Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/341/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225758
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113225758.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci žalobcu: H. Q., W..

X.X.XXXX, F. N. X, Q. W. T., proti žalovaným: 1/ Poľovnícka spoločnosť VANIGA, so sídlom Žlkovce
252, IČO: 355 922 73, 2/ Okresný úrad Trnava, so sídlom Kollárova č. 8, Trnava, o zaplatenie 3.497,81
Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému 1 a 2 súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 23.9.2010 doručenou súdu dňa 23.9.2013 a doplnenou dňa
24.9.2013, dňa 7.2.2014 a dňa 6.3.2014 domáhal voči žalovaným, aby ich súd zaviazal zaplatiť mu sumu
3.497,81 Eur spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody a náhradu trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že je vlastníkom motorového vozidla E. Dňa 24.9.2010 počas
jazdy na ceste I/61 pri obci Ž. mal zrážku s diviakom. Pri zrážke mu bola spôsobená škoda na jeho
motorovom vozidle, ktorú vyčíslil v zmysle jej vyčíslenia spoločnosťou E. Po zrážke bezodkladne volal

políciu a následne bol privolaný poľovník, ktorý mŕtveho diviaka naložil do svojho auta a odviezol.
Príslušníkmi PZ bol spísaný Záznam o preverení oznámenia a vykonaná dychová skúška vodiča s
negatívnym výsledkom. Následne mu bolo zaslané potvrdenie OO PZ v N., okrem iného potvrdzujúce,
že na uvedenom úseku cesty sa nenachádza žiadna značka upozorňujúca na pohyb zvierat cez vozovku
a ani ich výskyt. Žalovaný 1 má svoj revír, cez ktorý prechádza cesta I/61 a taktiež zahŕňa miesto
i okolie zrážky automobilu s diviakom, ktorá na svojej internetovej stránke uvádza, že je poľovnou
spoločnosťou, ktorá vykonáva právo výkonu poľovníctva v katastrálnych územiach obcí Ž. E. C. a tiež,

že v revíri bolo sporadicky ulovených zopár kusov diviaka a takisto aj jazveca. Podľa jeho názoru si
spoločnosť neplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, konkrétne
povinnosti uvedené v ustanovení § 25 písm. a/, e/, § 26 ods. 1 písm. k/, l/. Ďalej v žalobe uviedol § 69
ods. 1, 5 citovaného zákona. K žalovanému 2 uviedol, že tento neurobil žiadne opatrenia upozorňujúce
na prítomnosť zveri v mieste a okolí nehody, čím si nesplnil svoje zákonné povinnosti. Na ceste I/61 sa
v okolí kde došlo ku stretu s diviakom nenachádza dopravná značka upozorňujúca vodičov motorových
vozidiel na prítomnosť zveri. Spoločnosťou E. - L. T., E..L.. bola vykonaná obhliadka poškodeného

vozidla a vyčíslenie škody - kalkulácia systémom DAT - znalec v sume 3.497,81 Eur.

K žalobe pripojil listinu - náklady na opravu - kalkulácia zo dňa 10.11.2011 vypracovanú E. - L. T., E..L..,
žiadosť o potvrdenie - zaslanie od Obvodného oddelenia Policajného zboru v N. zo dňa 12.10.2010,záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 24.9.2010, mapu revíru, fotodokumentáciu
poškodenia vozidla, odpoveď žalovaného 1 zo dňa 5.1.2011 na žiadosť o informácie žalobcu zo dňa
29.12.2010, návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 18.1.2011, ktorú žalobca adresoval žalovanému 1,

odpoveď žalovaného 1 zo dňa 21.1.2011 a výzvu na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 2.10.2013.

Žalovaný 1 sa k žalobe vyjadril tak, že zver je majetkom štátu a poľovná spoločnosť nezodpovedá za
škodu spôsobenú žalobcom a žiadny zákon nezakladá ich právnu zodpovednosť za vzniknutú škodu
druhu uvedeného žalobcom.

Žalovaný 2 sa k žalobe vyjadril tak, že nie je pasívne legitimovaný a žalobca neuviedol zákonné
ustanovenia, od ktorých odvíja svoje nároky na náhradu škody. Ak žalobca žiada uhradiť škodu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, žalobca nedostatočne preukázal skutočnú výšku škody, keď túto
opieral len o predbežnú kalkuláciu komerčnej poisťovne. Zároveň považuje vznik škody porušením
povinností za nepreukázaný a nie je zrejmá ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním

žalovaného 2. Neosadenie dopravnej značky na spornú časť pozemnej komunikácie nie je dôvodom,
ani dôsledkom vzniknutej dopravnej nehody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných 1 a 2, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento
stav veci :

Žalobca na pojednávaní uviedol, že svoj nárok si uplatňuje podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný 1 je zodpovedný podľa § 69 zákona o poľovníctve a žalovaný 2 vykonáva štátnu správu vo
veciach prvej triedy a porušil povinnosť v zmysle § 9 zákona o pozemných komunikáciách. Príčinou
nehody bola prekážka a na túto prekážku žalovaný 2 mal upozorniť, čo však neurobil. Podľa jeho názoru

tiež aj žalovaný 1 mal dať podnet na označenie značky pozor zver, avšak tak neurobil. Príčinnú súvislosť
medzi konaním žalovaných a škodou zdôvodnil zanedbaním všeobecnej prevenčnej povinnosti. Na
ceste išiel povolenou rýchlosťou 90km/h, a keby tam bola osadená značka túto by si všimol a prispôsobil
by tejto skutočnosti aj jazdu. Medzi povinnosti žalovaného 1 patrí zabraňovať vzniku škôd spôsobenou
zverou. A mal urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Žalovaný

2 tiež žiadnym spôsobom neupozornil vodičov prechádzajúcich po ceste I/61 na prítomnosť zveri v
oblasti cesty. Ďalej uviedol, že opravu auta robil svojpomocne a to že opravy boli vykonané svedčí aj
osvedčenie o technickej kontrole zo dňa 11.6.2013. Na začiatku komunikoval aj so Slovenskou správou
ciest, pretože táto má poistenú cestu, na ktorej sa mu stala nehoda avšak súhlas, aby mu náhrada
škody bola vyplatená, Slovenská správa ciest nedala. Policajná hliadka nevyhodnotila, že on je vinný za

túto zrážku. A poukázal na vyjadrenie národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá vykonala kroky smerujúce
k bezpečnosti cestnej premávky.

Žalovaný 1 na pojednávaní uviedol, že zákon o poľovníctve hovorí, že poľovná spoločnosť zodpovedá za
škodu spôsobenú na poľovných pozemkoch a cesty nie sú poľovnými pozemkami. Pokiaľ ide o diviaka,

tento druh nemá žalovaný 1 ani v kmeňových stavoch. A tento druh len migruje. Zároveň vzniesol
námietku premlčania.

Žalovaný 2 tiež vzniesol na pojednávaní námietku premlčania a ďalej uviedol, že vykonáva štátnu správu
na úsekoch ciest prvej triedy. Značka na uvedenom úseku nebola osadená podľa zákona č. 8/2009 Z.z.

o cestnej premávke. Značka zver sa osádza tam kde je veľký výskyt zveri. Osádza sa v koridoroch,
kde je veľká migrácia a na uvedenom úseku cesty o takýto prípad nejde. Nemá žiadne informácie, žeby
bola povinnosť tam túto značku osadiť. Od roku 2010 po súčasnosť na ceste I/61 čiže od Trnavy až po
Piešťany bolo 18 zrážok so zverou. Zároveň upozornil na ustanovenie § 3 zákona č. 8/2009 Z.z., kde
má vodič povinnosť jazdiť primerane svojim schopnostiam a takisto má povinnosť predvídania. Pokiaľ

žalobca uvádza, že je zodpovedný za výkon správy cesty, ide však o správu majetkovú a správcom
cesty je Slovenská správa ciest. Oplotenie nie je povinným príslušenstvom cesty prvej triedy. Žalobca
mal mať uzatvorenú havarijnú poistku.

Dňa 24.9.2010 bola na OOPZ N. nahlásená škodová udalosť, ktorá sa mala stať pri obci Ž. na ceste I/61.

Účastníkom nehody bol žalobca na vozidle E. EČ: M.-XXX H., ktorý na uvedenej ceste zrazil diviaka,
ktorý prebehoval cez cestu. Bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Medzi Piešťanmi
a Trnavou nie je žiadna dopravná značka upozorňujúca na pohyb zvierat cez vozovku a ani ich výskyt.
Ihneď po tejto nehode bol zavolaný poľovník od žalovaného 1, ktorý sa mŕtveho diviaka zmocnil.Z vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 3.11.2014 vyplýva, že oplotenie diaľnice D1 bolo
realizované na základe rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, a to

vzhľadom na zvyšujúci sa počet kolízii so zverou, a teda za účelom zvýšenia bezpečnosti cestnej
premávky a zabránenia prechodu zvery cez diaľnicu.

Z návrhu na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 18.1.2011 (č.l. 33 spisu) vyplýva, že žalobca vyzval
žalovaného 1 na mimosúdne vyrovnanie a žiadal od žalovaného 1, aby do 7 dní od prijatia listu mu

žalovanú sumu vyplatil. Dňa 2.10.2013 bol žalovaný 1 opäť vyzvaný na mimosúdne vyrovnanie a aby
najneskôr v lehote 2 dní od prijatia výzvy písomne oznámil či s týmto mimosúdnym vyrovnaním súhlasí
a zároveň mu žalobca pripomenul, že mimosúdne vyrovnanie je pre neho ekonomicky výhodnejšie.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho
konaniaaexekučnéhokonaniaasamostatnekonaťpredsúdomvrozsahusvojejpôsobnosti.Zaokresný
úrad koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.

Podľa § 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov okresné úrady v sídle kraja
a) vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest I. triedy,
b) povoľujú zvláštne užívanie diaľnic a ciest na prepravu nadmerne ťažkých alebo rozmerných

predmetov a vozidiel alebo na prepravu, ktorej vozidlá prekračujú hmotnosť pripadajúcu na jednu
nápravu nad mieru povolenú osobitným predpisom 1a) (ďalej len "nadmerná a nadrozmerná preprava"),
ak prepravná trasa presahuje územný obvod jedného okresného úradu. Ak prepravná trasa presahuje
územný obvod kraja, povoľuje ju okresný úrad v sídle kraja, na ktorého území sa preprava začína,
c) dodatočne vyberajú rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu, 1c) ak sa

nadmerná a nadrozmerná preprava vykonala na diaľnici alebo na ceste bez povolenia ( § 8 ods. 5).
Rozhodnutie vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na ktorého území sa nepovolená preprava zistila,
d) určujú použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách I. triedy a na cestách I. triedy
povoľujú zriadenie vyhradených parkovísk, a ak ide o súvisle zastavané územie alebo o územie určené
na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou,

e) sa vyjadrujú pri prerokovaní územných plánov regiónov.

Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu
škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo

miestnych komunikácií.

Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody,
ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu,

že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom
upozorniť.Podľa § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli
závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch

ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem
prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť.

Podľa § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

neskorších predpisov vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom
území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli
závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a
neboli bez prieťahov odstránené.

Podľa § 2 psím. f/ zákona č. 274/2009 Z.z.. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poľovníctve) na účely tohto zákona sa rozumie
nepoľovnou plochou zastavané územie obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a dvor, ihrisko,
ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na farmový chov
zveri, dráha, diaľnica, cesta I., II. a III. triedy, letisko a prístav, ostatný oplotený pozemok, ak nie je
zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 2 písm. x/ zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie užívateľom poľovného revíru
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri.

Podľa § 2 písm. y/ zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie užívateľom poľovných

pozemkov osoba, ktorá poľnohospodársky, lesnícky, vodohospodársky alebo rybársky obhospodaruje
poľovné pozemky.

Podľa § 25 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného pozemku je povinný
a) dbať pri obhospodarovaní poľovných pozemkov, ich ohradzovaní pri pastve, aby zver, ako aj ostatné

živočíchy neboli zraňované alebo usmrcované a aby neboli poškodzované ich biotopy,
b) oznámiť užívateľovi poľovného revíru aspoň tri dni vopred čas a miesto vykonávania
poľnohospodárskych prác v noci, kosenia krmovín a použitie chemických prípravkov, ktoré sú škodlivé
pre zver,
c)používaťplašičezveriprikosenítrvalýchtrávnychporastov,obilnínakrmovínapriichzberevykonávať

práce tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu pozemku k jeho okraju,
d) vykonávať opatrenia na zabránenie prístupu zveri k silážnym jamám a hrobliam,
e) odstraňovať z poľovného pozemku umelé prekážky, ktoré môžu spôsobiť zranenie alebo usmrtenie
zveri, alebo vhodným spôsobom k nim zamedziť prístup,
f) uhradiť užívateľovi poľovného revíru škody spôsobené na zveri obhospodarovaním poľovného

pozemku spôsobom, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi
predpismi, alebo predpismi upravujúcimi používanie ochranných prostriedkov proti rastlinným alebo
živočíšnym škodcom,
g) dohodnúť s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou
a na zveri.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:
a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav
zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný

stav,
b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu
zveri,
c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý
nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom,

d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo
neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,
e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo
počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha,f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo
vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho
zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,

g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu 23) a predložiť požadované
vzorky pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov
orgánov veterinárnej starostlivosti,
h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri,
i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať

na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom,
k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru,
l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd
spôsobovaných zverou a na zveri,
m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6,

n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru
zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi,
o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov,
p) viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru.

Podľa § 63 ods. 3 veta prvá podľa zákona o poľovníctve usmrtená zver, ktorá bola nájdená na
nepoľovných plochách, alebo zranená zver, ktorá prebehla alebo preletela na nepoľovné plochy, patrí
užívateľovi najbližšieho poľovného revíru.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona
sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).

Podľa § 69 ods. 7 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody
spôsobené zverou

a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na
neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo
na osamelo rastúcich stromoch,
b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch a škody spôsobené na
plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak vlastník neurobí opatrenia,

aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám,
c) spôsobené na lesných porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou
ochranou proti ohryzu,
d) nepresahujúce 3% očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele,
e) spôsobené zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná nedôvodne.

Na začiatok súd poznamenáva, že žalovaného 2 označil rozdielne ako žalobca, pretože podľa zákona
č. 180/2013 Z.z. spôsobilosť byť účastníkom konania má len okresný úrad a nie jeho odbor cestnej

dopravy a pozemných komunikácii a obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie boli
týmto zákonom zrušené.

Pri premlčaní zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného

subjektu.Splnenýpremlčanýdlhnemožnovymáhaťspäťzdôvodubezdôvodnéhoobohatenia.Námietku
premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia
veci. Vzhľadom na to, že žalovaní námietku premlčania uplatnili, súd sa zaoberal touto námietkou.

Ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave

dĺžkypremlčacejdobyakpodmienkamjejplynutia(§101Občianskehozákonníka).Priprávenanáhradu
škody je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok
je stanovený samostatne. Kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna
ododňa,kedysapoškodenýdozvieovzniknutejškodeaotom,ktozaňuzodpovedá.Ichvzájomnývzťahje taký, že sú od seba nezávisle čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej
z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník viaže premlčanie
práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na časovú podmienku uplynutia dvojročnej doby

na vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom,
kedy sa poškodený skutočne dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej
ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený
mohol svoj nárok uplatniť na súde, ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj Zbierka súdnych
rozhodnutí a stanovísk 38/1975).

Podľa názoru súdu sa žalobca o tom kto za škodu zodpovedá dozvedel v čase, keď došlo k
dopravnej nehode, t.j. v deň 24.9.2010, pretože vedel kde k udalosti došlo a získal vedomosť o
skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Pokiaľ ide o výšku
škody, o tejto výške sa dozvedel najneskôr dňa 18.1.2011, kedy vyzval žalovaného 1 na mimosúdne
vyrovnanie.Pričomniejepotrebné,abyrozsahškodypoškodenýpoznalpresne,alevzmyslecitovaného

ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu
o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch,atoaspoňvpribližnejsumesmožnosťoujejdodatočnéhospresnenia(rozsudokNajvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 29.11.2006, sp. zn. 25Cdo/721/2005).

Dvojročná subjektívna premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka najneskôr dňom 18.1.2011 a uplynula dňa 18.1.2013 (piatok).

Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.497,81 Eur za
premlčaný, nakoľko žalobca podal žalobu na súd zjavne po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej

doby až dňa 23.9.2013.

Ďalej súd uvádza, že nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti.

Žalobca vyvodil právnu zodpovednosť žalovaných z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Treba
uviesť, že tu ide o legislatívne vyjadrenie princípu generálnej prevencie. Použitie tejto generálnej
prevencie prichádza však do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa
na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Sám žalobca dôvodí porušenie povinnosti žalovaného
1 zo zákona o poľovníctve a porušenie povinnosti žalovaného 2 z cestného zákona. Podľa názoru

súdu § 9a cestného zákona sa na žalovaného 2 nevzťahuje, nakoľko tento nie je správcom miestnych
komunikácii a žalobca nepreukázal, žeby žalovaný 2, ktorý určuje použitie dopravných značiek a
dopravných zariadení na cestách I. triedy, porušil povinnosť označiť úsek, kde došlo k dopravnej nehode,
značkou pozor zver.

Pokiaľ ide o žalovaného 1, tento vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri v katastrálnych územiach
obcí Ž. E. C.. Ide teda o užívateľa poľovného revíru. Pokiaľ žalobca cituje porušenie povinností podľa §
25 zákona o poľovníctve treba uviesť, že ide po povinnosti užívateľa poľovného pozemku a nie užívateľa
poľovného revíru. A ustanovenia § 26 ods. 1 písm. k/ a l/ sa na daný prípad nevzťahujú. Ide o povinnosti
žalovaného 1 k iným subjektom, odlišným od žalobcu a preto zodpovednosť podľa § 69 ods. 1 zákona

o poľovníctve žalovaného 1 neprichádza do úvahy. Podľa odseku 7 toho istého ustanovenia a zákona
užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou na nepoľovných plochách
(písm. a/), pričom nepoľovnou plochou je aj cesta I. triedy, t.j. aj cesta I/61 vedúca z Trnavy do Piešťan.A takisto tu neexistuje potom ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných 1 a 2 a
škodou, ktorá bola spôsobená žalobcovi.

Ak žalobca tvrdí, že OOPZ v N. neustálil, žeby on bol na vine zrážky s diviakom, treba poznamenať, že
touto skutočnosťou sa ani nikto nezaoberal. Zo správy OOPZ v N. len vyplýva, že žalobca bol podrobený
dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Možno ustáliť, že „príčinou zrážky bol sám diviak“, ktorý
prebehoval cez cestu. V tomto prípade diviak je tzv. res nulllius, to je vec nikoho, ktorá po smrti patrí
užívateľovi najbližšieho poľovného revíru, v danom prípade diviak, ktorý bol žalobcom usmrtený na

nepoľovnej ploche patrí žalovanému 1 (po smrti) a preto bol tento zavolaný aj policajnou hliadkou, aby
ho z cesty odstránil.

Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody žalobu v celom rozsahu zamietol.

Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca si škodu nesprávne vyčíslil (až na otázku sudkyne

na pojednávaní uviedol, že auto si opravoval svojpomocne). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). Avšak
z dôvodu vyššie uvedených uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie súd bližšie výšku skutočnej
škody neskúmal, pretože táto skutočnosť je pre právne posúdenie už irelevantná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď úspešným
žalovaným nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko žalovaní si právo na náhradu trov
konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.