Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201313
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816201313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia

s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, právne zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému V. Q.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX T.Ň., o zaplatenie 422,69 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi 350,00 € istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
od 26.12.2014 do zaplatenia na účet číslo: J. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo H. A. a.s. a náhradu
trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 16,40 € a z trov právneho zastúpenia vo
výške 60,55 € na účet právneho zástupcu žalobcu číslo účtu: J. B. vo H. A. P..B.., všetko v lehote do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
U r č u j e zmluvnú podmienku uvedenú v Rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, uvedenú v článku 4, bod 5, zo dňa 11.12.2012: " V
prípade omeškania klienta so splátkami úveruje klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené
náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady na prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady

vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie
a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady
vo výške 15 €. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej
upomienky - celkové náklady vo výške 10 €. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru
vrátane vypracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške 10 €. Spracovanie a urgencie pri
omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie
externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 €." za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
U r č u j e zmluvnú podmienku uvedenú v Rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného

úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, uvedenú v článku 4, bod 1, zo dňa 11.12.2012:
"Klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého
výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na
internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru
na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy." za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
U r č u j e zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uvedenú v
článku 2, odsek 7, zo dňa 24.11.2014: "Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona sú

tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 7,69 €." z a neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 422,69 €, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 357,69€ od 26.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 25,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 92,30 €. Poukázal na skutočnosť,
že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 24.11.2014 k uzatvoreniu

Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len
„Zmluva“), a to tým, že žalovaný prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade
s čl. III. bodom 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý,
bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,00 €. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy

bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za
účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať
výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V
prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie
o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.

Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty.

Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 357,69 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo
výške 350,00 € a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 7,69 €. Výšku odplaty

si žalovaný určil sám na webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty
splatnosti úveru. RPMN uvedená v Zmluve skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej
výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov, pričom žalovaný
sa zaviazal splatiť dlh žalobcovi v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru.

Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 25.12.2014. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu
v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bodu 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, si žalobca uplatnil
aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 357,69 € odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti až do zaplatenia.

Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi. V zmysle čl.
IV. bodu 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému aj náhradu skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 65,00 €, pričom žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy
riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného splniť riadne a včas

svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu tak predstavuje sumu vo výške 422,69 € s príslušenstvom.

Žalovaný sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku: (1) Ak v priebehu konania
dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.
(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,

d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
e) konania o dedičstve,
f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,

i) ochrany osobnosti.
(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota
neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 422,69 €, teda drobný spor,
súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil
nasledovné:

Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb zo dňa 24.11.2014 vyplýva, že táto bola medzi účastníkmi konania uzavretá na základe

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a jej predmetom
bola rámcová úprava práv a povinností zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. V zmysle článku
IV. bodu 1. Rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok spojený so spracovaním

a poskytnutím úveru (ďalej len „poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška bola určená individuálne
v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a bola uvedená na internetovej stránke žalobcu a
oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a
pred uzatvorením zmluvy. Podľa článku IV. bodu 3. Rámcovej zmluvy je úver poskytnutý žalobcom
bezúročný. Z článku IV. bodu 5. Rámcovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania žalovaného so

splátkami úveru je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich
vymáhaním, konkrétne súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za
telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené žalobcom
z dôvodu omeškania žalovaného. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie
pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady 15,00 €,

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10,00 €, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania
tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,00 €, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou
úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové náklady vo výške 30,00 €.

ZoZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruzodňa24.11.2014vyplýva,žetátobolamedziúčastníkmi
konania uzavretá na základe Rámcovej zmluvy a žiadosti žalovaného, a to podľa ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť

žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,00 € s jednorazovým čerpaním
bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovanej v deň uzatvorenia Zmluvy,
najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy, a záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi
úver s príslušenstvom v celkovej výške 357,69 € bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Zmluva bola
uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 25.12.2014. Celkové náklady na

základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo
výške 30,5 % a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 7,69 €. Celková
čiastka, ktorú bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi, tak bola tvorená
súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a
pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku žalovaného predstavovala sumu 357,69 €.

Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 24.11.2014 bol z uvedeného účtu v prospech účtu žalovaného,
uvedeného v Rámcovej zmluve aj v Zmluve, zrealizovaný prevod sumy vo výške 350,00 €. Platba bola
označená variabilným symbolom XXXXXX s poznámkou, že deň splatnosti je 25.12.2014.

Z Upomienky o nezaplatení pohľadávky vo výške 497,36 € zo dňa 01.01.2015 vyplýva, že žalobca
žalovaného upozornil, že jeho pôžička je po splatnosti, čím porušil Zmluvu, a preto mu žalobca vyúčtoval
administratívne náklady vymáhania vo výške 35,00 € a vyzval ho na úhradu celkovej dlžnej čiastky vo
výške 497,36 €.
Z Urgencie nezaplatenej pohľadávky vo výške 402,69 € zo dňa 08.01.2015 vyplýva, že nakoľko žalovaný

napriek mnohým výzvam žalobcu nezaplatil svoj záväzok, zvyšuje sa dlžná čiastka k uvedenému dňu
o administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 10,00 €. Celková dlžná čiastka tak
bola vo výške 402,69 €.Z Upozornenia na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 412,69 € zo dňa 15.01.2015 vyplýva, že
nakoľko žalobca k uvedenému dňu evidoval dlh žalovaného stále ako neuhradený, vyúčtoval mu ďalšie
administratívne náklady spojené s inkasným konaním vo výške 10,00 €.

Žalovaný tak žalobcovi celkovo dlhoval 412,69 €.
Z Poslednej výzvy zo dňa 22.01.2015 vyplýva, že nakoľko finančné záväzky žalovaného voči žalobcovi
nebolikuvedenémudňuvyrovnané,žalobcažalovanejvyúčtovalďalšieadministratívnenákladyspojené
s konaním vymáhania vo výške 30,00 € a žalovaného vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy 437,69
€ v lehote do troch dní.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, čo do
vyhovujúcej časti, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti žalobe
vyhovel. V časti o zaplatenie celkových nákladov tvorených poplatkom za poskytnutie úveru vo výške
7,69 € a skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,00 € s príslušenstvom žaloba nie je dôvodná, a
preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutej pôžičky sa opiera o oboznamovanú Rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa
24.11.2014 a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.11.2014 a o ustanovenia § 657 a §
658 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky

zákonník“).

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzavretia
Rámcovej zmluvy a Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa ustanovenia § 2 písm. c)

zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného

predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Podľa ustanovenia §
657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno
dohodnúť úroky.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania dňa 24.11.2014 uzavreli Rámcovú
zmluvu a Zmluvu, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke pôžičku v
sume 350 €. Žalovaný sa v lehote do 25.12.2014, teda do 31 dní zaviazal vrátiť žalobcovi okrem istiny
poskytnutej pôžičky 350 € aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 7,69 €. Podľa Rámcovej zmluvy

a Zmluvy úver bol poskytnutý ako bezúročný pri ročnej percentuálnej miere nákladov 30,50 %, teda
žalovanýsazaviazalvrátiťdo25.12.2014celkom357,69€.Zpredloženéhovýpisuzúčtujenepochybné,
že žalobca žalovanému prevodom na účet poskytol dňa 24.11.2014 pôžičku vo výške 350,00 €. Žalobca
si podanou žalobou uplatnil nárok na istinu vo výške 350,00 €, na 7,69 € titulom poplatku za poskytnutie
úveru a 65,00 € titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov.

Žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 350,00 € súd vyhovel, nakoľko na základe
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
bezúročnej Zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 350,00€, pričom žalovaný žalobcovi sumu poskytnutej pôžičky nevrátil. Súd preto žalovaného zaviazal k
úhrade dlžnej sumy vo výške 350,00 € istiny zodpovedajúcej výške žalobcom poskytnutých peňažných
prostriedkov.

Výrok o úrokoch z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Na základe doteraz citovaných ustanovení
právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa

§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nakoľko poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej
činnosti žalobcu, tento má v zmysle citovaného ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch postavenie tzv. iného veriteľa.

Podľa ustanovenia § 25d zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1 sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, na iných veriteľov a na zmluvy
o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až
11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.
septembra 2014 vyplýva, že aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané sa vzťahuje ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru; a tiež ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)

zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ustanovenia 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1
ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“S ohľadom na relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť
spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola

podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / K.Č.K.), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za

každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším

používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súduapopieranievysokéhozáujmuEurópskejúnieaprávaEurópskejúnienaochraneprávspotrebiteľa.
Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej

zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť
zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§

451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“).

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávnehokonania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ
bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované

konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod

25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku:
(3) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej
zmluve.
(4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi
z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 24.11.2014, ako aj zmluvná
podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 24.11.2014 a tiež zmluvná podmienka uvedená

v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 24.11.2014 sú neprijateľnými podmienkami. Preto
súd podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uviedol neprijateľné zmluvné podmienky vo
výroku rozsudku, nakoľko nepriznal žalobcovi požadované plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvných
podmienok, a to poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru a skutočne vynaložených
nákladov spojených s vymáhaním omeškaných splátok úveru.

Zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 24.11.2014, ako aj zmluvná
podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 24.11.2014 a tiež zmluvná podmienka uvedená
v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 24.11.2014 sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho
zákonníkaneplatné,pretožespôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán

v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 24.11.2014
a zmluvnej podmienky uvedenej v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 24.11.2014 súd konštatuje, že
podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce platí, že zákaz neprijateľných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané, avšak v prejednávanej veci uvedené nie je splnené, keďže poplatok
za poskytnutie úveru je formulovaný v rozpore s citovaným ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, a teda nie je určený určito, jasne a zrozumiteľne. V Rámcovej zmluve (v bode 1. článku IV.) sa
uvádza, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru,
ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na
internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru
na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy, pričom v zmysle Zmluvy (odseku 7 článku 2)

poplatok za poskytnutie úveru tvorí celkové náklady spotrebiteľa
a je vyjadrený pevnou sumou vo výške 7,69 €. Z citovaných ustanovení Rámcovej zmluvy a Zmluvy však
nie je zrejmé, aká časť z celkového poplatku vo výške 7,69 € patrí za spracovanie žiadosti o poskytnutie
úveru a aká za poskytnutie úveru, keďže tento poplatok zahŕňa obe uvedené položky. Z uvedenéhodôvodu súd nemohol považovať cenu poskytovanej služby za vyjadrenú zrozumiteľne a určite. Zo
samotnej Zmluvy, ani z Rámcovej zmluvy nevyplýva, čo poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím
úveru zahŕňa a čím je odôvodnená jeho výška. Súd zároveň poukazuje na to, že zmluvná podmienka

uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy a zmluvná podmienka uvedená v článku 2 odseku
7 Zmluvy, ohľadom poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru, ktoré boli vyhlásené
za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši
viacero sporov, kde vystupuje žalobca a uplatňuje si právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru.
Zmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverusalíšiasvojímobsahomlenvúdajochospotrebiteľovi,výške

úveru a výške poplatku za poskytnutie úveru. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa
údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V Rámcovej zmluve aj v Zmluve sa však
výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu
odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku

za poskytnutie pôžičky je preto pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
právnehoúkonuvzniknúťžiadneprávačipovinnosti,keďžetakýtoúkonjeneplatnýodzačiatku(extunc).
Rovnako, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 1. septembra 2014, súd musel dospieť k záveru, že z dôvodu, že Zmluva neobsahovala

úrokovú sadzbu poskytnutej pôžičky, považuje sa táto pôžička za bezúročnú a bez poplatkov, a to aj
napriek tvrdeniu žalobcu, že poskytnutý úver je bezúročný s tým, že sa zaň dojednáva poplatok za
poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou. Súd má totiž za to, že uvedený poplatok za poskytnutie
úveru nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyjadreným za
určité obdobie bez toho, aby tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia

peňažných prostriedkov, respektíve sa dá na takýto úrok prepočítať, to znamená, že úročenie pôžičky
je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie
vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľky. Zmluvné podmienky v uzavretých spotrebiteľských
zmluvách sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľku a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca
teda nemal právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 7,69 €, keďže si ho uplatňoval
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Ohľadom zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 24.11.2014,

týkajúcej sa skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výzvami, respektíve
upomienkami,ktorýmivyzývalžalovanéhonaúhradujehozáväzku,ktorábolavyhlásenázaneprijateľnú,
súd tiež dospel k záveru, že nebola individuálne dojednaná, čo takisto vyplýva z rozhodovacej činnosti
súdu tak ako bolo uvedené vyššie. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bola táto zmluvná podmienka
individuálne dojednaná.

Dojednanietýkajúcesanáhradyvyššieuvedenýchnákladov,uvedenévRámcovejzmluve(bod5.článku
IV.), je výlučne na prospech žalobcu, pričom žalovaný nemal možnosť toto dojednanie ovplyvniť, a preto
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej
ako spotrebiteľa. Z týchto dôvodov považoval súd ustanovenia zmluvy, týkajúce sa týchto skutočne

vynaložených nákladov, keďže neboli dojednané individuálne, za absolútne neplatný právny úkon v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlžnej sumy, vyššie uvedeným spôsobom určené
v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy, predstavujú podľa názoru súdu určité ďalšie skryté poplatky a ich

priznanie by bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. rozporné s dobrými
mravmi.

Vychádzajúczuvedeného,súddospelkzáveru,žežalobcanemalprávonazaplatenienáhradynákladov
spojených s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 65,00 €, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky.Pre úplnosť súd dodáva, že z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalobca vyzýval
žalovaného na úhradu jej záväzku upomienkou zo dňa 01.01.2015, urgenciou nezaplatenej pohľadávky
zo dňa 08.01.2015, ďalej upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa

15.01.2015 a tiež poslednou výzvou zo dňa 22.01.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal
predmetné výzvy a upomienky na úhradu dlžnej sumy žalovanému zasielať v určitom krátkom časovom
úseku, pričom však nepreukázal, že boli žalovanému aj skutočne doručené. Žalobca súdu nijakým
spôsobom nepreukázal skutočné náklady, ktoré mu s vypracovaním jednotlivých upomienok a urgencií
vznikli. Pritom výška žalobcom uplatnených nákladov za upomienky predstavuje od 5 do 17,50 %

sumy skutočne poskytnutej pôžičky a žalobca ani bližšie nešpecifikoval, v čom tieto náklady spočívajú.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobca predloženými dôkazmi odôvodnenosť nároku na
náhradu skutočne vynaložených nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami, respektíve
upomienkami, ktorými vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku, nepreukázal, a aj preto bolo potrebné
žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o poplatku za
poskytnutie úveru v Rámcovej zmluve aj v Zmluve, ako aj dojednanie týkajúce sa náhrady skutočne
vynaložených nákladov sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú podľa ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedené dôvody neplatnosti vzťahujú len na časti
právneho úkonu, a to na predmetný poplatok za poskytnutie úveru a na náhradu skutočne vynaložených
nákladov, a preto neplatnými sú len tieto časti právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že tieto
časti možno oddeliť od ostatného obsahu Zmluvy, respektíve Rámcovej zmluvy.

Výrok o náhrade trov konania v zmysle ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Na strane žalobcu vznikli trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške
92,30 €, ktoré v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pozostávajú z
tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd -
žaloba)po29,88€,zdvochrežijnýchpaušálovpo8,58€azDPHvovýške20%.Žalobcabolúspešnýna
82,80 % v pomere k celku a žalovaný bol úspešný na 17,20 % v pomere k celku. Po odpočítaní úspechu
žalovaného od úspechu žalobcu, má žalobca právo na 65,6 % -nú náhradu trov konania, čomu

zodpovedá suma 16,40 € kráteného zaplateného súdneho poplatku a suma 60,55 € zodpovedajúca
kráteným trovám právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo

mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky,
trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci.