Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217239
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115217239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W.

Š., K.. XX.XX.XXXX a mal. K. Š., K.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúcich z
rodičov Q. Š., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom S., Z.. K. XXXX/XXa, Č. Y. a P. Š., Y.. X., K.. XX.X.XXXX,
trvale bytom V., B. XX, o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.6.2015 žiadal, aby súd znížil z jeho strany výživné

pre maloletého W. zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne a pre maloletú K. zo sumy 130
Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne, počnúc dňom 1.6.2013 do budúcna.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je vedený na úrade práce, pracuje na dohodu o vykonaní práce ako V.
W. v W. a jeho manželka tiež pracuje iba na základe dohody o vykonaní práce. Ich spoločný mesačný
príjem je okolo X XXX S.. Keďže sú ich príjmy veľmi nízke, poberajú dávku v hmotnej núdzi a doplatok
na bývanie a príspevok na živobytie, žiadal, aby súd výživné na obe deti znížil.

Matka nesúhlasila s návrhom.

Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh na zníženie výživného, nakoľko nie je v záujme maloletých
detí.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o platení nájomného

a služieb otcom, zmluvou o nájme bytu zo dňa 1.12.2014 a 28.5.2015, evidenčným listom pre výpočet
nájomného, dokladmi o úhrade elektriny otcom, rozhodnutím o nepriznaní podpory v nezamestnanosti
zo dňa 26.2.2014, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi otcom a firmou U., W.. W. Y..R.. zo dňa
4.2.2013, platobným výmerom zo dňa 4.2.2013, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30.4.2013,
potvrdením o priemernom zárobku, potvrdením o vedení otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 3.3.2014 medzi firmou Q. U. a otcom, dohodou o rozviazaní
pracovného pomeru medzi firmou U. Q. a otcom zo dňa 30.4.2015, potvrdením o zamestnaní zo dňa

30.4.2015, dohodou o vykonaní práce uzatvorenou medzi otcom a zamestnávateľom X. B., správou o
rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 2.11.2015, potvrdením o čistom mesačnom príjme a
opismi mzdových listov matky, prehľadom príjmov manželky otca, potvrdením o príjme manželky otca,
potvrdeniami ohľadom maloletých detí súvisiacich s ich zdravotným stavom, vyučovacím procesom azáujmovou činnosťou, obsahom spisu Okresného súdu O.J. - V. S., sp. zn. 25 Cd 75/2015, obsahom
spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C 18/2010, 29P 77/2012, 29P 70/2011, 27P
33/2010, 27P 245/2011, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Maloletý W. a maloletá K. pochádzajú z manželstva rodičov P. Š. a Q. Š., ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 29C 18/2010-33 zo dňa 4.6.2010. Na čas po rozvode boli
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletého W. sumou 150 Eur mesačne a maloletej K. sumou 130 Eur mesačne.

V tom čase otec pracoval v P., spočiatku išlo o príležitostné práce a od apríla 2010 pracoval v trvalom
pracovnom pomere. Jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu X XXX P., čo predstavovalo pri
devízovom kurze 1 Euro = X,XX P. sumu XXX Eur. Matka bola zamestnaná ako T. v materskej škole s
priemerným čistým mesačným príjmom XXX,XX Eur. Maloletý W. navštevoval X. ročník základnej školy
a maloletá K. navštevovala materskú školu. W. navštevoval školský klub, folklórny súbor B. a krúžok

moderného tanca. Za obedy mu matka hradila 20 Eur mesačne, školský klub 7 Eur mesačne a 20 Eur
ročne krúžky. Maloletej K. platila stravu 25 Eur mesačne a 20 Eur polročne darovací príspevok materskej
škole. Navštevovala neplatené krúžky ľudového tanca a spevu.

Otec návrhmi podanými na tunajší súd dňa 18.8.2011 a 8.3.2012 žiadal znížiť výživné pre obe maloleté

deti. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 29 P 70/11-49 zo dňa 31.10.2011 bol zamietnutý
jeho návrh na zníženie výživného, pričom súd svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 75 ods. 1
Zákona o rodine, kedy sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
resp. majetkového prospechu tým, že po určení výživného sa sám dobrovoľne rozhodol, že opätovne
nenastúpi pracovať do P., kde už mal pracovný pomer riadne uzatvorený na základe zmluvy. Okrem toho

súd poukázal na zmenu pomerov u maloletých detí, kedy maloletý W. nastúpil na X. stupeň základnej
školy a maloletá K. do X. ročníka základnej školy.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 29P 77/12-64 zo dňa 11.10.2012 bol opäť zamietnutý
návrh otca na zníženie výživného, pričom súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v čase podania

návrhu otec neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výživného. Poukázal
na situáciu vo svojej rodine, kde jeho družka a jej maloleté deti sú odkázané na pomoc charitatívnych
organizácií. Súdom bolo preukázané, že sa v priebehu konania otec zamestnal a vzhľadom na neplnenie
výživného pracoval na odpracovaní si trestu povinnej práce. Podľa názoru súdu bolo v možnostiach a
schopnostiach otca prispievať na výživu svojich detí určeným výživným, pričom súd nemohol reparovať

právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré bolo predtým potvrdené aj Krajským súdom.

V súčasnej dobe žije otec so svojou manželkou a jej dvoma maloletými deťmi v spoločnej domácnosti v
nájomnom byte, za ktorý platia mesačne X XXX S.. Zároveň splácajú nebankovú pôžičku v sume XXX
S., ktorú použili na bežný chod domácnosti v čase, keď bol práceneschopný. Manželka otca poberá

výživné na 2 deti od ich otca v sume X XXX S. mesačne pre obe. Bývalý manžel terajšej
manželky otca má v starostlivosti 1 dieťa, na ktoré manželka otca prispieva sumou XXX S. mesačne.

Otec bol zamestnaný vo firme U., W.. W. Y..R.. od 5.2.2013 do 31.12.2013 v hlavnom pracovnom pomere
ako Y. B. B.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú. Dňom 31.12.2013 bol s ním ukončený

pracovný pomer uplynutím dohodnutej doby. Od tohto zamestnávateľa podľa mzdového listu za rok
2013 obdobie február až december bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške X XXX S.. Podľa
pracovnej charakteristiky tohto zamestnávateľa zo dňa 11.1.2016 bola pracovná morálka otca dobrá,
pridelenú prácu vykonával zodpovedne a svedomito. V kolektíve ostatných zamestnancov sa nijako
neprejavoval. Do zamestnania dochádzal riadne, nikdy u neho nebola zaznamená neospravedlnená

absencia a tiež v karte zamestnanca nie je evidovaný žiadny pracovný ani iný priestupok. Následne
jeho ďalším zamestnávateľom bol Q. U., S., kde bol zamestnaný od 3.3.2014 do 30.4.2015. Pracovný
pomer bol ukončený na základe dohody o ukončení pracovného pomeru dňa 30.4.2015. U tohto
zamestnávateľa mal za obdobie marec 2014 až december 2014 priemerný čistý mesačný príjem X
XXX,XXS.azajanuár,február2015XXXXXS.,čojeXXXXS.mesačne.Jehoďalšímzamestnávateľom

bol X. B.M., C. X, S., kde bol zamestnaný od 6.5.2015 do 30.11.2015 na základe dohody o vykonaní
práce. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa jeho pracovná morálka z hľadiska pracovných výsledkov bola
dobrá, aj čo sa týka dodržiavania pracovnej doby. U tohto zamestnávateľa bol jeho priemerný čistý
mesačný príjem za uvedené obdobie vo výške X XXX,XX S.. V období od 1.5.2015 do5.4.2016 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce Č. Y. - S. V. B. R. a podpora v
nezamestnanosti mu bola poskytovaná v dobe od 1.5.2015 do 5.5.2015 v sume XXX S. a od 1.12.2015
do 5.4.2016 v sume X XXX S. mesačne. Od 6.4.2016 je zamestnaný vo firme W., Q. U. H. W..Y..R.., kde

má uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú do 30.11.2016 s dohodnutou mzdou X XXX S..

Otec vo svojej výpovedi uviedol že ide o základnú mzdu, ktorá by sa mu mala po mesiaci navýšiť, bude
vykonávať Y. K. W.. K ukončeniu pracovného pomeru v P., kde pracoval pri poslednej úprave výživného
uviedol, že sa zoznámil v tom čase so svojou priateľkou, ktorá mala v starostlivosti maloleté deti, a preto

nemohli ostať pracovať v zahraničí.

Manželka otca v období od 10.12.2014 do 23.12.2014 bola zamestnaná brigádnicky v stánkovom predaji
a za 13 dní dostala odmenu X XXX S.. Od 7.4.2015 do 31.8.2015 pracovala na základe dohody o
vykonaní práce s čistým mesačným príjmom X XXX S.. Dňa 30.9.2015 bola vyradená z Úradu práce S.
a od 1.10.2015 doposiaľ pracuje na základe pracovnej zmluvy pre firmu Q.-P., R. s priemerným čistým

mesačným príjmom X XXX S.. Okrem toho poberá výživné na 2 maloleté deti, Q. U. a P. U.
spolu vo výške X XXX S. mesačne. Tiež mala určenú vyživovaciu povinnosť na najstaršieho syna V. Y.
vo výške X XXX S. mesačne, ktoré jej bolo pred 2 rokmi znížené na XXX S. mesačne z dôvodu hmotnej
núdze, ktorá u nej pretrváva. Poberá tiež štátne sociálne podpory a dávky v hmotnej núdzi, príspevok
na bývanie, príspevok na živobytie a doplatok na bývanie.

Matka býva so svojimi rodičmi a maloletými deťmi v byte, kde prispieva do domácnosti sumou 150 Eur
mesačne na bývanie a stravu. Neplatí žiadne pôžičky, ani poistky.

Je zamestnaná v Q. Š. B. V. na ulici O., kde poberá minimálnu mzdu v sume XXX Eur mesačne. Okrem

uvedeného poberá rodinné prídavky na 2 deti a daňový bonus na 2 deti a zároveň poberá náhradné
výživné od štátu v sume XXX Eur mesačne na každé dieťa. Má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré
má X roky, na jeho výživu bolo určené výživné v sume 70 Eur mesačne. Maloleté dieťa žije s matkou
v spoločnej domácnosti.

Matka vo svojej výpovedi nesúhlasila so znížením výživného, poukázala na to, že žije so svojimi rodičmi
iba z minimálnej mzdy a pokiaľ by jej rodičia finančne nepomohli, nebola by schopná deti vyživiť.
Poukázala na to, že voči otcovi bolo vedené trestné stíhanie, bol už aj odsúdený v trestnom konaní pre
neplnenie vyživovacej povinnosti. V súčasnej dobe je konanie prerušené z dôvodu, že otec podal návrh
na zníženie výživného.

Maloletý W. navštevuje X-ročné gymnázium, na základnej škole by bol v X. ročníku, takže
od septembra by prechádzal na W. Š.. Do školy cestuje autobusom MHD, štvrťročne mu matka platí
voľný lístok v sume 25 Eur. Stravuje sa v škole, za obedy mu platí matka 25 Eur mesačne. Navštevuje
krúžky v rámci školy, za ktoré sa neplatí. Na začiatku školského roka mu zakúpila učebné pomôcky a

školské potreby v sume 100 Eur. Maloletý W. navštevuje očnú ambulanciu, nosí šošovky, za ktoré mu
matka dopláca 20 Eur štvrťročne. Najväčšie výdavky pre maloletého W. sú na oblečenie a obuv,
ktoré mu matka zakupuje za pomoci svojich rodičov.

Maloletá K. navštevuje X. ročník základnej školy. Stravuje sa v škole, za obedy jej matka platí 25 Eur

mesačne. Aj maloletej K. matka na začiatku školského roka zakúpila učebné pomôcky a školské potreby
v sume okolo 100 Eur. V minulom roku absolvovala výlet, za ktorý jej matka zaplatila 80 Eur. Zároveň
maloletá navštevuje jazykovú školu, kde jej matka platí 120 Eur ročne. Maloletá K. je zdravá, nemá
žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Aj pre ňu sú najväčšie výdavky na oblečenie, obuv a stravu.
Na jazykovú školu jej matka zakúpila učebnicu za 30 Eur, pričom navštevuje francúzsky jazyk. Matka

poukázala na to, že otec sa s deťmi nestretáva, neprispieva im ani určeným výživným, ani nad rámec
bežného výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo upravené
výživné pre maloleté deti v rozvodovom konaní, kde bolo určené výživné pre maloletého W. v sume 150
Eur mesačne a maloletej K. v sume 130 Eur mesačne. V tom čase pracoval otec v P., jeho príjem sa
pohyboval okolo XXX Eur mesačne. Následne dvoma návrhmi podanými na tunajší súd otec žiadal znížiť
výživné pre obe maloleté deti, pričom oba návrhy na zníženie výživného boli zamietnuté s poukazom na

to,žesaotecsámvzdalbezdôležitéhodôvoduvýhodnejšiehozamestnania,zárobkualebomajetkového
prospech, keďže sa rozhodol ďalej v zahraničí nepracovať.

Od poslednej úpravy výživného uplynula doba necelých 6. rokov, pričom došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane oboch maloletých detí, ktoré značne podrástli. Pri poslednej úprave výživného bol

W. na prvom stupni základnej školy, v X. ročníku, maloletá K. navštevovala materskú školu. V súčasnej
dobe maloletý W. navštevuje X-ročné gymnázium a v prípade štúdia na základnej škole by končil X.
ročník a prechádzal by na W. Š.. Maloletá K. je toho času na P. stupni základnej školy. Je nepochybné,
že sa výdavky oboch detí podstatným spôsobom navýšili, najmä na zakupovanie učebných pomôcok,
školských potrieb, potrieb spojených s ich kultúrnym a spoločenským vyžitím, ktoré dokáže matka

zabezpečiť len za pomoci svojich rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Za najväčšie výdavky
matka považovala zakúpenie oblečenia a obuvi pre deti, tiež stravy a poukázala na to, že doposiaľ
platené náhradné výživné štátom v sume XXX Eur mesačne na 1 dieťa je nepostačujúce a nedokáže
z neho zabezpečiť všetky ich potreby, keďže otec na ich výživu neprispieva, nestretáva sa s nimi,
neprispieva ani jednorazovými príspevkami nad rámec bežného výživného.

Vzhľadom na zvýšené výdavky u oboch maloletých detí by tieto odôvodňovali navýšiť výživné zo
strany otca, súd však pri rozhodovaní o zmene výživného musí zohľadniť nielen odôvodnené potreby
maloletých detí, ale aj možnosti a schopnosti na strane oboch rodičov. U otca došlo k zmene pomerov
v tom, že po odchode zo zahraničia pracoval u viacerých zamestnávateľov, u ktorých podľa mzdových

listov poberal iba minimálnu mzdu, pričom väčšinou išlo o zamestnania, v ktorých nie je vyučený. Aj keď
poukazoval na svoj príjem, ktorý je veľmi nízky a z ktorého nedokáže určené výživné platiť, nepreukázal
súdužiadnezávažnédôvodyobjektívnehoalebosubjektívnehocharakteru,prektorébysinemoholnájsť
lepšie platenú prácu napr. vo svojom odbore, keďže je vyučeným Č.. Relevantne neodôvodnil, prečo
nemôže ísť opäť pracovať do zahraničia, tak ako to bolo v minulosti, pričom tvrdenie, že to nie je možné

kvôli svojej manželke a jej maloletým deťom neobstojí. Otec má 2 vyživovacie povinnosti, preto je jeho
prvoradou povinnosťou zabezpečiť výživu svojim 2 maloletým deťom, s ktorými sa nestretáva, dokonca
im na výživu v súčasnom období ani neprispieva, keďže matka poberá náhradné výživné od štátu.Návrh podaný otcom na zníženie výživného považuje súd za účelový, keďže v súčasnej dobe prebieha
na tunajšom súde trestné konanie z dôvodu neplnenia jeho vyživovacej povinnosti voči deťom. Otec
žiada znížiť výživné od 1.6.2013, pričom návrh bol podaný až 24.6.2015, teda 2 roky po tom, odkedy

žiada výživné znížiť. Ak by mu jeho finančná situácia nedovoľovala platiť výživné v roku 2013, takýto
návrh by podal skôr.

Zároveň mal súd preukázané, že otec býva v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá v
súčasnej dobe tiež pracuje. Aj keď má jeho manželka 3 vyživovacie povinnosti z jej predchádzajúceho

vzťahu, otec k týmto deťom nemá vyživovaciu povinnosť, takže mu od poslednej úpravy výživného
žiadna vyživovacia povinnosť nepribudla, na rozdiel od matky.

V priebehu konania otec nepreukázal žiadne zdravotné alebo iné závažné dôvody, pre ktoré by bol
obmedzený vo vykonávaní akejkoľvek práce a na rozdiel od matky môže vykonávať aj viac zamestnaní
aspoň formou brigád.

U matky súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá spočíva v starostlivosti, ktorú
nie je možné finančne a majetkovo ohodnotiť. Ide najmä o výchovu maloletých detí, zabezpečenie ich
základných potrieb ako je príprava jedla, nákupy, ktoré nie je možné finančne vyčísliť a pre ktoré si matka
nemôže nájsť ďalšie zamestnanie a týmto si svoj príjem navýšiť. Okrem toho matke pribudla ďalšia

vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, zatiaľ čo otcovi žiadna vyživovacia povinnosť nepribudla.
Aj napriek tomu, že maloletý W. a maloletá K. sú jeho jedinými deťmi, riadne sa o ne nezaujíma, nad
rámec bežného výživného im neprispieva, dokonca výživné, ktoré mu bolo určené je vyplácané štátom
vo forme náhradného výživného a ide o sumu nižšiu než bola určená v rozhodnutí súdu .Výdavky, ktoré
matka vyčíslila na obe maloleté deti sú primerané, riadne matkou preukázané a z minimálnej mzdy, ktorú

poberá, nedokáže zabezpečiť tieto výdavky bez pomoci svojich rodičov.

Skutočnosť, že otec nevyužíva svoje možnosti a schopnosti v plnej miere a jeho opakované návrhy
podávané na zníženie výživného poukazujú na to, že má snahu vyhnúť sa plneniu vyživovacej
povinnosti, prenechať celú ťarchu zabezpečenia výživy svojich detí na matku a jej rodičov, pričom

zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim deťom majú v prvom rade rodičia, až následne starí rodičia.
Tvrdenia otca, že si nevie nájsť lepšie platenú prácu, považuje súd za účelové tvrdenia, nakoľko zo
súdnej praxe a iných súdnych konaní je preukázateľné, že práve v Č. Y. je viac pracovných príležitostí
ako na Slovenku a práve zo Slovenska odchádzajú ľudia za prácou do Č., aby si vylepšili svoju finančnú
situáciu.

Keďže došlo k zvýšeniu výdavkov u oboch maloletých detí, pričom otec nepreukázal podstatnú,
dlhodobú zmenu svojich pomerov, keďže si v priebehu rozhodného obdobia dokázal nájsť zamestnanie
aj po tom, čo predchádzajúce skončilo uplynutím doby, na ktorú bolo uzatvorené, má súd za to, že
návrhom podaným na súd sa snaží vyhnúť sa svojej rodičovskej zodpovednosti a zabezpečenia výživy

svojich detí. Preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, účelový s poukazom na to,
že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala výživné znížiť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.