nesplnenia ich povinnosti voči daňovým orgánom. Žalobca ďalej uviedol, že záver správcu dane, že k

zdaniteľnému obchodu nedošlo, je nepochopiteľný, vzhľadom na dôkaznú situáciu v daňovom konaní.
Dôkazné bremeno síce spočíva na žalobkyni ale v tom rozsahu, že žalobkyňa preukáže existenciu
faktúry tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie zákona o DPH, ako aj smernica. Toto dôkazné
bremeno žalobkyňa uniesla predložením jednotlivých faktúr preukazujúcich zdaniteľné obchody, ktorými
preukázala existenciu svojho nároku na odpočet DPH. Následne bolo na správcovi dane, aby prípadným
ďalším dokazovaním preukázal, že nárok na odpočet DPH nevznikol, a to takým dôkazom, ktorý by

preukazoval, že k dodaniu tovaru nedošlo. Správca dane však v daňovom konaní v rámci takéhoto
už preneseného dôkazného bremena zistil výsluchom svedka, že k dodaniu tovaru žalobkyni, ako aj
jeho expedovaniu odberateľom žalobkyne naozaj došlo, čo potvrdila osoba poverená dozeraním na
nakládky a vykládky tovaru. Žalobca ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že Finančné riaditeľstvo SR
uvádza, že ani z protokolu o daňovej kontrole ani z rozhodnutia o vyrubení nedoplatku dane nevyplýva

a správca dane neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobkyňa sa vedome a úmyselne
zúčastnila na fiktívnych obchodoch o niekoľko riadkov nižšie už Finančné riaditeľstvo výpoveď svedka
v trestnom konaní označuje ako dôkaz a uvádza, že tento dôkaz nebol hlavným dôkazom, z ktorého
správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal. Žalobca označil rozhodnutie Finančného riaditeľstva
ako nepreskúmateľné, nakoľko tvrdenia, o ktoré sa opiera, si navzájom odporujú, a teda sú logicky

nezrozumiteľné a neodôvodnené, nakoľko aj tieto vzájomne si odporujúce tvrdenia nie sú podopreté
dôvodmi, ktoré by tieto závery odôvodňovali.

ŽalobcapoukázalnarozsudokSúdnehodvoraEÚvspojenýchveciachMahagébenKft(C-80/11)aPéter
Dávid (C-142/11), ktorého predmetom bolo posúdenie predbežných otázok podaných súdnymi orgánmi

Maďarska, okrem iného aj vo veciach odpočtu DPH a podmienok jeho poskytnutia. Taktiež poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 241/07. Žalobca konštatoval, že nákup masívnych
dubových podláh deklaroval dodávateľskými faktúrami vystavenými spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o.,
objednávkami k týmto faktúram, dodacími listami a protokolom o prevzatí tovaru medzi predávajúcim,
ktorým bola spoločnosť Ekosad, spol. s r.o. a kupujúcim, ktorým bola žalobkyňa, ako aj kúpnou zmluvou

medzi žalobkyňou a spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o..

Žalobca ďalej konštatoval, že nakúpený tovar od spoločnosti Ekosad spol. s r.o. na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou SIA „AMG EKSPORTS“ tento tovar predávala uvedenej
spoločnosti, pričom o predaji tohto tovaru svedčia odberateľské faktúry a medzinárodný nákladný list

k odberateľskej faktúre (CMR). Tento tovar vyvážala žalobkyňa spoločnosti OMEGA - Hua, Belterulet
1810/15, Maďarsko. Vykládky, ako aj nakládky tovaru v sklade v Ličartovciach, preukazujúce existenciu
reálneho plnenia potvrdil pred správcom dane svedok V. B..

Žalobca mal za to, že reálnosť zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi ním a jeho dodávateľmi

a odberateľmi je preukázaná nad mieru, ktorú zákon o DPH vyžaduje od daňového subjektu, teda
preukázanie existencie faktúr vystavených v súlade so zákonom o DPH. Poukázal na to, že skutočnosť,
že v zmysle protokolu o daňovej kontrole, dodávatelia spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., ktorá je
dodávateľom žalobcu nepreukázali reálnosť obchodov, keďže si nesplnili svoju povinnosť voči správcovi
dane, nemôže byť žalobkyni na ťarchu. Rovnako nemôže byť žalobkyni na ťarchu ani to, že odberateľ

žalobkyne spoločnosť OMEGA si nesplnila povinnosť voči správcovi dane, teda že nepodala daňové
priznania a so správcom dane nekomunikuje.

V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že žalovaný závažným spôsobom porušil viacero ustanovení
zákona o DPH, zákona č. 563/2009 Z. z., ako aj smernice, a teda rozhodnutie žalovaného bolo vydané
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a keďže rozhodnutie správcu dane neobsahuje
skutočnosti, ktoré ho k nemu viedli, je toto rozhodnutie nepreskúmateľné.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2014 navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto
písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 11.03.2015 zástupca žalovaného nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie
riadne a včas predvolaný. Keďže žalovaný neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil
podaním zo dňa 09.03.2015, súd v zmysle § 250g ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti zástupcu
žalovaného.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli vykonané správnym

orgánom prvého stupňa, a to konkrétne, pokiaľ išlo o vypočutie svedka B., žalovaný poukázal na to, že z
jehovýpovedenebolopreukázané,žedošlokdodaniudeklarovanéhotovaru,pričomžalovanývosvojich
vyjadreniach uvádza, že má len k dispozícii listinné dôkazy, a to kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky,
ktoré vyhodnotil tak, že reálne nedošlo k splneniu deklarovanej dodávky tovaru. Konštatoval, že pokiaľ
ide o právnu problematiku, resp. právne zdôvodnenie, v tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho

dvora z 11.12.2014, z ktorého vyplýva, že na uplatnenie dane z pridanej hodnoty sa má vychádzať
zo smernice, ktorú už citoval v podanej žalobe a výlučne stačí len splnenie formálnych požiadaviek.
Ďalej uviedol, že rozhodnutie žalovaného na jednej strane akceptuje výklad rozhodnutí Súdneho dvora,
avšak na druhej strane tento výklad popiera, nakoľko uvádza, že v danom prípade takýto výklad nemôže
akceptovať,pretožežalobcamoholpredpokladať,ževdanomprípademôžedôjsťkdaňovémupodvodu.

Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalovaný použil pri rozhodovaní výpovede
svedkov z trestného konania, tieto výpovede svedkov odmietol sprístupniť žalobcovi, a teda nie je zrejmé
o aké dôkazy išlo, ktoré mali svedčiť v prospech rozhodnutia žalovaného. Konštatoval, že žalobca preto
nemohol namietať zákonnosť použitia tohto dôkazu, nakoľko nepoznal jeho obsah. Zdôraznil, že žalobca
si voči daňovému úradu splnil všetky zákonné povinnosti a z týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnuté

rozhodnutie žalovaného.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací

orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
č. 222/2004 Z. z.“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho

konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného.
Úlohou súdu je teda skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade

s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Účelom dokazovania v daňovom konaní, je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné
pre správu daní. Na tomto základe a v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, vedie správca
dane dokazovanie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek

tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však
na daňovom subjekte. Podľa zákona platí, že správca dane predovšetkým preukazuje skutočnosti o
úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods.
3 Daňového poriadku).Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné:

K žalobnej námietke, že uplatnenie odpočtu DPH je viazané len na splnenie jedinej formálnej podmienky,
ktorou je riadne vystavená faktúra s poukazom na zákon o DPH, smernice, ako aj rozhodnutí Súdneho
dvora je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona
o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.

Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil zákon. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predložením účtovných dokladov a zmlúv, pretože

uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej
stránke. K tejto námietke dáva žalobcovi súd do pozornosti, že v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/ zákona
o správe daní, dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou
daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje.
Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je

povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný
v uplatnení nároku na odpočet DPH.

Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka
vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna
z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom,
že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, že k zdaniteľnému
plneniu skutočne došlo a taktiež musí vedieť preukázať, že kto uvedenú službu skutočne aj reálne

poskytol.

V predmetnej veci na preverenie oprávnenosti odpočítania dane spoločnosti Kláštorná s.r.o. z faktúr
na dodanie masívnych dubových podláh od dodávateľa Ekosad, spol. s r.o. zaslal Daňový úrad Martin
dožiadanie č. 9514401/5/3695787/2012/Maj zo dňa 11.12.2012 na Daňový úrad Bratislava. Z odpovede

Daňového úradu Bratislava na dožiadanie vyplýva, že vykonával v spoločnosti Ekosad, spol. s r.o.
daňové kontroly, pri ktorých bolo zistené, že Ekosad, spol. s r.o. neuskutočnili zdaniteľné obchody,
na základe ktorých by mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, vznikla mu
iba povinnosť platiť daň v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH z vyhotovených faktúr, ktoré predložil k
výkonu daňových kontrol, a teda aj z faktúr vyhotovených pre spoločnosť Kláštorná s.r.o.. Zo zistení

Daňového úradu Bratislava vyplýva, že aj faktúry, ktoré boli vyhotovené pre spoločnosť Kláštorná s.r.o.
v zdaňovacom období jún 2010, boli iba faktúrami za fiktívne zdaniteľné obchody.

Dňa 12.07.2012 zaslal správca dane Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, daňovému subjektu Kláštorná
s.r.o. výzvu na predloženie dôkazov č. 9514401/5/1695972/2012/Cab2 zo dňa 12.07.2012, v ktorej ho

vyzval na predloženie relevantných dôkazov a s nimi súvisiacich dokladov a písomností preukazujúce,
že sa obchody s masívnou dubovou podlahou, ktoré daňový subjekt deklaroval v daňových priznaniach
DPH za zdaňovacie obdobie február až júl 2010 reálne uskutočnili. V nadväznosti na výzvu sa
dňa 01.08.2012 dostavil na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, splnomocnený zástupca spoločnosti
Kláštorná s.r.o. H.. Q. P., ktorý predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k výzve, z ktorého vyplýva,

že všetky relevantné dôkazy a doklady boli odovzdané dňa 02.03.2012 Prezídiu Policajného zboru, Úrad
boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, ul. Rastislavova č. 69, Košice a ďalšími dôkazmi
spoločnosťKláštornás.r.o.nedisponuje.ZozápisniceovydaníveciČVS:PPZ-203/BOK-VY-2011zodňa
02.03.2012 spísanej na Prezídiu Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odborVýchod, Košice, vyplýva, že spoločnosťou Kláštorná s.r.o. boli vydané účtovné doklady spoločnosti
za obdobie od 01.01. až 31.12.2010 a to došlé faktúry (nákup) od Ekosad, spol. s r.o. Bratislava,
vyšle faktúry (predaj) SIA AMG EKSPORTS Jurmala - LATVIA a ďalšie listinné materiály, a to výpisy z

evidencie došlých faktúr, podklady k dani z pridanej hodnoty za obdobie február až júl 2010, výpis z knihy
vyšlých faktúr za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010, kúpna zmluva č. 01-EKO-KLS, zo dňa 15.02.2010
uzavretá medzi kupujúcim Kláštorná s.r.o. a predávajúcim Ekosad, spol. s r.o. a zmluvy v anglickom
jazyku „I. Contractual parties“ zo dňa 22.02.2010 uzavretá medzi kupujúcim - SIA „AMG EKSPORTS“
Kapu iela 43, Jurmala, Latvia a predávajúcim - Kláštorná s.r.o..

Žiadne iné dôkazy daňový subjekt Kláštorná s.r.o. Prezídiu Policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite, odbor Východ, Košice, neodovzdal. Správny orgán prvého stupňa tieto
doklady vyhodnotil tak, že nie je ich možné považovať za dôkaz, nakoľko neboli podložené žiadnym
relevantným dôkazom preukazujúcim, že to, čo je formálne deklarované na faktúrach sa reálne
uskutočnilo. Mal za to, že vystavenie faktúry samo o sebe nepreukazuje, že sa obchod zrealizoval,

nakoľkoakýkoľveklistinnýdôkazniejebezďalšiehodôkazomotom,žesazdaniteľnýobchoduskutočnil.
Poukázal na to, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitý zdaniteľný obchod
bez ohľadu na to, či bol tento obchod skutočne zrealizovaný. Takýmto dokladom je len vtedy, ak bol
vystavený na základe skutočnej realizácie zdaniteľného obchodu. Na základe šetrení a získaných
dôkazov správca dane spochybnil reálnosť dodania fakturovaného tovaru - masívnej dubovej podlahy

pre spoločnosť Kláštorná s.r.o.. Dospel k záveru, že nakoľko uskutočnenie zdaniteľného obchodu
spoločnosťou Ekosad, spol. s.r.o. a tým vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona
o DPH nebol u dodávateľa tovaru - masívnej dubovej podlahy preukázaný, nevznikol odberateľovi
fakturovanéhotovaruspoločnostiKláštornás.r.o.nároknaodpočítaniedanevzmysle§49ods.1zákona
o DPH.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žežalobcapokiaľsiuplatnilnároknaodpočetDPHzdodávateľskýchfaktúr,
preukazoval uskutočnenie zdaniteľného plnenia len po formálnej stránke, a to predložením účtovných
dokladov a zmlúv, avšak v rámci svojho dôkazného bremena vyplývajúceho z ustanovenia § 24 ods. 1
písm. a/ zákona o správe daní nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia aj po obsahovej stránke,

t.j. že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

Z uvedeného dôvodu považuje súd žalobnú námietku s poukazom na zákon o DPH a smernice, že
uplatnenie odpočtu DPH je viazané len na splnenie jedinej formálnej podmienky, ktorou je riadne
vystavená faktúra za neopodstatnenú.

Keďže ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán prvého stupňa a žalovaný vo svojich rozhodnutiach
odôvodnili, na základe akých dôkazov dospeli k záveru, že uskutočnenie dodania fakturovaného tovaru
- masívnej dubovej podlahy spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o. žalobcovi nebolo preukázané a tým
žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, preto považuje

súd za neopodstatnenú aj žalobnú námietku, že správca dane v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane
ani v rozhodnutí o odvolaní neuvádza dôvod, pre ktorý považuje zdaniteľné obchody uskutočnené
spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o., za nereálne.

K žalobnej námietke, že správca dane v jeho rozhodnutí uviedol, že spoločnosť Kláštorná s.r.o. sa

zúčastnila na fiktívnom obchode a osobou, ktorá za Kláštornú s.r.o. v týchto obchodoch vystupovala
je p. Maroš Škorec, člen dozornej rady spoločnosti, pričom rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane
neobsahuje obsah jeho výpovede, je potrebné uviesť, že z rozhodnutia správcu dane ani z protokolu o
daňovej kontrole nevyplýva a správca dane neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že spoločnosť
Kláštorná s.r.o. sa vedome a úmyselne zúčastnila na fiktívnych obchodoch. K osobe p. Q. Š. iba

konštatoval, že má k dispozícii výpoveď svedka zo dňa 10.11.2011 a zo dňa 22.12.2011 vyhotovenú v
trestnomkonaní,podľaktoréhoosobouspolupracujúcousoskupinouobchodujúcoufiktívnesmasívnymi
dubovými podlahami bola menovaná osoba. Zároveň je potrebné uviesť, že nešlo o dôkaz, ktorý bol
hlavným podkladom pre rozhodnutie správcu dane, a z ktorého správca dane pri svojom rozhodovaní
vychádzal, a teda nešlo o takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia

(§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Zuvedenýchdôvodovpretopovažujesúdzaneopodstatnenúvyššieuvedenúnámietkužalobcu,pokiaľv
tomto smere poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Mahagében Kft (C-80/11)a Péter Dávid (C-142/11), ktorého predmetom bolo posúdenie predbežných otázok podaných súdnymi
orgánmi Maďarska, okrem iného aj vo veciach odpočtu DPH a podmienok jeho poskytnutia.

Pokiaľ žalobca preukazoval nákup a predaj predmetného tovaru výpoveďou svedka V. B., k tomu

je potrebné uviesť, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9514401/5/674288/2013/Cab2 zo dňa
19.02.2013 vyplýva, že uvedený svedok v období február 2010 až júl 2010 bol zamestnaný v spoločnosti
ZápadoslovenskéŽriedlaa.s.,pričomprežalobcuvykonávaltietoistéčinnosti,akopreZápadoslovenské
Žriedla a.s. a živnostenské oprávnenie nemal. Na ústnom pojednávaní dňa 19.02.2013 nevedel
konkrétne preukázať dodanie masívnej dubovej podlahy spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o. žalobcovi,
jeho výpovede boli nejednoznačné, a preto tento dôkaz nemohol byť vyhodnotený ako dôkaz, ktorý by

potvrdil, že tovar bol skutočne fyzicky dodaný spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o. žalobcovi. Výpoveď
svedka V. B. taktiež nepreukázala predaj tovaru spoločnosti OMEGA - Hua, Belterulet 1810/15,
Maďarsko, ktorý sa k uvedenému predaju vyjadril len v tom smere, že po doručení potvrdenej CMR to
pre neho končilo.

Keďže uskutočnenie zdaniteľného obchodu spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o. a tým aj vznik daňovej
povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH nebol u dodávateľa tovaru - masívnej dubovej podlahy
preukázaný, nevznikol odberateľovi fakturovaného tovaru, teda žalobcovi nárok na odpočítanie dane v
zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Z uvedených dôvodov, preto pokiaľ aj žalobca namietal, že nakúpený tovar od spoločnosti Ekosad,
spol. s r.o. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou SIA „AMG EKSPORTS“, tento
tovar uvedenej spoločnosti predával, o čom svedčia odberateľské faktúry a medzinárodný nákladný
list, nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, a to
z dôvodu, že nebola preukázaná reálnosť dodania fakturovaného tovaru - masívnej dubovej podlahy

spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o., u ktorej tým nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona
o DPH. Keďže žalobca nenadobudol od spoločnosti Ekosad, spol. s r.o. tovar - masívne dubové podlahy,
ani nemohol tieto ďalej dodávať spoločnosti OMEGA - Hua, Belterulet 1810/15, Maďarsko.

Súdvkonanížalovanéhoasprávnehoorgánuprvéhostupňanezistiltakúvadu,ktorábymohlamaťvplyv

nazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia(§250iods.3O.s.p.),vdôsledkučohonemožnokonštatovať,že
napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa alebo ich postup nie je v súlade
so zákonom. Zároveň je potrebné uviesť, že v daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz
na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená
a ústavne podložená, poplatková povinnosť voči štátu, platí nie len obvyklá procesná zásada voľného

hodnotenia dôkazu, ale aj zásada prejednávacia. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky
tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Prijaté závery správneho orgánu
prvého stupňa, ako aj žalovaného, v tomto prípade možno považovať za súladné s ustálenou judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.