Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200065
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: R. J., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom J., A. XXX, zast. JUDr. Stanislavom
Záhumenským, advokátom, so sídlom v A., A. X. XXXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovecký
dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. októbra 2014 podľa § 250j ods. 2
písm. b) O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 294,47 € na účet právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Stanislava Záhumenského, advokáta, so sídlom v A. č. účtu: SK XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. októbra 2014 uložila
navrhovateľovi podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/0006
Z. z. povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 7.156,05 €. Predmetným
rozhodnutím bol podľa odporkyne realizovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/70/2014-49
zo dňa 12. júna 2014.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok prostredníctvom právneho
zástupcu, v ktorom namietal, že odporkyňa sa dôsledne nevysporiadala s právnym názorom súdu.
Odporkyňa o vylúčení zo štúdia dcéry M. J. sa dozvedela už dňa 13. januára 2010 a rozhodnutím
odporkyne bola dcére navrhovateľa zastavená výplata sirotského dôchodku od 14. marca 2010, teda jej
bolaznámaskutočnosť,ženavrhovateľnespĺňazákladnúpodmienkunavýplatuvdoveckéhodôchodku-
starostlivosť o nezaopatrené dieťa. Domnieval sa, že na základe takéhoto skutkového stavu, nakoľko sa

mu vdovecký dôchodok poukazoval, že výplata vdoveckého dôchodku je v súlade s citovaným zákonom.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že najneskôr 13. októbra 2010 sa dostáva do sféry odporkyne
informácia o vylúčení dcéry navrhovateľa zo štúdia, preto sa domnieva, že podmienka v zmysle § 227
ods. 3 vety druhej Zákona o sociálnom poistení bola z jeho strany splnená. Zároveň vzniesol námietku
premlčania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že pri rozhodovaní

o nároku na invalidný dôchodok navrhovateľa, o ktorý požiadal odporkyňu žiadosťou spísanou dňa 10.
júla 2013, posudzovala nárok na výplatu vdoveckého dôchodku. Na tento účel bol k dávkovému spisu
navrhovateľa pripojený dávkový spis dcéry navrhovateľa M. J.. Z dávkového spisu M. bolo zistené, že
dcéra navrhovateľa bola dňa 31. augusta 2009 vylúčená zo štúdia na základe toho, že odporkyni bolodňa 13. januára 2010 doručené potvrdenie, vyhotovené Univerzitou Mateja Bela zo dňa 11. januára
2010. Na potvrdení o dobe štúdia zo dňa 11. januára 2010 sa nachádzal údaj len o dcére navrhovateľa
- dátum narodenia, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok.

Z ust. § 235 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. vyplýva, že v podaniach
adresovaných Sociálnej poisťovni sú právnické osoby a fyzické osoby povinné uvádzať identifikačné
číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorej sa oznámenie týka. Túto skutočnosť mal preukázať
aj sám navrhovateľ ako poberateľ vdoveckého dôchodku. Podľa § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom

poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik
nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Skutočnosť, že dcéra M. bola vylúčená zo štúdia,
navrhovateľ Sociálnej poisťovni z dôvodu výplaty vdoveckého dôchodku neoznámil. Túto skutočnosť
Sociálna poisťovňa zistila až na základe došlej žiadosti o invalidný dôchodok, spísanej 10. júla 2013
a doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie 22. júla 2013. Nesplnením riadnej ohlasovacej povinnosti

a prijímaním vdoveckého dôchodku vyplateného neprávom navrhovateľ spôsobil, že sa vdovecký
dôchodok poskytol neprávom.

Podľa § 227 ods. 3 druhej vety Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
príjemca dávky je povinný do 8 dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v

skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu
a jej sumu. Túto povinnosť navrhovateľ nesplnil a tým spôsobil, že vdovecký dôchodok bol vyplácaný
aj v období od 14. septembra 2009 do 3. augusta 2012, hoci nepatril, preto je
povinný v zmysle § 236 ods.1 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.
z. neprávom vyplatenú sumu na vdoveckom dôchodku za predmetné obdobie vrátiť. Povinnosť uhradiť

neprávom vyplatenú sumu na vdoveckom dôchodku vznikla, nakoľko dňa 31. augusta 2009 bola dcéra
navrhovateľa vylúčená zo štúdia, čím prestala spĺňať podmienku nezaopatreného dieťaťa pre nárok na
sirotský dôchodok podľa § 76 Zákona o sociálnom poistení a vdovecký dôchodok navrhovateľ naďalej
poberal, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že vdovecký dôchodok za toto obdobie sa
vyplatil neprávom.

Krajský súd v Žiline v predchádzajúcom konaní (25Sd/70/2014), v rozsudku č. k. 25Sd/70/2014-49 zo
dňa 12.júna 2014, v ktorom zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne, uložil v ďalšom konaní odporkyni
vysporiadaťsasotázkou,činároknavrátenievdoveckéhodôchodkuniejeprekludovaný.Poopätovnom
posúdení veci v súlade s právnym názorom krajského súdu Sociálna poisťovňa zistila, že nárok na

vrátenie neprávom vyplatenej sumy na vdoveckom dôchodku nie je prekludovaný, a to s poukazom na
to, že o skutočnosti, že dcéra navrhovateľa - M. bola vylúčená zo štúdia, sa Sociálna poisťovňa, ústredie
dozvedela dňom doručenia žiadosti o invalidný dôchodok, t. j. dňa 22. júla 2013. Z uvedeného dôvodu je
zrejmé, že nárok na vrátenie neprávom vyplatenej sumy na vdoveckom dôchodku nie je prekludovaný.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odporkyňa žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie

zo dňa 20. októbra 2014 potvrdil ako vecne správne.

Navrhovateľ sa stanoveného termínu pojednávania nezúčastnil, jeho právny zástupca jeho
neprítomnosť ospravedlnil s tým, že tento súhlasí, aby bola vec prejednaná aj v jeho neprítomnosti.
Vzhľadom k tomu súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ust. § 250g

ods. 2 O.s.p..

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že trvá naďalej na svojom návrhu a navrhol, aby
bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušené. Poukázal na skutočnosť, že v citovanom rozhodnutí
žiada odporkyňa vrátiť neprávom vyplatené dávky v zmysle § 236 ods. 1 písm. a) aj b). Podľa

citovaného ustanovenia sa považuje skutkový stav, z tohto vyplýva, že navrhovateľ si nesplnil svoju
povinnosť a nepredložil určité rozhodnutie. Skutkový stav z písm. b) citovaného zákona vyplýva, že
vedel, resp. musel vedieť, že mu takéto dávky nepatria. Poukázal práve na citované rozhodnutie,
že najmä druhý skutkový stav písm. b) nie je v tomto ustanovení vôbec konkretizovaný a aj z tohto
dôvodu sa domnieva, že toto rozhodnutie nie je preskúmateľné. Odporkyňa doručila vyjadrenie k návrhu

navrhovateľa, v ktorom okrem iného uvádza, že pri podaní žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného
dôchodku si pripojila dávkový spis dcéry navrhovateľa, z ktorého zistila, že dcéra navrhovateľa
ukončila štúdium. Zástupca navrhovateľa uviedol, že tento dávkový spis nevidel, ale predpokladá, že
v tomto dávkovom spise sa okrem zomretého rodiča musí uvádzať aj rodič živý, teda druhý rodičdieťaťa. Ak teda odporkyňa mala v rukách dávkový spis dcéry navrhovateľa pri minimálnej odbornej
starostlivosti musela dôjsť k záveru, že treba pri tomto úkone preskúmať aj dávkový spis navrhovateľa.
V dávkovom spise dcéry navrhovateľa boli dostatočné identifikačné znaky, či navrhovateľ poberá, resp.

nepoberá sociálne dávky oprávnene, resp. neoprávnene. Zákon výslovne stanoví, že je povinnosťou
navrhovateľa iba doručiť do sféry odporkyne rozhodujúce skutočnosti. Tieto rozhodujúce skutočnosti boli
doručené do sféry odporkyne. Aj z médií je všeobecne známe, že systémy odporkyne, elektronizácia
sa sústavne inovuje a vynakladajú sa na tieto systémy značné finančné prostriedky. Je toho názoru, že
odporkyňa sa dozvedela o týchto skutočnostiach už v roku 2010, nie v roku 2013 pri žiadosti o vydanie

invalidného dôchodku. Navrhovateľ si teda splnil svoju povinnosť v zmysle § 227 ods. 3 vety druhej
a dostal do sféry odporkyne rozhodujúcu skutočnosť. Treba skutočne poukázať na to, že navrhovateľ,
aj dcéra navrhovateľa M. J. bývajú v spoločnej domácnosti. Ak teda odporkyňa zastavila výplatu
sirotského dôchodku dcére navrhovateľa, mala zareagovať a zastaviť výplatu vdoveckého dôchodku aj
navrhovateľovi. Navrhovateľ sa skutočne domnieval vzhľadom aj na svoje vedomosti, že mu tieto dávky
oprávnene patria. Zároveň právny zástupca navrhovateľa vzniesol námietku premlčania.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia
vo veci zo dňa 15. 1. 2015 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 20.
októbra 2014 potvrdiť ako vecne správne. Pokiaľ sa týka námietky ohľadne informácie o tom, že pri
styku s dávkovým spisom dcéry navrhovateľa mala odporkyňa nadobudnúť vedomosť, že navrhovateľ
poberá vdovský dôchodok, poukázala na to, že v dávkovom spise dcéry navrhovateľa sa nenachádza

zmienka o tom, že by jej otec poberal vdovecký dôchodok. Je tam len informácia, že navrhovateľka
poberá sirotský dôchodok titulom smrti jej matky, teda po zomrelej matke. Len na pobočke odporkyne
sa prikladá k žiadosti o sirotský dôchodok rodný list, z ktorého sa preukazuje, že naozaj zomretá bola
matkou dcéry navrhovateľa M. J..

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 5. decembra 2005 podľa § 74 a

§ 293e Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z. priznaný vdovecký dôchodok od
23. októbra 2005 v sume 4.702,- Sk mesačne.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 15. augusta 2006 odporkyňa podľa § 74 a § 112 ods. 4 Zákona o
sociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovzastavilanavrhovateľovivýplatuvdoveckéhodôchodku

od 23. októbra 2006 a zároveň rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 12. októbra 2006 podľa § 112
ods. 4 a § 74 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uvoľnila navrhovateľovi výplatu
vdoveckého dôchodku. Na obdivoch rozhodnutiach boli uvedené podmienky, za ktorých má navrhovateľ
nárok na výplatu vdoveckého dôchodku.

Odporkyňa pri rozhodovaní o nároku na invalidný dôchodok, o ktorý požiadal navrhovateľ odporkyňu
žiadosťou spísanou dňa 10. júla 2013, posudzovala aj nárok na výplatu vdoveckého dôchodku. Na tento
účel bol k dávkovému spisu navrhovateľa pripojený dávkový spis dcéry navrhovateľa M. J.. Z dávkového
spisu M. bolo zistené, že dcéra navrhovateľa bola dňom 31. augusta 2009 vylúčená zo štúdia Fakulty
prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.
príjemca dávky je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého mu nepatrila, ak nesplnil povinnosť uloženú
týmto zákonom a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa
vyplatila neprávom.

Povinnosť uhradiť neprávom vyplatenú sumu podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. na vdoveckom dôchodku navrhovateľovi vznikla, nakoľko dňa
31. augusta 2009 bola jeho dcéra M., nar. XX. K. vylúčená zo štúdia, čím prestala spĺňať podmienku
nezaopatreného dieťaťa pre nárok na sirotský dôchodok podľa § 76 Zákona o sociálnom poistení a

vdovecký dôchodok navrhovateľ naďalej poberal, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že
vdovecký dôchodok za obdobie od 14. septembra 2009 do 3. augusta 2012 sa vyplatil neprávom (podľa
názoru odporkyne).Súd opakovane ako aj v predchádzajúcom konaní (25Sd/70/2014) poukazuje na právny názor
prezentovaný v jednom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorom sa uvádza, že odporkyňa sa nemôže
v takýchto konaniach brániť tým, že ústredie skúma iné skutočnosti ako okresné oddelenia - okresné

úrady sociálneho poistenia. Jedná sa o jeden právny subjekt, preto zodpovednosť v danom prípade zo
strany navrhovateľa nie je v takom rozsahu ako je zodpovednosť odporkyne. Nemožno od navrhovateľa
vyžadovať orientovať sa v spleti právnych predpisov ohľadne sociálneho zabezpečenia (poistenia), ktorá
schopnosť naopak sa vyžaduje a jednoznačne vyplýva z postavenia odporkyne - splnenie zákonnej
ohlasovacej povinnosti zákonným spôsobom, keď navrhovateľ žil v domnení, že oznámením o zmene

skutočností ohľadne poberania sirotského dôchodku dcéry M. došlo do sféry odporkyne najneskôr dňa
27. januára 2010, kedy bola zastavená výplata sirotského dôchodku dcére navrhovateľa (z dávkového
spisu M. J. bolo zistené, že dcéra navrhovateľa bola dňa 31. augusta 2009 vylúčená zo štúdia na základe
toho, že odporkyni, ústrediu bolo dňa 13. januára 2010 doručené potvrdenie vyhotovené Univerzitou
Mateja Bela zo dňa 11. januára 2010). Naopak odporkyňa porušila plnenie zákonných ustanovení a
svojichkontrolnýchfunkcií,keďzaobdobiecca4rokovpoberaniadávoknezistila,ženavrhovateľpoberá

dávku (vdovecký dôchodok) neprávom, napriek tomu, že mala vedomosť, že dcéra navrhovateľa M. bola
dňom 31. augusta 2009 vylúčená zo štúdia.

Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p. vychádzajúc z uvedeného
považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. októbra 2014 za nezákonné, preto toto

rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, nakoľko
zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzala, je v rozpore s obsahom spisov. Rovnako ako právny
zástupca navrhovateľa aj konajúci súd zastáva názor, že oznámenie o zmene skutočnosti ohľadne
poberania sirotského dôchodku dcéry navrhovateľa došlo do sféry odporkyne najneskôr dňa 27. januára
2010. Navyše nárok odporkyne je premlčaný.

Na margo súd poznamenáva, že odporkyňa by si mala zabezpečiť elektronický interný systém o údajoch
svojich poistencov tak, aby nedochádzalo k situáciám podobným ako v tomto konaní (vzniku preplatkov
a vyplácania dávok, na ktorých nárok zanikol - najmä v prípadoch, v ktorých je to vysoko pravdepodobné
- napr. pri zániku nároku dieťaťa na sirotský dôchodok, sa predpokladá, že zanikne aj nárok na vdovský,

resp. vdovecký dôchodok).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni vo výške 294,47 €,
ktorú sumu je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa v súlade s ust. § 149

ods. 1 O.s.p.. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 294,47 € pozostávajúcu z:
- 20. 1. 2015 - prevzatie a príprava veci - 64,53 €,
- 20. 1. 2015 - podanie opravného prostriedku - 64,53 €,
- 19. 3. 2015 - účasť na pojednávaní - 64,53 €,
- paušálne náhrady - 3 x 8,39 €, spolu vo výške 25,17 €,

- náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 a 3 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a za použitie
motorového vozidla - účasť na pojednávaní dňa 19. 3. 2015 vo výške 13,40 €,
- náhrada za stratu času v zmysle vyhlášky č. 163/02 Z. z. za každú začatú pol hodinu (Čadca - Žilina
a späť 13,40 € x 4 polhodiny) vo výške 53,60 €,
- náhrada za použitie motorového vozidla na ceste Čadca - Žilina a späť podľa vyhlášky č. 632/2008

Z. z. § 1 písm. b) vo výške 13,91 €,
- spotreba auta 7,2 l na 100 km pri cene benzínu 1,50 €/l, na trase Čadca - Žilina a späť vo výške 8,20
€, t. j. spolu náhrada za stratu času vo výške 75,71 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatkya datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.