Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201868
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513201868.5

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľ EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom 1./ S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, S.,
t. č. X F. K., C., Y. I., C XBU 2./ Z. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, S., t. č. na neznámom
mieste, odporca v 2. rade zastúpený opatrovníkom pre toto konanie F. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom

E. XX, S., za účasti vedľajšieho účastníka na podporu odporcov v 1. a 2. rade Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, 725, 630 37 Lehnice 725, IČO: 42264154, práv. zast. JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom, Kutlíkova 17, Bratislava 5 v konaní o zaplatenie 1 100,29 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,45
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.4.2010 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Účastníkom konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcov 1. a 2.

rade zaplatiť mu sumu 1 100,29 eur, úrok z omeškania vo výške 18,23 eur a 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 768,34 eur od 19.3.2013 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril s odporcami dňa
11.5.2005 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP ), na základe ktorej poskytol odporcom peňažné
prostriedky. Zmluva a VOP

upravovali podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností.
Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka
(ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).
Podľa zmluvy o úvere pôvodný veriteľ poskytol odporcom úver vo výške 3 319,39 eur (100 000,-- Sk),
ktorýmalbyťsplácanývmesačnýchsplátkachvovýške75,45eur,vždyku20.dňuvmesiaci.Odporcovia
porušili povinnosti zmluvy tým, že nesplácali splátky v stanovených termínoch, postupca odstúpil od

zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy.
Pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou s navrhovateľom dňa 13.12.2012 postúpil
na navrhovateľa pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 1 110,29 eur, ktorá pozostávala z
istiny vo výške 778,34 eur, riadneho roku vo výške 142,61 eur, úroku z omeškania vo výške 189,34
eur, pričom v súlade s prílohou k zmluvy o postúpení pôvodný veriteľ deklaroval, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedená v prílohe je generovaná, systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu

postúpenia pohľadávky.! Navrhovateľ uplatňoval aj zaplatenie zákonného úroku z omeškania od 14.12.2012, t.j. nasledujúcim
dňom po postúpení pohľadávky, resp. nasledujúcim dňom po doručení oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru.

Navrhovateľ doplnil návrh dňa 16.10.2013, predložil súdu platobnú históriu a uviedol, že na základe
zmluvy o úvere pôvodný veriteľ poskytol odporcom úver vo výške 3 319,39 eur, ktorí sa zaviazali splatiť
celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 11,10 % a zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške
2 % z výšky úveru a poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur (50,--Sk) mesačne. Odporcovia sa

zaviazali splácať poskytnutý úver v mesačných splátok po 75,45 eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc
dňom 20.6.2003 a s konečnou splatnosťou 20.4.2010, celkom uhradili pôvodnému veriteľovi sumu 4
054,87 eur, z ktorej na úhradu istiny bola započítaná suma 4 031,15 eur a na úrok z omeškania suma vo
výške 23,72 eur. Poplatky za správu úveru a za upomienky boli v celkovej výške 330,62 eur. Zmluvné
úroky v celkovej výške 1 159,48 eur sú v platobnej histórii označené ako zaúčtovanie riadnych úrokov s
kapitalizáciou. Istina teda predstavuje súčet položiek - bezhot. čerpanie úveru + zaúčtovanie poplatkov s

kapitalizáciou+zaúčtovanieriadnychúrokovs kapitalizácioumínusúhradyodporcuzapočítanénaistinu
(3 319,39 + 330,62 + 1159,48 - 4 031,15 = 778,34 eur). Po postúpení pohľadávky odporcovia uhradili
sumu 10,-- eur, ktorá bola započítaná na istinu a preto ostala neuhradená suma 768,34 eur. Okrem
tejto sumy žalobca uplatňoval zaplatenie riadneho úroku vo výške 142,61 eur, úroku z omeškania vo
výške 189,34 eur, t.j. 26,40 % úroku z omeškania ročne. Predložil súdu Sadzobník poplatkov pôvodného

veriteľa. V zmysle č. II. bod 4 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky
sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stanú sa jej súčasťou. mesačne. V zmysle č. III. bod 7 Zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania so splácaním pohľadávky je dlžník povinný platiť
úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením a podľa výňatku z úrokových sadzieb výška
úrokovej sadzby pre úrok z omeškania bola 26,40 % ročne. V zmysle čl. V bodu 2 Zmluvy žalovaní

svojimi podpismi na zmluve potvrdili, že pred uzavretím Zmluvy sa oboznámi s VOP a so Sadzobníkom,
súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať.

Podaním, doručeným súdu dňa 30.10.2013, vstúpil do konania vedľajší účastník na podporu odporcov
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Chorvátsky Grob.

Odporcom súd podľa § 29 ods. 2 O.s.p. uzneseniami č. k. 6C/181/2013-64 a č. k. 6C/181/2013-65 zo
dňa 9.1.2014 ustanovil opatrovníka pre toto konanie F. D., bytom E. XX, S., keďže títo sa nezdržiavali
v mieste trvalého bydliska, ich pobyt nebol známy.

Súd poučil účastníkov konania a vedľajšieho účastníka na podporu odporcov o ich procesných právach
a povinnostiach, opatrovníkovi odporcov doručil návrh a vyzval ho, aby sa v lehote 15 dní k nemu
vyjadril.

Opatrovník odporcov sa v lehote stanovenej súdom k návrhu nevyjadril.

Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 17.3.2014, žiadal, aby súd zaviazal odporcov 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 778,34 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 23,84 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 75,45 eur ročne od 21.7.2009 do zaplatenia,
zo sumy 75,45 eur od 21.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 75,45 eur ročne od 21.9.2009 do zaplatenia,

zo sumy 75,45 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 75,45 eur ročne od 21.11.2009 do zaplatenia,
zo sumy 75,45 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 75,45 eur ročne od 21.01.2010 do zaplatenia,
zo sumy 75,45 eur od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 75,45 eur ročne od 21.03.2010 do zaplatenia,
o sumy 75,45 eur od 21.04.2010, do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti zobral návrh späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Tiež uviedol, že zmluva o úvere je upravená v § 497 až 507 ObZ, ide o tzv. absolútny obchod, čo
znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje ObZ. Navrhovateľ
namietal vstup vedľajšieho účastníka na podporu odporcov do konania.

OS Stará Ľubovňa uznesením č. k. 6C/181/2013-73 zo dňa 9.7.2014 zastavil konanie v časti zaplatenia

istiny vo výške 321,95 eur.
Uznesením č. k. 6C/181/2013-88 zo dňa 15.6.2015 súd pripustil vstup do konania vedľajšieho účastníka
na podporu odporcov Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Chorvátsky Grob.Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania a prejednal vec v zmysle §
101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti opatrovníka odporkyne v 2. rade, vedľajšieho účastníka a jeho pr.
zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu v 1. rade, oboznámil sa s obsahom
pripojených listinných dôkazov - zmluvou úvere, platobnou históriou, VOP, zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 a jej Prílohou č. 1, ako aj obsahom celého spisu, na
základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Na pojednávaní dňa 25.2.2016 navrhovateľ trval na podanom návrhu a uviedol, že žalovaná suma po
späťvzatí návrhu je vo výške 778,34 eur, ktorá bola ku dňu 30.4.2010 uvedená aj v histórii platieb.
Predložil súdu výzvu pôvodného veriteľa odporcovi v 1. rade zo dňa 16.2.2010, v ktorej ho vyzval
na zaplatenie omeškanej pohľadávky vo výške 316,24 eur. Odporcovia sa dostali do omeškania
so splatením splátok v roku 2009. V podaní, doručenom súdu dňa 17.3.2014, navrhovateľ okrem

čiastočného späťvzatia návrhu navrhoval aj zmenu návrhu ohľadom výšky uplatňovanej istiny a úrokov
z omeškania s tým, že uplatňoval úroky z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok úveru od
dátumu uvedeného v zmene návrhu a navrhol pripustiť túto zmenu návrhu. V júni 2009 boli odporcovia
v omeškaní so splátkou vo výške 23,84 eur a od júla 2009 do apríla 2010, kedy bola konečná splatnosť
úveru, odporcovia mesačne neuhrádzali splátky po 75,45 eur, t.j. neuhradené splátky predstavujú

žalovanú sumu 778,34 eur (10 x 75,45 + 23,87). Navrhol, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy
778,34 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých splátok od dátumu uvedenom v
zmene návrhu. Navrhol vyhovieť návrhu, keďže odporcovia nepopreli ani dôvod, ani výšku uplatňovanej
pohľadávky na základe zmluvy o úvere a ako vyplýva z prehľadu splátok do postúpenia pohľadávky
uhradilidňa10.11.2012 pôvodnémuveriteľovizdlžnejsumylen10,--eur,ktorábolapôvodnýmveriteľom

započítaná na úroky z úverov alebo na úroky z omeškania, ale pred postúpením pohľadávky nebola
istina znížená o túto sumu 10,-- eur. Predložil súdu aj Prílohu č. 1 ku zmluve o postúpení pohľadávok
a doklad o úhrade sumy 10,-- eur. Tvrdil, že v prejednávanom prípade je potrebné aplikovať ObZ, kde
je premlčacia lehota 4 roky.
Súd na pojednávaní pripustil zmenu návrhu navrhovanú navrhovateľom podľa § 95 ods. 1 O. s. p.,

keďže výsledky doterajšieho dokazovania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Odporca v 1.rade na pojednávaní nemal námietky k navrhovanej zmene návrhu. Uznal, že v roku 2005
bolauzavretásoSlov.sporiteľňouzmluvaoúvere,nazákladektorejjemuajehomanželkebolposkytnutý
úver vo výške 100 000,--Sk, pričom poplatok za spracovanie úveru im bol stiahnutý hneď z účtu. Úver
splácal dovtedy, kým mal prácu, prestal ho splácať v roku 2009. Toho času nepracuje, je nezamestnaný,

spolu s manželkou a 3 deťmi býva v Anglicku, kde poberá mesačne 330 libier a náklady na bývanie
- elektrinu, vodu, plyn, odpad sú mesačne 170 libier. Vec ponechal na rozhodnutie súdu, v prípade
úspechu trovy konania si neuplatňoval.

Z predloženej zmluvy o úvere je nesporné, že pôvodný veriteľ a odporcovia uzavreli dňa 11.5.2005

zmluvuosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,podľaktorejpôvodnýveriteľposkytolodporcomspotrebný
úver vo výške 3 319,39 eur (100 000,-- SK) s úrokovou sadzbou vo výške 11,10 % ročne a odporcovia sa
zaviazali splácať úver v mesačných splátok po 75,45 eur (2 273,-- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc
dňom 20.6.2003 a s konečnou splatnosťou 20.4.2010. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 66,39
eur (2 000,--Sk), poplatok za správu úveru bol vo výške 1,66 eur (50,--Sk) mesačne. Splatnosť úrokov

bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné
poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.

Odporcovia sa dostali do omeškania s platením splátok úveru v roku 2009, preto ich pôvodný veriteľ
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy dňa 16.2.2010. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere bola

dňa 20.4.2010.

Odporcovia uhradili pôvodnému veriteľovi sumu 4 054,87 eur, z ktorej na úhradu istiny bola započítaná
suma 4 031,15 eur a na úrok z omeškania suma 23,72 eur. Poplatky za správu úveru a za upomienky
boli v celkovej výške 330,62 eur. Zmluvné úroky v celkovej výške 1 159,48 eur sú v platobnej histórii

označené ako zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou.

V čl. II. bod 2 Záverečných ustanovení zmluvy o úvere Dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s VOP
veriteľa a tiež sa oboznámil a súhlasí so Sadzobníkom. Podľa čl. II. bod. 3, 4 zmluvy o úvere Všetkyprávne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve a tiež vzájomné právne vzťahy účastníkov zmluvy sa
budúriadiťpríslušnýmiustanoveniamiÚverovýchpodmienok,VOP,ObZaostatnýmiprávnymipredpismi
v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ spravovať

podľa príslušných ustanovení ObZ.

Z prehľadu transakcií o úvere je nesporné, že odporcovia uhradili pôvodnému veriteľovi sumu 4 054,87
eur, z ktorej na úhradu istiny bola započítaná suma vo výške 4 031,15 eur, na úrok z úveru
suma vo výške 1 159,48 eur, na úrok z omeškania suma vo výške 23,72 eur a na poplatky suma vo

výške 330,62 eur.
Z platieb odporcov nepochybne vyplýva, že boli v omeškaní s úhradou predpísaných splátok pred
postúpením pohľadávky viac ako 90 dní.

Pôvodný veriteľ uzavrel s navrhovateľom dňa 13.12.2013, t.j. po splatnosti úveru, zmluvu o postúpení
pohľadávky a z Prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa aj

pohľadávku odporcov z predmetného úverového vzťahu vo výške 1 110,29 eur, ktorá pozostávala z
istiny vo výške 778,34 eur, z riadneho roku vo výške 142,61 eur, z úroku z omeškania vo výške 189,34
eur, z poplatkov vo výške 189,34 eur, pričom poslednú úhradu vo výške 10,-- eur odporcovia uhradili
pôvodnému veriteľovi dňa 19.11.2012.
Pôvodný veriteľ oznámil odporcom postúpenie pohľadávky na navrhovateľa listom zo dňa 18.12.2012

a o zaslaní tohto oznámenia predložil súdu podací hárok.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu a po pripustenej zmene návrhu ostalo zaplatenie
istiny vo výške 778,34 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých splátok úveru od
dátumu uvedenom v navrhovanej zmene návrhu do zaplatenia.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ Okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd nepopiera argument, že úver je absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ a

že na úver dopadá tretia časť ObZ, bez ohľadu na povahu účastníkov ÚZ. Zmluva o úvere v danom
prípade je však v zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Je nepochybné,
že odporcovia vystupovali ako fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako
spotrebitelia, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru

a práv a povinností jednotlivých strán táto zmluva o úvere spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy,
t.j. spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá
podľa § 497 až 507 ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl. V. bod 3 Zmluvy, podľa ktorého Všetky právne
vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré
sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom ObZ a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí

a tiež aj napriek čl. V. bod 4 Zmluvy, podľa ktorého vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ.
spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

NaprejednávanýprípadjemožnéaplikovaťlentieustanoveniaObZ,ktoréniesúvrozporesoSmernicou
Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

Smernicou 93/13) a s ustanoveniami § 52-54 OZ o spotrebiteľských zmluvách (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy) a s ustanoveniami OZ o postúpení pohľadávky, ako aj s ustanoveniami zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb (§ 23a ods. 1,2) (ďalej len ZoOS) a s ustanoveniami zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).

Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a odporcami na základe zmluvy o úvere vznikli v období, keď SR
už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať

túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých
podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Slovenská republika je
povinnáaplikovaťeurópskeprávnepredpisy,ktorémajúprednosťpredslovenskýmiprávnymipredpismi,
teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS, ktorá
bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4. 2004, v
ust. § 52-54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité
aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má

interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods.2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa 53 ods. 2 OZ Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§524ods.1OZVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ).

Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚzmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základea) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Súd najskôr posudzoval, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na navrhovateľa
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom.
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším
veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti
dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým

veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a postúpená pohľadávka musí byť v zmluve
individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť v rozpore s citovanou Smernicou Rady
93/13, ani s ustanoveniami § 52-54 OZ o spotrebiteľských zmluvách.

Súd považoval postúpenie pohľadávky na navrhovateľa za platné, keďže pôvodný veriteľ postúpil na
navrhovateľa dňa 13.12.2013 splatnú pohľadávku, ktorá podľa zmluvy o úvere sa stala splatnou dňa

20.4.2010 a pôvodný veriteľ oznámil postúpenie pohľadávky odporcom listom zo dňa 18.12.2012.

Podľa § 100 OZ Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať

Podľa § 101 OZ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 OZ Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 5b zák. č. 120/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 Orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 1 OZ Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z.z. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom ku dňu 21.4.2010 Výška úrokov z omeškania je o 8percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 cit. vyhlášky účinného od 1.2. 2013 Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Súd skúmal, či nedošlo k premlčaniu uplatňovaného nároku navrhovateľa. Spornou otázkou sa javí

posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné posúdiť namietané premlčanie, teda či je
potrebné aplikovať ustanovenia ObZ alebo OZ.

Je pravdou, že názory na aplikáciu OZ a ObZ ohľadom otázky premlčania v spotrebiteľských vzťahoch
nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade priklonil k názoru, že v danom prípade je potrebné aplikovať

na premlčanie ustanovenia OZ. K záveru o premlčacej dobe v zmysle OZ pri spotrebiteľských zmluvách
dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.11.2011 a na aplikáciu premlčacej
doby podľa OZ v obdobných prípadoch je potrebné poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčínesp. zn. 17Co167/2011 zo dňa 23.11.2011, či rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.
3Co/84/2013-181 zo dňa 29.10.2013.

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov (ako napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy je potrebné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie obchodné právo (porovnaj rozsudok NS SR vo veci 5MCdo
20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). Novelou OZ, účinnou od 1.4.2004 (zák.
č 150/2004), došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly ObZ

oproti zneniu OZ sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa,
spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie. Použitie nevýhodnejšieho obchodného práva
a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto
zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Uvedenému názoru nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52

ods. 2 OZ, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.
Aj keď táto úprava je účinná až od 1.4.2015, súd ju použil ako interpretačnú pomôcku pri aplikovaní
jednej z dvoch vyššie uvedených právnych úprav premlčania.

Súd z úradnej povinnosti skúmal, či nedošlo k premlčaniu uplatňovaného nároku v zmysle § 5b zák. č.
250/2007 Z.z., účinného od 01.05.2014, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu. V zmysle výkladu Sekcie
legislatívy MS SR sa má toto ustanovenie aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem,
t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania (bez ohľadu na to, kedy k vzniku záväzkového vzťahu došlo,
resp.čikpremlčaniudošlopredaleboažpoúčinnostínovely zák.č.250/2007Z.z.).Okamžitáaplikabilita

uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva aj zo skutočnosti, že zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým sa mení
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neobsahuje žiadne osobitné prechodné ustanovenie, ktoré
by účinky ustanovenia § 5b posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.
Zo zmluvy o úvere súd zistil, že konečná splatnosť úveru bola dňom 20.4.2010. Navrhovateľ si v tomto
konaní uplatňoval splátky úveru splatné od 20.6. 2009 do 20.4.2010 v celkovej výške 778,34 eur a 9

% ročný úrok z omeškania z jednotlivých splátok úveru od nasledujúceho dňa po splatnosti tej - ktorej
splátky do zaplatenia.

Z predloženej zmluvy o úvere a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2012 vyplýva, že
pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa splatnú pohľadávku, ktorej splatnosť nastala dňa 20.4.2010.

Zaplatenie jednotlivých omeškaných splátok úveru mohol uplatňovať pôvodný veriteľ voči odporcom
nasledujúcim dňom od splatnosti tej - ktorej splátky úveru, t.j. splatnosť každej splátky nastala 20. dňa
v mesiaci a nasledujúcim dňom, t.j. od 21. dňa toho - ktorého mesiaca mohol pôvodný veriteľ, ale
aj navrhovateľ uplatňovať svoj nárok na zaplatenie tej - ktorej splátky úveru voči odporcom na súde,
keďže pred uplynutím splatnosti úveru, nezosplatnil celý úver, hoci odporcovia sa dostali do omeškania

so zaplatením mesačných splátok už v mesiaci júna 2009 (splatnosť úveru bola dňa 20.4.2010).
Navrhovateľ ako postupca má tie isté práva, ktoré by mal postupník a zmena v osobe veriteľa nemá
vplyv na plynutie premlčacej doby.
Všeobecná trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok úveru stanovená v § 101 OZ začala plynúť
pôvodnému veriteľovi a aj navrhovateľovi podľa § 103 OZ odo dňa ich zročnosti a nasledujúcim dňom

po dni ich zročnosti mohol tak pôvodný veriteľ, ako aj navrhovateľ uplatňovať svoj nárok na zaplatenie
tej - ktorej neuhradenej splátky na súde v trojročnej premlčacej dobe. Trojročná premlčacia doba na
uplatnenie nároku neuhradenej splátky úveru za jún 2009 začala plynúť navrhovateľovi dňa 21.6.2009
a uplynula dňa 21.6.2012, za júl 2009 mu uplynula dňa 21.7.2012, za august 2009 dňa 21.8.2012, za
september 2009 dňa 21.9.2012, za október 2009 dňa 21.10.2012, za november 2009 dňa 21.11.2012,

za december 2009 dňa 21.12.2012, za január 2010 dňa 21.1.2013, za február 2010 dňa 21.2.2013, za
marec 2010 dňa 21.2.2013, za apríl 2010 dňa 21.4.2013. Navrhovateľ podal na súd návrh na zaplatenie
splátok úveru od júna 2009 do apríla 2010 vo výške 768,34 eur dňa 17.4.2013 a na zaplatenie splátok
úveru - istiny vo výške 778,34 eur dňa 17.3.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby
u splátok úveru za mesiac jún 2009 až mesiac marec 2013, pričom za mesiac marec 2013 mohol

navrhovateľ uplatňovať svoj nárok na súde, ako je uvedené vyššie, najneskôr dňa 21.3.2013. Z dôvodu
premlčania splátok úveru uplatňovaných navrhovateľom za mesiac jún 2009 až mesiac marec 2010 súd
návrh zamietol aj v časti uplatňovanej istiny, aj v časti úroku z omeškania.Podľa názoru súdu nárok navrhovateľa na zaplatenie splátky úveru za mesiac apríl 2010 nebol
premlčaný, keďže premlčacia doba na zaplatenie tejto splátky mu uplynula dňa 21.4.2013, ale návrh
podal na súd dňa 17.4.2013, t.j. ešte pred uplynutím premlčacej doby, preto mu súd priznal nárok na

zaplatenie splátky úveru za mesiac apríl 2010 vo výške 65,45 eur a zaviazal odporcov v l. a 2. rade
spoločne a nerozdielne uhradiť túto sumu navrhovateľovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa prehľadu splátok odporcovia mali mal zaplatiť navrhovateľovi splátku úveru za mesiac apríl vo
výške 75,45 eur, od tejto sumy však súd odpočítal sumu 10,-- eur, ktorú uhradili odporcovia pôvodnému
veriteľovi dňa 19.11.2012, t.j. po splatnosti úveru a pred postúpením pohľadávky a zaviazal odporcov

uhradiť navrhovateľovi sumu 65,45 eur z dôvodu, že navrhovateľ najskôr v podaní, ktorým doplnil návrh
(16.10.2013) tvrdil, že odporcovia uhradili pôvodnému veriteľovi sumu 10,-- eur, ktorá bola započítaná
na istinu a preto ostala neuhradená suma 768,34 eur a špecifikoval aj návrh tak, že žalovaná suma
pozostáva z istiny vo výške 768,34 eur. Neskôr v podaní, doručenom súdu dňa 17.3.2014 a na
pojednávaní dňa 25.2.2016 už navrhovateľ tvrdil, že pôvodný veriteľ nezapočítal túto sumu 10,-- eur na
istinu a nevedel presne špecifikovať, na čo ju pôvodný veriteľ započítal. Súd preto návrhu vyhovel v

časti istiny 65,45 eur a túto sumu zaviazal zaplatiť odporcov v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne
navrhovateľovi a v prevyšujúcej časti, a to v časti zaplatenia istiny nad sumu 65,45 eur, súd návrh ako
nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ žiadal priznať aj 9 % ročný úrok z omeškania z jednotlivých neuhradených splátok úveru
za obdobie od júna 2009 do apríla 2010 od dátumu, kedy sa dostali odporcovia do omeškania so

zaplatením tej - ktorej mesačnej splátky do zaplatenia.

S poukazom na vykonané dokazovanie a na citované zákonné ustanovenia súd priznal navrhovateľovi
aj úrok z omeškania z priznanej sumy 65,45 eur od 21.4.2010, t.j. odo dňa, kedy sa dostali odporcovia
do omeškania so zaplatením splátky za mesiac apríl 2010, do zaplatenia v zákonnej výške uplatňovanej

navrhovateľom, t.j. vo výške 9 % ročne. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, teda v čase
omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov, je to
9 % ročne. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol v časti uplatňovanej istiny a úroku z omeškania z
jednotlivýchsplátokúveruzaobdobieodjúna2009domarca2010akeďžesúdnepriznal navrhovateľovi
istinu, nie je možné priznať ani príslušenstvo - úrok z omeškania z nepriznanej istiny.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p a podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy celkom vo výške 1 100, 29 eur s prísl. V časti zaplatenia

sumy321,95eurzobralnávrhspäťbezuvedeniadôvodu,tedavtejtočastinavrhovateľzavinilzastavenie
konania a odporcovia v tejto časti majú právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi.

V prevyšujúcej časti, a to v časti zaplatenia istiny vo výške 778,34 eur, bol úspešný navrhovateľ v
časti zaplatenia sumy vo výške 65,45 eur s príslušenstvom a v časti zaplatenia sumy vo výške 712,89

s príslušenstvom bol navrhovateľ neúspešný a boli úspešní odporcovia. Po vzatí do úvahy úspechu
odporcov vo výške 712,89 eur s úrokmi z omeškania a z úrokov z omeškania zo sumy 321,95 eur
a zohľadnení zavinenia navrhovateľa v časti zastavenia konania vo výške 321,95 eur, t.j. spolu 1
034,84 je možné konštatovať, že odporcovia boli úspešní a tiež z dôvodu zavinenia navrhovateľom v
časti zastavenia konania úspech odporcov vo vzťahu ku celkom žalovanej sume 1 100,29 eur je 94

% a úspech navrhovateľa je vo vzťahu ku žalovanej sume v rozsahu 6 %. Po odpočítaní úspechu
navrhovateľa od úspechu odporcov, úspech odporcov prevyšuje úspech navrhovateľa (včítane jeho
zavinenia ohľadom zastavenia konania) o 88 % a v takom rozsahu odporcovia majú právo na náhradu
trov konania, ale títo si žiadne trovy konania neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby im nejaké trovy
konania vznikli, preto im súd trovy konania nepriznal. Vedľajší účastník na podporu odporcov v zmysle

judikatúry KS Prešov má v zásade právo na náhradu trov konania, ale vedľajší účastník okrem
oznámenia, že vstupuje do konania na podporu odporcov, sa k merite veci nevyjadril, žiadne trovy
konania si neuplatňoval, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.