Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201068
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova č. 6, za účasti V. A., bytom T. XX a ProHelp - združenia
občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Povraznícka 18, o preskúmanie rozhodnutia odporcu
zo dňa 7. júla 2014 číslo: V XXXX/XX-MŠ takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 7. júla 2014 číslo: V XXXX/XX-MŠ.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7.7.2014 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa

§ 16 ods. 2, § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad
záložnéhoprávadokatastranehnuteľnostínazákladezáložnejzmluvyč.156/2014-PTRuzavretejmedzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a V. A. zastúpeným združením ProHelp ako záložcom tak, že
podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 7.5.2014 bol doručený návrh na vklad

záložného práva do katastra nehnuteľností , ktorého prílohou bola záložná zmluva č. 156/2014-PTR zo
dňa 15.4.2014. Odporca citoval § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona a uviedol, že z obsahu záložnej
zmluvy zistil, že predmetom zálohu má byť rodinný dom a nehnuteľnosti presne špecifikované v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Po prerušení konania a po vypočutí V. A. zistil, že V. A. nemal
vedomosť o poskytnutí plnej moci spoločnosti ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci ani o
možnosti zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich z úverovej zmluvy záložnou zmluvou. Keďže záložca
potvrdil, že svojho zástupcu si nevybral slobodne a dobrovoľne a nevedel, že podpisuje plnú moc na

založenie svojich nehnuteľností, rozhodol odporca s poukazom na § 31 ods. 1 až 4, § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona tak, že
návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol. Ďalej uviedol, že v rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda
o splnomocnení uvedená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej
znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne
neplatná.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu.
Opísal skutkový stav, citoval § 31 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 správneho
poriadku a uviedol, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právnehoúkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z
predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len

splnomocnenec) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere

vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá

samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
Pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho
poriadku). Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a

úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; pritom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Poukázal na znenie § 46 správneho poriadku v zmysle ktorého rozhodnutie musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že

boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny
orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia
zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo
nevedome.

Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo
dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že
správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne

aplikovateľnéajnakatastrálnekonanie,inconcretokonanieopovolenívkladuvecnéhoprávadokatastra
nehnuteľností.

Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je

potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez

akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval.Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach

a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi

dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti

predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite

zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,

nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z
predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy.

Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť
Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. pre neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie

splnomocniteľa splnomocnencom preto nemožno posudzovať za spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu
ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa správy
katastra bola aj existencia predbežného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011

zo dňa 26.7.2011, ktorým bolo pre záložné právo veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného
práva ... zo zmlúv, ktoré uzavreli splnomocnenci spotrebiteľov. Takýto dôvod je nesprávny už na prvý
pohľad.Vdanomprípadeideozápiszáložnéhoprávadokatastranehnuteľností,anieovýkonzáložného
práva. Niet teda prekážky na povolenie vkladu záložného práva. Treba pripomenúť aj to, že v prípade
predbežného opatrenia nejde o meritórne rozhodnutie, pričom naviac konanie o predbežnom opatrení

nie je skončené a prebieha v tomto smere konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky, a to s
ohľadom na rozhodnutie veci miestne nepríslušným súdom a pre nesplnenie podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia.

Ďalej treba uviesť, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového

stavu, ako je rozoberaný prípad. O toto napokon svedčí aj samotný výrok predbežného opatrenia (ktorý
správa katastra iba parafrázovala, a to naviac rozporne s jeho obsahom):
Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zo záložných zmlúv uzavretých medzi odporcom
a spotrebiteľmi, ktoré za spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovanáalebo dodatočne v zmluve o úvere uvedená na návrh odporcu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
vydaného vo veci samej.

Ohliadnuc od toho, že v danom prípade nejde o výkon záložného práva, záložnú zmluvu nepodpísala
osoba, ktorá bola predformulovaná alebo dodatočne uvedená v zmluve o úvere na návrh odvolateľa.
V predmetnej veci ide o splnomocnenie v podobe samostatného dokumentu (nie zmluvy o úvere)
uzavreté medzi dlžníkom a spotrebiteľským združením, resp. združením chrániacim občanov, a to bez
akéhokoľvek jeho predformulovania alebo navrhovania zo strany odvolateľa. Argumentácia predbežným

opatrením je teda od základu nesprávna.

Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.
Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva

k nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu

zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného

práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní
konanom dňa 15.1.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Ďalší účastník konania V. A. na pojednávaní konanom dňa 15.1.215 uviedol, že nemá vedomosť o tom,
že splnomocnil zastupovaním svojej osoby združenie ProHelp. Nebol ani nikým poučený o právach a
povinnostiach ktoré boli s podpisom dohody o splnomocnení spojené. V žiadnom prípade nie je ani
pravda, že sa sám dobrovoľne rozhodol dať sa zastúpiť združením ProHelp tak, ako je to uvedené v

dohode o splnomocnení. Aj keď podpis na dohode je jeho, túto podpísal mysliac si, že podpisuje listinu
súvisiacu s pôžičkou.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým,

že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti
navrhovateľa, odporcu a združenia ProHelp, ktorí boli o termíne pojednávania upovedomení, z neúčasti
sa ospravedlnil navrhovateľ, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že
opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol
návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 15.4.2014 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy o
zriadení záložného práva č. 156/2014-PTR do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o zriadení záložného

práva č. 156/2014-PTR uzavretej dňa 15.4.2014 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a V.
A. zastúpeným združením ProHelp ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení
záložného práva k podielovému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy, v
prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 806301149 zo dňa 19.2.2013 uzavretej medzi
záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo
výške 400,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok

a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom V.
A. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení Petrom Mamojkom,

predsedom občianskeho združenia. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení
právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy 806301149. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych
úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv

a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
poskytovateľomúveru,všetkykonzultácieazastupovanieprirokovanísospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,
s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že
splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol
využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára

túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného

plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania

ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho
práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,

ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Súčasťou administratívneho spisu je aj úradný záznam spísaný dňa 4.6.2014 s V. A. z ktorého vyplýva,
že združenie ProHelp vôbec nepozná, nemá vedomosť o tom, že by takémuto združeniu niekedy
udeľoval plnú moc, k podpisu listín pristupoval ako k požiadavke na udelenie pôžičky, nie ako k udeleniu

plnej moci. Obsah tejto listiny mu nebol vysvetlený a zástupca mu nebol daný na výber.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a čisa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra

posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo urobiť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková

hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3
záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým

priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom.
V súlade s § 31 ods. 1, 2 bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať aj na skutkové a

právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj
plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo
slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne.

Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej

obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu ktorý by konal v mene dlžníka
bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberal záložný veriteľ
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.
Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či V. A. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc
a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.Naopak z úradného záznamu zo dňa 4.6.2014 nachádzajúceho sa v administratívnom spise aj z
výpovede V. A. na pojednávaní dňa 15.1.2015 vyplýva, že nemal v úmysle splnomocniť združenie
ProHelp, nemal vedomosť o tom, že toto združenie splnomocnil na zastupovanie svojej osoby. S

dohodou o splnomocnení ho nikto neoboznámil, nevysvetlil mu, čo je jej obsahom.

Nepochybil preto odporca ak konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci nie je určité, zrozumiteľné, slobodné a vážne a že takýto právny úkon je

neplatný.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na

náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.