Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 10Er/584/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213208218
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gréta Ščešňaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213208218.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO:
30 807 484, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov proti povinnému K2 AREA s.r.o., IČO: 36
514 900, Kúpeľná 36, 085 01 Bardejov pre vymoženie 487,16 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod č. EX 2678/2013 z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie

vo výške 70,69 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 30.09.2013 adresovaného súdnemu
exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi sa dňa 04.10.2013 začalo exekučné konanie proti povinnému.
Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Rozhodnutie č.700-2890601213-
GC04/13 vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov dňa 26.08.2013 a rozhodnutie č.

700-2810601313-GC04/13 zo dňa 26.08.2013. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal
vymoženia istiny 487,16 EUR a trov exekúcie.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 070084 zo dňa 14.10.2013 sp. zn. 10Er/584/2013 poveril
súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného.
Podaním doručeným súdu dňa 11.04.2016 súdny exekútor poukazujúc na ust.§ 57 ods.1 písm. h)

Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Uvedené odôvodnil tým, že v priebehu exekučného konania vykonal úkony smerujúce k zisteniu majetku
povinného z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie,
a to lustráciami v peňažných ústavoch, zisťovaním nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve
povinného, pohľadávok, pričom zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť
exekúciou a žiaden zo spôsobov exekúcie uvedených v § 63 Exekučného poriadku nie je možný. Podľa

zistení súdneho exekútora povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, je vlastníkom motorového vozidla s
rokom výroby 2004, na ktorom sú viaceré blokácie, a ktorého hodnota nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie. Elektronickou súčinnosťou súdny exekútor zistil, že povinný má vedenú účet vo Všeobecnej
úverovej banke, kde jeho účtovný zostatok predstavuje zápornú sumu -254,12 Eur a rezervovaná
suma je 9 958,17 Eur, v banke UniCredit Bank, a.s. má účtovný zostatok takisto záporný -78,29 Eur a
rezervovaná suma je 7 718,34 Eur. V zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne má evidovaný nedoplatok 2

447,43 EUR a len exekútorský úrad Mgr. Petrušku vedie voči povinnému celkovo 18 exekučných konaní.
Tvrdiac, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súdny exekútor navrhol exekúciu
zastaviť, pričom uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 86,18 EUR k náhrade ktorých žiadal
zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah
spisu súdneho exekútora preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti
povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé. Zisťovanie majetku povinného pri vedení

exekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora, ktorý má na to nie len špecializáciu ale aj rozsiahle
možnosti. V danom prípade súdny exekútor, ktorého si sám oprávnený dobrovoľne zvolil na vykonanie
exekúcie po zisťovaní majetku povinného navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený
majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Z oznámenia súdneho exekútora
vyplýva, že ten v priebehu doterajšieho vedenia exekúcie vykonal šetrenie po majetku povinného avšak

lustrácia majetku povinného neviedla k zisteniu majetku či príjmov povinného umožňujúceho exekúciu
úspešne vykonať. Taktiež z oznámenia súdneho exekútora vyplýva, že ten proti povinnému vedie
celkovo 18 exekučných konaní. Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval
aspoň na úhradu trov exekúcie v spojení s tým, že vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora
povereného vykonaním exekúcie, ktoré tento premietol do podnetu na zastavenie exekúcie nie je
predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného ani do budúcna, je zrejmé, že exekúciu nemožno

vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm.h/
Exekučného poriadku zastavil. Podľa názoru súdu, ďalšie, zjavne bezúspešné vedenie exekúcie by
nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci
svojich možností povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane
účastníkov boli čo najmenšie a nebolo by ani v záujme oprávneného, aj vzhľadom na výšku vymáhanej

sumy, keďže by len navýšilo trovy, ktoré by v prípade neúspešnej exekúcie musel v konečnom dôsledku
znášať oprávnený. Vzhľadom k zdokladovaným zisteniam súdneho exekútora o majetkových pomeroch
povinného súd mal za to, že nariadenie pojednávania nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci, preto o
zastavení exekúcie rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie ( § 200 ods. 5 Exekučného poriadku). O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu
exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť
ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods.2 Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§50).

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové
výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1
Exekučnéhoporiadku) nemámajetoknaichúhraduataksúdpostupujúcpodľa§203ods.2Exekučného
poriadku v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie

súdnemu exekútorovi.
Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 16 ods.2 a § 22 Vyhlášky MS
SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008
( ďalej len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 64,43 EUR s tým, že suma 33,19
EUR predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky, suma 16,50 EUR

náhradu hotových výdavkov titulom poštovného, suma 17,73 EUR náhrada hotových výdavkov titulom
cestovného, suma 4,80 EUR náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného
spisu a suma 14,36 EUR predstavuje DPH.
Súdpovažovalzaúčelnéapreukázanétrovyexekúcievovýške 70,69 EUR. Podľa§16ods.2Vyhlášky
v spojení s § 5 ods.1 tejto Vyhlášky vznikol súdnemu exekútorovi nárok na odmenu vo výške najmenej

33,19 eura. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19
EUR, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa
§ 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 9,58 EUR, teda súdnemu
exekútorovi vznikol nárok na hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené vsúvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi
na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora. Na rozdiel od vyúčtovania súdneho
exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia priznal náhradu poštovného

iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,28 EUR ( 1/5 požadovanej náhrady) pri žiadosti o udelenie
poverenia, keďže z exekučného spisu vyplýva že doručovaných bolo jednou zásielkou 5 žiadostí o
udelenie poverenia a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale
len jej zodpovedajúcu časť. Rovnako súd postupoval aj pri priznaní náhrady za poštovné v súvislosti s
doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a priznal súdnemu exekútorovi náhradu

iba v alikvotnej čiastke vo výške 0,20 EUR (1/8 požadovanej náhrady), nakoľko súdny exekútor
zasielal oprávnenému celkovo 8 upovedomení o začatí exekúcie jednou. Súd nepriznal požadované
poštovné za zásielku označenú súdnym exekútorom ako „žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti
a vykonateľnosti na uznesenie o zastavení exekúcie“, „oznámenie podľa § 35 ods. 3 Exekučného
poriadku“ a „vrátenie poverenia“, keďže ide o náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je
možné priznať výdavky, ktoré ešte nevznikli a ktoré ešte neboli účelne vynaložené. Rovnako súd nemá

žiadnym spôsobom preukázané, že budúce výdavky vzniknú v takej výške, v akej si ich súdny exekútor
uplatnil.
Pokiaľ ide o náhradu cestovného, súd priznal cestovné v sume 16,14 EUR, ktoré pozostáva z náhrady
cestovného dňa 15.10.2015 na trase Humenné - Bardejov a späť pri počte prejdených 94 km tam a
94 km späť, celkovo teda 188 km, a nie 203 km ako uviedol súdny exekútor. Pri prepočte kilometrov

súd vychádzal z internetového portálu google.sk/maps. Na základe uvedeného tak náhrada cestovného
predstavuje sumu 12,18 Eur. Rovnako pri náhrade straty času súd vychádzal zo zistení internetového
portálu, kedy čas strávený cestou na trase Bardejov - Humenné predstavuje 1 h a 30 min, čo znamená,
že exekútor má nárok na náhradu za stratu času v zmysle § 23 ods. 2 vyhlášky za 6 polhodín, a nie 7
ako uviedol so svojom vyúčtovaní, teda v celkovej sume 3,96 EUR.

Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať
DPH z odmeny a poštovného, čo predstavuje 11,78 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 4,80 EUR súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu-
spis.obal, etikety, papier, toner, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení

trovexekúcietátonáhradamupatrí,pretože„nejdeoadministratívnepráce,ktorésúzahrnutévodmene,
ale o náklady nevyhnutne vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“
Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 4,80 EUR
súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.
Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových

výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne

práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na

energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové
náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na
kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.).
Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho

úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd
je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského
úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier, toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny
exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží
nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v

tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe
výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je
súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby
do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal,že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že
hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a
čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné.

Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal
Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp.zn. 17CoE/199/2012 v zmysle
ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa
mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.

2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových

výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“.
V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22

a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho

majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
Navrhované zmeny schválené neboli.
Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd

k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone

administratívnych prác (administratívne náklady).
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v
konaníI.ÚS157/08posudzovanýprípad,keďzostranysúdnehoexekútorabolaspochybňovanáústavná
udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa
o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007

že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by

sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne indentifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008
č.k.I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,

keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďžekrajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu

exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či
prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti
dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013
sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou

po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 4,80 EUR súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z
dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom
konanípredloženímnapríkladpokladničnýchblokov,čiaspoňúradnéhozáznamuapod..Súdpripomína,
že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto

konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.

V zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd však nepriznal
exekútorovi náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je možné priznať výdavky, ktoré ešte

nevznikli a ktoré ešte neboli účelne vynaložené.

Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 70,69 EUR.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho
súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 374 ods.4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnostíd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.