Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113205484
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:1113205484.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu H. U., W. J. I. XXX, proti žalovanej UNIQUA poisťovňa, a.
s., Bratislava, Lazaretská 15, IČO: 00 653 501, o zaplatenie 11.484,33 eur istiny s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 5C/112/2013-228 zo 16. 4. 2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 11.484,33 eur s 8,75
% úrokom z omeškania ročne od 30. 10. 2012 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 4.122,50 eur, na účet právneho zást. žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca, podanou žalobou žiadal, aby zaviazal žalovanú k zaplateniu
11.484,33 eur s prísl. a nahradiť trovy tohto konania, na tom skutkovom a právnom základe, že 1. 6.

2010 pri dopravnej nehode ako spolujazdec Q. W., ktorý mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení so žalovanou, utrpel rôzne zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní
od 22. 2. 2011, že za uvedený skutok bol Q.. W. uznaný vinným rozsudkom OS Košice II sp. zn. 5T
135/2010 z 12. 11. 2010. V súvislosti , s uvedenou poistnou udalosťou, prostredníctvom spoločnosti
Votum, a. s., si uplatnil škodu, ktorá bola kvalifikovaná ako strata na zárobku. Listom z 26. 9. 2012 mu
žalovaná oznámila, že na základe doložených podkladov, pristúpila k odškodneniu za stratu na zárobku

počas práceneschopnosti vo výške 2.515,67 eur. Žalobca si uplatňuje podľa § 442 ods. 1 O. z. aj ušlý
zisk, 3. 5. 2010 uzavrel Zmluvu o dielo ako zhotoviteľ so spoločnosťou KRAS, spol. s r. o., na základe
ktorej mal vykonať práce za cenu 8.200.- eur, 24. 5. 2010 uzavrel Zmluvu o dielo s S. T. za cenu diela
5.800.- eur. Na základe uvedených skutočností mu vznikla škoda, ktorej výška predstavuje rozdiel medzi
odmenou, cenou diela, ktorá by mu patrila nebyť škodovej udalosti a poskytnutou stratou na zárobku.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom žiadala žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania podľa § 106 O. z. , citujúc znenie § 15 ods. 1, 2 zák.
č. 381/2001, v znení neskorších predpisov , namietala, že k dopravnej nehode došlo 1. 6. 2010, že
žalobca v tomto okamihu vedel, kto za škodu zodpovedá a aj výšku škody, pričom žalobu podal 30. 10.
2012. V druhom rade žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu , ako neodôvodnenú. Z podkladov, ktoré
zaslala za žalobcu poverená spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia a. s. Bratislava jej vyplývalo,
že žalobca bol práceneschopný od 19. 10. 2009 bez ukončenia ku dňu dopravnej nehody, že žalobca

počas trvajúcej a neukončenej práceneschopnosti uzavrel zmluvy o dielo pred dopravnou nehodou,
čo je z logického hľadiska vylúčené, nakoľko sám nemohol vedieť, kedy jeho práceneschopnosť bude
ukončená, obe zmluvy sú teda, buď účelové, prinajmenšom však zavádzajúce, vzhľadom na doložené
písomnosti o trvajúcej a neukončenej práceneschopnosti.

Zást. žalobcu k námietke premlčania žalovanou uviedol, že podľa jeho názoru pri posúdení otázky

premlčania je potrebné vychádzať z § 104 O. z., že je nepochybné, že škodca Q.. W. mal uzavretú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovanou, že žalobca sa svojím návrhom domáha právana plnenie z poistenia a tak všeobecná trojročná premlčacia lehota na plnenie začala plynúť až 1. 6.
2011, že rozhodujúci dátum pre začiatok plynutia premlčacej lehoty, je dátum stabilizácie zdravotného
stavu žalobcu, do uplynutia ktorého nevedel, či mu vôbec vznikne nejaká škoda, predpokladaná doba

liečenia aj podľa rozsudku OS Košice II mala byť 5 mesiacov, teda až po jej uplynutí, tzn. 1. 11.
2012, mohol vedieť, že mu škoda nevykonaním prác vznikne. Ďalej citoval z výpovede žalobcu, že
bol práceneschopný do 22. 2. 2011 s tým, že ešte počas PN uzavrel zmluvy o dielo, že musel hľadať
práce dopredu, aby mal práce zazmluvnené, pretože pokiaľ by sa mu skončila PN, vtedy by si už ťažšie
našiel prácu. Z lekárskej správy od T.. Q. T. mu vyplynulo, že žalobca bol práceneschopný od 19. 10.

2009 do 22. 2. 2011, že bol PN pre dlhšie trvajúce ochorenie pohybového systému, že došlo k zhoršeniu
jeho zdravotného stavu, a preto bol 1. 12. 2009 operovaný na neurochirurgickom oddelení v Žiline.
Následne utrpel ako spolujazdec polytraumu, pri ktorej došlo k zlomenine chrbtice. Bolo konštatované,
že odo dňa X. X. XXXX, kedy došlo k dopravnej nehode , až do skončenia PN, t. j. 22. 2. 2011, táto
PN bola v príčinnej súvislosti s dopravným úrazom. Zo správy od Fakultnej nemocnice s poliklinikou v
Ž. mu vyplynulo, že žalobca bol hospitalizovaný od 30. 11. 2009 do 7. 12. 2009. Jednalo sa o operáciu

driekovej platničky, po ktorej priemerná PN je 6 mesiacov. Počas tejto doby pacient nie je schopný
vykonávať žiadne práce. Následne mal úraz, ktorý zhoršil pooperačný stav. Zo správy od VOTUM a.
s. Bratislava mu vyplynulo, že žalobca si uplatnil náhradu škody za ušlý zisk v roku 2011. Zo správy
od S. T. mu vyplynulo, že so žalobcom mal uzavretú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie
rodinného domu, tepelnej izolácie strechy a vymurovanie priečok, tieto práce mali byť ukončené do 13.

8. 2010. Mal vedomosti o tom, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody, preto bol ochotný počkať
so začiatkom uskutočnenia dojednaných prác, nakoniec on odstúpil od zmluvy, čo osobne žalobcovi
oznámil niekedy v decembri 2010. Konateľ spoločnosti pri výsluchu uviedol, že nakoľko žalobca nezačal
s dohodnutými prácami, zisťoval príčiny a zistil, že mal vážnu dopravnú nehodu, a preto on odstúpil od
zmluvy, nemal vedomosti o tom, že v čase podpísania zmluvy žalobca bol PN. Aj keby bol vedel, aj tak

by s ním by bol uzavrel zmluvu, pretože má svojich zamestnancov, ktorí by práce vykonali. Zo správy
od KRASS spol. s r. o. Lipovník mu vyplynulo, že žalobca mal objednané práce realizovať v čase od 2.
8. 2010 do 15. 11. 2010, že žalobca nemohol začať včas s prácami , vzhľadom na svoj zdravotný stav,
nakoniec on odstúpil od uzavretej zmluvy koncom novembra 2010, pretože žalobca ani vtedy nevedel
uviesť, kedy bude po zdravotnej stránke schopný začať so stavebnými prácami. Konateľ spoločnosti pri

výsluchu uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy nemal vedomosti o zdravotnom stave žalobcu. Potom
až po čase zistil, že žalobca mal vážnu dopravnú nehodu a zatiaľ práce nemôže vykonať. Niektoré práce
potom sami urobili a nakoľko žalobca nezačal s prácami, z ich strany došlo k odstúpeniu od zmluvy. Z
pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice II z 12. 11. 2010 mu vyplynulo, že schválil dohodu o
vine a treste uzavretú 14. 10. 2010 na Okresnej prokuratúre Košice II medzi prokurátorom a obvineným

Q.. W. tak, že obvinený je vinný, že 1. 6. 2010 v Košiciach viedol v ľavom jazdnom pruhu osobné
motorové vozidlo, s ktorým predchádzal neznámy autobus pohybujúci sa v pravom jazdnom pruhu,
pričom následne začal brzdením reagovať na nákladné motorové vozidlo, pričom narazil do zadnej časti
nákladného motorového vozidla, v dôsledku čoho spolujazdec H. U. utrpel ťažkú ujmu na zdraví, čím
spáchal prečin ublíženia na zdraví a za to bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov

so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov. Z predloženej Zmluvy o dielo uzavretej medzi zhotoviteľom H.
U.-Staviteľstvo-SZKrásnohorskáDlháLúkaaobjednávateľomKRASS,spol.sr.o.Lipovník30.5.2010
mu vyplynulo, že zhotoviteľ sa zaviazal plniť dohodnuté dielo od 2. 8. 2010 do 15. 11. 2010. Cena za dielo
bola dohodnutá vo výške 8.200.- Eur bez DPH - bez materiálu. Z predloženej Zmluvy o dielo uzavretej

medzi objednávateľom S. T. a dodávateľom H. U. 24. 5. 2010 mu vyplynulo, že dodávateľ sa zaviazal
so začatím diela 4. 6. 2010 s ukončením do 13. 8. 2010. Dodávateľ zhotoví dielo za dohodnutú zmluvnú
cenu bez DPH 5.800.- eur + 19 % DPH - 1.102.- eur. Súd na základe takto vykonaného dokazovania
rozhodol v zmysle § 442 ods. 1 Obč. zák. s prihliadnutím k § 4 ods. 2 písm. d) zák. č 381/2001 tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vychádzajúc z § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 381/2001, § 442

ods. 1 O. z.. (ich znenie citoval), aj na základe vykonaného dokazovania žalobe žalobcu vyhovel. Pri
rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody ako spolujazdec, pričom
vodič motorového vozidla mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, že pri tejto nehode utrpel vážne zdravotné poškodenia, že
v dôsledku toho nemohol vykonať práce, ktoré mal dohodnuté na základe uzavretých zmlúv o dielo, čím

mu vznikol ušlý zisk. Poukázal na to, že je pravdou, že žalobca zmluvy uzatváral ešte pred dopravnou
nehodou, v čase PN, ale nebyť dopravnej nehody, táto PN mala trvať 6 mesiacov. Vzal za samozrejmé,
že žalobca sa spoliehal na to, že do začatia prác, bude môcť tieto vykonať, po predchádzajúcej operácii,
že práce vykonať , mu zabránila až dopravná nehoda a v dôsledku toho zhoršenie jeho zdravotnéhostavu. V dôsledku toho , došlo zo strany objednávateľov k odstúpeniu od zmluvy. Takto žalobcovi vznikol
ušlý zisk vo forme zmareného majetkového prospechu, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, predstavuje to, čo poškodenému ušlo, t. j. nedošlo k zväčšeniu majetkových

hodnôt, hoci by sa to vzhľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Takto žalobcovi vznikla škoda,
ktorejvýškapredstavujerozdielmedziodmenou,cenoudiela,ktorábymupatrilanebyťškodovejudalosti
a poskytnutou stratou na zárobku. Žalobca súdu preukázal výšku ušlého zisku uzavretými zmluvami o
dielo a dohodnutými odmenami za práce. K námietke žalovanej , ohľadom premlčania nároku žalobcu ,
urobil záver, že nárok žalobcu nie je premlčaný, citujúc znenie § 100 ods. 1,§ 101 a § 104 O. z., že

poistná udalosť vznikla 1. 6. 2010 a žalobca žalobu podal 30. 10. 2012, že žalobca podal žalobu včas a
jeho nárok nie je premlčaný. Poukázal na to, že v čase vzniku škody , žalobca ešte nemohol vedieť, že
nebude môcť vykonať dohodnuté práce , vzhľadom na svoj zdravotný stav po dopravnej nehode, to sa
dozvedel až koncom roka 2010, keď objednávatelia odstúpili od zmlúv, nakoľko on tieto práce nemohol
vykonať. Teda k uplatneniu nároku došlo ako v objektívnej tak aj v subjektívnej lehote. Výrok o trovách
konania oprel o § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy tohto konania, pretože

žalobca mal v konaní plný úspech. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 689.-
eur a z trov právneho zast. žalobcu vo výške 3.433,50 eur.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní, o. i., namietala, že súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke premlčania a úroku z omeškania, že súd

nevykonal všetky relevantné dôkazy, ktorých vykonanie požadovala, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že nesprávne určil výšku trov právneho zast.

K premlčaniu nároku uviedla, citujúc znenie § 106 ods. 1 O. z., že § 104 O. z. sa vzťahuje na právo
na plnenie z poistenia a nie nároku na náhradu škody, takže žalobcov nárok na náhradu škody -

údajného ušlého zisku nie je možné chápať ako právo na plnenie z poistenia. Citujúc znenie § 15 ods. 2
zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov , poukazujúc na poznámku pod čiarou k
tomuto ust., ktorá má interpretačný charakter, uviedla ,že uvedená poznámka odkazuje na § 106 O. z.,
ktorá poznámka nemôže byť súdom prehliadnutá. Upozornila na ustálenú judikatúru slovenských súdov,

v zmysle ktorej sa § 106 O. z. aplikuje na premlčanie nároku na náhradu škody pri plnení náhrady škody
vzniknutej pri dopravnej nehode, že vo veciach náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného
prostriedku, je začiatok uplynutia tejto objektívnej doby ľahko zistiteľný, lebo začína plynúť dňom, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; t.j. spravidla dopravná nehoda a nebýva sporné, kedy k nej
došlo. Zložitejšie a náročnejšie je často posudzovanie premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej

premlčacejdobyvzmysle§106ods.1O.s.p.,tátodobazačínaplynúťodvtedy,keďsapoškodenýdozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Mala za to, že poškodený vedel o nemožnosti vykonať osobne
práce podľa Zmlúv o diela , najneskôr v čase vydania prepúšťacej správy, t.j. 21. 6.a 2010, v ktorej
sa uvádza, že žalobca má nosiť korzet po dobu troch mesiacov, že z toho jasne vyplýva, že začiatok
subjektívnej premlčacej lehoty je 21.6. 2010 a koniec subjektívnej premlčacej lehoty je 21. 6.2012, teda

právo žalobcu sa premlčalo. Na základe uvedeného mala za to, že rozsudok by mal byť v zmysle § 220
O. s. p. zmenený žaloba zamietnutá, alebo v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. bez ďalšieho zrušený a
vrátený na ďalšie konanie súdu, pričom ho zaviaže právnym názorom odvolacieho súdu, v ktorom určí,
že nárok žalobcu bol v zmysle § 106 O. z. premlčaný. Poukázala ďalej na to, že ak by nárok žalobcu
na náhradu škody nebol premlčaný (čo však spoločnosť UNIQA z dôvodov vyššie uvedených odmieta),

má za to, že súd nedostatočne hodnotil dôkazy, najmä zmluvy o diela a ušlý zisk z nich vyplývajúci,
nap. nezaoberal sa výpočtom ušlého zisku žalobcu, keď za výšku ušlého zisku mechanicky uznal výšku
dohodnutej odmeny v zmluve o dielo 1 a zmluve o dielo 2 a vôbec sa nezaoberal otázkou, aké náklady
by žalobca musel vynaložiť pri vykonaní údajných zmlúv o diela. Zdôraznila, že v priebehu pojednávania
25. 11.2013 požadovala zistiť, aké boli príjmy a zisk žalobcu od roku 2008 do roku 2010, že ako uviedla

na uvedenom pojednávaní, v roku 2008 boli zdaniteľné príjmy žalobcu 1.827,06 eur, v roku 2010 to už
malo byť 14.000,- eur, a to len na základe dvoch údajných zmlúv o diela, že tieto dôkazy neboli do
dnešného dňa zo strany žalobcu poskytnuté a súd túto žiadosť nezohľadnil. Poukázala na to, že počas
konania namietala, že žalobca uzavrel zmluvy o diela v roku 2010 počas svojej práceneschopnosti,
ktorá trvala od 19. 10. 2009. Ďalej poukázala na ods. 5 str. 3 rozsudku, že objednávateľ Zmluvy o dielo

2 pri výsluchu uviedol, že nakoľko žalobca nezačal s dohodnutými prácami, zisťoval príčiny a zistil, že
mal vážnu dopravnú nehodu, a preto on odstúpil od zmluvy, že on nemal vedomosti o tom, že v čase
podpísania zmluvy žalobca bol PN, aj keby bol vedel, aj tak by s ním by bol uzavrel zmluvu, pretožemá svojich zamestnancov, ktorí by práce vykonali. V tejto súvislosti jej vzniká otázka, prečo teda títo
zamestnanci nemohli vykonať práce podľa Zmluvy o dielo 2 aj napriek nehode konateľa.

Z článku V. ods. 1 zmluvy o dielo 2 jej vyplynulo, že cena diela uvedená v čl. V. ods. 2 zmluvy o dielo
2, nie je celková cena, ale len orientačná, že súd celú odmenu vyplývajúcu zo zmlúv o diela uznal ako
ušlý zisk, pričom nezohľadnil predbežný charakter odmeny ani náklady.

Z vyššie uvedeného jej jasne vyplynulo, že žalobca má zamestnancov, ktorým v zmysle prísl. ust. zák.

č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení neskorších predpisov musí platiť mzdu, že súd nijakým spôsobom
bližšie neskúmal výšku údajného ušlého zisku, napr. aké sú cestovné náklady žalobcu, výšku miezd
zamestnancov a pod. Mala za to, že bez náležitého zistenia skutočnej výšky údajnej škody, nie je
možné určiť, že údajná škoda vznikla žalobcovi tak, ako ju uplatnil v žalobe. Navyše, uviedla, že v
žalobcovej prepúšťacej správe, ktorá obsahuje správu o hospitalizácii žalobcu od 2.6. 2010 do 21.
6. 2010 je uvedené, že žalobca má po dobu 3 mesiacov chodiť v korzete, že mu preto muselo byť

bez pochyby jasné už 21. 6.2010, že nebude schopný plniť svoje záväzky z údajných zmlúv o diela.
Vzhľadom na uvedené , žalobca mal v zmysle prevenčnej povinnosti predchádzaniu škodám, ktorá
vyplýva z § 415 a § 417 ods. 1 O. z., konať tak, aby údajnej škode predišiel. Mala za nelogické, aby
v dôsledku pracovnej neschopnosti žalobcu, ktorý má svojich zamestnancov, došlo k škode rovnajúcej
sa plnej výške údajnej odmeny zo zmlúv o diela, keď práce vyplývajúce z údajných zmlúv o diela

mohli (a s najväčšou pravdepodobnosťou aj mali) vykonať práve jeho zamestnanci. Aj v prípade,
že by žalobca nemal zamestnancov, uviedla , citujúc znenie § 538 Obch. zák. , že vo všeobecnosti
ide o jednoduché stavebné práce (stavanie priečok, zateplenie strechy a pod.), na ktoré by žalobca
veľmi ľahko našiel inú osobu, ktorá by tieto práce za neho vykonala a vzhľadom na dnešnú silnú
hospodársku súťaž v odvetví stavebníctva, možno predpokladať, že by tieto práce vykonala iná osoba

aj lacnejšie. Mala za to, že súd sa nijakým spôsobom nezaoberal skutočnou výškou škody a či bola
splnená akákoľvek prevenčná povinnosť zo strany žalobcu, aby predišiel vzniku údajnej škody . Ďalej
poukázala na to, že súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 11.484,33 eur,
že prípadný nárok na plnenie zo zmluvy o PZP sa poskytuje v zmysle § 15 ods. 1 zák. o PZP ( jeho
znenie citovala) , že cit. zák. je samostatnou úpravou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá predstavuje transponovanie smernice Rady č.
72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti.
Z uvedeného jej vyplynulo, že vzťah spoločnosti UNIQA a žalobcu nemožno považovať za vzťah, ktorý
je medzi veriteľom a dlžníkom, kedy vzniká nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 O. z. ,

že navyše, nárok žalobcu na plnenie z jej strany je výlučne zákonný (v zmysle zák. o PZP) a nastáva
až okamihom, keď je riadne preukázaný. Na základe uvedeného má za to, že žalobcovi nárok na úrok
z omeškania nevznikol a boli naplnené podmienky na zrušenie rozsudku v zmysle § 221 ods. 1 písm.
h) O. s. p. Vytýkala súdu , že v odôvodnení rozsudku rozpísal z čoho pozostávajú trovy konania, že v
tomto rozpise v časti trov právneho zast. žalobcu trovy pozostávajú z 10 úkonov, pričom ide o prevzatie

a prípravu právneho zast., podanie žaloby, vyjadrenie, 7 účastí na pojednávaní vo veci samej a účasti na
vyhlásení rozsudku, že súd priznal odmenu za účasť na pojednávaní vo veci samej, ktoré sa malo konať
2. 1.2014, že zo spisu a následne aj po telefonickom rozhovore so súdom zistila, že toto pojednávanie
sa nekonalo a preto je rozsudok v tejto časti nesprávny. Na základe uvedeného má za to, že žalobcovi
nárok na trovy právneho zast. nevznikli v takej výške, ako ich súd priznal a boli naplnené podmienky na

zrušenie rozsudku v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zastával názor, že napadnutý rozsudok je vecne správny, objektívny,
spravodlivý a zákonný, že jeho dôvody sú výstižné a presvedčivé, a preto ho navrhol potvrdiť a priznať

mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poukázal na to, že dôležitou otázkou pri rozhodovaní o uplatnenom nároku bolo posúdenie dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania. Súd túto posúdil ako nedôvodnú, nárok považoval za nepremlčaný,
pričom svoje rozhodnutie aj náležíte odôvodnil. S týmto názorom sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom

poukazuje jednak na dôvody, ktoré viedli súd k zaujatiu takéhoto názoru ohľadne premlčania a ktoré
sa premietli aj do odôvodnenia jeho rozhodnutia, ale aj na tie dôvody, ktoré on prezentoval v priebehu
konania ohľadne tejto otázky. Len pre poriadok, by sa k nej rád opätovne vyjadril, reagujúc na odvolacie
námietky žalovanej v tomto smere. Čo sa týka právnej úpravy premlčania v tejto veci je tej mienky,že správny je právny názor prezentovaný súdom a nie ten, ktorý ponúka odvolateľ. Tvrdí teda, že pri
posúdení otázky premlčania je potrebné vychádzať z § 104 O. z. Mal za nepochybné, že škodca, v
trestnom konaní už odsúdený Q.. W. mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovanou.

So svojim nárokom sa domáha práva na plnenie z poistenia a tak všeobecná trojročná premlčacia
lehota na plnenie mohla začať plynúť najskôr až 1. 6. 2011, teda až rok po poistnej udalosti. Žaloba
bola podaná na súde 30. 10. 2012, teda v rámci plynutia premlčacej lehoty. Navyše prízvukuje, že pre
počiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci ani nie deň, kedy došlo k poistnej udalosti, ale až dátum
zistenia, že zdravotný stav toho - ktorého poškodeného neumožní vykonať dohodnutý predmet diela,

avšak v posudzovanej veci mu škoda (vo forme ušlého zisku) vznikla až vtedy, kedy jeho obchodní
partneri (v postavení objednávateľa) oznámili odstúpenie od zmluvy; predsa mu až táto skutočnosť
zabránila dosiahnuť predpokladaný a očakávaný zisk z tejto obchodnej činnosti. Tento názor opiera o
fakt, že samotná účasť na dopravnej nehode mu sama osebe ešte nezabránila vykonať predmet diela,
skôr to mohlo byť dôsledkom jeho zdravotného stavu; ku škode však došlo až znemožnením vykonania
predmetu diela pre odstúpenie od zmluvy, keďže dielo teoreticky mohol realizovať až do predmetného

odstúpenia od zmluvy. Nebyť tohto odstúpenia , skôr či neskôr , by aj bol realizoval dohodnuté dielo.
Z uvedeného je nepochybné, že počiatok premlčania je potrebné odvádzať práve odo dňa odstúpenia
od zmlúv. Vo svetle týchto skutočností sa mu javí zjavne nedôvodné tvrdenie odvolateľa, že už v čase
vydania prepúšťacej správy, vedel o nemožnosti vykonania diela. Znovu zvýraznil, že táto skutočnosť,
teda potreba nosenia korzetu ešte nevylučovala vykonanie diela po stabilizácii jeho zdravotného stavu.

Poukázal na to, že odvolateľ sa mýli, keď spochybňuje výšku ušlého zisku tvrdiac, že by musel platiť
svojim zamestnancom mzdu, pretože nemá (nemal ani v čase vzniku dopravnej nehody či po nej až
dosiaľ) žiadnych zamestnancov a tieto práce by bol vykonal sám, bez cudzej pomoc. Jeho ušlý zisk
teda predstavuje celá dohodnutá odmena za zhotovenie diela, nielen z vyššie uvedeného dôvodu, ale aj
preto, že táto bola dohodnutá mimo potrebných nákladov majúcich sa vynaložiť na predmet diela. Obáva

sa, že odvolateľovi nie je celkom zrejmý skutkový stav veci, keď namieta, že on mal v rámci splnenia
prevenčnej povinnosti predchádzať škodám dielo vykonať prostredníctvom údajných zamestnancov. Už
vyššie uviedol, že on ako živnostník nezamestnáva žiadnych zamestnancov, navyše v danom prípade
sa nejednalo o pomocné práce, ktoré by mohol vykonať v podstate hocikto a zvlášť nie bez neho. Ak by
tomu bolo inak, aj objednávatelia si mohli najať kohokoľvek na výkon týchto prác a nemuseli by platiť

drahšieho živnostníka (práce živnostníka, ako je to notoricky známe, sú vždy drahšie, ako brigádnikov
či „načierno pracujúcich, keďže si živnostník na rozdiel od nich musí plniť aj svoje zákonné povinnosti
odvádzať dane, odvody a pod.).Považuje za absolútne nenáležitú argumentáciu odvolateľa v tom, že
by bol zabránil vzniku škody (ušlého zisku), ak by bol práce dal vykonať v rámci subdodávky. Odvolateľ
si zrejme neuvedomil, že tým, že by práce bol vykonal niekto iný v subdodávke, zisk by dosiahol on

a nie on, čiže rovnako by bol škodný na ušlom zisku, ako je na ňom škodný aj teraz, predsa ani
subdodávka nefunguje tak, že niekto za neho vykoná zdarma práce. Navyše, nikto od neho na trhu
nebol lacnejší, keďže si jeho ponuku vybrali jeho obchodní partneri práve preto, lebo (aj) finančne bola
pre nich najvýhodnejšia. Okrem toho namieta, že uvedené námietky žalovaná uvádza ex post, pretože
v zmysle § 120 ods. 1, 4 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

pričom všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a. O. s. p., čo však evidentne nie je ich prípad. Navyše , čo sa týka výroku o trovách

konania, poukazuje na tú skutočnosť, že sa žalovaná mýli, ak namieta vykonanie úkonu 2. 1. 2014,
pretože súd nepochybne len omylom uvádza náhradu za účasť na pojednávaní uvedeného dňa, pretože
ako to vyplýva z písomného vyúčtovania trov právneho zast., on si nevyúčtoval trovy za 2. 1. 2014 titulom
účasti na pojednávaní, ale titulom realizácie písomného podania vo veci samej. Táto odvolacia námietka
teda je podľa jeho názoru výlučne prejavom zrejmej nesprávnosti a pisárskej chyby, ktorá sa prejavila

v písomnom vyhotovení rozsudku oproti vyčísleniu trov môjho právneho zast. Z týchto podstatných
dôvodov navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov
odvolacieho konania, a to za podanie tohto vyjadrenia 270,54 eur + 8,39 eur na tzv. režijnom paušály +
20% na DPH = 334,72 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti v prospech účtu jeho právneho zást.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
lebo zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zmenu (§220 O.s.p.), lebo súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. a účastníkom
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) ods. 2 O.s.p.

pre nepreskúmateľnosť rozsudku v časti prisúdeného úroku z omeškania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa ods. 2 cit. ust. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci, okrem iného vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje skutkové zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
prvého stupňa použil na správne zistený skutkový stav iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť
alebo aplikoval správny právny predpis, alebo nesprávne vyložil, príp. ak zo skutočnosti dostatočne
preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

V prvom rade je potrebné sa vysporiadať so žalovanou uplatnenou námietkou premlčania nároku
žalobcu.

Súd v prejednávanej právnej veci so zreteľom na vznesenú námietku premlčania žalovanou, aplikoval §

100 ods. 1, § 101 a § 104 O. z. a vyvodil záver, že nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže poistná udalosť
vznikla 1. 6. 2010 a žalobca žalobu podal 30. 10. 2012, že v čase vzniku škody žalobca ešte nemohol
vedieť, že nebude môcť vykonať dohodnuté práce vzhľadom na svoj zdravotný stav po dopravnej
nehode, že to sa dozvedel až koncom roka 2010, keď objednávatelia odstúpili od zmlúv, nakoľko on tieto
práce nemohol vykonať, že k uplatneniu nároku tak došlo ako v objektívnej, tak aj v subjektívnej lehote.

Súd v prejednávanej právnej veci použil nesprávny právny predpis a opomenul , pokiaľ ide o námietku
premlčania nároku žalobcu aplikovať § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

Podľa § 15 cit. zák. priamy nárok poškodeného na náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie

nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Pod cit. § 15 ods. 2 je odkaz pod čiarou na § 106 O. z. v poznámke 22.

Podľa § 106 ods. 1, 2 O. z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Subjektívna premlčacia doba sa odvíja od doby, keď má poškodený vedomosť o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Jej počiatok sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol

vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku škode (nie teda len o protiprávnom úkone alebo o škodovej
udalosti) a kto za ňu zodpovedá. To predpokladá, že sa poškodený dozvedel a to o tom, že mu vznikla
majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch, tak aj o
zodpovednom subjekte. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme
určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej

náhradu dôvodne uplatniť na súde. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa potom viaže k okamihu,
keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu
zodpovedná.Žalobca si v prejednávanej veci uplatňuje voči žalovanej ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 O. z., t.j. za
škodu, ktorá mu vznikla ako rozdiel medzi odmenou, cenou diela, ktorá by mu patrila od objednávateľov,
s ktorými mal uzavreté zmluvy o dielo ako zhotoviteľom a to so spoločnosťou KRASS, spol. s r.o.,

uzavretou 3. 5. 2010 a S. T. , na základe uzavretej zmluvy o dielo z 24. 5. 2010, nebyť škodovej
udalosti, pre ktorú objednávatelia od uzavretých zmlúv o dielo odstúpili. Konkrétne objednávateľ S. T.
mal vedomosť o tom, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody, že bol ochotný počkať so začiatkom
uskutočnenia dojednaných prác, no nakoniec odstúpil od zmluvy, čo osobne žalobcovi oznámil v
decembri 2010 a v prípade spoločnosti KRASS spol. s r.o. Lipník, táto od zmluvy odstúpila lebo žalobca

nemohol začať včas s prácami , vzhľadom na svoj zdravotný stav a táto spoločnosť od zmluvy odstúpila
koncom novembra 2010, keďže žalobca nevedel uviesť, kedy bude po zdravotnej stránke schopný začať
so stavebnými prácami.

Súd prvého stupňa odvíja začiatok plynutia premlčacej lehoty momentom, keď sa žalobca dozvedel,
že objednávatelia od zmlúv o dielo odstúpili , t.j. koncom roka 2010, nakoľko on tieto práce nemohol

vykonať. Začiatok plynutia premlčacej lehoty tak, ako to uvádza súd prvého stupňa je nesprávny .
Žalobca účelovo posúva začiatok plynutia premlčacej lehoty okamihom, kedy jeho obchodní partneri
mu oznámili odstúpenie od zmluvy, čo mu malo zabrániť dosiahnuť predpokladaný a očakávaný zisk od
týchto obchodných spoločností.
Je však potrebné vziať na zreteľ, že subjektívna premlčacia doba sa odvíja od doby, kedy má poškodený

vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a že jej počiatok sa viaže na okamih, kedy
poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku škode a kto za ňu
zodpovedá, že sa poškodený dozvedel o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu,
ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch, tak aj o zodpovednom subjekte. Plynutie subjektívnej
premlčacej lehoty u žalobcu, t.j. kedy mal ako poškodený vedomosť o škode, že mu takáto škoda

- ušlý zisk vznikla a kto za ňu zodpovedá , je potrebné odvíjať od okamihu, kedy sa poškodený
- žalobca preukázateľne dozvedel o tom , že nemôže v príčinnej súvislosti s následkami dopravnej
nehody , vykonať práce pre objednávateľov prác podľa dohodnutých zmlúv o dielo, t.j. , najneskôr v čase
vydania prepúšťacej správy, t.j. 21. 6. 2009, v ktorej sa uvádza, že žalobca má nosiť korzet po dobu
3 mesiacov. Je potrebné prehodnotiť počiatok plynutia premlčacej lehoty, a to so zreteľom na obidve

uzavreté zmluvy o dielo: 1. zmluva o dielo so spoločnosťou KRASS s.r.o. z 3. 5. 2010, podľa ktorej sa
práce mali započať 2. 8. 2010 a vziať zreteľ na tú skutočnosť, že žalobca mal nosiť korzet po dobu 3
mesiacov, t.j. od 21. 6. 2010 do 21. 9. 2010, že žalobca 21. 6. 2010 sa mohol skutočne dozvedieť, že
práce pre uvedenú spoločnosť 2. 8. 2010 jednoducho nemôže započať, že ešte 21. 9. 2010 mal podľa
prepúšťacej správy nosiť korzet, pričom žalobca sám vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že jeho firma

nemá žiadnych zamestnancov, že takéto práce by vykonával sám , bez cudzej pomoci, čo spochybňuje
to, že by fyzicky bol spôsobilý svoj záväzok zhotoviteľa , vykonávať rôzne stavebné práce v mieste a
čase dohodnutom podľa článku IV. tejto zmluvy (fotokópia zmluvy o dielo na č.l. 4), a za podmienok
v tejto zmluve dohodnutých splniť.

Rovnako, vychádzajúc zo zmluvy o dielo uzavretej s objednávateľom S. T., Rožňava z 24. 5. 2010,
v ktorej bol dohodnutý čas plnenia 4. 6. 2010 s ukončením 13. 8. 2010, predmetom ktorej bolo
zhotovenie podhľadu rodinného domu, tepelná izolácia strechy rodinného domu, vymurovanie priečok
podľa (osadenia) stavebného projektu a skutočnosti, že 21. 6. 2010, bol prepustený z liečenia a mal
následne 3 mesiace nosiť korzet, opätovne práce nezapočal včas, tak ako to bolo dohodnuté a ani to

nemohol očakávať , berúc na zreteľ následky dopravnej nehody a predpokladanú dobu liečenia s tým
spojenú . Možno urobiť záver, že žalobca už 21.6.2010 sa dozvedel, že v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou mu vznikla škoda - ušlý zisk . Odvíjať začiatok plynutia premlčacej lehoty až od termínu, kedy
sa žalobca dozvedel o odstúpení od zmlúv o dielo objednávateľmi , je účelové lebo žalobca by mal
teoretickybezbrehúmožnosť,bezčasovéhoobmedzenia,odvíjaťsvojnároknauplatnenieušléhozisku,

vyčkávajúc na moment odstúpenia od uzavretých zmlúv o dielo objednávateľmi pre zdravotné dôvody
na jeho strane. Ak žalobca tvrdí, že ani potreba nosenia korzetu ešte nevylučovala vykonanie diela po
stabilizácii jeho zdravotného stavu ( t. j. po 21.6.2010) , nevedno z akého dôvodu potom práce podľa
uzavretých zmlúv o dielo nezapočal a v takom prípade by absentovala príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a škodovou udalosťou a ušlý zisk by mu vznikol v dôsledku odstúpenia od zmlúv objednávateľmi

pre iné dôvody.

Na základe uvedených skutočností a cit. zák. ust. je potrebné opätovne posúdiť námietku premlčania
vznesenú žalovanou so zreteľom na plynutie subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty podľa §106 ods. 1, 2 O. z. a § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Rozhodnutie, pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania z priznanej istiny, je nepreskúmateľné pre
absenciu dôvodov , v dôsledku čoho súd účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. V odôvodnení
rozsudku sa nikde neuvádzajú žiadne skutkové dôvody ani právne posúdenie veci, čo do základu ani
výšky.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym
súdnym poriadkom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie okrem iného, ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Pre toho účastníka, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, t.zn.
odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný -

efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta
O.s.p.), t.j., aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods. 1, 2 O.s.p., lebo ak rozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemal ani možnosť posúdiť
správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, resp. postupu súdu a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie zdôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto

ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, prichádza do úvahy iba zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu, v intenciách vysloveného právneho názoru ( § 226 O. s.
p. ) v prejednávanej veci znova posúdiť uplatnený nárok žalobcu, so zreteľom na námietku premlčania

nároku žalobcu uplatnenú žalovanou , posúdenie jej začiatku plynutia podľa § 106 O.z., opätovne
vyhodnotiť vykonané dôkazy, prípadne vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, vyrovnať sa s
námietkami žalovanej uvádzané v odvolaní a žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu a rozhodnutie riadne
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, pričom v novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 O.s.p.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.