Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/331/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899486
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010899486.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcov: 1/ L. L., U..
XX.XX.XXXX, R. L., X. X a 2/ G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. L., X. X, oboch zastúpených JUDr. Vlastimilom
Klepáčom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 16, proti žalovanému Slovenskej akadémii
vied, Ústav fyziológie hospodárskych zvierat, Šoltésova 4-6, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho

práva, určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vydanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 31C/1561/1991-714 zo dňa 15.07.2010 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o vypratanie novovytvorenej parcely č. XXXX/X zastavaná plocha o
výmere XXX G., vyznačenej v geometrickom pláne Ing. Milana Hačka zo dňa 23.06.2004 odvodenej z
pozemnoknižnej vložky Č.. XXXX kat. úz. Košice, ako parcela č. XXX E. v XXX G. a na Správe katastra
Košice, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, Katastrálne územie Stredné mesto vedenej na LV Č..

XXXXX, zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti o vypratanie tejto nehnuteľnosti - novovytvorenej
parcely č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX G. odvodenej z pozemnoknižnej parcely č. XXX,
Q. H. pozemnokniU. H. XXXX K. v Katastri U. M. Č.. XXXXX a konanie ohľadom vypratania tejto
nehnuteľnosti z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke Č.. XXXX kat. úz. Košice, ako
hospodárska budova popisné číslo 6054 a nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke
Č.. XXXX kat. úz. Košice, parcela Č.. XXX s výmerou XXX G., teraz zapísaných na Katastrálnou úrade
v Košiciach, Správa katastra Košice I, obec Košice - Staré mesto, kat. úz. Stredné mesto, na LV Č..
XXXXX, z ktorej boli novovytvorené parcely vyznačené v geometrickom pláne Ing. Milana Hačka, zo

dňa 23.06.2004, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, ako parcely č. XXXX/X, zastavaná plocha
o výmere XXX G., Č.. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX G., Č.. XXXX/X, zastavaná plocha o
výmere XXX G., v spoluvlastníckom podiele žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade po 1/2 k celku,
ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke č.
XXXX,L..Ú..L.akohospodárskabudovapopisnéčísloXXXXačastinehnuteľnostípôvodnezapísaných
v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. úz. Košice, parcely č. XXX s výmerou XXX G. a na Katastrálnom

úrade v Košiciach, Správa katastra Košice, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, kat. úz. Stredné
mesto na LV č. XXXXX, z ktorej boli novovytvorené parcely vyznačené v geometrickom pláne Ing. Milana
Hačka zo dňa 23.06.2004, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku súdu prvého stupňa ako parcely
č. XXXX/X zastavaná plocha (dvor), o výmere XXX G. K. . XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX
G., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa
30. septembra 1988 medzi G. L. K. KatarÍ. L. ako predávajúcimi a SAV Ústav fyziológie hospodárskych
zvierat ako kupujúcim, napísanej vo forme notárskej zápisnice na Štátnom notárstve Košice - mesto v
Košiciach, U. XXX/XX, U. XXX/XX tak, že žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.
septembra 1988 medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim z a m i e t a.Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a
c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v PK vložke č. XXXX, katastrálne územie Košice, ako
hospodárska budova popisné číslo XXXX a nehnuteľností pôvodne zapísaných v PK vložke č. XXXX,
katastrálne územie Košice, parcela č. XXX s výmerou XXX G., teraz zapísanej na Katastrálnom úrade
v Košiciach, Správa katastra Košice, okres Košice I, obec : Košice - Staré mesto, katastrálne územie:
Stredné mesto, na LV č. XXXXX, z ktorej boli novovytvorené parcely vyznačené v geometrickom

pláne Ing. Milana Hačka, zo dňa 23.06.2004 vyhotovenom v konaní, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku, ako parcely č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX G., Č.. XXXX/X zastavaná plocha
o výmere XXX G. K. . XXXX/5 zastavaná plocha o výmere XXX G., pričom podiel žalobkyne v 1.
rade na nehnuteľnostiach je 1/2 celku a spoluvlastnícky podiel žalobcu v 2. rade na nehnuteľnostiach
je 1/2 k celku. Súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 30. septembra 1988 medzi

G. L., U.. XX.XX.XXXX s L. L., U.. XX. U. XXXX ako predávajúcimi a SAV - Ústavom fyziológie
hospodárskych zvierat ako kupujúcim napísaná vo forme notárskej zápisnice na Štátnom notárstve
Košice - mesto v Košiciach, U. XXX/XX, U. XXX/XX je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť vypratať
nehnuteľnosť zapísanú v PK vložke č. XXXX kat. úz. Košice, ako hospodárska budova popisné číslo
XXXX a nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PK vložke č. XXXX, kat. úz. Košice, parcela č. XXX E. v XXX

G., teraz zapísanej v Katastrálnom úrade v Košiciach, Správa katastra Košice, okres: Košice I, obec:
Košice - Staré mesto, Katastrálne územie - Stredné mesto, na LV č. XXXXX, z ktorej boli novovytvorené
parcely vyznačené v geometrickom pláne Ing. Milana Hačka, zo dňa 23.06.2004 vyhotovenom v konaní,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, ako parcely č. XXXX/X, Q. D. (N.) O. v XXX G., Č.. XXXX/
X zastavaná plocha o výmere XXX G., Č.. XXXX/X Q. D. O. v XXX G., do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom titulom trov konania 34.829,88 eur do 3 dní odo dňa
nadobudnutia rozsudku (správne právoplatnosti rozsudku). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet
súdu prvého stupňa 457,45 eur do 3 dní od nadobudnutia rozsudku (správne právoplatnosti rozsudku).

Po pripustení zmeny žaloby súdom prvého stupňa predmetom konania bola žaloba o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne vedeným v PK vložke č. XXXX, neplatnosť kúpnej
zmluvy uzavretej na Štátnom notárstve Košice - mesto dňa 30.09.1988 a vypratanie predmetných
nehnuteľností žalovaným.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva a vypratanie

nehnuteľnosti parcely č. XXX zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX a preto zápisy vo vložke č.
XXXX sa nedotýkajú posudzovanej nehnuteľnosti. Z pozemnoknižnej vložky č. XXXX (č.l. 260 spisu)
vyplynulo, že tu bola zapísaná parcela č. XXX - hospodárska budova súp.č. XXXX a záhrada v
intraviláne. Vkladom k rozdeleniu pozemnoknižnej vložky č. XXXX (na základe č.d. XXXX z 23. januára
1937) a od tohto obdobia treba pokladať za rozhodujúce zápisy v pozemkovej knihe pre posúdenie

predmetu žaloby vo vložke XXXX, kedy došlo k prvému zápisu a bolo vložené vlastnícke právo v
spoluvlastníckom podiele 1/2 H. Q. K. v podiele C. N.. Súd prvého stupňa žiadal od Archívu mesta
Košice doklady o tom, že dňa 26. novembra 1940 bola podpísaná zmluva, na základe ktorej sa stal I.
W. vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Doklady neboli poskytnuté
s oznámením, že sa v archíve Mesta Košice nenachádzajú, avšak vzhľadom na konštitutívny význam

zápisu do pozemkovej knihy zápis vlastníctva I. W. pozemnoknižnej nehnuteľnosti vedenej vo vložke
č. XXXX nie je spochybnený. Zo zápisnice U. H. XX/XX (č.l. 198 spisu) vyplynulo, že C. L. K. I. W.
dohodli kúpu nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXXX dňa 24.08.1944 a od tej doby ju pokojne a
nerušene užíval C. L.. O kúpe mala byť vyhotovená pripojená listina predložená v maďarskom jazyku a
keďže nemala náležitosti potrebné ku vkladu vlastníckeho práva, jej účastníci žiadali zápis vlastníctva

na základe skutočnej držby (č.l. 199 spisu). Zápisnicu podpísali tzv. dôverníci a jej pôvodná verzia je
v maďarskom jazyku, pričom preklad je súčasťou spisu. Súčasťou je aj prehlásenie Národného výboru
v prospech C. L., otca žalobcov z 10. marca 1949 (č.l. 698 spisu). Na základe zápisnice napísanej
Okresným súdom v Košiciach U..XXX/XX bolo zapísané vlastnícke právo na základe skutočnej držby
dňa 26. marca 1949 právnemu predchodcovi žalobcov - otcovi C. L.. Súd prvého stupňa právne uzavrel,

že v roku 1949 platilo uhorské obyčajové právo a držbou nehnuteľnosti bolo možné zapísať vlastníckeprávo za predpokladu, že držba bola dobromyseľná a trvala po ustanovenú dobu, ktorú osvedčili
svedkovia. Za túto dobu považoval súd prvého stupňa dobu 10 rokov. Dňa 24. marca 1951 bolo vložené
vlastnícke právo maloletým L. K. Jurajovi , každému v 1/2 v celku na základe darovania. Dňa 27.09.1946

bola v pozemnoknižnej vložke 5487 poznamenaná národná správa. Súd prvého stupňa sa oboznámil aj
s trestným rozsudkom Tľud/338/46 a zoznamom presídlencov z Československa do Maďarska (č.l. 442
spisu) kde pod bodom 11 je meno N.. Ľ. W., U.. XX.XX.XXXX, R. L., D. XX. . Súd prvého stupňa skutkovo
uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že nehnuteľnosť patrila do dohodovacieho
majetku, bola odňatá po roku 1945 a nepredložil dôkaz, že do zoznamu presídlencov patril I. W..

Žalovaný totiž v konaní poukazoval na to, že predmetná pozemnoknižná nehnuteľnosť prepadla v
prospech štátu. Z listinných dokladov však nevyplynulo, že štát sa stal vlastníkom nehnuteľností
zapísaných vo vložke XXXX na meno I. W. prepadnutím majetku v prospech štátu, resp. na základe
dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva, že Osídľovací úrad uzavrel
nájomnú zmluvu dňa 16. mája 1949 na bývalý majetok N.. Ľ. W. s treťou osobou. Z nájomnej zmluvy č.l.
XXX, ktorá bola uzavretá medzi Osídľovacím úradom a C. H. dňa 16. mája 1949 vyplýva, že predmetom

bolo prenajatie budovy na Krivej ulici v Košiciach, bývalého vlastníka N.. W.. Všetky doklady, ktoré
sa vzťahujú k predmetným skutočnostiam sa týkajú N.. Ľ. W., pričom právny predchodca C. L. kúpil
nehnuteľnosti 28. apríla 1944 od I.H. W..

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný nevydržal vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam ani potom, keď sa žalobcovia v roku 1951 stali vlastníkmi
predmetných nehnuteľností, ktoré vlastníctvo žalovaný naopak rešpektoval, lebo následne v roku
1953 podpísal nájomnú zmluvu, teda nemohol byť dobromyseľným, že mu vec patrí a nemohol ju
vydržať, lebo bol iba detentorom, čo preukazuje aj uzavretie kúpnej zmluvy 30.09.1988. Argument o
zmene stavebnotechnického charakteru, ako právny argument po zmene žaloby, tzv. investovanie do

vlastníctva žalobcov nemohlo mať za následok vznik vlastníctva žalovaného pokiaľ ide o budovy, lebo
vložené investície môžu zakladať právo žalovaného iba na náhradu investícií v zmysle Občianskeho
zákonníka. Z pripojeného spisu 19C/272/91 súd prvého stupňa zistil, že tu bolo vedené konanie o
návrhu žalobcov o vyplatenie kúpnej ceny zo zmluvy uzavretej v roku 1988, ktoré sa skončilo späťvzatím
návrhu. Súd prvého stupňa považoval vlastníctvo predchodcov žalobcov za zachované, pokiaľ ide o

predmet sporu do uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1988, keďže vlastnícke právo žalobcov sa odvíja
od vlastníckeho práva pôvodného vlastníka I. W., neskôr C. L., ich otca a nezaniklo ani vydržaním
vlastníckeho práva žalovaným ani spracovaním veci žalovaným ani v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej
v roku 1988 účastníkmi konania. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá
dňa 30. septembra 1988 medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim vo forme

notárskej zápisnice na Štátnom notárstve Košice mesto v Košiciach U. XXX/XX, U. XXX/XX je neplatná
pre nesprávne stanovenú cenu nehnuteľností znaleckým posudkom Ing. Ernesta Martončíka, ktorý
nepostupoval v súlade s platnou vyhláškou o oceňovaní a v znaleckom posudku nesprávne uviedol
ocenenie spevnených plôch vykonaných v roku 1938 v hodnote k roku 1952 a posudok spracoval
03.12.1987. Konkrétne hodnotu dlažby uviedol v cene 5.161,-Sk nesprávne a teda v rozpore s právnym

predpisom. Súd prvého stupňa právne uzavrel, že kúpna zmluva je neplatná podľa § 399 ods. 1 ,
2 OZ a § 40a OZ v znení platnom v čase jej uzavretia (30.09.1988). Súd prvého stupňa žalobe o
určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vyhovel, majúc za to, že žalobcovia
majú naliehavý právny záujem v zmysle § 80 O.s.p. a pre zápis do evidencie nehnuteľností musel
byť vyhotovený znalecký posudok znalca Ing. Milana Hačka, lebo na LV XXXXX sú ako podieloví

spoluvlastníci zapísaní žalobcovia na základe ROEP, vychádzajúc zo zápisu v pozemkovej knihe Č..N..
XXX z 24.03.1951. Dôvodom je rozdelenie parciel, prenesenie evidenčných informácii z pozemkovej
knihy do listu vlastníctva E, kde sú žalobcovia ako vlastníci zapísaní. Pretože žalobcovia ako vlastníci
sú oprávnení predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, vyhovel
aj žalobe o vypratanie nehnuteľností. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123 , § 126 ods. 1,

§ 132 ods. 1, § 134 Občianskeho zákonníka a § 399 ods. 1,2 a § 40a/ OZ v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ustanoveniami
vyhlášok č. 240/1990 Zb., 163/2002 a 655/2004 Z.z. vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 5.000.000,-

Sk. Priznal trovy právneho zastúpenia vrátane DPH v celkovej výške 34.829,88 eur. Výrok o trovách
štátu zdôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p., pričom preddavky poskytnuté navrhovateľmi činili 600,-Sk +
1.220,-Sk, spolu 1.820,-Sk, preto súd odrátal od povinnosti žalovaných v sume 15.601,-Sk sumu 1.820,-
Sk a uložil zaplatiť žalovanému preddavkované trovy štátu 13.781,-Sk, čo činí 457,45 eur.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Rozsudok napadol v celom rozsahu, a to zo
všetkých dôvodov vymenovaných v § 205 ods. 2 O.s.p..V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd

prvého stupňa pochybil v týchto skutočnostiach:

1. Otec žalobcov sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností podľa žalovaného v rozpore s vtedajšou
právnou úpravou nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností, pretože v pozemnoknižnej vložke XXXX ako
vlastník nehnuteľností bol zapísaný I. W.r v čase od 26. novembra 1940 do 25. marca 1949. Až

dňa 26. marca 1949 si dal vlastníctvo do pozemkovej knihy zapísať otec žalobcov G. L., a to na
základe titulu skutočnej držby, na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 24. augusta 1944
medzi ním K. Gust W. a nerušeného užívania G. L. v čase od roku 1944 do 26. marca 1949. Do
01.01.1951(dodňaúčinnostiObčianskehozákonníkač.141/1950Zb.)malipozemkovéknihy prizískaní
vlastníctva konštitutívny charakter a vlastníctvo nehnuteľnosti sa dalo získať podľa uhorského práva,
tzv. intabuláciou vlastníctva. Pokiaľ nevedel dosiahnuť zápis vlastníctva týmto spôsobom, vedel ho

dosiahnuť zápisom tzv. skutočného držiteľa po niekoľkých rokoch dobromyseľnej nerušenej držby, čo
mohol byť aj prípad otca žalobcov. Kúpna zmluva bola uzavretá v roku 1944, zápis vlastníctva otca
žalobcov bol na jej základe do pozemkovej knihy vykonaný v roku 1949. Preto nebola splnená jedna z
podmienok takéhoto nadobudnutia vlastníctva - nerušená dobromyseľná držba po celé obdobie rokov
1944 až 1949, keďže žalovaný doložil nájomnú zmluvu medzi Osídľovacím úradom Československého

štátu z roku 1948 a občanmi mesta Košíc, kde je uvedené, že L. K. Kol N. U. L. Z. Č.. X sú majetkom
N.. W.Ö. a sú prenajaté občanom mesta. Ide o nehnuteľnosti totožné s predmetom sporu, len v tom
čase bol vchod do areálu Q. Krivej nie Z.. Potvrdenie o nerušenom užívaní nehnuteľnosti „pokojnej
a nerušenej držbe od konca augusta 1944“ vystavené Národným výborom mesta Košice, ktoré sa
nachádza v dokladoch, je z 10. marca 1949 a nie z 10. marca 1947, ako je zapísané v napádanom

rozsudku, pretože Národný výbor v Košiciach v tom čase neexistoval, keďže Košice patrili Maďarsku.
Pretože vlastníctvo zapísané v pozemkovej knihe platilo až do dokázania opaku, vlastníctvo otcovi
žalobcov vlastne nevzniklo. Ak nebol vlastníkom ich otec, nemohli sa nimi stať ani oni, pretože nikto
nemôže druhému postúpiť viac práv ako má sám.

2. Podľa žalovaného súd nesprávne tvrdí, že žalovaný nemohol vydržať predmetné nehnuteľnosti.
Vydržať vlastníctvo nehnuteľnosti bolo možné v čase od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb. od 01.01.1951 do 31.03.1964 v desaťročnej lehote (mohol vydržať aj štát, aj súkromná osoba),
pričom držba, resp. užívanie nehnuteľností muselo byť dobromyseľné a neprerušené po dobu najmenej
10 rokov. Dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaného je možno preukázať takto : predmetné

nehnuteľnosti v čase ich prevzatia štátom v roku 1948 až do prihlásenia sa žalobcov k vlastníctvu v
80 rokoch minulého storočia tvorili jeden celok, jeden areál. Medzi parcelami a medzi jednotlivými
budovamiareálunebolianimechanickézábrany,napr.plotapod.,tedaprávnipredchodcoviažalovaného
užívali celý areál ako celok a nikto nevedel, že ide vlastne o dve nezávislé parcely. O tom, že právni
predchodcovia užívali celý areál, včítane spornej nehnuteľnosti dobromyseľne, svedčia svedectvá

vtedajších zamestnancov právnych zástupcov. Nikto z nich otca žalobcov nevidel v predmetnej
nehnuteľnosti, že by ju užíval. Právni predchodcovia žalovaného investovali do zveľadenia sporných
nehnuteľností, ako do majetku štátu. O tom, že všetky budovy nachádzajúce sa aj v súčasnosti v
areáli tvorili jeden celok a boli takto evidované, doložil žalovaný 7 prílohami k odvolaniu: pôvodným
listom vlastníctva č. XXXX, kde teraz sporná budova číslo popisné XXXX je zapísaná na parcele 666,

identifikáciu parciel z 01.10.1971, kde sú domy, číslo popisné XXXX K. 6054 na nespornej parcele
666, identifikáciu parciel z 09.07.1982, kde pôvodná parcela XXX so spornou budovou číslo popisné
XXXX je zidentifikovaná na novej parcele XXXX ako dom s dvorom číslo popisné XXXX, snímok z
THM z roku 1970, kde na parcele č. XXXX sa nachádzajú všetky 3 budovy (ktoré sú tam doposiaľ)
a parcela č. XXX je novo číslovaná parcela XXXX E. rozlohou G. a v tejto rozlohe sa nachádza aj

rozloha pôvodnej parcely XXX a parcela XXX je novo číslovaná XXXX E. rozlohou G. ako záhrada. 6.
listinným dôkazom je aj mapa z katastra nehnuteľností, s ktorou pracoval aj súdny znalec Ing. Hačko.
Na parcele č. XXXX sú doposiaľ 3 budovy (z toho aj bývalá číslo popisné XXXX) ako aj parcela č. XXX a
túto veľkú parcelu č. XXXX rozdelil po jeho zameraní znalec na 5 častí. 7. dôkazom je znenie notárskej
zápisnice - kúpna zmluva z roku 1988, kde sa píše, že predávané nehnuteľnosti sa vedú v evidencii

nehnuteľností ako súčasť parcely F. XXXX - N., N. Č. E. XXXX O. v XXXX G.. Tieto listinné dôkazy
jasne dokazujú dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaného, ako aj žalovaného samotného.
Sporné nehnuteľnosti užíval právny predchodca žalovaného nerušene a dobromyseľne v čase od roku
1948 do prihlásenia sa žalobcov v 80. rokoch minulého storočia, teda splnil podmienky desaťročnejdobromyseľnej a nerušenej držby v zákonom predpokladanej dobe od 01.01.1951 do 31.03.1964, a
teda nehnuteľnosti právny predchodca žalovaného úspešne vydržal pre štát.

3. Nájomná zmluva medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nie je originálom a preto
nemôže slúžiť ako hodnoverný dôkaz na dokazovanie práva žalobcov. Právny predchodca žalovaného
nemal právnu subjektivitu (bol iba pobočkou právneho subjektu z Bratislavy) a preto nemohol takéto
zmluvy uzavierať a keď ich aj uzavrel, sú neplatné. Navyše nájomnú zmluvu uzavrela matka žalobcov
v čase, keď boli maloletí. V zmysle § 58 zákona č. 265/1949 Zb. Zákona o rodine, mala byť táto

zmluva schválená súdom. Keďže nebola, ide o neplatný právny úkon, nikto o tejto zmluve nevedel, ani
žalovaný ani žalobcovia, ktorí ešte v roku 1988 vo svojich výpovediach vyhlásili, že neexistuje dohoda
o užívaní a donedávna ani nevedeli, že nehnuteľnosť existuje. Právni predchodcovia žalovaného do
prestavby nehnuteľnosti investovali značné finančné prostriedky. Dokonca na spornej parcele postavili
ďalšiu budovu s existenciou ktorej, ako aj s jej vlastníctvom sa súd v rozsudku nevysporiadal.

4. Podľa § 125 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bolo možné nadobudnúť vlastníctvo aj
spracovaním veci: „ak cudziu vec dobromyseľne spracuje socialistická právnická osoba, je výrobok
v socialistickom vlastníctve, inak sa vec ak nemožno tak urobiť uvedie do predošlého stavu. Právny
predchodca bol dobromyseľný aj dobromyseľne spracoval nehnuteľnosti, stavebne ich prestavoval, až
nehnuteľnosti stratili svoj pôvodný stavebnotechnický charakter, čo potvrdili nezávisle traja súdni znalci.

Zároveň žalovaný poukázal na to, že na časti spornej parcely súdnym znalcom Ing. Hačkom označenej
ako parcela XXXX/X je postavená budova, ktorú postavil právny predchodca žalovaného bona fide,
že stavia na vlastnom a preto žalobcovia si nemôžu k nej nárokovať akékoľvek právo, teda ani právo
vypratania.

5. Nesprávne súd prvého stupňa dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 1988
z dôvodu rozporu cenového predpisu použitého v znaleckom posudku znalca Martončíka, ktorý vraj
nepostupoval v súlade s platnou vyhláškou. Podľa § 399 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01. júla 1988 do 31. decembra 1988 dohodnutá cena kúpenej veci nesmie presahovať cenu určenú
podľa cenových predpisov. Ak cenu nemožno takto určiť, nesmie dohodnutá cena kúpenej veci prekročiť

cenu toho istého alebo porovnateľného druhu novej veci, za ktorú sa už vec predáva v obchode v
čase uzavretia zmluvy; v ostatných prípadoch nesmie dohodnutá cena podstatne prekročiť obvyklú cenu
zodpovedajúcu povahe veci. V zmysle vyššie uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že konštrukcia
ceny stanovená znalcom Martončíkom a dohodnutá v kúpnej zmluve je plne v súlade s vtedy platnými
ustanoveniamiObčianskehozákonníka.Akodôkazžalovanýpredložilkodvolaniuakoprílohuvyjadrenie

Obvodného národného výboru Košice IV, ako príslušného cenového úradu zo dňa 13. mája 1988 o
tom, že dohodnutá cena je v meste obvyklá pri nehnuteľnostiach toho istého druhu. Podľa odvolateľa
cenu takto schválil príslušný cenový úrad a teda bola stanovená platne. Žalovaný poukázal aj na zrejmé
nesprávnosti v dôvodoch rozsudku súdu prvého stupňa, a to dátumu narodenia G. L., keď v kúpnej
zmluve sa uvádza dátum 22. marca 1941 a v rozsudku 12. február 1941, keď na prvej strane je uvedené

číslo konania 31C/1561/1991, namiesto správneho 31C/1565/1991.

6. O totožnosti osoby N.. Ľ. W. K. Gust W. ako jednej osoby svedčia tieto skutočnosti: totožná adresa
bydliska, platenie dane z nehnuteľností za všetky sporné nehnuteľnosti N.. W. (i keď ako vlastník bol
zapísaný I. W.Ö.). V nájomnej zmluve medzi Osídľovacím úradom Československého štátu a občanmi

mesta Košice je uvedené, že sporné nehnuteľnosti sú majetkom N.. W., rovnaký obsah zápisu zo dňa 16.
apríla 1941 v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v čase, keď bol vlastníkom N.. W.A. a v pozemnoknižnej
vložke č. XXXX, keď bol vlastníkom I. W., rodný list Ľ. I. W. - jedna osoba mala dve krstné mená,
preto prichádza do úvahy aj nadobudnutie vlastníctva sporných nehnuteľností štátom, ako tzv. dohodový
majetok, resp. majetok, ktorý bol znárodnený. K odvolaniu pripojil výpis Štátneho oblastného archívu

v Levoči zo dňa 07.05.1990.

V odvolaní proti výroku o trovách konania žalovaný namietal, že hodnota sporu bola určená „údajne
5.000.000,-Sk, avšak sa určuje hodnotou veci, o ktorej sa spor vedie, pričom súdny znalec Martončík

ju určil na 15.730,-Sk. V rozsudku nie je uvedené, aký druh odmeny v zmysle príslušných vyhlášok
advokát účtuje a účtuje si odmenu aj za čas, pre ktorý boli žalobcovia zastúpení inou právnou
kanceláriou. Nepreukazuje, na základe čoho bola stanovená hodnota sporu na 5.000.000,-Sk, kto ju
určil a v ktorom čase. Hodnota sporných nehnuteľností postupom času klesala, lebo v dôsledku vedeniadlhodobéhosúdnehosporusadojejúdržbyoprávaúpravnemohloinvestovať.Advokátzastupujedvoch
podielových spoluvlastníkov v jednej nehnuteľnosti a preto hodnota sporu je u každého z nich iba 50 %
z hodnoty spornej nehnuteľnosti a nie 100 % z hodnoty celej nehnuteľnosti u každého z nich. Hodnota

nehnuteľnosti bola stanovená aj z hodnôt, ktoré do nich investovali právni predchodcovia žalovaného.
Tiež si advokát účtuje DPH z celej sumy zastupovania za celé obdobie zastupovania, i keď DPH je
oprávneným nákladom advokáta, ak zvyšuje hodnotu jeho odmeny iba od 01. apríla 2002. Odvolaním
napadol žalovaný aj výrok o povinnosti hradiť štátu preddavkované trovy na znalecké dokazovanie,
keďže znalecké dokazovanie bolo nariadené v čase, keď sa viedol spor podľa zákona č. 87/91 Zb. v

platnom znení, pričom výsledky znaleckého dokazovania boli v prospech žalovaného a na ich základe
žalobcovia zmenili petit žaloby vidiac, že v pôvodnom spore by neboli úspešní a v tomto prípade by
museli hradiť výdavky znaleckého dokazovania oni samy. Z týchto dôvodov navrhol zmeniť rozsudok
a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobcovia vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
uplatnili trovy odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia poukázali na to, že žalovaný v odvolaní
neuvádza žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa, prípadne predtým odvolací súd
nezaoberal. Otec žalobcov nadobudol vlastníctvo sporných nehnuteľností v súlade vtedy platnou
právnou úpravou od I. W. na základe oprávnenej držby, čo žalobcovia preukázali zápisnicou zo dňa

26. marca 1949. Išlo pritom o zápisnicu spísanú Okresným súdom v Košiciach, ktorú podpísali 4
svedkovia. Túto skutočnosť potvrdzuje aj úradné svedectvo Národného výboru v Košiciach zo dňa
10. marca 1949. Išlo o úradné svedectvo orgánu, ktorý v čase vydania svedectvá bol oprávnený
na vydanie takéhoto poverenia. Žalovaný nevyvrátil údaje, ktoré úradné svedectvo obsahuje. Nie je
dôvod pochybovať o obsahu potvrdenia, ktoré v danom čase vydal štátny orgán. Nájomná zmluva

predložená nájomcom nepreukazuje, že bol prenajatý totožný objekt tak, ako to tvrdí žalovaný. Rovnako
nepreukazuje, že predmetné nehnuteľností boli prenajaté a že ich fakticky užívali iné osoby ako otec
žalobcov. Ani samotné zaplatenie daní nepreukazuje, že vlastníkom sporných nehnuteľností bol N.. Ľ.
W.. Žalovaný rovnako nepreukázal, že zaplatená daň sa vzťahuje na nehnuteľností vo vlastníctve I. W..
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalovaný nemohol vydržať predmetné nehnuteľnosti.

Tento záver preukazuje jednak uzatvorená nájomná zmluva a neskôr aj uzatvorená kúpna zmluva.
V tomto kontexte nie je dôležitá platnosť nájomnej zmluvy, teda či ju uzatvoril právny predchodca
žalovaného, ktorý podľa jeho tvrdenia nemal právnu subjektivitu. Podstatou je skutočnosť, že právny
predchodca podpísaním nájomnej zmluvy potvrdil to, že s ohľadom na všetky okolnosti sa necítil
byť vlastníkom prenajímaných nehnuteľností. Pokiaľ žalovaný namieta, že nadobudol vlastnícke právo

spracovaním veci, podľa § 125 Stredného občianskeho zákonníka, bolo možno nadobudnúť vlastnícke
právo spracovaním veci výrobku, teda veci hnuteľnej a nie nehnuteľnosti. Aj za predpokladu, že by
bolo možné nadobudnúť spracovaním nehnuteľnosti za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, právny predchodca žalovaného nebol podľa žalobcov dobromyseľný.
Žalobcovia trvajú na tom, že kúpna cena určená v znaleckom posudku vypracovanom znalcom Ing.

Martončíkombolavrozporesvtedyplatnýmcenovýmpredpisom.Natejtoveciničnemeníanižalovaným
predložené vyjadrenie Obvodného národného výboru Košice IV, že cena podľa znaleckého posudku je
primeraná. Pokiaľ žalovaný spolu s odvolaním doložil výpis Štátneho oblastného archívu v Levoči zo
dňa 07. mája 1990, táto listina podľa žalobcov nepreukazuje, že N.. Ľ. W.Ö. K. Gust W. sú tá istá osoba.
Predložená listina preukazuje len to, že N.. Ľ. W. mal pri narodení určené aj druhé meno I.. V pozemkovej

knihe v rovnakom období v roku 1937 a v roku 1940 je zapísaný raz ako vlastník N.. Ľ. W. K. raz W., to
len preukazuje, že ide o dve odlišné osoby. Je nelogické, aby jeden človek v úradnom styku vystupoval
v rovnakom čase pred dvoma menami a raz používal titul a raz nie, hlavne ak sa jednalo o ten istý úrad.

Krajský súd ako súd odvolací nariadil odvolacie pojednávanie v súlade s ust. § 214 ods. 1 O.s.p., na

ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením zmluvy o prenájme uzavretej dňa 15. mája 1953 z č.l.
72 pripojeného spisu 19C/722/89 Mestského súdu v Košiciach, uzavretú medzi Štátnym veterinárnym
ústavom, pobočkou Košice, zastúpenou vedúcim pobočky MUDr. Zoltánom Koppelom a maloletými
súrodencami G., C. K. L. L., Q. G. G. L., R. L., I. Č.. XX, oboznámením z pripojeného spisu U. XXX/XX,
U. XXX/XX Štátneho notárstva Košice mesto, rovnopisu notárskej zápisnice, identifikácie parciel z č.l.

5 notárskeho spisu a znaleckého posudku znalca Ing. Ernesta Martončíka zo dňa 03.12.1987 z č.l. 6
notárskeho spisu, č.d. spisu XXXX/XX z č.l. 699 spisu a úplným výpisom z pozemnoknižnej zápisnice č.
XXXX (č.l. 255-259 spisu), trestným rozsudkom Okresného ľudového súdu I338/46 zo dňa 14.08.1946(č.l. 442 - 484 spisu)) a úplným výpisom z pozemkovoknižnej zápisnice XXXX (č.l. 260 -262 spisu a
703 - 704 spisu).

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní v súlade s ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval právnych zástupcov
účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 58 ods. 1 zák.č. 265/1949 Zb. o práve
rodinnom a § 37 Občianskeho zákonníka 40/1964 Zb. v znení účinnom do 1.1.1992 - neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 30.9.1988 vo forme notárskej zápisnice na Štátnom notárstve Košice-mesto v
Košiciach U. XXX/XX z dôvodu neurčitosti predmetu kúpy.

Právny zástupca žalobcov na odvolacom pojednávaní predniesol, že v priebehu konania sa vyjadrovali
ajkmožnejaplikáciitýchtoustanoveníapretonadnešnomodvolacompojednávaní ichďalšievyjadrenie
nie je potrebné. Rovnako právna zástupkyňa žalovaného predniesla, že sa nevyjadruje ani k možnej
aplikácii ust. § 58 ods. 1 zákona o práve rodinnom, lebo v priebehu konania na súde prvého stupňa na
aplikáciu tohto ustanovenia poukazovala a rovnako sa nevyjadruje ani k možnej aplikácii ust. § 37 Obč.

zákonníka v znení účinnom do 01.01.1992 pokiaľ ide o neurčitosť predmetu kúpy, kúpnej zmluvy.

Na dotaz predsedníčky senátu právna zástupkyňa žalovaného na odvolacom pojednávaní predniesla,
že pokiaľ ide o budovu, ktorá mala byť postavená žalobcami na novovytvorenej parcele znalcom Ing.
Hačkom, teda na parcele č. XXXX/X, táto bola postavená v 60-tych rokoch minulého storočia, ide o

nehnuteľnosť,ktorájespojenásozemouadokumentáciuopredmetnejstavbeviedoložiťdo17.02.2012.

Právny zástupca žalobcov vzhľadom na skutočnosť, že na parc. č. XXXX/X je postavená budova, ktorá
má charakter nehnuteľnosti, podľa žalobcov ide o stavbu postavenú bez stavebného povolenia, ktorá
však na tejto nehnuteľnosti stojí, predniesol, že berie žalobu o vypratanie nehnuteľnosti novovytvorenej

parcely č. XXXX/X späť a žiada v tejto časti konanie o vypratanie zastaviť.

Poverená pracovníčka žalovaného predniesla, že so späťvzatím žaloby o vypratanie časti nehnuteľnosti
a to novovytvorenej parcely č. XXXX/X žalovaný súhlasí, teda nemá voči späťvzatiu žaloby o vypratanie
tejto nehnuteľnosti žiadne námietky.

Podľa ust. § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého
stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým súhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Navrhovateľ môže v súlade s ust. § 96 vziať za

konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak bol návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
vtejtočastizastaví.Odvolacísúdpretopodľaust.§208O.s.p.vspojenísust.§96ods.1O.s.p.rozhodol
o čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcov o vypratanie novovytvorenej parcely č. XXXX/X v súlade s
geometrickým plánom Ing. Milana Hačka odvodenej z pozemnoknižnej vložky č. XXXX L.at. úz. Košice
parc.č. XXX E. výmerou XXX G. a v LV č. XXXXX, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o

vypratanie nehnuteľnosti ohľadom parcely č. XXXX/X a konanie v tejto časti zastavil.

Odvolateľ uplatnil všetky odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p..

Odvolanie proti rozsudku alebo uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť tým,

že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z obsahu odvolania žalovaného nemožno vyvodiť, k akým vadám došlo v konaní pred súdom prvého
stupňa uvedeným v § 221 O.s.p.Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba vo všeobecnosti rozumieť
taký jeho postup, ktorý znemožní účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O.s.p.
priznáva na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov.

Inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/
O.s.p. sú všetci procesné vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p.. V odvolaní
nie je uvedená žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné urobiť záver, že by konanie bolo
postihnuté niektorou z uvedených procesných vád, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 202 ods. 2 písm. c/) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom
za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v konaní uplatní
odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý bol navrhovaný a nebol vykonaný a uviesť právne
významné skutočnosti, ktoré boli tvrdené, ale súd ich nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za

právne významné a ďalej, že vždy musí ísť o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
Žalovaný v odvolaní neoznačil dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný, preto ani tento tvrdený
odvolací dôvod nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. prichádza do úvahy pri nesprávnom postupe súdu

prvého stupňa v procese hodnotenia dôkazov. Je daný v prípade, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne opomína skutočnosti, ktoré
preukázané boli, alebo vyplynuli z vybraného dokazovania. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. teda, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odôvodňuje žalovaný tým, že súd nesprávne
vyhodnotil dobromyseľnosť držby právnych predchodcov žalovaného od roku 1948 do prihlásenia sa
žalobcov k vlastníctvu v 80. rokoch minulého storočia.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ „doteraz zistený skutkový stav“ neobstojí, pretože sú ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) je daný vtedy, ak odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. alebo ich účastník konania bez svojej viny nemohol
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne podľa § 205a písm. a/ O.s.p. sa
týkajú podmienok konania vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, alebo obsadenia súdu a má byť

nimi preukázané podľa písm. b/, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o skutočnosti a dôkazy, musí ísť o také, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení
(vydaní) rozsudku súdu, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom a účastník
ich neuplatnil, hoci len pretože o nich nevedel, nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom.
Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým aké tu boli

v konaní pred súdom) a v danej veci sú právne významné. V odvolaní žalovaný neuvádza skutočnosť
(dôkaz) ktorá nastala až po vyhlásení napadnutého rozsudku. Žalovaný k odvolaniu pripojil výpis zo
Štátneho oblastného archívu v Levoči zo 07.05.1990 na dôkaz toho, že rodný list Ľ. I. W. preukazuje,
že táto osoba mala dve krstné mená. Žalovaným uplatnený dôkaz nie je novým, lebo predmetný výpis
je zo 07.05.1990.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. Nesprávnosť právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm.

f/ O.s.p. nesprávnym právnym posúdením, pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva právnym
predchodcom žalobcov G. L., právnym posúdením nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami
a právnym predchodcom žalovaného, nesprávnym právnym posúdením ust. § 125 Občianskeho
zákonníka § 141/1950 Zb. o spracovaní veci a nesprávnym právnym posúdením absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1988 z dôvodu rozporu cenového predpisu. Odvolací súd dospel k

záveru, že tento uplatnený odvolací dôvod je čiastočne daný, pokiaľ súd prvého stupňa neskúmal
naliehavý právny záujem žalobcu v konaní o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa
30.09.1988 medzi žalobcami a žalovaným U. XXX/XX, U. XXX/XX.Súdna prax za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním neurčuje existencia, či neexistencia právneho vzťahu. Zároveň však rešpektuje
názor, že ak vyslovenie neplatnosti sa má riešiť len ako predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo

je alebo nie je, na takejto žalobe nie je daný naliehavý právny záujem. V konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti mohol súd len prejudiciálne riešiť neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným formou notárskej zápisnice U. XXX/XX, U. XXX/XX.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o určení, že kúpna zmluva

uzavretá dňa 30.09.1988 medzi žalobcami a žalovaným vo forme notárskej zápisnice na Štátnom
notárstve Košice, Mesto Košice v Košiciach U. XXX/XX, U. XXX/XX je neplatná, tak že návrh na určenie
neplatnosti zmluvy zamietol a to z dôvodu, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov na vyslovení
neplatnosti týchto kúpnopredajných zmlúv a to z dôvodu, že žalobcovia sa zároveň domáhajú určenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Z rozsudku Okresného ľudového súdu v Košiciach Tľud I 338/46 z č.l. 442-484 vyplýva, že súd nevyhlásil
ani celý majetok, ani časť majetku odsúdeného N.. Ľ. W. aj za predpokladu totožnosti E. I. W. za
konfiškovaný v prospech štátu. Aj keď podľa výmeru Osídľovacieho úradu pre Slovensko v Bratislave č.
XXXX/II - XXXX zo dňa 08.11.1948 bolo vložené vlastnícke právo Čsl. štátu v celosti v pozemnoknižnej
zápisnici č. XXXX kat. územia Mesta Košice, nedošlo ku vkladu v pozemnoknižnej vložke č. XXXX

kat. úz. Košice. Ešte geometrickým plánom vyhotoveným 09.01.1937 boli pôvodné pozemnoknižné
parcely č.XXX záhrada o výmere XXX G. K. 666 - N. E. dvorom, D.U. Z., dom popisné č. XXXX-
XXXX O. v XXXX G. rozdelené na novovytvorené parcely XXX O. v XXX G. s hospodárskou budovou
č.pop. XXXX K. N. D. Č. XXXX K. dvor D. XX o výmere XXX G., pričom výmerom Mestského
notárskeho úradu č. XXXXX/XXXX (Čd spis XXXX/XX Č..M.. XXX spisu) Mestský notársky úrad udelil

povolenie na rozdelenie nehnuteľností č. XXX K. 666 na Palatínskej ul. č. 16 na nehnuteľnosť č. XXX O.
rozlohe G. K. 666 o rozlohe XXX G.. Následne 23.01.1937 (č.l. 703 spisu) podľa kúpnopredajnej zmluvy
15.01.1937 bola zapísaná parcela č. XXX hospodárska budova s popisným číslom XXXX a záhrada
po odpísaní z vložky 5487 do pozemnoknižnej vložky č. XXXX a vložené vlastnícke právo pre H. Q. v
podiele 1/2 k celku a Jána Diera v podiele 1/2 k celku. Následne kúpnopredajnou zmluvou z 26.11.1940

predmetnú nehnuteľnosť odkúpil I. W., ktorý v roku 1944 pozemnoknižnú parcelu XXX 24.8.1944 za
10.500 pengö odpredal právnemu predchodcovi žalobcov C. L.. Aj keď žalovaný poukázal v konaní na
súde prvého stupňa, aj v odvolaní na nájomnú zmluvu uzavretú medzi Správou dlhodobých majetkov
u Osídľovacieho úradu v Bratislave, zastúpenú Oblastnou osídľovacou úradovňou v Košiciach zo dňa
16.05.1949, že Správa dlhodobých majetkov prenajala budovu pozostávajúcu z jednej a kolárskej dielne

bývalého vlastníka N.. W. (č.l. 501-502 spisu) dňa 16.5.1949 C. H., Úradným svedectvom Národného
výboru v Košiciach zo dňa 10.3.1949 (č.l. 698 spisu) Národný výbor potvrdil, že C. L. je v pokojnej a
nerušenej držbe nehnuteľnosti v pozemnoknižnej vložke č. XXXX a to stavebného pozemku zapísaného
na mene I.H. W. od konca augusta 1944, ktoré bolo vystavené s cieľom zahájenia pokračovania a vpisu
vlastníckeho práva na základe skutočnej držby a zápisnicou zo dňa 26.03.1949 napísanou Okresným

súdom v Košiciach v knihovnej veci C. L. bolo zapísané vlastnícke právo na základe skutočnej držby
dňa 26.03.1949, teda ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy.

Zápis vlastníckeho práva na základe skutočnej držby podľa § 15 zákonného článku XXIX z roku
1886 dňa 26.03.1949 nesprávne súd prvého stupňa právne posúdil ako nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním, pretože išlo o mimopozemnknižné nadobudnutie vlastníctva ako skutočného držiteľa,
ktoré za účinnosti Uhorského obyčajového práva bolo možné za predpokladu, „ak žiadateľ predložil
materiálny titul nadobudnutia (v danom prípade kúpnu zmluvu, ale nemohol predložiť vkladné povolenie)
ale mohol predložiť obecné vysvedčenie o tom, že je v skutočnej držbe nehnuteľnosti vyše dvoch
rokov“ (FAJNOR, ZÁTURECKÝ - Nástin Súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej

Rusi str. 144). Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že vlastnícke právo
žalobcovzostalozachovanéajdouzavretiakúpnejzmluvyzodňa30.09.1988,tedažežalovanýnemohol
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním či spracovaním predmetných nehnuteľností, ak zmluvou o
prenájme uzavretou dňa 15.05.1953 medzi Štátnym vedeckým veterinárnym ústavom pobočkou Košice,
zastúpenou vedúcim pobočky MUDr. Zoltánom Koppelom došlo k prenajatiu pozemku parcely č. XXX

zapísanej vo vložke XXXX + R. O. vG. XXX G. na dobu 33 rokov, pričom v zmluve o prenájme bolo
dohodnuté, že nájomca za prevedené investície po ukončení nájomnej zmluvy nebude požadovať
úhradu. Štátne notárstvo 07.08.1991 potvrdilo, že fotokópia tejto nájomnej zmluvy, ktorá sa nachádza na
č.l. 72 spisu 19C/272/89, sa zhoduje s predloženým originálom. Aj keď podľa § 58 zákona č. 265/1949Zb. majetok dieťaťa boli rodičia povinní spravovať so starostlivosťou riadneho hospodára, ak ide o
vec, ktorá presahuje rámec obvyklého riadneho hospodárenia, nesmeli rodičia konať bez schválenia
súdu a samotná skutočnosť, že podľa ust. § 58 ods. 1 zákona o práve rodinnom by mohol tento právny

úkon byť považovaný za neplatný, to nič nemení na tom, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný,
že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej pozemnoknižnej nehnuteľnosti, spolu s hospodárskou
budovou vydržaním.

Je bez právneho významu obrana žalovaného, že vedúci Košickej pobočky nemal právnu subjektivitu,

teda nemohol uzavrieť platnú nájomnú zmluvu, lebo to nič nemení na tom, že žalovaný nemohol byť v
presvedčení, že s nehnuteľnosťami nakladá ako so svojimi.

Uzavretie nájomnej zmluvy je potrebné posudzovať s ohľadom na okolností, kedy došlo k jej uzavretiu
(otec žalobcov predmetné nehnuteľnosti daroval maloletým žalobcom 20.03.1951 z dôvodu politického
prenasledovania svojej osoby (bol vo výkone trestu v C. od 23.07.1951 do 13.05.1955 a podľa výmeru

Jednotného národného výboru v Košiciach zo dňa 05.11.1952 značky S.-XXX-XXXX/XXX sa poznačilo
zahájenie vyvlastňovacieho konania v prospech Štátneho veterinárneho ústavu pobočka Košice titulom
Č. XXXX z 08. novembra 1952. Matka maloletých žalobcov preto zrejme v snahe zachrániť majetok
svojich detí uzavrela túto nájomnú zmluvu, ktorá sa môže javiť „navonok“ ako nevýhodná, lebo bola
uzavretá bezodplatne.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že vlastnícke právo žalobcov k predmetným
nehnuteľnostiam zostalo zachované, správne vyriešil otázku neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor ceny
s cenovým predpisom podľa ust. § 40a v spojení s § 399 ods. 2 Obč. zákonníka v znení účinnom od
1.7.1988 do 31.12.1988.

Odvolací súd po doplnení dokazovania obsahom notárskeho spisu Štátneho notárstva Košice-mesto U.
XXX/XX, U. XXX/XX dospel k záveru, že táto kúpna zmluva je neplatná nielen pre rozpor s cenovým
predpisom, ale aj z dôvodu jej neurčitosti podľa ust. § 37 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (30. septembra 1988), ktoré znie: právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný“). Keďže predmetom prevodu bola pozemnoknižná nehnuteľnosť
zapísaná v pozemnoknižnej vložke XXXX kat. úz. Košice parc.č. XXX hospodárska budova a záhrada v
intraviláne o výmere XXX G., ktorá v evidencii nehnuteľnosti bola vedená ako súčasť F. XXXX dom, dvor
číslo súpisné XXXX o výmere XXXX G. podľa identifikácie parciel č. XXX/XX dňa 09.07.1982 a v čase
uzavretia zmluvy nebol vyhotovený geometrický plán, ktorý by identifikoval predávanú nehnuteľnosť

a z ktorého dôvodu aj samotný žalovaný v konaní 19C 272/1982 vzniesol protinávrh na vyslovenie
neplatnosti predmetnej zmluvy.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
určení, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke

č. XXXX ako hospodárska budova popisné č. XXXX a parcely č. XXX s výmerou XXX G. a na LV č.
XXXXX z ktorej boli novovytvorené parcely č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX G., Č.. XXXX/
X zastavaná plocha o výmere XXX G., XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX G. v podiele po 1/2
z celku, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného vypratať predmetné nehnuteľností okrem parcely
XXXX/X ohľadom ktorej odvolací súd späťvzatie návrhu na vypratanie tejto nehnuteľností pripustil zrušil

rozsudok a konanie v tejto časti zastavil.

Odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi, z dôvodu,
že súd prvého stupňa vychádzal z hodnoty sporu v sume 5.000.000,-Sk bez toho, aby zistil cenu
predmetukonania,tedahodnotupredmetnýchnehnuteľností.Súdprvéhostupňatiežneskúmalúčelnosť

uplatnených trov.

Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku o náhrade trov
štátu podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., navyše vo vyhlásenom rozsudku súdu prvého stupňa tento výrok
o trovách štátu nie je obsiahnutý. Súd prvého stupňa si neujasnil, že znalecké posudky znalcov Ing.

Marianny Brestovičovej a Doc. Ing. Cyrila Klinca ako aj Ing. Jozefa Faitha boli vypracované v konaní,
ktorého predmetom bol uplatnený nárok podľa zákona o vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 87/1991
Zb.Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.