Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414205105
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8414205105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom
v Bratislave na ul. Metodovej č. 8, právne zast. Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
so sídlom v Bratislave na ul. Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, proti žalovanej M. O., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v F. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej R., právne zast. JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie sumy 400,11
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 10.11.2014 č.k. 2C
250/2014-54 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi sa ich
náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 91,11 eur
s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 28.06.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Trovy konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 15.02.2013 uzatvorili dve zmluvy o
poskytovaní služieb. Zároveň toho istého dňa boli uzatvorené i dodatky k zmluvám. Žalobca žalovanej
poskytoval dohodnuté služby, avšak žalovaná doposiaľ neuhradila cenu za poskytnuté služby v sume
91,11 eur. V tejto časti bola preto žaloba považovaná za dôvodnú a žalovaná bola zaviazaná na
zaplatenie sumy 91,11 eur s príslušným úrokom z omeškania.

Pokiaľ ide o ďalší nárok uplatnený z titulu zmluvnej pokuty vo výške 309,- eur, tento sa odvádzal od čl.

2 bodu 2.13 dodatku k prvej zmluve o poskytovaní služieb a od čl. 2 bodu 2.5. dodatku k druhej zmluve
o poskytovaní služieb.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 17C 23/2010 bola zmluvná pokuta rovnakého
významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne sa tak stalo aj vo veci Okresného
súdu Prešov 17C 112/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie zo zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti.

Ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je absolútne neplatná
(§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav,naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom
rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie
pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a

práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného
rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a
preto neprichádza do úvahy len čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu
Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo
skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj

z takej, ktorú súd už skôr judikoval. Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné
obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne
neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie
zmluvnej pokuty podľa všeobecného ust. § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne
uzatvorenej zmluvnej pokuty.

Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta je podstatne vyššia ako žalovaná istina.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty ako
nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovaná bola zaviazaná na
zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej výške s príslušným úrokom z omeškania. Ako dôvod uviedol,

že dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v
súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej
pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty
považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas,
kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej

pokute odstránil. Dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje rozsah výhod, ktoré žalobca žalovanej poskytol
a zohľadňuje aj časový aspekt porušenia zmluvných povinností. V dodatkoch, z ktorých nároky na
zaplatenie zmluvných pokút si žalobca uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností
zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí
dodatku alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných

povinností v dohode o zmluvnej pokute má zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je
zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou
sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol
vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná
ani žalobcom nútená uzatvoriť dodatky k zmluvám. Poskytnutie zliav bolo vo vzájomnom vzťahu

medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníčky. Model vzájomne
akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania
zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý
pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné posudzovať z hľadiska
zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, repračnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a

vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj
jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia
dodatkov bola pre žalovanú možnosť získať cenové zvýhodnenie. Žalovaná mohla platiť žalobcovi za
poskytnutéslužbycenypodľacenníkaslužiebbezhrozbysankciezanedodržaniezmluvnýchpovinností,
kúpiť si mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu, pričom dohodnuté zmluvné pokuty neprevyšujú

rozsah výhod, ktoré žalovaná na základe dodatkov získala. Vzhľadom na výhody, ktoré žalovaná na
základe uzatvorenia dodatkov k zmluvám získala, je výška dohodnutých zmluvných pokút primeraná,
objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,

spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením§214ods.2O.s.p.azistil,žeodvolaniežalobcusmerujúceprotivýrokuozamietnutížaloby
v prevyšujúcej časti nie je opodstatnené.Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého

stupňa na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ich

dodatkytútocharakteristikuspĺňajú.Ichsúčasťoubolibezakýchkoľvekpochybnostízmluvnédojednania
majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj

dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (40a OZ) išlo o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.

Ustanovenie § 544 OZ umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si

zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je
zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci výška žalobcom stanovenej zmluvnej pokuty v dvoch dodatkoch k zmluvám o
poskytovaní služieb patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejmé

z čl. 2 bodu 2.13 dodatku k prvej zmluve o poskytovaní služieb a z čl. 2 bodu 2.5 dodatku k druhej
zmluve o poskytovaní služieb. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany
spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute
zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty
dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej

24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu
v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti,
čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci
zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti jerovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez
povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty
umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej

štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia
povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienkunakoľkovýrazneznevýhodňujespotrebiteľaadodávateľoviumožňujepriakomkoľvekimenej
významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých
troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní
úspech nemal a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.